Unlovable - 35. kapitola

Překlad: Noemi

Maggie

      „Takže, presne čo bolo v tých sáčkoch?“ – nervózne som si naprávala opasok na Sethovom župane, nechcela som počuť odpoveď.

       „Väčšinou heroín“ -  sklonila som hlavu, keď Booker pokračoval – „Zobrali sme odtlačky prstov zo sáčkov aj zvrchu skrine. Odtlačky tvojej matky tam neboli.“

„Skutočne?“ Táto správa trochu utlmila otras z matkinej smrti.

„Skutočne. Ale našli sme Hoffmanove, plus ešte nejaké ďalšie, ktoré podľa nás budú Dreserove. Zatkli sme Hoffmana, a nakoniec zaspieval.“ – Booker  ma oslnil svojim povestným úškrnom.

„Povedal, že dovtedy napájal tvoju matku alkoholom, kým nezaspala a on potom napchal svoje drogy do  jej skrine. Tvoja matka o tom nič nevedela. Hoffman skryl drogy vo vašom prívese, že keby náhodou jeho biznis vybuchol, aby nenašli uňho drogy, ktoré by ho mohli spájať s heroinovou sieťou.“

„Tvrdil, že nemá ani poňatia, kde je Dreser“ – povedal Seth. „Navrhol nám, že sa to pokúsi zistiť, ak mu zaručíme úplnú ochranu.“

„Súhlasili ste?“

„Nesľúbili sme mu úplnú ochranu. Väzbu od troch do piatich rokov, ak bude svedčiť proti Dreserovi. Je skoro isté, že pokiaľ sa dostane do basy, behom šiestich mesiacov ho zlikvidujú, že svedčil proti synovi priekupníka. Zlodeji neznášajú takých, čo prevracajú kabát.“

Seth ľahostajne mykol plecom.

Moja matka s nimi nespolupracovala. Taký obrovský balvan mi spadol zo srdca. Celá vzrušená som príliš rýchlo zbehla po posledných schodoch a hlavu mi preťala obrovská bolesť.

„Och. Vražedná migréna“

„Urobím ti pár hraniek“ – povedal Seth, keď som sa posadila k stolu. Booker a Cole sa usadili ku mne. Tak sa na mňa pozerali, akoby som mohla každú chvíľu vybuchnúť a keby sa náhodou nedívali, tak by o to mohli prísť.

Seth položil predo mňa hrianky, mlieko a dve aspiriny so servítkou.  „Ďakujem.“ Zapila som tabletky a zjedla som topinky, kým Seth urobil praženicu.

„Hm, videli ste v poslednej dobe nejaký dobrý film?“ – opýtala som sa, keď som vypila mlieko.  Bolo to znepokojujúce, ako ma sledovali. Len Seth sa zasmial.  Položil veľký tanier praženice na stôl a pritiahol si ku mne stoličku.

„Ako to vyzerá s migrénou?“

„Ešte je a prekvitá“ Behom chvíľky som spratala celý tanier praženice.  Seth mi podal ešte pohár mlieka, aj ten som vypila.

„Fíha, myslím, že som poriadne vyhladla. Človek by si myslel, že som týždeň nejedla, alebo aspoň tridsať hodín.“

Len ja som sa zasmiala.  S chvejúcou sa rukou som si utrela fúzy od mlieka. „Je mi dobre, chalani, fakt.  Môžete prestať s obavami“ – povedala som potichu.

Cole sa pritiahol bližšie ku mne a chytil ma za ruku. 

„Prepáč, že som ťa tak sledoval, je to choroba z povolania. Opatrne mi stisol prsty. „Musím ísť. O hodinu musím vymeniť Dr.Taylora. Znovu som sa mu poďakovala za pomoc. Keď spolu so Sethom vyšli z dverí.

„Mne sa nepoďakuješ, Magpie?“ – opýtal sa ma Booker a posadil sa na uvoľnenú Coleho stoličku. „Konečne, ja som bol ten, čo ťa bez okolkov s mačacím šarmom zložil na zem.“ Zasmiali sme sa nad jeho prirovnaním.

