CV - 36. kapitola

Překlad: Lenka

Kor.: Irenka

Vivi

Je komplikované dostať sem na Nový rok každého bez toho, aby o tom Prescott vedel. Väčšinu z toho usporiadal Weston, ale ja v ten deň vylákam Prescotta z bytu a hovorím mu, že zomieram, aby som videla film. Samozrejme, že je to romantika, o ktorú nemá záujem. Iba ja viem, že pôjde, pretože v tomto okamihu by pre mňa chodil po žeravom uhlí a ja by som urobila to isté pre neho. Napríklad v  januárový týždeň, keď bude súdny proces s Joe Delvecchiom, povedal, že presunie celý svoj rozvrh, len aby bol so mnou. Nie je to potrebné, pretože som teraz silnejšia, ako som bola. Ale je pekné vedieť, že by to urobil.

Ideme na film a musím predstierať, že je to úžasné, aj keď je to hrozné. Skrývam svoje zívanie a stále kontrolujem čas na telefóne. Chvalabohu sme dostali popcorn, takže aspoň to si môžem vychutnať. Načasovanie je však perfektné. Pokiaľ sa nič nestane, tak keď film skončí, mali by tam byť všetci a čakať na nás, keď prídeme domov.

Po ceste tam, navrhujem zastaviť sa v niektorom z obchodov s alkoholom pre šampanské. Je to návnada, pretože som nechala domácu nakúpiť, keď začiatkom týždňa robila nákupy. Máme tiež veľa vecí na občerstvenie. Dobrá vec je, že Prescott nevenuje pozornosť tomu, čo má v chladničke.

Vchádzame do dverí a je ticho, ale povedala som im všetkým, aby počkali hore a potom zostúpili, keď budeme pár minút doma. Vchádzame do kuchyne, aby sme dali šampanské schladiť a pýtam sa ho, či chce vodu. Keď tam stojíme, všetci zbehnú po schodoch a kričia „Šťastný nový rok!“

Prescott takmer spadne na podlahu a ja sa rozosmejem.

„Čo to kurva? Takmer som dostal infarkt!“

Skláňam sa nad ním, pretože sedí na kolenách. „Veselé neskoré Vianoce.“

„Bolo to tvoje prekvapenie?“ pýta sa.

„Áno. Chcela som, aby si strávil Nový rok so všetkými svojimi priateľmi a tiež so mnou.“

Postaví sa a objíme ma. „Si najlepšia.“ Potom ma pobozká. Všetci tlieskajú.

Najprv vyjde Weston, pozdravíme sa, a potom Harrison.

Začína s: „Nemôžem uveriť, že si tá istá Vivienne Renardová.“

„Áno. Už žiadne tučné dievča, čo?“

„Sakra. Určite si sa zlepšila, zatiaľ čo my ostatní zhoršili.“

„Hej, nemyslím si, že je to prípad tohto chlapa.“ Priťahujem Prescotta k sebe. „V mojich očiach je sakramentsky špeciálny.“ Potom sa všetci smejú.

Weston prehovoril: „Keď už hovoríme o Special.“ A predstavuje ma svojej žene. Chvíľu sa rozprávame, zatiaľ čo muži robia svoje veci. Hneď sa mi páči. Je to dievča s nohami na zemi, ale priateľské do tej miery, že mám pocit, že ju poznám večnosť.

„Prescott je niečo iné. Pripomeň mi, aby som ti povedala o tom, keď som ho stretla minulý Silvester.“

„Pripomeniem.“

Chlapi na niečo kričia a potom sa snažia jeden druhého prebiť. Special ma objíme, keď sa na ňu pozriem.

