CV - 31. kapitola

Překlad: Lenka

Kor.: Irenka

Prescott

Šukať Vivi je všetko čo som si myslel, že bude a ešte oveľa viac. Pohyby, stonanie, bozky, jej neuveriteľné telo, spôsob, akým sa na mňa pozerá, keď sa urobí a tá jej mačička - tá mačička je to najsladšie, čo som kedy mal. A teraz som si celkom istý, že ledva chodí. Musím jej dať pauzu. Povedala mi, že už ju bolia stehná z toho, ako mi ich roztiahla doširoka. Mal som ju v kuchyni, v obývacej izbe, v sprche, vo vani, na kuchynskej linky a to je len začiatok.

Nakoniec sme zjedli naše palacinky, ale to sa zmenilo iba na pornografiu s ligotavým sirupom a ja som jedol palacinky z jej bradaviek. Takto sme skončili na kuchynskej linke.

Potom mi povedala, že ju to bolí, tak som jej odporučil kúpeľ, ktorý viedol k ďalšiemu sexu. Vidieť jej lesknúce sa pohlavie, keď bola zohnutá cez bočnú časť vane, zatiaľ čo sa môj vták pohyboval dovnútra a von, je viac, ako by si ktokoľvek mohol želať. Potom sme pozerali televíziu a netrvalo dlho, kým som jej strhol tričko, úplne ju odhalil a nechal ju posadiť sa na moju tvár pre malú jazdu. Milovala to.

Takto skončila na stole v jedálni priviazaná a s prekrytými očami.

„Povedz mi, ako sa cítiš.“

„Pekné,“ hovorí.

„Ako je na tom tvoja mačička?“ Moja ruka je medzi jej nohami, ktoré sú roztiahnuté a priviazané k rohom stola pomocou mojich hodvábnych kravát, ktoré som zauzlil dohromady. Natieram ju kokosovým olejom, masírujem a samozrejme dráždim. Pod mojimi dotykmi sa krúti, ale stoná ako odpoveď.

„Vivi, neodpovedala si mi.“

„Áno, dobre.“

Rozhodujem sa pre inú taktiku. Odviažem jej zápästia a členky, posuniem ju na koniec stola a stiahnem ju. Vytiahnem jej kolená a používam stoličky ako kotvy pre ne a tiež pre jej zápästia. Teraz je mi plne vystavená.

„Tak ružová a trblietavá.“ Moje prsty sa jej ľahko dotýkajú jej klitorisu. Krúti sa a snaží sa priblížiť, ale nedovolím jej to. Tentokrát bude žobrať.

Sklopím hlavu a špičkou jazyka sa dotknem iba jej klitorisu, sotva podpichujem malý uzlíček. Zasyčí.

„Prescott, prosím.“

Pokračujem. Potom prestanem.

„Nie, prosím, viac.“

Namiesto toho idem na jej vnútorné stehná, cmúľam a hryziem. Silno stoná.

„Potrebujem sa dotknúť sama seba.“ Trhne kravatami a snaží sa uvoľniť.

„To sa nestane. Pamätáš si, čo som povedal? Toto všetko je moje.“

Vraciam sa jazykom späť k jej klitorisu, ale nič viac. Rýchlo ním pohnem, ale tesne predtým, ako sa urobí, zastavím. Na protest zakňučí.

Vezmem kokosový olej a tenkou čiarou ho nechám stiecť po jej štrbine, až kým nekvapká na stôl a vytvorí maličkú mláku. Jej dych je teraz zrýchlený. Môj prst sleduje stopu, kým nenarazí na jej zvrásnenú dieru, a potom len trochu zasuniem a vytiahnem. Kričí pre opakovanie, takže vyhoviem. Akonáhle som tam prstom, potom dvoma, pohnem sa dovnútra a von, ale len kúsok, kým ma prosí, aby som jej pomohol urobiť sa. Môj vták je tak kurva tvrdý, myslím, že jej veľmi rád pomôže.