„Ďakujem Book“

Napadlo ma, že mu poviem, že som chcela dať Colemu sklenené črepiny skôr, ako ma povalil na zem, ale rozhodla som sa, že už nikdy viac nechcem hovoriť o tom zahanbujúcom incidente.

Pozrel sa mi do očí. Napriek úsmevu mal ešte stále smutný pohľad. Položila som mu ruku na jeho. „Ako si na tom?“

„Asi ako ty“

„Stavím sa, že ty si pred nikým nezblbol“

„Nie, to som neurobil“ – zasmial sa znovu – „a pridávam sa k tomu, čo povedal Cole hore.  Prosím ťa, nepochybuj nikdy o tom, ako ťa máme radi.

Mám rám tvoju kuráž a tú vnútornú silu. Ak nepočítame tú jednu noc, si silná mladá žena.

Som vďačný aj za to, ako ľúbiš Setha. On je pre mňa ako mladší brat. Som rád, že ťa má.“ -  pohladil ma po vlasoch a pohrabal sa v nich, z čoho ma zase rozbolela hlava. „Myslím, že vtedy som ja pre teba brat.“

„Jeden veľmi zlobivý brat“

Opatrne ma chytil za ruku. „Ty aj ja sa po čase s tým všetkým vyrovnáme. Ak budeš čokoľvek potrebovať, prosím ťa, zavolaj.“ Postavil sa a objal ma. „Mám ťa rád, Magpie“

„Aj ja ťa mám rada, Book“ – keď sa odtiahol, chytila som ho za ruku. „Sľúbiš mi niečo?“

„Čokoľvek“ – povedal bez zaváhania.

„Sľúb mi, že ochrániš Setha! Sľúb mi, že urobíš čokoľvek, aby si ho udržal pri živote, okrem obetovania vlastného života. Prosím ťa.“

„Nie je potrebný taký sľub.“ – odmietol to. „ Je schopný dokonale sám seba ochrániť. Ale to ti môžem sľúbiť ,že urobím všetko čo bude v mojich silách, aby som udržal pri živote teba.“

„Sľúb mi, že keby si sa mal rozhodovať pri  záchrane medzi jeho životom a mojim, že najprv zachrániš jeho.“ Neodpovedal mi. „Ty rozumieš, prečo ťa o to prosím, však!“

„Ty potrebuješ ochranu, nie Seth!“ – zopakoval.

„Prosím!“ – prosíkala som.  Stiahol ma späť do svojho objatia a dlho ma k sebe tisol.  Položil si ústa k môjmu uchu a šepol: „Sľubujem“ – Keď sa odo mňa odtiahol zbadala som, že si utiera tvár.

Zodvihla som malíček. – „Čestné?“

Zagúľal očami.  „Nemyslíš, že som už trochu starý na také detinské prísahy?“

„Nikdy nemôžeš byť dosť starý na prísahu malíčkov“  Pohla som malíčkom a on hundrúc si popod nos, zavesil svoj malíček do môjho. „Nezabúdaj, že toto platí naveky. Z takejto prísahy nemožno vycúvať“

„Ja nikdy nevycúvam zo žiadneho sľubu, ani malíčkovej prísahy“ – povedal a pokúšal sa nerozosmiať.

Práve sme spustili dole ruky, keď vošiel Seth.

„Aj ja už musím ísť“ – povedal Booker idúc k dverám. „Pred pol hodinou nám dal Hoffman Dreserovu adresu a kapitán vydal príkaz na domovú prehliadku. Myslím, že budíček o pol tretej ráno bude perfektný.“ Usmieval sa.  „Som rád, že je ti lepšie, Magpie“ Odchádzajúc mi zakýval malíčkom.

„Čo malo znamenať to kývanie malíčkom?“ – pýtal sa Seth a objal ma.

„Z  celého srdca a celej mojej duše ťa ľúbim“ – vyznala som sa mu a prepočula som jeho otázku. Tuho ma objal a pobozkal. Bolesť hlavy sa ešte zhoršila, ale bolo mi to jedno.

