ETC - 12. kapitola

Překlad: Janka Es
Kor.: Noemi

Rosie

Jeho ústa sa znovu pritisli na moje a ja som ucítila, ako sa mi podlomili kolená, našťastie ma pritláčal o stenu, pretože inak by som sa zosypala na zem ako chvejúci sa neporiadok. Ako to, že ma jeho bozky dostanú vždy do varu? Stačí jeden z jeho malých darebáckych úsmevov a zo mňa sa znova stáva hlúpa školáčka, ničená zlým chlapcom.

Čo som to urobila? Toto sa skončí katastrofou.

Jeho jazyk skĺzol po mojej spodnej pere - nemohla som ho nepobozkať - bola to ako nejaká magická príťažlivosť, ktorú mal. Žiadne prekvapenie, že mal toľko dievčat, bol krásny. Viem, že nemal to slovo rád, pretože nie je dostatočne mužné. Som si istá, že by preferoval niečo, čo by bolo podľa jeho drsného vzhľadu, ale bolo toho oveľa viac.   Spôsob, akým vyzerali jeho prírodné blonďaté vlasy - akoby mali svoje vlastné myšlienky  a dvíhali sa do toho sexi - práve som vyšiel z postele- vzhľadu. Spôsob, akým sa jeho prenikavé modré oči uzamkli s mojimi, pôsobili dôverne, sebavedome, prezrádzali, že presne vie, čo mi v mojom vnútri robí a zároveň sa zdali byť tak nejak vystrašené. Možno bol taký vystrašený, ako som bola aj ja, nemyslím si, že by som sa predtým niekomu tak otvorila a nejakým divným spôsobom som sa cítila špeciálne. Bola som jedinou, ktorej venoval ten prejav, bola som tou, na ktorú sa pozeral, akoby chcel vedieť všetky moje tajomstvá a bola som tou, ktorú bozkával, akoby chcel pohltiť moju dušu.

Namiesto toho, aby som otvorila ústa a umožnila mu vstúpiť dnu, jazykom som  zachytila jeho spodnú peru medzi ústa, zľahka ho pohrýzla a potom za ňu zaťahala.

Jeho prsty sa mi zaryli do chrbta, keď sa jeho rozkrok pritlačil o moje boky. Preglgla som, keď som ucítila, aký bol pre mňa tvrdý. Tá osamelá časť môjho tela, ktorá bola nedotknutá ho prosila, aby mi jednoducho strhol šaty a dal mi špeciálneho Natea Petersa, v plnej kráse.

Moje telo zúfalo chcelo, aby ho prinútilo zabudnúť s jeho menom na mojich perách.

Moja myseľ prechádzala všetkými tými vecami, ktoré by mi mohol urobiť - ako by som cítila jeho očividne skúsené ruky, keď sa maznali s mojou pokožkou. Sotva som mohla dýchať, na pár sekúnd som  to skutočne zvažovala. Zvažovala som dopriať si jednu noc, noc plnú vášne s ním, dovoliť si cítiť tú blízkosť k niekomu inému.

Ale potom som začala panikáriť a panika to všetko prebrala, pretože som s nikým nebola už tak dlho, že som  aj zabudla, čo robiť. Zabudla som? Keď ma takto bozkával, zdalo sa, že mu moje telo odpovedá samovoľne, nepotrebovala som premýšľať, ale možno sa veci zmenili, odkedy som mala naposledy sex.

Ďalšia moja časť bola z neho vystrašená, že mi dá dole šaty a uvidím  ten pohľad na jeho tvári, keď sa na mňa po prvýkrát pozrie. Bola som matka, pre lásku božiu, podpísalo sa to na mojom tele, že som mala dieťa. Na bruchu som mala niekoľko strií, ktoré už skoro zmizli, ale stále vytvárali na mojej pokožke nedokonalosti. Stačil by mu jeden pohľad na ne a pomyslel by si, že sú nechutné? Stratil by záujem?  Jediná osoba, s ktorou som bola, odkedy som mala DJ-a bol Josh. Nemyslel si o nich, že boli úplne nechutné, ale očividne  som nemala dostačujúce telo na to, aby udržalo jeho záujem a uspokojilo ho.  Očividne som nepostačovala na to, aby som si udržala hráča, akým bol Josh, tak čo ma prinútilo myslieť si, že budem dostatočne dobrá na to, aby som si udržala Natea?

Nič. Nemyslela som si, že som bola dostačujúca, a to bol ten problém. Povedala som, že by som mu dala jednu šancu, len si od neho musím ochrániť srdce, kým mu tu šancu budem dávať a potom ma aj tak opustí. Problém vyriešený. Rosie a DJ znovu sami, späť v ťažkom ale nekomplikovanom živote slobodnej matky.  Ale to neznamená, že si nemôžem užiť čas s ním a jeho osobnosťou, kým počkám na to, že odo mňa ujde.