Vrazil som do nej a ona dychčala, akoby bežala. „Áno, tvrdšie.“

Moja ruka sa posúva k jej bruchu, aby ju držala stabilne, pretože aj keď je uviazaná, hýbe sa ako blázon. Potom palcom pridávam tlak na jej klitoris. Vrazím do nej, netrvá dlho, než sa urobí. Jej vnútorné svaly sa rytmicky zvierajú okolo môjho vtáka a spôsobujú, že do nej vystrelím. Jej tesná malá mačička je skurvený raj pre môjho vtáka. Skloním sa nad ňou a prevezmem kontrolu nad jej sexi ústami. Zubami ma hryzie do pery a milujem, ako je môj Vĺčik stále viac temperamentnejší. Jedného dňa mi bude na chrbte vytekať krv z jej malých pazúrikoch, ale ja som s tým v pohode.

Keď ju odviažem a oslobodím jej zaviazané oči, povie: „To bola zábava. Urobíme to znova.“

„Pozor, Panovačnica, ja tomu velím“

„Nie vždy. Uvidíš.“ Uškrnie sa na mňa. „Teraz mi pomôž vstať, aby sme sa mohli osprchovať. Opäť.“

So smiechom hovorím: „Nikdy v živote som sa toľko nekúpal.“

Mieri prstom na mňa. „Je to všetko tvoja chyba. Palacinky a sirup a teraz kokosový olej. Nemôžeme takto sa posadiť a takýto nábytok.“

„Stálo to za to, však?“

Do tejto doby je odviazaná, takže sa ma chytí. „Nie, vôbec sami to nepáčilo.“

Buchnem ju po zadku. „Potrebuješ výprask.“

„To ma neberie.“

„Už si to skúsila niekedy?“

„Nie.“

„Myslím, že by sa ti to mohlo páčiť, ale na inej úrovni, ako obyčajný výprask.“

Ruku si dáva v bok. „Čo tým myslíš?“

„Už ti niekedy niekto naplácal na klitoris?“

Oči sa jej rozjasnia a určite ju to zaujalo. „Nie.“

„Raz sa to stane. Mnou. A budeš to milovať.“

Teraz sme v kúpeľni. Jedna vec sa zmení na druhú, ktorá zahŕňa veľa mydla, toho, že je na kolenách a sania môjho vtáka. Musím povedať, že nie je zlá. S niekoľkými poznámkami ako „Viac pier“ a „Dávaj pozor na zuby“ ťahám za jej hlavu, dávam jej signál, že sa urobím do jej úst ako šampión.

„Sakra, to bolo skvelé.“

„Ďakujem,“ hovorí so spokojným úsmevom.

Keď sme vyschli, hovorí: „Prečo sa trápiť s oblečením?“ Je to pravda. Zakaždým, keď sa oblečieme, zostaneme tak iba asi päť minút. „Ale, Prescott, musím ísť domov, aby som dnes večer mala niečo na seba.“

„Prečo to neurobíme takto? Tu sa pripravíme a potom pôjdeme k tebe a tam sa oblečieš?“

To je náš plán. Party sa začína o siedmej a koná sa v jednom z mnohých hotelov spoločnosti. Asi o pol šiestej smerujeme k Vivi. Dráždim ju cestou dole k autu kvôli tomu, ako chodí, a hovorím jej, že vyzerá, akoby bola týždeň na ranči.“

„Bola som a ty si ten ranč,“ vráti mi.

Keď sa dostaneme k jej bytu, je tam Eric a chystá sa na večierok. Opýtame sa ho, či chce ísť s nami, ale on to odmietne, pretože berie rande.

Vivi sa pýta: „Je to ten chlap?“

„Ktorý chlap?“ Spýta sa Eric.