„Ľúbim ťa a vždy ťa budem ľúbiť“ – sľúbil mi.

„Je mi hrozne ľúto, že si kvôli mne prešiel  v posledných dňoch tým všetkým“ Zívla som. Ako môžem byť ospalá po tridsiatich hodinách spánku?

„Je načase ísť spať“ – Chytil ma za ruku a vyviedol ma hore schodmi do spálne. Vliezla som do postele a keď ma poprikrýval pritiahla som si k sebe jeho tvár na dlhý nežný bozk.

Zobudila som sa až na druhý deň doobedu a ako mi sľúbil Cole, necítila  som už ani narkotickú bolesť hlavy. Rýchlo som sa osprchovala, umyla si zuby. Bol to dobrý pocit cítiť sa zase čisto.  Zošla som dole a našla som Setha pri kuchynskom stole písať si domáce zadania.

„Dobré ránko“ – pritiahol si ma do náručia.

„Dobrý deň“ – opravila som ho.

„Potrebujem zájsť na stanicu a vybaviť nejaké papierovačky. Budem preč len pár hodín. Cole je na ceste, aby tu zostal s tebou. Bolí ťa ešte hlava?”

„Nie a nepotrebujem pestúnku.” – vstala som a prekrížila si paže.

„Viem, že nie”  Klopanie na zadné dvere nasledovalo známe „Ahoj!”

„Ahoj, Cole” – pozdravil Seth a odložil učebnice.

„Ako sa cítiš Maggie?”

„Nepotrebujem pestúnku!” – zasmial sa nad mojim prostestovaním. Potešilo ma, že aspoň on to považuje za vtipné.

„Nie preto som tu, aby som ti robil pestúnku. Rád by som ťa rýchlo vyšetril a skontroloval ti rany na rukách. A ešte by som s tebou rád prebral pár vecí.”

Bola to dokonalá zámienka pre Setha, aby ma nenechal samú, aby som náhodou zase nezačala blázniť. Rozlúčil sa a odišiel.  A Cole vybral malý stetoskop zo svojej tašky.

Rýchlo ma vyšetril, položil mi zopár trápnych otázok v súvislosti s mojim mentálnym stavom, potom mi dal dole obväzy z rúk a vymenil ich na nenápadnejšie náplaste a vypísal mi potvrdenie o tom, že som vyliečená. Kým som si strkala blúzu do nohavíc, zbadala som náplasť na jeho ukazováku, ktorý tam ešte predošlú noc nemal.

„Čo si robil?”

„Dnes ráno som si ho privrel do dverí auta a strhol som si časť nechta” – mykol plecom. Sykla som.

„Nebolí to” – ukľudňoval ma. „Maggie, rád by som s tebou o niečom hovoril.  Najprv, prepáč, pokiaľ by som prekročil určité hranice. Niektoré veci, ktoré si v tú noc povedala mi nedajú pokoj a rád by som ti pomohol.”

„Povedal si, že to nervové zrútenie spôsobil hlavne nedostatok spánku.”

„Myslím, že áno, ale sú tu aj iné príčiny, ktoré to mohli spôsobiť. Napríklad, dlhoročné psychické týranie, ktorému si bola vystavená.” Svoj studený stetoskop uložil späť do tašky a vytiahol z nej niekoľko brožúr a jednu mi podal.

„Maggie, je ťažké roky žiť so závislákom a nie je zriedkavosťou, že u niekoho sa môže vyvinúť porucha spoluzávislosti”

Psychická závislosť na závislej osobe. Ten výraz poznám. Učila som sa o tom na hodine zdravovedy. Prelistovala som brožúru a zistila som, že aj keď nemám všetky symptómy, niektoré celkom určite - skrývanie alebo odmietanie skutočných pocitov, nepripúšťanie možnosti byť milovaná, príliš tvrdé sebahodnotenie, alebo viera, že nikdy nie som dosť dobrá a nedôvera. Takže  áno, asi som trochu psychicky závislá.