Prebehla som prstom pozdĺž jeho čeľuste,  keď som nasala jeho spodnú peru do svojich úst, jemne ju okusovala, z čoho bez dychu zastonal. Na brade mal mierne jemné blonďaté strnisko, nemohla som si pomôcť a usmiala som sa proti jeho perám. Pocit drsnosti jeho strniska proti mojim prstom ma nútil sa zachvieť a robiť jeho telu nemravné veci. Veci, pri ktorých by som sa ráno červenala, veci, na ktoré som myslela, odkedy som ho prvýkrát stretla. Do pekla, veci, o ktorých som snívala, že mu urobím už päť rokov, odkedy som uvidela fotku z Anninej svadby s Nateom, ktorý bol ich svedkom. Fotku jeho - stojaceho vedľa Ashtona, oblečeného v krémových nohaviciach a bielej plážovej košeli, so sexi malým úsmevom na tvári.  Pamätám si, ako som sa pri tej fotke zastavila a v ústach sa mi začali zbiehať sliny, keď som putovala očami po Nateovej tvári. V tom čase som bola  s Joshom- v ôsmom mesiaci tehotenstva, ale to nezastavilo moje myšlienky od  premýšľania nad tým, ako by som cítila Nateove prsty, putujúce dole po mojom chrbte, nižšie a nižšie…

Zalapala som po dychu, keď som sa vytrhla z toho malého fantazírovania, ktoré som si prehrávala v mojej hlave.  Potrebovala som sa začať ovládať! No išlo o to, že keď som pred rokmi uvidela jeho fotku, všetko, čo som chcela bolo jeho telo, jeho dotyk, jeho bozky, ale teraz - jeho telo je bolo pritisnuté k môjmu, pomaly, zmyselne ma bozkával na krku - všetko čo som chcela bolo počuť ho o niečo viac rozprávať.

Zaborila som prsty zozadu do jeho vlasov a pritiahla si jeho ústa späť k mojim, môj mozog bol príliš usmažený na to, aby teraz rozprával, pomaly ma dostával do bezmyšlienkového stavu, telo, ktoré nemyslelo, iba cítilo.

Myslím, že ak by som mu dala, čo chcel, ak by som ho nechala vziať si moje telo, rýchlejšie by odo mňa zutekal.

Dostal by, čo chcel, takže by tu nebol dôvod na to, aby sa okolo mňa zdržiaval - všetko, čo chcel, bolo dostať sa mi do nohavičiek. Možno by som ho tam mala vpustiť, dať mu to, čo chce a potom by zutekal preč.  A ja by som bola schopná preniesť sa cez neho skôr, ako by mi spôsobil nejaké nezvratné ujmy.

Bola som taká vzrušená, že som si sotva pamätala, ako dýchať. Josh bol v týchto veciach vždy dobrý, bolo to jediné miesto, v ktorom sme si sadli - v spálni.  Tam mi rozumel, vedel, čo som chcela a potrebovala a nesúdil ma za to, ani keď som bola trochu divoká.

Ale Josh ma nikdy takto bozkom nevzrušil,  Josh nikdy takto nenapadol všetky moje zmysly, neovládol všetko, keď som nedokázala povedať, kde ja končím a on začína.

Nate sa odo mňa príliš skoro odtiahol, tak veľmi skoro. Srdce sa mi v mojej hrudi trieštilo potrebou a zúfalstvom, zúfalstvom z potláčanej sexuálnej frustrácia, ktorú som si ani neuvedomovala, že som  znášala tak dlho - aby bola konečne uvoľnená.

Nate na mňa jemne pozrel, slabý úsmev mu stiahol kútiky úst - nie úškrn - ale pekný úsmev. Spôsob, akým sa zdali, že jeho oči odolávajú vášni, horiaca potreba dosiahnuť svoje vlastné uvoľnenie  ma rozochvela od hlavy až po prsty na nohách.

„Ďakujem”  zašepkal.

Preglgla som, oh Bože, bude mi hlas fungovať, ak sa pokúsim prehovoriť? Chystala som sa znieť ako idot…

„Jediná šanca, Nate,” zopakovala som svoje predošlé slová, môj hlas znel chrapľavo.

Usmial sa a prikývol, rukou prešiel po mojom líci skôr, ako mi zastrčil uvoľnený prameň vlasov za ucho. To jediné gesto, ten jediný jemný čin bol vlastne zmyselnejší ako doterajšie bozkávanie. Moje telo sa cítilo, akoby sa spontánne vznietilo, presunula som sa z jednej  nohy na druhú a preglgla. Buď silná, Rosie, nenechaj tohto hráča, aby ti vzal srdce, nenechaj ho vziať ti tvoje srdce…

Pošúchal svoj nos o ten môj v malom eskimáckom bozku, a ja som sa neubránila slabému zastonaniu, ktoré mi uniklo z pier.

Nedovoľ mu vziať ti tvoje srdce…

„Chceš si so mnou pozrieť film alebo také niečo?” spýtal sa, rukami prebehol dole k mojim dlaniam zamotávajúc svoje prsty do mojich.

Pozerať film? Pozerala som naňho trochu šokovane, skutočne na mňa chcel čakať?  Radšej by so mnou sledoval film ako pokračoval v dokazovaní? Cítila som nádej, ktorá sa tvorila v mojom vnútri ale rýchlo som ju zahnala - nečakal by. Či áno?

