CV - 14. kapitola

Překlad: Lenka

Kor.: Irenka

Prescott

Vchádzam do svojho obľúbeného klubu, a koho že to nájdem sedieť v bare, Vivi a jej nového malého kamaráta. Zdá sa, že všetko v mojom živote sa dnes točí okolo nej. Nielen, že kurva ovláda moje myšlienky, ale teraz vtrhla aj do mojich obľúbených miest. Pravdepodobne bude používať môjho osobného stylistu, masážneho terapeuta a nakupovať v rovnakých obchodoch, skôr ako sa to dozviem. Kurva, ako to zvládnem? Nie je to otázka roka?

Jej malý priateľ na mňa hľadí, akoby chcel buď utiecť, alebo ma šukať. Nie, počkajte, to nie je to ... nevie, ako jej povedať, že som tu. Som zvedavý, čo mu o mne povedala. Pravdepodobne, že som obrovský idiot, čo by bolo trefné. Pozrime sa, či dokážem splniť svoj popis.

„Rád by som sa k vám dvom pridal, Vivi. On je ten tvoj nový spolubývajúci? Eric, nie?“

„Áno. Eric, toto je Prescott. Prescott, toto je Eric.“ Podávame si ruky a ja mu dávam smrteľný stisk. Trhá ním. Vivi ma nakopne. Venujem jej svoj najčarovnejší úsmev.

„Takže, aké bolo presťahovanie z tvojho elegantného bytu, Vivi?“

„Nie je potrebné byť hnusný. Bolo to fajn.“ Trochu jej trčí spodná pera a chcem ju zahryznúť.

„Si pekne usadená? Udomácnená?“ Krútim obočím.

„Čo sa s tebou deje? Prečo si taký hlupák?“ pýta sa.

„Správam sa len podľa toho čo si o mne myslíš. Eric, v akom druhu podnikania pracuješ? Okrem toho že upratuješ stoly. Alebo je to tvoja celoživotná ambícia?“

„Prescott,” zakričí.

„Je to v poriadku, Vivi. Vlastne nie. Som interiérový dizajnér, ktorý sa snaží rozbehnúť svoje podnikanie.“

„Aha, chápem. To je ale originálne.“

„Dobre. Myslím, že by sme mali radšej ísť, Eric. Toto miesto je na môj vkus trochu nemilé.“

Keď sa postaví, chytím ju za zápästie. „Eric, prečo nepôjdeš ako dobrý malý chlapec a nenecháš Vivi, aby zostala?“

„Niečo si ujasnime, Prescott. Nikto za mňa nebude rozhodovať. Teraz ma pusť.“

Odopnem prsty a ona sa narovná. „Poď, Eric.“

Sledujem, ako kráčajú na opačný koniec baru a rozprávajú sa s blonďavým barmanom, ktorý je tu neustále. Eric platí za nápoje a odchádzajú. Naozaj som bol bastard, ale toto je moje miesto a možno si dvakrát rozmyslia, či sa vrátia. Úspešne som za ňou spálil všetky mosty. Je to tak najlepšie. Nemá zmysel udržiavať otvorené akékoľvek nádeje. Rozmýšľal som nad tým od včerajšej noci a uvedomil som si, že Vivienne Renard mi nikdy nedá šancu, nech robím čokoľvek. Takže ju môžem nechať vidieť muža, za ktorého ma pokladá.

Sedím zdrvený svojimi vlastnými činmi za stolom. Eric je milý chlap, to nepochybne. Vivi by sa s ním nekamarátila, keby nebol. Vtedy som si spomenul na svojho otca a je to horká tabletka na prehltnutie. Cítim sa mu podobný.

„Hej, nevadí, keď sa k tebe pripojím?“ Pozrúc hore nájdem naklonenú ryšavku s veľkými prsiami. Ma na sebe tričko s výstrihom, ktoré ešte viac odhaľuje jej dostatočný dekolt. Majú tvar zemegule a strkajú sa vysoko k brade, čo naznačuje, že jej prsia sú umelé. Keby boli vyššie, narazili by jej do nosa.

Nečaká na odpoveď, kým si sadne a presunie sa do môjho priestoru, priestoru, o ktorý som sa nechcel podeliť.