„Videl som ľudí, ktorí celý život mlčky trpeli” – povedal Cole.  „A videl som takých, ktorí sa utiekali k takým istým závislostiam, ktoré u nich vyvolali psychickú závislosť, aby dokázali nejako sa vyrovnať s problémami.”

„Počula si už o organizácii Al-Anon?”– prikývla som.

„Potom vieš, že je to pomocná skupina pre tie rodiny, príbuzných a priateľov, ktorých život ovplyvňuje alhkoholizmus iných. Majú jednu podskupinu Ala-teen, ktorá pomáha mládeži. Neviem, ktorá by ťa zaujímala, tu máš obe brožúry.”

V poriadku, teraz som totálne ponížená.

Maggie, nechcem, aby si svoj život prežila tak, aby si si mylela, že ťa tvoja matka nemilovala. Milovala, až veľmi. Ale jej závislosť prekryla jej skutočnú osobnosť. Nič by si nemohla urobiť, aby  si ju zmenila.  To mohla urobiť len ona. Cítim, že tieto skupiny by ti mohli pomôcť vyrovnať sa s  tvojou matkou a spracovať všetko, čo si musela prežívať, kým si vyrastala. Neobviňuj seba za jej chyby.”

„Takže ak sem budem chodiť, nešibne mi zase?” – opýtala som sa a dúfala som, že ma nemá za úplného blázna.

„Neverím, že by ti mohlo znovu šibnúť, ako si sa vyjadrila. Bola si vyčerpaná, práve si pochovala matku, a ak k tomu prirátame čím všetkým si si prešla počas minulých mesiacov” – povedal. „Stalo sa toho príliš veľa za krátky čas. Dúfam, že bez odkladov sa o tomto porozprávate so Sethom. V nemocnici sú skoro každý večer zhromaždenia skupiny a som presvedčený, že by ti mohli veľmi pomôcť.”

Chvíľu so študovala jeho tvár. „Bojíš sa toho, že prenesiem svoju citovú závislosť na Setha, však?”

„Je to klasický príklad. Neprekvapilo by ma, ak by sa to stalo.”

Pravdepodobne mal pravdu.  Nechcela som byť viac taká.  Bolo to vyčerpávajúce, bez nejakých kladných výsledkov a pravdepodobne to ani nebolo zdravé.  Musím sa uzdraviť a tak sa zdalo, že toto bude najlepšia voľba.

„Ďakujem ti, Cole”

„Vďačne. Tak. Pri garáži má Seth basketbalový kôš a doslova čaká, aby mu niekto dal zabrať. Čo povieš hodíme pár košov?”

„Mizerne hádžem na kôš.”

„Správne! Aj ja. Seth a Booker nado mnou vždy špinavo vyhrávajú. My budeme dokonalí spoluhráči.” – uškrňal sa.

„Vyzerá to ako dobrý plán. Vezmem si botasky a vonku sa stretneme.”

Nepreháňal, čo sa jeho schopostí týka. Vyhrala som obidve hry s poriadnym náskokom. Bol to príjemný pocit pobehovať vonku a vdychovať teplý jarný vzduch. Zima trvala príliš dlho. Keď som hodila svoj jediný trojbodový hod, práve došiel Seth.

„To je moje dievča!” Zodvihol ma na plece a víťazne so mnou obehol víťazné kolo. Ozval sa Coleho mobil, ospravedlnil sa, možno sa aj tešil, že si nemusí zahrať so Sethom.

„O koľko prehral?” – opýtal sa ma Seth a pustil ma na zem.

„V prvom kole o desať a v druhom o dvanásť bodov. Skutočne hrá príšerne.”

„Možno by si neuverila, ale je neuveriteľne dobrý tanečník salsy.  Ešte lepší ako Booker.”

„Tanečník salsy? Pri baskete má dve  ľavé nohy. Aspoň tucetkrát sa potkol o  vlastné nohy.”

„Viem, je to neuveriteľné.” Konečne som pochopila, prečo má stále na sebe plno náplastí.

V pondelok ráno ma neustále prenasledoval pocit, že sa stane niečo zlé.