Prikývla som, neschopná hovoriť a on odo mňa odstúpil - okamžite mi začala chýbať jeho blízkosť. Oh, do riti, som v srabe! Jemne ma zaťahal k pohovke a ja som  ho bezmocne nasledovala.

„Máš nejaké DVDčka?” spýtal sa, pozerajúc zvedavo na mňa.

Zahrýzla som si do pery. „Nie a aj tak sú stále niekde v krabicach…” Odvrátila som zrak cítiac sa trochu hlúpo.

Zasmial sa. „ Bývaš tu už tri týždne a ešte stále si sa nevybalila?” doberal si ma, jeho prsty sa pohrávali s mojimi keď si sadol na sedačku a pritiahol si ma dole vedľa seba.

Prebehla som mu očami po tvári. vyzeral taký šťastný, taký spokojný, uvoľnený, že ma to prinútilo sa usmiať, napriek najlepšej snahe. Skutočne som bola vo veľkom srabe!

Možno by som ho proste mohla požiadať, aby odišiel. Mala som pocit, že mi to Nate veľmi sťaží - uchrániť si svoje srdce.  Možno by som tú jedinú šancu mala vziať späť  a namiesto toho  od neho utiecť. Utekať tak rýchlo ako môžem skôr ako ma zničí.

„Som lenivá, čo môžem povedať?” odpovedala som a snažila som sa znieť veľmi sebaisto.

Zasmial sa. „ Vlastne sa mi páči, čo si s týmto miestom urobila. Kartóny naskladané v rohu každej miestnosti tomu dávajú istý domáci šarm,” žartoval.

Zasmiala som sa potriasla hlavou.  „Ja som ich tam vlastne dala naschvál. Tieto krabice sú tam strategicky umiestnené kvôli FENG SHUI, súčasť môjho dizajnu.” Pokrčila som ramenami a ignorovala malé vzrušenie, ktoré mnou prebehlo pri zvuku jeho smiechu.

„Možno by si mala prísť navrhnúť môj byt,” navrhol žmurkajúc na mňa.

„Aký je tvoj byt?” spýtala som sa, opierajúc sa do sedačky, chcela som ho počuť viac rozprávať.

Pozrel na mňa trochu nekomfortne, zdalo sa, že sa zavrtel na sedačke. „Ehm, no nie som veľmi dobrý v domácich prácach…” odvrátil pohľad a ja som sa usmiala, mohla som si len predstaviť jeho byt - stavím sa, že je to typický slobodný chlap - všade je špinavé oblečenie a taniere.

„Oh, mám to - si flákač.”

Zasmial sa a pokrčil ramenami. „Áno, myslím. Myslím, že skôr, ako by si prišla ku mne by som poupratoval, nemusíš sa obávať.” Vedome sa na mňa zaškeril.

Wau, je si príliš istý. „Čo ťa prinútilo myslieť si, že by som s tebou zostala v tvojom byte?” spýtala som sa a vyzývavo  dvihla obočie.

Olízol si pery a ja som sa snažila nesledovať  kĺzanie jeho jazyka po perách hodných bozkávania.

Vedel, aký bol tento malý pohyb žhavý? Stavím sa, že odpoveď na túto otázku bola ÁNO.

„Keď uvidíš, aký zasraný brloh je celý môj byt, budeš ma prosiť, aby som ťa tam nechal spať,” žartoval, stláčajúc jemne moju ruku.

 „Myslím, že to bol blbý výber slov,” povedal, prikývol trochu zamyslene. Pozrela som naňho  trochu zmätene. Znovu sa na mňa uškrnul .

„Spať - to bol ten zlý výber slova - veľmi by sme nespali, pretože ak by som mal tvoj žhavý malý zadok vo svojom byte, som si istý, že spánok by bola posledná vec, na ktorú by som myslel.” Jeho oči prebehli zvodne dole po mojom tele a ja som cítila ako sa mi dych zadrhol v krku - oh, Bože, zabíjal ma!

„Si príliš sebaistý, Nate. Ja som si pekne istá tým, že to bude presne naopak a ty ma budeš prosiť, aby som v tvojom byte zostala,” povedala som klepajúc mu prstom po nose, snažiac sa vyzerať sexi.

Ako to, že som znovu robila túto flirtujúcu vec? Ako si udržím chlapa, aby sa o mňa zaujímal? Vážne som sa potrebovala rozprávať s Annou, aby mi povedala, ako prinútila Ashtona, aby sa na ňu tak pozeral aj po päť a pol roku. Nemám ani poňatia, ako urobiť chlapa šťastným, ako  ho uspokojiť. V živote som mala jediný vážny vzťah a ten skončil tak, že som sa stala slobodnou matkou so zlomeným srdcom a zatrpknutá. Nemala som ani poňatia, či som mu robila alebo hovorila správne veci, možno som práve vyzerala alebo znela ako totálny hlupák.

Usmial sa na mňa, „Som si celkom istý, že máš pravdu,” zašepkal, jemne ma pobozkal priťahujúc si ma bližšie k sebe.