„Vlastne som chcel byť sám.“

„Och. Drsná noc, hm.“

„Niečo také.“

„Možno by som ti mohla pomôcť.“ Ponúkne mi sebavedomý úsmev, ale nemám náladu. Vtipné, nemal som náladu, odkedy som uvidel Vivi v tej zasranej kaviarni.

„Som si istý, že by si nemohla,“ poviem nezaujato.

„Som skurvene dobrá. Keď skončíme budeš ešte dlho šťastný človek.“ Olizuje si pery.

Prikývnem a poviem: „Áno, to určite. Ale nie, dnes večer, zlatko. Nie si pre mňa v kartách.“

„Nie? Prečo?“

„Jednoducho nie.“

Pritiahla si stoličku bližšie a skôr ako viem, je jej ruka je na mojom vtákovi, ale on je bezvládny ako ponožka. Trochu ho chytá, až kým jej neodsuniem ruku.

„Ako som povedal, to sa nestane.“

„To je škoda. Mohli sme si urobiť niekoľko krásnych spomienok.“

Skoro sa na jej vete zasmejem. Možno by mala prísť s niečím originálnym.

Keď je preč, presťahujem sa na iné miesto, kde vedľa mňa nie je voľné sedadlo, takže sa už s takýmto hovnom nemusím vysporiadať. Ak chcem niekoho šukať, bude to podľa mojich podmienok bez ohľadu na to, ako je tá žena sexi. O pár hodín neskôr a ktovie, koľko drinkov, zaplatím a odchádzam.

„Ďakujem, pán Beckham,“ hovorí barman.

„Nie je začo.”

Chladný vzduch ma trochu vytriezvel a spolu s ním príde ľútosť kvôli tomu, ako som sa správal k Vivi a Ericovi. Je to len milý človek, ktorý sa snaží niečo dosiahnuť v  tomto svete, o ktorom nič neviem, a bol som na neho kráľovským blbcom. Narodil som sa do bohatstva a vôbec netuším, aké je to bojovať s financiami, ako to robí Vivi. Aké by to bolo, nevedieť, odkiaľ budú peniaze na ďalšie jedlo? Alebo, ako zaplatíte nájom? S touto myšlienkou vytriezviem viac, ako studený vzduch. Teraz sa kopem do hlúpeho zadku, že som nezistil celé Ericovo meno. Mohol som sa s ním skamarátiť a našiel by som spôsob, ako cez neho pomôcť Vivi. Možno nie je neskoro. Viem, v ktorej reštaurácii pracujú, a mám špičkový bezpečnostný tím, ktorý dokáže zistiť čokoľvek. To si ukladám na pondelok ráno.

Keď prídem domov, vytiahnem misku a trávu. Alkohol nebol zrovná moje tonikum, takže potrebujem trochu viac, aby som dostal hranu. Všetko, čo vidím, sú Viviine ústa a oči. Jej pery boli červené a plné, ako letná jahoda a jej dúhovky mi pripomínali oblohu plnú búrok. Plním si pľúca dymom a dúfam, že tráva zmierni moje napätie.

Pozerám na panorámu, ale jej obraz nezmizne. Je sexi ako peklo - naj sexižena, na ktorú som za posledné mesiace pozrel, možno v živote. A vždy, keď ich zavriem, objaví sa jej obraz.

Chcem preraziť múr, pretože nech sa pokúsim čokoľvek, nebude mať so mnou nič spoločné. Toto je prvýkrát v živote, keď prehrávam, čo sa týka ženy. Väčšinou mi padajú k nohám. Nie ona. Nezaujíma sa o nič, čo jej môžem ponúknuť. A najbláznivejšie zo všetkého je, že to najviac potrebuje.

Aj v mojej posratej mysli je jasnosť jej tváre tak prekliato živá, že takmer cítim jej hladkú pokožku pod mojimi dlaňami. Je to však iba fantázia a zostane ňou, pokiaľ neprídem s nejakým plánom, ktorým si ju získať. Jediná vec, ktorá ma napadá, je dostať jej kamaráta Erica na moju stranu a po dnešnom večeri to bude také ťažké, ako vyhrať Vivi. Smejem sa nad mojím životom. Tu sedím, kráľ Manhattanu. A napriek tomu jediné, čo chcem, je tak ďaleko od môjho , ako zasraný mesiac.

Ráno sa zobúdzam s tvárou narazenou do gauča. Zdá sa, že tráva predsa len začala účinkovať a dostala ma, kým som sa stihol  dostať do postele. Bolesť sálajúca v mojom krku a chrbte, mi hovorí presne, ako som spal - skrútený v zlom smere.