„Buď pripravená. Nasledujúcich pár dní bude takýchto. Všetko, čo môžem povedať, je, že som veľmi rada, že už nie som jediná žena.“

„Harrison nemá rande?“

„S Westonom si myslíme, že sa s niekým vída, len o tom nehovorí.“

„Chápem. Zaujímavé. No tak poď. Poďme pre nejaké predjedlá. Ak začnú piť, potrebujeme jedlo, aby  mohli nasať alkohol.“

Noc pokračuje a každý sa má výborne. So Special sme nechali  chalanov dobehnúť, ale každú chvíľu zachytím Prescotta, ako ma sleduje. Nepije toľko ako ostatní a oni to komentujú. Potom povedia niečo iné.

„Hej, Scotty, kde máš misu?“ Pýta sa Harrison.

„Asi v spálni, prečo?“

Harrison hovorí: „Už nefajčíš trávu?“

„V poslednej dobe som veľmi nefajčil. Aspoň nie odkedy sme s Vivi spolu.“

„No, kurva. To je prvýkrát,“ hovorí Weston.

Takže Prescott fajčil trávu. Sakra. Nevedela som o tom. Nie, že by na tom záležalo, ale prekvapuje ma to.

Special ma postrkáva. „Musí sa o teba skutočne zaujímať. Je úplne iný, ako keď som ho videla naposledy.“

„Môžem povedať, že je to vzájomné.“

Široko sa usmieva. „Som veľmi rada, za oboch. Dúfam, že to vyjde.“

„Vďaka. To pre mňa znamená veľa. Musel pre to dosť bojovať.“

Zvyšok noci preletí rozmazane a my privítame Nový rok sledovaním ohňostroja. Nasledujúce ráno všetci po jednom prídu do kuchyne na kávu a džús. Dobrovoľne pripravujem raňajky, ale Special mi príde pomôcť. Je skutočnou kuchárkou v dome.

„Nepozvala som vás, aby ste varili. Teraz si sadni.“

„Hej, týmto sa živím, Vivi.“

Spoločne sme pripravili obrovské raňajky a zvyšok jedla sme zjedli. Skupina odchádza nasledujúce ráno a my sľubujeme, že sa čoskoro opäť uvidíme.

Potom, čo sú preč, sa s Prescottom zvalíme na gauč pred televíziu.

„Najlepší darček vôbec, Vivi. Nevieš, čo to pre mňa znamenalo byť so všetkými naraz. A zdalo sa, že si sa skamarátila so Special.“

„Naozaj ju milujem. Je úžasná.“

„Mala by si sa stretnúť s jej adoptívnym synom, Codym. Je to skvelý chlapec.“

„Rozprávala mi o ňom a znie ako malý zaklínač. Nemôžem sa dočkať, až prídeme do Atlanty a navštívime ich.“

Ležíme na gauči, keď sa Prescott dvíha na jeden lakeť. „Potrebujem sa ťa niečo opýtať. Idem za otcom ohľadom domu. Bude to veľmi nepríjemné. Mohla by si ísť so mnou? Úplne pochopím, ak nechceš.“

„Pôjdem s tebou, na sto percent. Stačí povedať kedy.“

„Zajtra. Chcem to mať za sebou. Chystal som sa to urobiť minulý týždeň, ale nechcel som pokaziť prázdniny.“

Nasledujúce popoludnie, čo je nedeľa, vyrážame okolo jednej do domu Prescottovho otca. Prescott si myslel, že by bolo najlepšie pre prípad vziať pár chlapov z bezpečnostného tímu vo Whitworthe. To je pre mňa viac, ako trochu strašidelné. Keď som sa ho na to pýtala, pokúsil sa rozptýliť moje obavy vysvetlením, že ide o svedkov pre prípad, že by sa jeho otec pokúsil konať, alebo urobiť niečo šialené. Ale napriek tomu ma dostávajú na hranu. Tak sme tu, mierime tam s dvoma veľkými statnými chlapmi na prednom sedadle, zatiaľ čo zvieram Prescottovu ruku vzadu.

„Niet sa čoho obávať, Vivi. Len si pomysli, že uvidíš dávku mega prsíčok.“

„Necítim sa o nič lepšie, hlupáčik.“

Hodí okolo mňa ruku a stiahne ma k sebe.