Hmm, tak možno robím niečo správne…

Obalila som svoje ruky okolo jeho krku a niekoľko minút sme si to dokazovali skôr, ako sa znovu príliš skoro odtiahol. Vedela som, že chcel robiť viac - s mojimi nohami obtočenými okolo jeho bokov som mohla cítiť, aký bol nedočkavý, aký bol vzrušený. Napriek tomu sa odťahoval ako prvý.

Nemohla som si pomôcť a cítila som sa rešpektovaná - bolo to, akoby sa veľmi snažil rešpektovať moje hranice, ako som ho o to požiadala. Som rada, že jeden z nás vedel, kde tie hranice boli, pretože on spôsoboval, že mu bolo veľmi ťažké odolávať a bola som si istá, že nezaspím bez toho, aby som sa dnes večer neuspokojila.

„Takže, môžem sa ťa niečo spýtať?” spýtal sa.

„Nemusíš sa na to pýtať - odpoveď je NIE. Nie som za spútavanie.” Doberala som si ho žmurkajúc naňho. Zasmial sa, iskrička v jeho oku spôsobila, že sa mi zachvelo srdce. Sklamane si udrel do nohy.  „Sakra!”

Nemohla som si pomôcť a chichotala sa, čo je to s Nateom, že ma robí takou trúfalou a prístupnou? Nikdy by som nikomu inému nič podobné nepovedala, ale on núti moje zábrany, aby sa stiahli do úzadia.

„Myslím to vážne, mám otázku.” pozeral na mňa trochu nepohodlne. Prikývla som mu, aby pokračoval. „Takže, bol so zvedavý, či by si mi o sebe povedala o trochu viac. Chcem vedieť, ako si prišla k tomu, že si zostala s DJ-om sama. Povedala si, že si bola vystrašená zostať sama, vystrašená byť slobodná matka, takže som len zvedavý, čo ťa donútilo to zmeniť,” povedal pozerajúc zvedavo na mňa.

Zhlboka som sa nadýchla, vážne som sa o tom nechcela rozprávať, ale z nejakého dôvodu, pohľad na jeho tvár, keď ju nakláňal do boku - vyzeral, ako by to bola najzaujímavejšia vec, akú kedy počul- som zistila, že mu hovorím pravdu. Pravdu, ktorú som nikdy predtým nikomu nepovedala.

„Keď sme sa Josh a ja dali späť dokopy, bola som v šiestom mesiaci tehotenstva. Vedela som, že bol s inými dievčatami. Najprv to predo mnou skrýval, klamal, že ide ku kamošovi, aby mu s niečím pomohol. On vedel, že ja viem, ale preto, že som nič nepovedala, stával sa čím ďalej tým opovážlivejším. Až do bodu, kedy si organizoval stretnutia s tými babami, zatiaľ čo ja som sedela vedľa neho na pohovke. Keď som sa ho niekedy spýtala, kam išiel, všetko čo povedal bolo, že príde domov neskôr. On vlastne zmeškal narodenie svojho syna, pretože bol s nejakou babou vonku, do nemocnice prišiel, až keď bol DJ na svete dvadsať šesť minút. A ja hlupaňa, aj tak som mu odpustila.”

Zhlboka som sa nadýchla uvažujúc, prečo som mu hovorila tak osobné veci, za ktoré som sa hanbila. Hanbila som sa za svoju minulosť, hanbila som sa za osobu, ktorou som bola - dievča, ktoré nechalo, aby ju takto chlap pošliapal, nechala sa využívať a zraňovať stále dokola len preto, že bola príliš veľký zbabelec na to, aby zostala sama.

Nateove prsty sa utiahli okolo mojich, jeho čeľusť sa zaťala, vyzeral, akoby chcel odísť uloviť Josha a dopriať mu posledný nádych.

Nič na to nepovedal, tak som pokračovala. „ Dlho som to nechávala tak , pretože som si myslela, že mi bude lepšie s ním, ako samej. Myslela som si, že to, že má DJ svojho otca stálo za to, že som sa preplakávala k spánku, robila som to pre Dj-a a pre seba. Pre svojho syna by som urobila čokoľvek a myslela som si, že mať tam Josha bolo preňho to najlepšie. Na DJ-ove prvé narodeniny som naplánovala malú večernú čajovú párty. Prišli moji rodičia z Barstowu, moja sestra, Anna s Ashtonom, prišla i Joshova rodina. Urobila som malé sendviče a koláčiky. Mala som všetko, čo  mal DJ rád, strávila som hodiny otročením v kuchyni, aby som urobila jeho prvé narodeniny špeciálne. Bola som taká nadšená.”

Neveselo som sa zasmiala pri spomienke na deň synových prvých narodenín, ktoré boli nezabudnuteľné z mnohých dôvodov, žiadny z nich nebol dobrý. Mal to byť jeden z najpodstatnejších dní môjho života a to, akým sa stal, to bol ten deň, kedy mi narástla chrbtová kosť a konečne som uvidela, aký som bola idiot.