Moja prvá zastávka je chladnička pre fľašu Gatorade. Chcel by som vyraziť do sprchy, aby sa mi uvoľnili kŕče vo svaloch, ale to si nechám na neskôr. Ďalším na zozname je príšerný tréning. Moja domáca telocvičňa je vybavená všetkým potrebným. Hodinu som bežal na páse a vypotil alkohol. Ďalej dvíham činky, kým moje svaly nie sú unavené a nezískajú svoju správnu formu. Teraz urobím obrovský proteínový kokteil a vyrazím do sprchy. Začínam sa znova cítiť ako človek. Je to dobrá vec, pretože za hodinu by som mal byť u starých rodičov na večeri a dostať sa tam trvá asi tak dlho. Obliekam sa a odchádzam.

Cesta je v pohode a babička ma čaká, keď dorazím. Na Zemi neexistuje žena, ktorú by som zbožňoval viac. Malého vzrastu, ledva dosahuje k mojej hrudi, keď ma objíma rukami. Je silná na to, že má tak malú postavu. Jej sivé vlasy sa lesknú na slnečnom svetle a vždy, keď ju vidím, pripomínam jej, ako veľa pre mňa urobila, vždy mi vychádza v ústrety, najmä po všetkom s mamou.

„Ako sa má môj chlapec?“ Jej otázka prerušuje moje rozbúrené myšlienky.

„Mám sa dobre, ďakujem.“

Prezerá si ma. „Nestaráš sa o seba, Scotty. Ješ?“

„Áno, madam, jedávam.“

„A spíš?“

„Spím dobre, Starká.“ Beriem ju za ruku, keď kráčame dovnútra.

„Prečo ti neverím?“ Pochybnosti jej pokrčia kútiky očí.

„Pravdepodobne preto, že si vnímavá a poznáš ma lepšie, ako ktokoľvek iný.“

„Čo sa teda deje, zlatko? Prosím, nehovor mi, že je to tvoj otec.“

„Čiastočne.“ A potom sa rozhodnem vyhľadať jej názor. „Vieš čo, možno mi môžeš pomôcť. Je tu jedno dievča.“

Oči jej žiaria ako hviezdy a možno to nebol taký dobrý nápad. „Dievča?“

„Áno, ale je tu problém. Nechce so mnou mať nič spoločné.“

„S tebou?“

„Áno, Starká, so mnou.“

Moja stará mama si myslí, že slnko vychádza a zapadá so mnou. Netuší, aký som kurvoš.

„Čo je s ňou zlé?“

„Zaujímalo by ma to isté.“ Zasmejem sa.

„Si hrozný, Scotty.“ Stlačí ruku, ktorú stále drží.

„Viem. A to je problém. Vidí priamo cezo mňa.“

„Sadneme si a pohovoríme si, áno?“ Usadíme sa v jej obľúbenej miestnosti, na slnečnej verande. Má výhľad na zadnú časť ich majetku a ponúka pekný výhľad na zvlnené kopce s pretekajúcim potokom. Starká miluje záhradu, takže na jar a v lete je všade veľa kvetov. „Kto to je?“

„Niekto, koho som spoznal na Crestview.“

„Naozaj?“

„Ale nikdy sme sa nestretávali. Môžeme povedať, že to bolo škaredé káčatko, ktoré sa zmenilo na nádhernú labuť.“

„Prescott, choval si sa k nej zle, keď si chodil do školy?“

„Nepamätám si nič také. Mal som ju tak nejako rád, ako kamarátku, vieš?“

A to je pravda. Vivi bola plachá, držala sa sama seba, ale niečo na nej ma oslovilo, okrem domácich úloh, ktoré sme mali. Bola milá. Možno to bolo tým. Vždy počúvala, čo som musel zo seba dostať, aj keď to boli hlúpe kecy.

„A?“

„Narazil som na ňu, ach, neviem, nedávno. V poslednej dobe si prešla ťažkým obdobím. Je to dlhý príbeh.“

Starká ma hladí po nohe. „Vidíš ma niekde odchádzať?“

Vidím podľa pohľadu, ktorý mi dáva, že je tu na dlho, tak jej poviem, čo viem o Vivi a ako zomrela jej mama.