„Budeš. Priprav svoju kameru na tento vrak.“

Potom poviem: „Možno by ste im mali zavolať, alebo dať vedieť, že prídeme.“

„To je posledná vec, ktorú chcem. Chytiť ho nepripraveného je najlepšie. Potom bude bezbranný.“

„Bolo to vždy také zlý?“

Prescott hľadí na autá, okolo ktorých sme uháňali. „Bol som tak zaneprázdnený hlúposťami a snažil som sa mu spôsobiť čo najviac problémov, úprimne si nepamätám. Vždy bol na mňa nasratý, ale myslel som si, že to bolo kvôli mojim hlúpostiam. Teraz, keď viem, čo viem, možno to tak nebolo. Asi sme sa navzájom iba štvali. Tak toxický, vieš? A potom, keď som bol tínedžer - myslím, že som mal pätnásť rokov -, povedal som mu, prečo som celý čas nehovoril.“

Hovorí o tom, ako povedal svojmu otcovi, že sa bál, že jeho mama nemôže dýchať vo vreci na telo a že sa dusí, ale nikto ju nepočul. Ale jeho otec sa na neho iba pozrel a zasmial sa. V zásade mu ukázal, že bol len hlúpe dieťa.

Chytím ho za ruku, len aby som mu ukázala, ako mi na tom záleží. Každý milujúci rodič by svojho syna v takom okamihu podporil a nesmial  sa mu.

„Prepáč. Škoda, že nemohol vidieť, aká krása a láska bola v tvojom srdci.“

Prescott po zvyšok cesty do domu mlčí.

Keď dorazime na miesto, obdivujem domov. Je to krásny, rozľahlý tehlový kaštieľ. Na rozdiel od Whitworths ’, čo je biely domov v štýle New England, mi tento pripomína niečo, čo by ste videli na plantáži vo Virgínii. „Toto je naozaj krásne, Prescott.“

„Áno. Škoda, že moje spomienky nie sú.“

Stisnem mu ruku.

„Pripravená?“ pýta sa.

„Áno.“

Štyria mierime k vchodovým dverám a zazvoníme. Som šokovaná, keď žena s veľkým poprsím otvorí. A nič ma nemohlo pripraviť na tie prsia. Sara mala pravdu v pomýlenom smerovaní každého z nich. Sú to najčudnejšie vyzerajúce veci vôbec. Má sveter s veľmi hlbokým výstrihom do V, ktorý je pre ňu príliš úzky. Skoro cítim, že sa mi oči roztiahli a snažili sa zaostriť. Ale zlé je, že na ne nemôžem prestať pozerať.

„Veľkolepé, však?“ pýta sa.

„Uh, no, oni sú naozaj niečo.“

„Vieš, mohla by si aj ty potrebovať nejaké vylepšenie.“ Naše oči sa zameriavajú na hruď tej druhej. Keby to bola iná situácia, bolo by to vtipné.

Prescott ma postrkáva, nech sa vytrhnem z tranzu, v ktorom som. Sväté peklo.

„Jeanine, toto je Vivienne. Je otec doma?“ pýta sa prudko.

Nakloní hlavu, aby sa na neho pozrela, a konečne mám dobrý výhľad na jej tvár. Sväté opuchnuté pery. Vyzerajú ako tie balóny, z ktorých v cirkusu vytvoria psov.

Čo na nej videl jeho otec?

Natiahne ruku a hovorí: „Je mi potešením.“ Jej tón naznačuje spolu s úškľabkom opak. A v tom úškľabku má falošné zuby. Sú také obrovské, že vyzerajú ako kocky. Musia byť falošné. Nikto nemá také veľké zuby, iba ak by ste boli koňom. Je na tejto žene niečo skutočné?

Snažím sa robiť všetko pre to, aby som nerobila grimasy, keď ju chytím za ruku a poviem: „Rada ťa spoznávam.“ Táto žena je čudná. Nikto ma na to nemohol pripraviť.