„Bol tu každý, DJ sa hral s hračkami, ktoré mi ľudia priniesli. Spomínam si, ako som tam sedela, pozerala na hodiny čakajúc na Josha, kým príde domov,  aby sme mohli zapáliť sviečky na torte. Sedela som tam, a sedela, a bolo čoraz neskôr. Ľudia navrhovali, aby som mu zatelefonovala, aby som zistila čo ho zdržalo, ale ja som to nepotrebovala. Vedela som, čo robil. Nakoniec DJ zaspal, ľudia začali odchádzať - pamätám si pohľad v ich očiach, keď odchádzali, stále môžem vidieť súcit v tvárach Joshových rodičov. Stále môžem vidieť hnev v očiach môjho otca. Vedela som, že musím niečo urobiť. Jedna vec bola, že ma stále dokoola zraňoval, ale neukázať sa na prvej synovej narodeninovej oslave… “

Zamračila som sa a pri tej spomienke som zavrtela hlavou. Nate sa ani nepohol, jeho chrbát bol stuhnutý, keď na mňa hľadel s rozšírenými očami, pery mal stiahnuté do tenkej línie.

Usmiala som sa. „Všetko som poupratovala a sadla si na pohovku čakajúc na neho. Do bytu vkročil asi po jednej ráno, snažil sa byť potichu. Nemusel nič povedať, obaja sme vedeli, kde bol a on sa za to ani nepokúsil ospravedlniť. Len sa usmial, akoby sa nič nestalo a spýtal sa ma, čo ešte robím hore.” Zasmiala som sa, keď som si v hlave prehrávala svoje presné slová, ako som mu povedala - že som čakala hore naňho, aby mohol ochutnať synovu narodeninovú tortu a potom som ju hodila najsilnejšie, ako som vedela naňho - bohužiaľ som ho minula a trafila stenu. Šokovane na mňa pozeral, myslím, že nebol zvyknutý, že som naňho bola  nahnevaná za to, čo mi robil. Po celý čas, čo som bola tehotná ma podvádzal a počas celého roku, čo tu bol náš syn, nikdy na nič iné ani nepomyslel.

„Vtedy som mu povedala, že toho mám dosť. Už som mala zbalené jeho veci a nechala som ich pri vchodových dverách. Bola to jediná vec, ktorá ma zraňovala- vždy som si myslela, že robím to najlepšie pre DJ-a, ale toto ma prinútilo vidieť, že som sa mýlila. Ako mohol mať otca, ktorý by radšej preťahoval dievčatá ako prísť na jeho prvé narodeniny. Ako mohla byť toto tá správna vec pre neho? Až do tejto chvíle som si to neuvedomila, ale vedela som, že nám bude lepšie samým. Josh a ja sme sa poriadne pohádali, odmietol odísť, tak som musela zavolať Ashtona, aby prišiel a dostal ho z môjho bytu. Ashton ho musel doslova vyhodiť a bolo to. Od toho dňa som odmietla dovoliť inému chlapovi, aby ranil mňa alebo môjho syna.

Zotrela som si osamelú slzu, ktorá mi skĺzla po tvári, keď sa mi celá tá vec prehrávala v mojej hlave. Nikdy som o tom nikomu nepovedala, nikto nevedel, že ma takto podvádzal. Povedala som Anne, že ma pred tým podviedol, ale neuvedomila si rozsah a nikdy som jej nepovedala, aké zlé to bolo.

Vyzeralo to, že jediný, kto to vedel bol Nate. Prečo som sa cítila dostatočne pohodlne na to, aby som mu povedala všetky tieto veci? Preglgla som a pozrela na neho, chcela som vidieť jeho reakciu. Ešte niekoľko minút na mňa neprestával hľadieť a sedeli sme tam v nepríjemnom tichu, zdalo sa, že si vyberá vhodné slová.

Nakoniec sa zdalo, že si zhromaždil svoje myšlienky dostatočne na to, aby prehovoril.

„Mrzí ma, čo ti urobil, Prúžok. Nemala si si tým prejsť a želám si, aby som tu vtedy pre teba bol a rozprával sa s tebou, keď si to potrebovala. Ale ďakujem, že si mi povedala teraz pravdu.” Sklonil svoju hlavu a pobozkal ma jemne na líce, pocit jeho pier zotrvávajúcich na lícach oveľa dlhšie ako na ústach to skutočne urobil.

Pritlačil si svoje čelo o moje a ja som pocítila ako mi srdce zrýchlilo. Už tak dlho som necítila nič podobné, že som takmer nevedela, ako sa s tým vyrovnať. Ježiši, nebola som už roky pobozkaná, takže to bolo pre mňa celé trochu nové. Vlastne, nemyslím si, že som niekedy bola takto vášnivo pobozkaná, takto jemne, takto krásne. Cítila som sa ako niekto iný, akoby som žila život niekoho iného - osoby, ktorá dostala všetko, čo kedy chcela. Osoby, ktorá nikdy nebola hladná alebo sa nepreplakávala k spánku, kvôli starostiam a osamelosti.