„Vieš, ten, ktorý ti dal“ - ukazuje hore a dole po tele - „tú jednu noc.“

Ericova tvár stúpa v plameňoch.

„Aha, jedna z tých nocí, hm?“ Pýtam sa.

„Dobre, prestaňte, vy dvaja.“

„No?“ Vivi sa opäť pýta.

„Neodpoviem,“ odpovedá Eric.

„Takže je,“ vyhlási Vivi a zatlieskajúc rukami. „Ó, nemôžem sa dočkať, až uvidím pána Sexi, ktorý ti ukradol pohlavie.“

„Neukradol mi pohlavie.“

„Ukradol. To ráno si bol úplne mimo.“

Eric skočí späť. „Och, ako ty tuto s pánom Luxusné Nohavice?“

„Pán. Luxusné nohavice?“ Pýtam sa. „Nie som Luxusné nohavice.“

Obaja hovoria: „Jasné.“

Potom Vivi dodáva: „Pozri sa na svoje oblečenie.“

Pozerajúc sa dole sledujem. Nosím iba oblečenie na mieru. Áno, dobre, chápem.

„Vidíš,“ hovorí Vivi víťazoslávne.

„No, radšej si zvykaj, slečinka, pretože to nebude dlho trvať a ty budeš pani Luxusné nohavice.“

Dve sady očí sú na mňa nalepené ako lepidlo. Nechcel som to povedať, len to nejako vyšlo. Rozhodol som sa to nechať tak. „Takže si zvykni.“ A odvraciam sa. „Teraz sa radšej obleč, alebo prídeme neskoro. A to nemôžem, keďže som jedným z riaditeľov spoločnosti, tak si pohni, Vĺčik.“

Prebehne okolo Erica do svojej izby. O pár minút neskôr vychádza, drží troje šaty a pýta sa, ktoré. Vyberám čierne, ktoré sú na boku sexi skrátene, ale sú tiež jednoduché, takže zvýraznia Viviinu krásu. Keď sa vráti oblečená, žiari. Potom sa pýta, či má mať vlasy hore, alebo dole.

„Vždy dole. Zakaždým, keď sa pozriem na tvoje vlasy, chcem cez ne prejsť prstami. Keď ich máš hore, chcem ich rozpustiť.“

„Tak potom som asi pripravená.“

Eric nám hovorí, aby sme sa bavili a odchádzame.

Keď nasadneme do auta, Vivi sa prepadne do spŕšky roztopašných otázok.

„Kto tam bude? Čo by som mala povedať o tom, prečo som s tebou? Čo si budú myslieť? Možno som nemala ísť? Pravdepodobne si budú myslieť, že som štetka spoločnosti. Panebože, prepadá ma panika. Bude mi zle. Pomôž mi, Prescott.“

Možno pomôže podpichovanie? „Ukľudni sa, Vĺčik. Panebože, si na ceste k tomu, aby si bola ústami motora a nedávaš zmysel. Kde je ten tvoj mozog? Ver mi, na party budeš v poriadku.“ 

„Čo? Ako ma to má upokojiť? Nech urobíš čokoľvek, nenechaj ma ani na chvíľu samu, inak sa pocikám.“

„Bol to vtip,“ hovorím. „Epický a neúspešný.“

Musím nájsť spôsob, ako ju prinútiť, aby sa upokojila. Možno je úprimnosť najlepšia.