„Tvoj otec je na poschodí. Zavolám ho.“ Otočí sa a vykročí po masívnom schodisku, pričom bokmi krúti ako na striptízovej šou.

Keď je preč, Prescott sa zasmial. „Varoval som ťa, však?“

„Zďaleka nie dosť.“

„Vivi, musíš dostať ten pohľad z tváre. Skoro som praskol, keď si uvidela jej kozy.“

„Sakra. Tie veci sú anomáliou.“

„Doslova.“

Nakuknem na ochrankárov a oni tam stoja ako sochy. Ako to zvládajú?

Slečna sa valí späť po schodoch a vyhlási, že Jeff bude čoskoro dole. Prstom mieri na Prescotta. „Radšej by si ho nemal rozrušiť. Keď sa sem vrátil na Vianoce, myslela som si, že dostane infarkt. Tak som sa o neho bála.“

„Tomu verím.“ Som prekvapená, že ani nežmurkol. Mne to ide ťažšie.

O pár minút neskôr sa objaví Jeff. Zamračí sa. „Čo chceš?“

„Prišiel som vám ponúknuť dohodu,“ hovorí Prescott.

„Aký druh dohody?“

„Chcel by som vám toto miesto predať za trhovú hodnotu. Dal som urobiť hodnotu. Môžete to mať o tridsať percent lacnejšie. Je to skutočne dobrý obchod.“

Jeho otec sa smeje. „ To je vtip?“

„Vôbec nie.“

„Prečo by som si chcel kúpiť toto miesto, keď tu môžem zostať a nemusím ti dať ani cent?“

„Neviem, prečo tomu veríš, ale nie je to pravda.“

„Bol som na konzultácii.“

„Ja tiež,“ hovorí Prescott.

Jeff tvrdí, že tu vytvoril precedens tým, že tu žil celé tie roky a že ho Samuel a Sara nikdy nevyhodili. Prescott tvrdí, že tak neurobili, pretože boli dobrí. Idú tam a späť a nakoniec Prescott tvrdí, že to nakoniec skončí na súde, ak ten dom legálne nevlastní.

„Stlačím všetky gombíky, ktoré mám, a s tým, že so mnou ani nie si v príbuzenskom vzťahu, si úprimne myslíš, že ti tento dom udelia?“

Jeho otec sa samoľúbo usmieva. „Keď im poviem, ako si to viackrát skúšal na moju manželku, urobia to.“

Teraz to začína byť zaujímavé. Už viac nepozorujem Jeffa, ale zameriam pozornosť na Jeanine. Rýchlo žmurkne, dotkne sa nosa, chytí za ucho a prechádza z jednej nohy na druhú. Potom si prekríži ruky na mohutnej hrudi - a vyzerá mimoriadne nekomfortne. Niet pochýb o tom, že zakrýva klamstvo.

„Pokračuj. Dám predvolať chalanov z West Palm. Mám všetky ich mená a adresy. Nebude to fungovať.“

Teraz sa zmenšuje na svojom malom mieste, kde stojí. Je to trochu ťažké zmenšiť pery a melónové prsia vo veľkosti balóna.

„Nikdy som sa k nej ani nepriblížil a je mi jedno čo hovorí.“ Prescott stojí pevne. „Táto ponuka bude platiť len jeden týždeň. Ak to do tej doby nevyužiješ, priprav sa na právnu bitku. Neprehrám. Ja nikdy. Neprehrám.“

Potom ma chytí za ruku a vyrážame von z dverí.

Keď vyjdeme von, Jeff povie: „Chcem vidieť konkrétnu cenu tvojej ponuky.“

„Budeš to mať zajtra.“

Nastúpime do auta a vyrážame.