S Natovým čelom pritisnutým k môjmu som sa cítila, ako by som mohla urobiť čokoľvek a ja som milovala ten pocit.  Nemala som ho, odkedy som bola mladá a bezstarostná. Nemala som ten pocit sebadôvery alebo sebestačnosti už tak dlho, že ma to vlastne totálne vystrašilo. Samozrejme že som pred všetkými predstierala, každý si myslel, že som bola smelá a nič som nepotrebovala. Nate sa zdal byť jediný, ktorý videl skrz to, videl minulosť a pod tým všetkým vystrašené dievča. To vystrašené dievča, ktoré potrebovalo, aby ju niekto držal a povedal jej, že všetko bude okej, niekoho, kto sa pre zmenu postará o ňu.

Tento pocit ma vlastne desil, nechcela som už viac byť ranená. Vedela som, že Josh bol hráč, keď sme sa dali dohromady, ale ani za milión rokov by ma nenapadlo, že so mnou bude takto zaobchádzať.

Josh na mne zanechal trvalú jazvu a myslím, je to je niečo, s čím sa musím naučiť žiť.

Pri pohľade do Nateových modrých očí som mu chcela veriť. Bola to pravda, to, čo povedal pred tým - chcela som ho, chcela som, aby ma chcel  a chcela som, aby sa na mňa pozeral tak, ako sa pozerá práve teraz a nútil ma cítiť niečo, čo som už dlho necítila.

Ale teraz si to musím sama pripustiť, teraz, keď robil veci, ktoré som chcela, všetko sa zmenilo a všetko, čo som od neho chcela bolo, aby odišiel. Odišiel odo mňa a nikdy sa neobzrel späť.

Nate Peters nebol človek na dlhodobé záväzky, a určite to bola len otázka času, kým sa začne so mnou nudiť a zuteká opačným smerom. Odmietla som nechať si ním vziať  svoje srdce, keď zamieri do ulíc.  Potrebovala som byť opatrná, ak sa nebudem mať na pozore, tak mi okamžite ukradne srdce a nechá ma tu zraniteľnú a opäť ranenú, a s tým som sa nemohla znova vyrovnať.

Naposledy to bolo neznesiteľné, ale dlho som sa musela tvrdo snažiť, aby som stála na vlastných nohách, Josh a ja sme sa rozišli za mojich podmienok, ja som bola tou, ktorá povedala dosť. Keď sa pozerám do Nateových očí, v hĺbke svojho žalúdka mám pocit, že toto neskončí za mojich podmienok - toto sa skončí tým, že ma rozdrví za hranice uzdravenia.

Ale nedokázala som zastaviť svoju tvár od toho, aby sa naklonila a tak sa moje pery mohli pritisnúť znovu na jeho.  Okamžite odpovedal a bozkával ma tvrdšie, mohla som cítiť jeho túžbu v spôsobe, akým ma bozkával. Moje hormóny boli pod úplnou kontrolou a aj keď mi rozum hovoril, aby som sa od tohto chlapíka vzdialila tak ďaleko, ako je to len možné… moje telo ho potrebovalo bližšie.  Chytila som ho za tričko a pohla sa, líhajúc si na pohovku priťahujúc si ho nad seba.

Spôsob, akým sa jeho jazyk hýbal s mojim, spôsob, akým mu jeho ruky kĺzali po stranách k mojim bokom, spôsob, akým mi jeho telesné teplo spôsobovalo , že sme boli v rovnaký čas horúci aj chladní, všetko, čo robil spôsobovalo, že som sa cítila trochu bláznivo.

Nemohla som ho k sebe dostať dostatočne rýchlo, cítila som sa, akoby som sa topila a zadržovala dych, snažiac sa udržať hlavu nad vodou. Pomaly som mu prešla rukami dole po jeho chrbte, z čoho sa pod mojimi prstami zachvel. Keď som sa dostala k spodnej časti jeho trička, ktoré mal na sebe, prebehla som mu prstami hore po chrbte. Zastonala som do jeho úst pri pocite z jeho pokožky. Cítila som, ako mu pod mojimi rukami stuhli svaly a pocítila som, ako sa moje vzrušenie dostáva na ďalší level. Stavím sa, že by bez neho vyzeral neuveriteľne…

Práve keď som mu ho začala vyťahovať vyššie, aby som mu ho mohla prevliecť cez hlavu, počula som, ako sa otvorili dvere. Krv mi stuhla v žilách. Prosím, nie! Prosím, prosím, nie!

„Mami?” povedal potichu DJ.

Rýchlo som zo seba Natea zhodila, držiac ho mimo výhľad, čím prepadol cez sedačku na podlahu s ťažkým nárazom a slabým zastonaním. Nemala som čas ospravedlniť sa mu, nemohla som dovoliť, aby ma tu DJ uvidel s cudzincom! Vyskočila som na nohy, našťastie gauč bol otočený opačným smerom, takže Nate bol mimo dohľad.

Pozrela som sa ponad sedačku k izbe a snažila som sa predstierať, že sa nič nedeje, aj keď som cítila, že moja tvár horela.