Obávala som sa, aké pletky o mne zase rozhlasovala Melody. Napätie neprestávalo, kým pokračoval lov na Alana. Príkaz na doovú prehliadku nepriniesol žiadnen výsledok. Alan sa už vysťahoval z bytu a žiadnu stopu kam by mohol ísť, nezanechal. Booker vybavil, aby ma Wilbur, výmený študent, samozrejme inkognito - agent MET menšieho vzrastu ma odprevadil na každú hodinu, ktorú nemáme so Sethom spoločnú. Book si myslel, že bude menej nápadný ak sa bude okolo mňa motať „Willy”, než kedy sa zrazu na každej mojej hodine objavil Seth. Takže akonáhle sa niekto ku mne príliš priblížil, Willy zapracoval. Že v čom to bolo menej nápadné, to som nepochopila.

Bolo príjemné dostať zase svoj život do určitého poriadku.  Viacerí študenti mi vyslovili sústrasť a dvaja ma pozvali, aby som s nimi zašla  na schôdze Ala-ten. Bolo pre mňa útechou, že nielen moja matka jediná mala problémy s alkoholom.

„Ahoj kráska moja, môžem ťa odprevadiť na obed?” – objavil sa Seth a zachránil ma od môjho jednočlenného komanda.

„Áno budem rada” – usmievala som sa.  „Díky, pozdejšie sa uvidíme” – povedala som Willymu. Zamrmlal a zmizol. „No nie je práve…”

„…ukecaný?” – zasmiala som sa nad Sethovým vyjadrením.

„Je dobré zase ťa vidieť smiať sa, Maggie.”

Obed kupoval v jedálni, hoci celý čas hundral ako nám vyberal jedlo.

„Mala by si vedieť, že Zackovi rodičia nahlásili jeho zmiznutie. Booker sa pokúsi presvedčiť políciu, aby ho zaradili do registra nezvestných osôb. Má devätnásť rokov, takže jeho zmiznutie by ich veľmi nezaujímalo, ale ako po nezvestnej osobe sa musí vyhlásiť pátranie. Vedela si, že v druháku prepadol?” Zdá sa, že Sethovi tá malá informácia spôsobila radosť.

„Dnes sem príde Booker, aby vypočul niektorých Zackových priateľov” – ochutnal pizzu a zastonal.

„Hej, Seth, chýbal si tu v poslednej dobe. Je s tebou všetko v poriadku?” – pristavila sa Hillary pri našom stole a obdarila ho žiarivým úsmevom.

„Sme spolu s Maggie obaja v poriadku. Díky za opýtanie.” – zdvorilo sa usmieval.

„Och, ahoj Maggie, ani som ťa nezbadala” To bola úmyselná urážka.

„Seth Prescott, však?” – objavil sa Booker z ničoho, v policajnej rovnošate s poznámkovým blokom v ruke. Je pravdou, že Booker bol aj tak výnimočne dobre vyzerajúci chlap, ale v uniforme MET vyzeral ozaj sexi.

„Kapitán Gatto, ako sa máte?” obaja si zdvorilo potriasli rukami.

„A samozrejme, ako by som mohol zabudnúť na túto krásku? Chytil ma za ruku a pobozkal mi ju. „Ako sa vám darí, Maggie? Koľkokrát vás vidím, ste stále pôvabnejšia.” Kradmo som sa uškrnula.

„Seth, vy ste ale šťastný chlapík,” – povedal a žmurkol na mňa.  Hillary sa tak zablysli oči, ako ohňostroj 4.júla. Presne to chcel Booker dosiahnúť.

„Rád by som s vami hovoril o Zachary Finklem, ak je to možné”

„Haló, kapitán Gatto, pamätáte sa na mňa?  Ja si na vás spomínam.  Mimochodom milujem chlapov v rovnošate.” – Hillary doslova priadla, ako ho chytila pod pazuchu a pritisla sa k nemu. Hodila po ňom svoj dokonalý úsmev a klipkala naňho svojimi dokonalými očami. Nedokázala som uveriť, že bola schopná tak bez hanby s ním tak flirtovať.

