CM - 6. kapitola

Překlad: Lenka

Kor.: Irenka

Midnight

Keď sa za ním zatvoria dvere, zbehnem na toaletu, vyzlečiem sa a odhováram sa od zvracania. Predstava ich špinavých rúk dotýkajúcich sa mojej pokožky sa ku mne stále vracajú. Z minúty na minútu sa to zhoršuje, cítim sa nepríjemne a zašpinene, ako to odporné stvorenie, ktorým som. Možno by som na to mala zabudnúť ... vrátiť sa k pornu. Možno práve tam patrím.

 

Horúca voda ma štípe na koži, keď drhnem spomienky toho, čo mi urobili. Do popredia sa dostávajú zahmlené obrázky, ale žiadne tváre, iba ruky a prsty, ktoré sa mi zarývajú do tela. Nie je tu žiadna bolesť ani potešenie, iba necitlivosť. Mala by som sa tešiť, že už necítim senzáciu, ale keby som cítila bolesť, aspoň by tu niečo bolo. Ten nedostatok všetkého ma tlačí cez okraj.

 

Chytám kúsky vlasov, ťahám a snažím sa, aby som sa cítila. Len to prináša spomienky na jedného z nich, ktorý má svoju ruku zabalenú v mojich vlasoch. Beznádejná ... taká je moja situácia. Harrison Kirkland je presvedčený, že má odpovede, ale ja si tým nie som tak istá.

 

Keď skončím, jemným uterákom drhnem kvapky vody. Omotávam sa uterákom, keď začujem jemné klopanie na dvere. Pozriem cez kukátko a uvidím tam stáť Mishu.

 

„Ahoj,“ povedala som a zakývala.

 

„Objednala som ti večeru.“

 

„Nie som veľmi hladná.“

 

„Mám prísne príkazy, aby som sa ubezpečila, že budeš jesť,“ hovorí s úsmevom.

 

„Som si istá, že áno.“

 

„Chceš, aby som odišla, aby si sa mohla obliecť?“

 

„Nie. Asi si myslíš, že som posadnutá sprchovaním.“

 

„Vôbec nie. Nebudem predstierať, že viem ako sa cítiš.“

 

Jej sympatický pohľad mi dáva pauzu. Stlačím pery medzi zuby, pretože o tom nechcem hovoriť.

 

„Midnight, Harrisona sotva poznáš, ale keď po niečom ide, dosiahne to.“

 

„O tom nepochybujem, Problém je v tom, že všetko je postavené na klamstvách.“

 

„Naozaj?“

 

Otázka sa vynára predo mnou. Pestúnska starostlivosť nie je klamstvo. Je to chladná, tvrdá skutočnosť. Jediná, ktorú som chcela navždy pochovať.

Vyruší nás klopanie. Musí to byť izbová služba.

 

„Choď do kúpeľne. Ja to zvládnem.“

 

Robím, ako hovorí, a zatváram za sebou dvere. Obliekla som si nadrozmerný župan zavesený na dverách. Zhltne ma, ale je to príjemne a som rada, že ma zabalí do pohodlia - po čom momentálne potrebujem.

 

Počúvam, ako ten muž odíde, a potom sa pridám k Mishe. Všetko je pripravené na stole.

 

„Jedla si?“ Pýtam sa.

 

„Nie, ale chystám sa.“ Zrazu sa zasmeje a vidím, že sú pripravené dve miesta.

 

„Dobre. Nerada jem sama.“

 

Spočiatku sa mi dvíha žalúdok, takže to beriem pomaly a ku každému sústu sa nútim.

 

„Je to na teba príliš?“ Pýta sa Misha.

 

Máme slepačiu polievku s cestovinou. Taktiež máme pečené zemiaky a chlieb. Myslela by som si, že by som to mala zjesť, pretože naposledy som jedla včera s Dannym.

 

„Tak trochu.“

„Robíš správnu vec. Vieš, jedz pomaly. Ale jedlo potrebuješ. Vďaka tomu sa budeš cítiť lepšie.“

 

Vyrazí zo mňa frustrované bzučanie. „Chcem len niečo cítiť. Všetko je otupené.“

 

Misha odložila vidličku a oprie sa. „Nemyslela si na to, že je to možno tak najlepšie? Možno tvoj mozog nechce, aby si cítila?“

 

„Čo tým myslíš?“

 

„Niekedy sa telo zaoberá iba tým, čo znesie, a zvyšok vyhodí. Možno to teraz robí to tvoje.“

 

Keď si spomeniem na ďalšie traumatické body v mojom živote - a bolo ich niekoľko - možno má pravdu. Môj mozog tam nechce ísť.