„Hej, zlatko, prečo si vyšiel z postele?” spýtala som sa rýchlo nasadzujúc si falošný úsmev.

Videla som, ako sa išiel Nate posadiť tak som mu rýchlo pristúpila hruď nohou, čo ho prišpendlilo k zemi. Potichu sa zasmial, tak som riskla pohľad jeho smerom, z čoho sa zasmial ešte o trochu viac. Oh, Bože, prosím, nedovoľ, aby DJ uvidel Natea!

Dj trochu našpúlil ústa, dávajúc mi šteňací výraz, aby sa nedostal do problémov za to, že vyšiel z postele.

„Bol som smädný a bolí ma ruka.”

Cítila som, ako ma zabolelo srdce, pretože moje dieťa niečo bolelo. Držala som svoju ruku dole pred Nateom v “ani sa nepohni!” geste a potom som rýchlo zamierila k DJ-ovi, zdvihla som ho na ruky a vzala ho do kuchyne, aby som mu dala vodu a nejaké lieky.

Keď bol späť v posteli, presvedčila som sa, že som tesnejšie zatvorila dvere a zamierila späť do salónika, aby som zistila, či som nezranila Natea tým, že som ho zo seba takto zhodila.

Stále ležal na zemi na tom istom mieste, kde som ho nechala, s jednou rukou ohnutou pod hlavou namiesto vankúša vyzeral rozkošne. Keď bola jeho ruka zdvihnutá hore, tričko sa trochu vyhrnulo, tak som uvidela kúsok odhalenej pokožky nad sponou od jeho opasku. Preglgla som, keď som zazrela malú cestičku chĺpkov - človeče, tak rada by som po nej prebehla svojim jazykom!

Snažila som sa, aby sa mi  hriešne myšlienky, ktoré som mala, neukázali na tvári, keď som k nemu natiahla ruku. Chytil ma pevne za ruku a ja som potiahla, snažiac sa ho postaviť, ale v rovnaký čas potiahol aj on, čo spôsobilo, že som spadla dole na neho. Môj hrudník narazil na jeho, naše tváre boli len kúsok od seba, jeho úsmev bol oslnivý.

„Neuvedomil som si, že si na drsnosti. Vážne to bolelo, Prúžok!” doberal si ma, zamotávajúc si prsty do mojich vlasov a priťahujúc si ma bližšie k sebe.

„Prepáč,” chichotala som sa a mierne som sa začervenala.

Zvykla som byť pokojná, tak ako to, že spôsoboval, že som sa takto cítila? Vedela som, že sa minulú noc vyspal s nejakou babou, ale nezastavilo ma to od toho, aby som ho chcela. V skutočnosti som ho ani neobviňovala. Ak by som mu povedala pravdu, neurobil by si unáhlené závery a potom by to možno neurobil. Myslím, že sa nikdy nedozvieme, či by sa s ňou aj tak vyspal, ak by bol opitý ale z nejakého dôvodu som mu chcela veriť, keď povedal, že by nepodvádzal ako Josh.

Vážne som bola s týmto chlapíkom v poriadnom srabe…

„Nerob si starosti. Je v poriadku?” spýtal sa a hladkal mi palcom tvár.

„Áno, znovu zaspal. Myslím, že by si mal ísť,” povedala som, ospravedlňujúco som naňho pozrela.

Vzdychol, jeho oči hľadali chvíľku moje skôr, ako prehovoril. „Ale sme okej, však?” spýtal sa, pozeral dúfajúc na mňa.

Usmiala som sa a vytiahla som sa hore sediac obkročmo na jeho pýche. Pocit z toho, ako sa tak dôverne tlačil medzi moje nohy ma robil ešte bláznivejšou. Vždy som mala rada sex, ale od Josha som sa nechcela už dostať do rovnakej situácie. Keď som sa rozišla s Joshom, bolo to… Nazdar sexuálny život! … no, až na jeden krát minulý rok, keď som bola opitá a smutná, ale snažila som sa túto chybu zakryť.

„Sme v poriadku,” potvrdila som s úsmevom.

Zasmial sa, „áno, to sme,” povedal sugestívne a uškrnul sa na mňa.  Prevrátila som nad jeho flirtovaním očami, prestane s tým niekedy? Časť mňa dúfala, že nie.

„ Vypadni z môjho bytu, hráč!” doberala som si ho odťahujú sa od neho. Držala som obe ruky dole, aby som mu pomohla vstať. Tentokrát som sa pripravila na prípad, že by ma znovu stiahol, ale neurobil to a rýchlo sa postavil na nohy.

Viedla som ho k dverám opierajúc sa o stenu, keď ku mne pristúpil znovu bližšie, jedna ruka na kľučke dverí, pripravený otvoriť ich.

„Rose?”

Zahryzla som si do pery, keď to povedal. Nikto ma predtým nenazval Rose a ja som milovala ako to znelo v jeho hodvábnom hlase.

„Áno?” ani som nežmurkla, snažila som sa ho nechať so sexi rozlúčkovým dojmom. Sakra, potrebovala som rozprávať s Annou, aby som zistila, čo by som mala pri chlapovi robiť!