„Musí vedieť, že ho podvádza. Jej držanie tela naznačovalo, že je klamárka.“

Prescott hovorí: „Nechce tomu uveriť. Myslím, že sa mu páči to, že je mladá.“

„Ale nie je taký starý. Je to z jeho strany hlúpe.“

„Úprimne povedané, už sa mi to naozaj nedá. Ak chce prežiť svoj život s takouto ženou, je mi to jedno.“

„Myslíš si, že využije tvoju ponuku?“

„Áno. Má peniaze. Je proste skúpy a snaží sa to obísť, ale musí za to zaplatiť.“

„Možno, ak by obmedzil prsia Barbie, mal by Ken v prasiatku oveľa viac peňazí.“

Pleskne po stehne a vyštekne od smiechu. „To musím povedať Starkej. Nikdy nemala rada Jeanine. Myslím, že keď sa prvýkrát stretli, Jeanine jej odporučila svojho chirurga.“

„Niečo ako dnes mne povedala o zväčšení hrude?“

„Áno a ty si nikdy nič nerob so svojou hruďou. Je perfektná, nech v tom máme jasno.“

„Ďakujem.“

Ideme späť do mesta a on povie vodičovi, aby nás vysadil na Rockefeller Plaza. Som trochu zvedavá, ale nič nepoviem. Keď prídeme, vystúpime a obrovský vianočný stromček je stále tam.

„Chcel som ťa sem priviesť skôr, ale čas rýchlo utiekol. Milujem to tu,“ hovorí.

„Je to úžasné.“ Naťahujem krk hore a hore. Vec pokračuje večne. „Jedného dňa chcem svoj vlastný stromček. Už roky som žiadny nemala.“

„Tak budúci rok. Veľký strom s množstvom ozdôb. A môžeš si ho ozdobiť, ako chceš.“

Chytila som ho za golier kabáta a pritiahla k sebe, aby som ho mohla rýchlo pobozkať. Potom mi hovorí, aby som si z jeho vrecka vybrala žuvačku. Dám ruku dovnútra a niečo tam cítim. Ale nie je to žuvačka.

„Čo je to?“

„Musíš vytiahnuť, aby si to videla.“

Keď tak urobím, držím náramok svojej mamy, ktorý som predala. Neveriacky na neho pozriem. „Odkiaľ si to vzal?“

„Stala sa najzvláštnejšia vec. Našiel som ho jedného dňa na chodníku.“

Buchnem ho do ruky. „Prestaň.“

Zastrčí mi vlasy za ucho a rozpráva, ako nechal vyhľadať kupca. Dokázal ho vystopovať cez web, kde som ponúkla šperk. Muž bol dosť slušný a vyjednal pre neho dobrú cenu, aby ho kúpil späť.

Objímam si šperk na hrudi. „Neverím, že si to urobil.“

„Chcel som, aby si ho mala. Má pre teba sentimentálnu hodnotu.“ A z mojich očí začnú tiecť tie hlúpe slzy.

Jeho hrudník je najpohodlnejším miestom na skrytie mojej tváre, takže to urobím. Nezrozumiteľne šomrem, až kým neprestanem plakať a potom mu nesmierne ďakujem. „Sľubujem, že ti za to budem navždy dávať fajky.“

„Radšej by som ťa šukal, ale aj fajky sú dobré.“ Smeje sa.

„Ako som si mohla myslieť, že si kretén?“

„Správal som sa tak.“

Pozerám hore do tváre plnej nevinnosti. Potom sa mu do očí dostane ten diabolský pohľad a ja sa nemôžem ubrániť smiechu.

„Poď,“ hovorí.

„Kde?“

Neodpovedá, ale berie ma do taxíka a ideme. Berie nás do Centrál Parku, kde nasadneme na koňa a do koča, aby sme prešli okolo parku.

„Nie si ty ale romantik?“

„Dokážem to, zlatko. Ale čo je dôležitejšie, mám ženu.“

„Áno, máš.“

„Takže, ak by si si mohla vybrať ideálnu dovolenku, kde by to bolo?“ Chce to vedieť.