„Počúvaj ma, Vivi. Si dokonalá žena. Si najšikovnejšia, najkrajšia žena, akú poznám, a máš zjavne viac rozumu, ako väčšina ľudí. Budeš v poriadku. Ver pre zmenu sama v seba.“

Dedko a Starká prichádzajú vtedy ako my, a keď sme už vo vnútri, kde je teplo, predstavím Vivi, Starkej. Potom ma Starká prekvapí slovami: „Je skvelé ťa znova vidieť, drahá. A vyzeráš oveľa lepšie. Aká si kráska. No, aj cez všetky tie modriny si bola krásna, ale teraz si nádherná.“ 

„Ďakujem, Sara, a je mi potešením, že ťa opäť vidím.“

„Počkaj, niečo mi tu uniká?“

„Prescott, nepovedala som ti, že som navštívila Vivi, keď s tebou bývala po jej nešťastnom incidente?“

„Starká! Nie, nepovedala si mi to, a ani Vivi.“

Starká ju objala a Vivi sa zasmeje. „Vieš, ako my dievčatá stále zabúdame.“

„To určite.“

„Scotty, nepoužívaj okolo mňa taký mrzký jazyk,“ karhá ma Starká.

„Áno, madam, ale bol by som rád, keby ste mi zmienili túto návštevu.“

Dedo vstúpi. „Synu, nestrácaj čas. Táto žena si bude robiť, čo chce, kedy chce a povie to, kedy chce. Navrhujem teda, zabudnúť na to a pokračuj. Okrem toho to vyzerá, že spolu vychádzali dobre.“

„Áno, skutočne áno,“ hovorí Starká. „Keby nie, povedala by som ti o návšteve a varovala ťa, aby si sa od nej držal ďalej. Teraz sa môžeme posunúť smerom k večierku? Ja by som napríklad úplne milovala pohár šampanského.“

Starká vezme Vivi za ruku a obe kráčajú do tanečnej sály, kde sa bude konať party. Ich hlavy sú ohnuté k sebe, takže sa nedá odpočuť, čo si hovoria.

Dedo a ja ideme za nimi ako vycvičení psi.

„Je vždy taká?“ Pýtam sa.

„Tvoja babička stále.“

Hmm. Toto som si na nej nikdy predtým nevšimol.

Keď vstúpime, miestnosť je prázdna, s výnimkou zamestnancov hotela a plánovačov udalostí. Všetci sa rútia okolo vybavovania príprav na poslednú chvíľu. Jeden zo zamestnancov Whitwortha za mnou prichádza s otázkou, ako to všetko vyzerá. Poviem mu, že veci sú skvelé a som spokojný s ich tvrdou prácou. Usmeje sa za uznanie a ponáhľa sa späť k zamestnancom, aby im dala vedieť. Stoly s jedlom sú plné a čakajú na odkrytie pre hostí.

Máme približne dvadsať minút, kým všetci začnú prichádzať. Bar je otvorený a čašníci sa prechádzajú s podnosmi so šampanskými. Starká zoberie dve pre seba a Vivi. Cinkajú poháre a majú tajný úsmev. Potrebujem zistiť, o čo ide, a tak sa k nim vrhnem.

„Takže, dámy, ako sa máte?“

„Perfektné,“ odpovedá Vivi. „Je to tu nádherné.“

„Nie také nádherné ako ty.“ Pobozkám ju na líce.

„Vy dvaja ste spolu tak roztomilí. Nemôžem sa dočkať, až mi dáte pravnúčaťa,“ hovorí Starká.

„Starká, nemyslíš si, že je to trochu predčasné?“

„Vôbec nie, Scotty. Si všade okolo nej. Nikdy som u teba nič také nevidela. Myslím, že je to rozprávkové.“

Toto je trápne. „Ďakujem za súhlas,“ hovorím. „Ale práve teraz, predtým, ako sa začne táto party si na chvíľu ukradnem svoje dievča.“

Sprevádzam Vivi do kúta a ospravedlňujem sa za správanie Starkej. Potom sa jej pýtam, o čom diskutovali.