„Zaujímalo by ma…” odtiahol sa šúchajúc si zadnú stranu krku, zamračil sa a vyzeral trochu nepohodlne.

„Zaujímalo…” povzbudila som ho, keď nepokračoval.

Vzdychol a pozrel na mňa, jeho detsky modré oči sa uzamkli s mojimi, čo prinútilo chĺpky na zadnej strane môjho krku, aby sa postavili, kvôli  úrovni intenzity, ktorú som mohla vidieť.

„Zaujímalo by ma, či by si bola výhradne so mnou” povedal potichu. Mojím telom vyštartoval šok, že sa ma to opýtal . Neviem, čo som očakávala, že sa ma spýta, ale určite nie toto. Pozeral na mňa, na tvári mal výraz nádeje, na rozdiel od toho sebaistého chlapa, ktorého som pred niekoľkými týždňami stretla v nemocnici.

Skryla som úsmev, ktorý sa mi snažil dostať do tváre. “Nie som si istá. Budem musieť o tom popremýšľať,” povedala som, prikývla som a načiahla som sa po kľučke od dverí.

„No… správne… áno… samozrejme…. to je…” koktal. Pošúchal si svoj zátylok o niečo silnejšie, keď odo mňa odstúpil  von z dverí.

ƒ „Zavolám ti zajtra, ak je to okej?” povedal, zrazu vyzeral znovu trochu neistý sám sebou. Vyzeral, akoby odo mňa chcel utiecť tak rýchlo, ako mohol. Nemyslím si, že bol niekedy predtým už odmietnutý, ale zase, prečo by ho niekto odmietal? Musel by to byť blázon.

Prikývla som a on sa otočil k odchodu. Keď urobil dva kroky odo mňa, zvolala som naňho, aby zastavil.

„Dôstojník Peters?” otočil sa a pozrel na mňa.

„Premýšľala som nad tým a vážne by sa mi to páčilo.”

Cez jeho tvár sa roztiahol pomalý úsmev, sebaistota sa vrátila v plnej sile späť, keď vstúpil do môjho osobného priestoru, jeho hruď sa pritlačila na moju.

„Samozrejme, že áno. Na svete neexistuje dievča, ktoré by mi odolalo,” žartoval, chytil ma za bradu a mierne ju naklonil hlavu.

“Ani lesbička?” spýtala som sa predstierajúc šok.

„Ani lesbička. Ty si jediné dievča, ktoré ma kedy prinútilo na tom zapracovať,Prúžok. Dostať do postele lesbičku by bolo pravdepodobne ľahšie, než zviesť teba.” Pobozkal špičku môjho nosa. „Ale mám pocit, že ty stojíš za to čakanie a ja viem, že mi to čakanie za to stojí. Takže je to všetko v pohode.”

Udrela som ho po hrudi a odstrčila ho od seba, do šľaka aj so sebavedomým hráčom! Ale jeho slová sa mi prehrávali v hlave, prísľub v jeho slovách spôsoboval, že moje telo odpovedalo svojim vlastným spôsobom. „Viem, že to za to čakanie stojí” v ústach sa mi nazbierali sliny, keď sa miesta, ktoré neboli tak dlho nikým dotknuté začali prebúdzať a začali bolieť, prosiť o pozornosť. Ale jednou vecou som si bola istá,  Nate bude v posteli neuveriteľný. Myslím, že to zistím, ak na mňa počká dostatočne dlho!

„Proste choď domov, Hráč. Zajtra mi zavolaj.” Pretočila som oči a prekrížila si ruky na hrudi, snažila som sa pôsobiť rezervovane, aj keď som  cítila niečo iné.

„Okej, dobre sa vyspi. A žiadne stonanie môjho mena, zatiaľ, čo tu nebudem,” doberal si ma dávajúc mi rýchly bozk na čelo.

Začervenala som sa, bola som si celkom istá, že s tým nebudem môcť súhlasiť.

„Dobrú noc,” povedala som a snažila som sa neukázať, že tu bola veľmi veľká šanca, že budem potrebovať trochu vlastného uvoľnenia pred tým, ako budem schopná zaspať. Moje telo nebolo už roky takto vzrušené a spánok bol tou poslednou vecou, ktorú som mala teraz na mysli.

„Dobrú noc,” usmial sa na mňa poslednýkrát skôr, ako sa otočil a zamieril dolu chodbou.

Miesto toho, aby som zamierila späť dnu som sa oprela o zárubňu a sledovala ho, ako kráča chodbou ku schodom na konci. Na vrchu schodov zdvihol oslavne jednu ruku hore a zapumpoval ňou niekoľko krát vo vzduchu, zamumlal slabé “Áno”. 

Zachichotala som sa a rýchlo sa vrátila do vnútra, pravdepodobne si neuvedomil, že som tam stále bola a videla ten posledný kúsok.  Som rada, že som to videla, z nejakého dôvodu. Vidieť ho, aký je z toho nadšený ma ešte viac vzrušilo.

Možno sa so mnou predsa len nezahrával...