„Och, neviem. Vinárska krajina vo Francúzsku?“

„Dobre. Vybavené. Poďme.“

Pozerám sa na neho, akoby bol šialený. „Nezabúdaš na niečo?“

„Na čo?“

„Zajtra musím nastúpiť do novej práce.“

Mávne rukou. „Ty na niečo zabúdaš. Vlastním spoločnosť. Môžeš si vziať voľno.“

„Nebudem jedným z tých zamestnancov.“

Je ticho, myslím, že som ho na chvíľu naštvala. Potom ma vezme za ruku a stiahne si ju k srdcu.

„Vivi, ľúbim ťa. Viac ako som si kedykoľvek predstavoval. Proste a jednoducho. A ja nie som jednoduchý človek. V skutočnosti som niekedy dosť zasrane komplikovaný. Ale dokážeš mi uľahčiť život. Perspektíva, vieš? Dúfam, že budeš mojou perspektívou na celý život. Vydáš sa za mňa?“

Siahne do vrecka a vytiahne prsteň. „Navrhol som ho pred týždňami. A posledný týždeň ho nosím so sebou. Skoro som sa ťa to spýtal na Štedrý večer. Ak sa ti nebude páčiť, zaobstaráme niečo iné. Jediné, čo je pre mňa dôležité, je tvoje šťastie.“

Nemôžem dýchať.

Je príliš skoro?

Viem, že ho milujem viac, ako čokoľvek.

Spomínam si na čas, ktorý som predtým premrhala a ...

Vykričím: „Áno, vezmem si ťa. Nestarám sa o prsteň. Chcem len teba.“

„Ale ani si sa na neho nepozrela.“

Keď to urobím, zalapám po dychu. Je to nádherné. Veľký oválny diamant, vsadený do kvetu, niečo ako náhrdelník, ktorý mi dal, ale v oveľa jednoduchšej miere. V skutočnosti musíte pozorne sledovať, či je to v skutočnosti kvetina. Okvetné lístky sú malé, ale elegantne obklopujú diamant a vytvárajú elegantné prostredie. Skoro to vyzerá, akoby z nich vykvitol diamant.

„To je také krásne, Prescott.“

„Nie som si istý, či si to pamätáš, ale povedal som ti, že mi pripomínaš kvety - ich jemné okvetné lístky, ich dokonalé vône, napriek tomu dosť silné na to, aby vydržali každú búrku. Takže som chcel, aby si mala niečo, čo ti to pripomenie kedykoľvek si pozrieš na prsteň.“

„Je to perfektné. Milujem to.“

Nasunie mi ho na prst a sedí perfektne.

„Ako si poznal moju veľkosť?“

„Bol to výstrel do čierneho.“

Držím ruku, aby sme ho obaja videli.

Prescott ma chytí a povie mi, že vyzerá presne tak, ako si to predstavoval. Potom sa pýta: „Kedy?“

„Nemám žiadny dátum. Ty áno?“

„Chcel by som leto. A chcela by si to urobiť v Starkinej záhrade? „

„Otázka je, bude za?“

Smeje sa. „Robíš si srandu? Bude vo svojom živle a ukáže svoje kvety.“

„Myslím, že sa jej potom musíme spýtať.“

Bliká nad ním skrúšený výraz. „Už som to tak nejak urobil.“

Smejem sa. „Čo tým myslíš?“

Pretrie si bradu a postaví sa. „Dobre. Na rovinu som sa je spýtal. Musel som to niekomu povedať.“

Keď prídeme domov, sú prví, ktorým zavoláme. A Sara už nemohla byť viac nadšená. Samuel tiež, ale Prescott má pravdu. Sara je pripravená ma vydať vo svojich nádherných kvetinových záhradách.

„Musí to byť jún alebo júl. Okolo šiestej alebo pol siedmej. Po najväčšej horúčave. Bude to krásne,“ hovorí.

„Skutočne bude,“ súhlasím.

Ďalej voláme Ericovi a je nadšený, ale keď ho požiadam, aby bol mojou družičkou, mysleli by ste si, že som mu práve odovzdala milión dolárov.