„Nič. Len dievčenské veci.“

„Prečo si mi nepovedala, že prišla na návštevu?“

„Zabudla som na to. Bolo to, keď sme sa pohádali a potom ešte ďalšie tie veci. Je však úžasná dáma. A poviem ti toto. Si  jej prioritou číslo jeden.“

„Áno, vždy som bol jej obľúbenec. Myslím, že potom, čo mama zomrela, vzala na seba túto úlohu, vrátane toho, aby som sa už nikdy nezranil. Niekedy ide trochu cez čiaru. Zvyčajne nenávidí dievčatá, s ktorými chodím, takže sa považuj za šťastnú.“

„Povedala, že som prvá, ktorá má mozog.“

Odhodím hlavu a zasmejem sa. „Verím tomu, že to povedala. Vždy mi hovorila, aby som hľadala niekoho, kto nemá iba veľkú hruď.“ Chvíľu ju nosom šteklím na krku a potom dodám: „Je dobré, že nevie, ako veľmi milujem tú tvoju úzku mačičku.“

„Áno, nechajme si to medzi sebou.“ Jej ruka sa presunie na moje líce, zatiaľ čo krátko pritlačí svoje pery.

„Mmm, je to čerešňa, čo cítim?“

„Áno, určite a možno aj trochu šampanského.“

Miestnosť sa začína zapĺňať ľuďmi, takže ju chytím za ruku a spýtam sa: „Si v pohode? Pôsobíš uvoľnene.“

„Som v pohode. Len nebuď príliš ďaleko.“

„Nikdy od teba nepôjdem ďaleko, Vivi. Sľubujem.“ Pobozkám ju na ruky. „Či sa ti to páči, alebo nie, uviazla si pri mne.“

„To sa mi páči.“ Napraví mi kravatu. „Už som ti povedala, ako skvelo dnes večer vyzeráš?“

„Práve teraz a ďakujem.“

„Hmm.“

„Čo?“ Pýtam sa.

„Škoda, že nie sme sami. Mám také nutkanie.“

„Zmĺkni. Nevyzeralo by dobre, keby som mal pred všetkými svojimi zamestnancami erekciu, najmä v týchto nohaviciach.“

Bublal z nej smiech. „Asi nie. Dobre, poďme k tým levom.“

„Hej, ty si vlčica. Zvládneš to.“

„Správne.“

Noc beží dobre, pretože máme niekoľko obchodných oznámení, ale nie veľa. Vivi veľa rozpráva s Danom. Vidíme Erika a jeho horúce rande, ako ho Vivi volá. Ale všetky slobodné ženy sledujú Vivi a mňa. Vedel som, že sa to stane, ale to nevadí, pretože nikdy nemali šancu. Niektoré z nich sa pozerajú so závisťou a iné šepkajú. Zaujímalo by ma, čo si pomyslia, keď ju čoskoro uvidia v budove ako zamestnankyňu.

Kapela hrá a pripravuje pomalú pieseň. Ťahám Vivi a hoci protestuje, chcem, aby sa mi v rytme hudby kývala v náručí. Pozerá na mňa s ligotavými očami a z jej tváre vyžaruje šťastie.

„Toto je najlepší čas, aký som kedy mala,“ pripúšťa. „Neviem, prečo som bola taká nervózna.“

„Po niekoľkých mojich špeciálnych zákrutách sa ti bude točiť hlava, ani si nebudeš pamätať svoje meno.“

„Si aj pán Luxusné tanečné pohyby?“

„Nie až tak ako Weston. Ale dokážem sa hýbať.“

Keď sa pieseň končí, dôrazne hovorí: „Naozaj vieš tancovať. Som ohromená.“

„Hovoril som ti.“ Cítim sa dosť hrdý, až kým nezhodím na zem fľaše niečoho na podlahu a takmer nespadnem na zadok. Na chvíľu som mal veterný mlyn na rukách a Vivi ma musí zachrániť.

„Bol to jeden z tvojich nových ťahov, Prancer?“ (pozn.Pr+ancer: Pr – ako Prescott a -ancer ako tanečník)

„Ha-ha, nie. Ale toto je.“ Chytím ju, roztočím, potom skloním a pomaly vynesiem do stoja.

Ľudia okolo nás tlieskajú.