„Och, chúďa, aké tragické. Ako osamelá sa potom musela cítiť. Mal by si ju sem niekedy pozvať.“

„Bol by som rád, keby mi venovala čas.“

„Neočaril si ju tým svojim pekným úsmevom?“

„Vyskúšal som všetko, dokonca som jej poslal darčeky.“

Podrobne ma skúma a podozrievavo sa pýta: „Aký druh darčekov?“

„Zimný kabát predovšetkým. Presťahovala sa sem z Virgínie a nemala slušné oblečenie. Tiež som sa ju snažil prinútiť, aby sa nasťahovala do jedného z mojich prenájmov. Mala si vidieť, kde bývala. Všade boli samé prostitútky a drogoví díleri.“

„Scotty, snažil si sa ju kúpiť ako milenku,“ obviňuje ma.

„Nie, Starká, bol som len -“

„Dovoľ mi to dokončiť. Je to nezávislá žena, ktorá sa zvykla starať sama o seba. Objavíš sa a chceš ovládnuť jej život. Máš veľmi silnú osobnosť. Môžem si len predstaviť, čo si jej povedal.“ Sedí tam a krúti hlavou.

Ako to všetko vie?

„Snažil som sa iba pomôcť.“ Zniem ako podráždené dieťa.

„Zlatko, nemusíš mi to vysvetľovať. Iba ti ukazujem, ako to muselo vyzerať z jej pohľadu. Ženy vidia veci inak ako muži. Vrazil si do jej života ako marcový vietor a posielaš jej honosné darčeky. Pravdepodobne by sa jej viac páčilo, keby si jej poslal darčekový poukaz do Starbucks.“

Zasmejem sa, hovorím: „Hm, asi nie. Pracovala v konkurenčnej kaviarni.“

„Ticho. Pochop čo hovorím. Nemôžeš dať ženám extravagantné darčeky, najmä niekomu, ako je ona. Začni malými vecami. Pošli jej večeru. Alebo možno aj niečo menšie, ako napríklad bonboniéru. Ženy milujú čokoládu.“

„Ale to je také obyčajné.“

Veľké zamračené oči. „Nechápeš pointu. Táto žena potrebuje pár kvapiek dažďa a ty ju pohltíš potopou. A pre lásku Božiu, Scotty, neponúkaj jej, aby žila v tvojom v byte. To jej hovorí, že ťa zaujíma iba jedna vec. Ženy vedia, že muži najskôr premýšľajú s tým príveskom v nohaviciach. Buď iný ako ostatní, ak na ňu skutočne chceš urobiť dojem.“

A to je skutočná otázka, nie? Chcem na Vivi urobiť dojem, alebo ju chcem iba pre jej kundičku? Vzhľadom na to, ako sa veci vyvíjajú sa zdá, že mi nepodľahne tak ľahko. A čím viac odmieta, tým viac ju chcem.

Počas večere premýšľam o spôsoboch, ako si ju získať späť pomocou prístupu mojej babičky. Donáška večere, posielať čokolády a kvety, všetky tie jednoduché veci, ktoré sa mi zdajú také nudné, ale možno jej nie.

Čoskoro sa to dozviem, pretože od pondelka sa chystám zistiť, kde býva. To je krok číslo jeden. Keď sa odsťahovala z tej sračky v Brooklyne, stiahol som z nej môj bezpečnostný tím, pretože mohla bezpečne žiť s Ericom. Keď ju znova nájdem, prejdem k spoznávaniu jej spolubývajúceho. Ak je to lúzer, urobím všetko pre to, aby sa mi ten chlap páčil, aj keď ho budem musieť znášať každý deň. Mám výhodu, ktorá dáva Ericovi pomocnú ruku v začiatku kariéry v interiérovom dizajne. Máme celú divíziu vo Whitworthe. Mohol by som ho priviesť na pohovor, ale iba ak by súhlasil s tým, že mi pomôže získať Vivi. Ak to urobí a bude prijatý do zamestnania, mohol by s nami získať neoceniteľné skúsenosti a neskôr prejsť k otvoreniu vlastného podnikania. To by mu mohlo pomôcť založiť veľmi úspešnú spoločnosť a bol by blázon, keby nevyužil túto príležitosť.

Uvedomujem si, že väčším bláznom by som bol ja, keby som nechal Vivi uniknúť medzi prsty.