„Panebože. Áno áno áno. Počkaj! Znamená to, že musím usporiadať tvoju rozlúčku so slobodou?“

„Nie, to nechcem. Budeme mať len party v The Meeting Place.“

„Dobre. Počkaj. Ale nebudem mať šaty.“

„Prečo nie?“

Keď neodpovie, obávam sa, že mi zložil telefón, a tak zavolám jeho meno.

„Som tu.“

„Eric, robila som si srandu.“

„Áno, vedel som to.“

Nevedel. Skoro dostal infarkt. Prescott zadržiava smiech a ja ťažko držím ten svoj.

„Viv, takže som tvoj svedok?“ Spýta sa Eric.

„Áno, si.“

Potom voláme Prescottovym priateľom. Máme ich na hlasitom telefóne a Special kričí: „Vedela som to! Vedela som, že niečo s tebou je.“

Prescott sa pýta: „So mnou? Ako?“

„Prakticky si slintal nad Vivi a nenechal si ju z dohľadu. Vedela som to.“

„Áno, kámo, bol si ako jej strážny pes.“

To ma núti zdvihnúť sa a venovať mu viac pozornosti.

„Naozaj? Chová sa tak okolo mňa?“ Pýtam sa.

„Dobrý bože, začni viac venovať pozornosť,“ odpovedá Special.

Povieme im časový rámec a sú veľmi nadšení. Naša posledná výzva je Harrison.

„Žiadne prekvapenie potom, ako ste sa vy dvaja správali. Mohli ste sa zobrať a utiecť.“

„Nie. Toto leto sa budeme brať v záhradách Starkej. A povedz to svojim rodičom, pretože budú pozvaní,“ hovorí Prescott.

„Super. Odovzdám. A hej. Gratulujem, vy dvaja. Som nesmierne šťastný za vás oboch. Ste perfektný pár.“

Ďakujeme mu a zložíme.

„Bola to zábava.“

„Áno. Ale nie taká zábava, ako toto.“

Stiahne ma na nohy a mám predstavu, čo má na mysli. Zastavím ho a poviem: „Musím ti povedať, že sa nemôžem dočkať, až budem pani Beckhamovou.“

„Ja sa tiež nemôžem dočkať.“

Vtiahne ma do spálne a jeho ústa narazia na moje. Jeho ruky roztrhnú moju košeľu, rozvoria ju dokorán, čo mi vyrazí. Zalapám po vzduchu a on to prehltne v ústach, keď mi trhá nohavice. Potom ma zdvihne a pri šmátraní so zipsom ma buchne o najbližšiu stenu.

„Nemôžem sa dočkať. Prepáč.“ Jeho ústa znovu zožierajú moje, zatiaľ čo jeho vták sa do mňa vnorí. Moje prsty sa zaborili do jeho svalnatých ramien, zatiaľ čo moje päty našli jeho zadok. Stretávam jeho boky pomocou jeho bokov, využívam stenu ako páku a pozerám sa dole, aby som videla, ako jeho tvrdý vták kĺže dnu a von. Je to horúce, chutné a cez moje žily to vysiela viac tepla.

Obe jeho ruky mám pod zadkom, ale on jednou pohne a zovrie mi bradavku, aby sa s ňou pohral. Potom prejde k druhej. Ďalej mi masíruje klitoris a to je pre mňa dosť. Som mimo a bežím k orgasmvillu. Keď vykríknem rozkošou, nasleduje ma a vzdychá proti mne. Potom spadne hlavou do ohybu môjho krku a ťažko dýcha.

„Ľúbostná stena, sakra, Vĺčik. Určite vieš, ako zraziť môjho vtáka na kolená.“

„Rovnako ako ty.“

Zasmeje sa mi do krku. „Nevedel som, že máš vtáka.“

Štípem mu bradavku. „Vieš čo myslím.“

„Mmm. Áno. Viem a milujem, že viem. Ale vieš, čo ešte milujem?“

„Čo?“

„To že nikdy nikto iný nebude vedieť to čo ja, pretože ty si moja a len moja. Navždy.“