Vivi sa trochu hanblivo usmieva a zjavne sa nestará o to, že je stredobodom pozornosti. Potom ma drží za ruku a pýta sa, či môžeme odtiaľto uniknúť.

„Nechcel som ťa dať do nepríjemnej situácie.“

„Nie, nie je to tak. Musím použiť toaletu.“

„A musíme jesť,“ dodávam.

„Prečo nám neobsadíš stôl, keď nájdem toalety, a potom, keď sa vrátim, môžeme jesť?“

Znie to skvele, takže ju sledujem, ako odchádza z miestnosti a hneď ako odíde, na mňa prakticky zaútočí skupina žien. Len čo sa ich zbavím, na ich miesto nastúpi iná skupina. A kde je Starká, keď ju potrebujem? Jedna žena sa ma snaží pritiahnuť na tanečný parket, zatiaľ čo iná sa ma snaží potiahnuť k baru.

Vytrhnem im ruky z rúk a poviem: „Je mi to ľúto, ale nemám záujem. Dnes večer mám rande.“ 

Odťahujúc sa preč, idú za mnou. Nakoniec nájdem stôl s dvoma prázdnymi sedadlami a sadnem si, ale supy sa stále snažia prisadnúť si. „Nepočula si, čo som povedal? Toto je pre niekoho obsadené.“

Starká sa objaví a všetky ich komanduje. „Naučíte sa ženy, ako sa správať, keď vidíte, že o vás muž zjavne nemá záujem?“ Sedí na prázdnej stoličke a stáva sa mojím hrdinom.

„Bože, nikdy predtým som nebol tak zaplavený.“

„Nikdy predtým si nebol tak odvážny so ženou na firemnom podujatí. Ale, Prescott, zdá sa, že si s Vivienne užila pekné chvíle. Je to naozaj veľmi milé dievča.“

„Je pre mňa veľmi špeciálna, Starká.“

„Môžem povedať.“

„Kde je?“

„Išla na toaletu. Zaujímalo by ma, čo jej tak dlho trvá.“

„Ženám to trvá dlhšie ako mužom. Buď trpezlivý.“

Starká si musí myslieť, že som veľa času nestrávil pri opačnom pohlaví. Nepokúsim sa zmeniť jej názor. Je dôležité udržiavať moju reputáciu v očiach iskrivých.

„Prescott, nie som včerajšia. Viem, že sa tvoja cesta skrížila s mnohými ženami. Táto je iná a nemusím ti to vysvetľovať. To už to vieš.“

„Ako si vedela, na čo myslím?“

„Som žena. Ženy sú šikovné. Myslím tým, že majú mozog a nie to, čo je v nohaviciach.“

Neviem, či by som sa mal uraziť alebo nie. Toto je moja babička, ktorá so mnou takto hovorí.

„Už to prekonaj. Mám viac príbehov, ako ty dokážeš zrátať. Chcem, aby si ma počúval, Prescott. Prišiel si ku mne po radu ohľadom Vivienne. Nikdy predtým si to neurobil. Vedela som, že potom toto dievča pre teba znamená viac, ako ktorékoľvek iné. Vidieť vás dvoch spolu, potvrdzuje moje podozrenie. Si do nej zaľúbený. Nechaj si teda niečo poradiť. Nečakaj príliš dlho, až ju požiadaš o ruku. Poznáš ju roky. Nenechaj ju vykĺznuť. Dobré nie sú ani tucet a v mori nie je milión rýb. No, sú, ale málo z nich stojí za to. Keď nájdeš jednu ako Vivienne, chyť ju a utekaj. Teraz, keď som to povedala mám svoj pokoj, nájdem tvojho starého otca. Dlhuje mi Sambu, alebo niečo také.“ Má úplnú pravdu a jej slová mi znejú v hlave. Vivi ma prinútila bojovať pre to, ale sakra, oplatilo sa čakať.