 

„Ale chcem si spomenúť na ich tváre,“ hovorím.

 

„Prečo?“

 

„Pretože chcem na niekoho nasmerovať hnev. Teraz som iba prázdna schránka.“

 

„Ale potom budú prenasledovať tvoje sny a to chceš?“

 

Netuší, že moje sny ma strašili od štrnástich rokov. Je to skôr ako mučenie. To je téma, ktorú s ňou nebudem otvárať. Radšej si dám dávku desenia. Čokoľvek je lepšie ako to, čo som prežila.

Jej pohľad je intenzívny skôr, ako povie: „Možno sa po dobrom spánku budeš cítiť inak.“

 

Misha vyzerá, akoby nikdy predtým nemusela riešiť nič vážne. Jej oblečenie je drahé, nechty sú dokonale upravené a napriek tomu, že už jedla a pila, vyzerá jej rúž sviežo nanesený. Jej dlhé blond vlasy sa lesknú v šere mojej izby a pravdepodobne utráca veľa peňazí za vlasové výrobky. Už len pozerať sa na ňu ma vracia do inej doby, doby, keď som si sotva mohla dovoliť kúpeľ s mydlom.

 

„Bude to v poriadku, Midnight.“

 

„Nikdy nebude nič v poriadku To, že som bola plná heroínu a cítila som sa ako v oblakoch, to ešte zhoršuje. Tú časť ani neviem vysvetliť. Nie, počkaj. Predstav si, že ťa niekto znásilňuje a vieš, že sa to deje, ale teba sa to páči kým sa to deje.“

 

Pozriem sa inak, pretože nedokážem nadviazať očný kontakt.

 

„Teraz si musím vymyslieť príbeh o tom, ako som závislá od drog, keď nie som, ale bola som znásilnená. Nevidíš, ako to znie šialene a prečo sa s tým ťažko vyrovnávam?“

 

Poškriabe si spánok a potom si odkašle. „Áno rozumiem. Prepáč. Je to hrozné. Musíš však veriť a dôverovať Harrisonovi. Vie, čo robí. Nie je to správne. Ale vzhľadom na to, že si nechcela ísť na políciu, je to jediný spôsob, ako zachrániť tvoju kariéru. Ak ti na tom nezáleží, potom je to niečo iné.“

 

„Len nerozumiem, prečo musím klamať a robiť  tú vec s liečením.“ Z môjho hlasu krváca frustrácia.

 

Misha sa vzpriamene posadí a zrazu sa na jej stoličke javí vyššia. Jej jemný tón je nahradený rozhodným. V tejto žene je oveľa viac, ako som spočiatku videla.

 

„Áno, rozumieš, Midnight. Sledovanie je všetko a teba videli ako ťa zhúlenú preťahujú. Čo si ľudia budú automaticky myslieť?“

 

Obe sme ticho

 

Luskne prstami. „No tak, čakám.“

 

Cítim kúsky hnevu. „ Že som si to zaslúžila.“

 

„A?“

 

„A, že som to chcela. Ale-“

 

„Nezaujíma ma tvoje ale. To čo si myslia je dôležité. A hoci si neurobila nič zlé, aj keď si obeť, neuveria tomu. Neudala si ich. To bola tvoja voľba. A už vôbec nehovorme o tom, čo sa stane ak zistia, že si v minulosti bola Lusty Rhoades.“

 

„To je nespravodlivé.“

 

„Nie všetko v živote je spravodlivé. Zvykni si na to.“

 

Má pravdu. To som sa dozvedela už dávno.

 

„Skončila si kňučaním?“ pýta sa.

 

„Čo?“ Spýtam sa a môj hnev sa vracia.

 

„Nezľahčujem to, čo sa ti stalo. Iba sa snažím, aby si pochopila, čo Harrison robí. Si tvrdohlavá a sťažuješ nám prácu. Neradi rokujeme s klientmi, ktorých musíme prosiť. Prestaň nás nútiť prosiť, Midnight.“

 

Nakloní sa dozadu a prekríži ruky. Misha práve odhodila boxerské rukavice.

 

„Dobre. Chápem.“

 

„Dobre. Teraz jedz. Naposledy ti to hovorím. Nemôžeme si dovoliť, aby si zajtra omdlela pred kamerou. Musíš, vyzerať silná.“

 

Má pravdu. Niekoľko ďalších súst a začnem sa cítiť oveľa lepšie, len jej to nepoviem. Doprajem si ešte jednu noc sebaľútosti a potom čas na ďalší život Midnight. Liečenie 101. Som zvedavá, či prejdem alebo vyhorím.