„No, prepáčte, mladá dáma, my sme sa už stretli?” odmerane vytiahol svoju pažu z Hilllarynej ruky. Musím si zapamätať, že nikdy nemám stúpiť Bookerovi na jeho kurie oko. Dokáže byť nemilosrdne  zlomyseľný. Milujem to.

„Áno, v noci na Zimnom festivale, nepamätáte sa? Seth svojimi veľkými a silnými svalnatými päsťami rozbil všetky zrkadlá v Začarovanom zámku.” Ďalej spomínala podrobnosti, aby spustila Bookerovu pamäť, no ten sa hral na hlúpeho. Nakoniec hodil Hillary kosť, do ktorej sa mohla zahryznúť.

„Počkajte,  Pamätám si vás. Boli ste so Zacharym Flinkle-m, však?” Hillary prikývla a zatvárila sa  namyslene, s výrazom: „no jasne že si ma pamätá”.

„Suzy, však?” – Hillary spadla brada. „Nie? Nancy?” . Hillary sa zvrtla a urazene odpochodovala z jedálne.  Akonáhle zmizla všetci traja sme sa rozosmiali.

„Jedno hlúpe stredoškolské dievča tu flirtuje s nepochybne veľmi očarujúcim dvadsaťosemročným chlapíkom” – povedal a opovržlivo krútil hlavou. Šepol niečo Sethovi aká je Hillary namyslená sopľaňa, ktorá si zaslúžila, aby ju trochu strhli do reality. Zasmiala som sa.

„Toto si nemala počuť” – povedal s polovičným úsmevom.

„Našiel si akúkoľvek stopu, čo by viedla k Zackovi?” opýtal sa Seth.

„Nie, je to akoby sa pod zem prepadol.” Booker sa posadil k stolu a keď ochutnal Sethovu pizzu uškrnul sa.

„Myslíš, že ešte žije?” Položila som mu otázku, ktorá ich už oboch iste napadla, ale nechceli to predo mnou vysloviť.  Seth sa opatrne podíval na mňa.  Nahnevane som naňho zagánila.

„Myslím, že je tu možnosť, že je mrtvy” – priznal Seth.  „Ale popri tom Dreser je povrchný. Ak by bol Zack mrtvy, už by sme boli našli jeho telo.”

„Rozrezané na milion kúskov.” – doložil Booker a napil sa zo Sethovej dietnej coly. Teraz krčil čelom Seth.

„Čo je? – opýtal sa nevinne Booker.

„Bojí sa, že sa zrútim.” – povedala som sucho.

„Oh, prepáč” – Booker si v pomykove naprával košelu a vyhýbal sa môjmu pohľadu.

„Bola by som rada, ak by ste zabudli na môj malý záchvat. Som v poriadku. Prestaňte ma ochraňovať.”

„Bude lepšie ak pôjdem, a vyspovedám jeho spoluhráčov. Potom k tebe  skočím, aby som ťa oboznámil, čo som zistil.” – povedal Booker, keď sa vrátila Hillary.

„Haló, Mildred, môžem s vami na chvíľu hovoriť?” – zakričal na ňu cez celú miestnosť.

„Hillary. Volám sa Hillary” - skríkla zúrivo.

„Ach, dobre, na tom nezáleží” – Booker sa otočil a uškrnul sa na nás.

„Koleduje si o smrť”- šepla som, keď sme sa ponáhľali na hodinu varenia.

Pred hodinou si ma vzala pani Gianchi nabok a vyjadrila mi sústrasť. „Maggie, vedela si, že som učila tvoju matku náuku o domácnosti (domácu ekonomiku) keď bola strednej škole? Zdedila si jej oči.” – povedala ticho. „Spomínam si, že husté hnedé vlasy nemala nikdy strapaté a bola s ňou vždy zábava. Skutočne vedela ako vyniknúť medzi ostatnými. Ale keď otehotnela s tebou, zanechala školu.”

„Raz v jednom liste spomínala slečnu Gianchi. To ste boli vy, čo ste jej navrhli, že na mňa dáte pozor, keď by išla na odvykačku?”

„Ano. Moji obaja rodičia boli alkoholici. Ťažkou prácou sa im podarilo z toho dostať. Som dobrovoľníčka a pomáham ako poradca tým, ktorí sa liečia zo závislosti aj ich rodinám. Veľmi som chcela pomôcť aj tvojej matke, Maggie. Ona ma nakoniec úplne vylúčila zo svojho života.  Bola som smutná, keď som zistila, že zomrela” 

Dala mi svoje mobilní číslo a povedal mi, že jej môžem zavolať vo dne v noci, hocikedy, ak by som sa potrebovala porozprávať.

Keď sme sa dostali domov, hodila som na stôl svoje domáce zadania.   Čakala ma niekoľkohodinová práca,  samozrejme aj s mojimi obľúbenými diferenciálnymi rovnicami.  Booker a Seth sediac pri stole donekonečna rozoberali svoju stratégiu.

Strčila som nos do učebnice matiky. Ale moje uši sledovali ich rozhovor.

O niekoľko hodín sa Booker postavil, ponaťahoval sa ako mača a nalial si pohár mlieka.

„Domáce zadania. Teším sa, že nemám detský ksicht.” Hravo štipol Setha do líca. „Nenávidel by som znovu chodiť na strednú. Aká je hodina telesnej, Kid?”

„Ja mám rád strednú školu.” – bránil sa Seth.

„Získal si nejaké inforácie od svojej novej kámošky?”

„Od koho?”

„Od Hillary”

Booker sa zasmial.

„Myslí si, že vy dvaja ste pre seba stvorení”

„Totálne sa mýli. Videla Zacka pri Plazi s jedným zle oblečeným chlapíkom sa rozprávať deň predtým, ako napadol v škole Maggie.”

„Myslíš, že sa im podarilo ho presvedčiť aby predával drogy?”- opýtal sa Seth. Trhla som hore hlavou. Už ma nezaujímali diferenciálne rovnice. Akoby ma kedykoľvek zaujímali.

„Neviem. Možno si zvykol na drogy,” – nadhodil Booker.

„Je to možné. Ak je to tak, je mi toho hlupáka ľúto.” Booker prikývol a vložil pohár do umývačky a pohľadal si keksy v skrinke. „Tak decká,musím ísť. Dobrú zábavu so zadaniami.” – postrapatil mi hlavu.

„Rozčuľuješ ma.”

„Teba je jedna radosť rozčuľovať, Magpie”. Zahákol si malíček o ten môj a pri odchode ho trochu stisol.  Seth ho odprevadil k autu, kým som odložila svoje učebnice. Môj mozog už na dnes vyhorel.

„Prezradíš mi, čo znamená tá vec s malíčkami, medzi vami? – opýtal sa Seth keď sa vrátil.

„Seth, nie je žiadna vec s malíčkami”

„Aj Book mi to povedal, ale on vie klamať omnoho lepšie ako ty. Mohol by som z teba vybozkávať odpoveď” – vyhrážal sa mi, akoby tým mohol vyvovalať u mňa strach.

„By sa ti to aj podarilo” – povedala som pritúliac sa k nemu – „ak by bola nejaká vec s malíčkami” – rýchlo som sa odvrátila a kýchla som.

„Myslím, že si možno prechladla. Žiadne bozkávanie, potrebuješ spánok.”

„Héj, ale ja sa chcem bozkávať! Nechceš mi povedať, že veľký agent v utajení sa zľakne nejakej nádchy.” – uťahovala som si z neho pričom ma vyviedol po schodoch.

„Tento agent v utajení nikdy neochorie.” – schytil ma do náruče.

„Nikdy?”

„Zriedkavo”

Seth ma pobozkal na vrch hlavy, kým som sa prikryla až po bradu. 

„Dobrú noc! Vždy ťa budem milovať, s náhchou aj bez nej.” – ukľudňoval ma úplne zbytočne.

„Dobrú noc, kuriatko.”