Unlovable - 28. kapitola

Překlad: Noemi

Maggie

„Ďakujem, že si ma ráno odviezol k matke. Vyzerá hrozne.“

„Videl som už Cola robiť zázraky, Maggie. Nevzdávaj sa nádeje.“

„Našla som pár listov, ktoré písala pre mňa. Ak by si chcel môžeš ich prečítať. Písala, že ma ľúbi. Ale v skutočnosti mi to nikdy nepovedala, ani raz.“

„Ja viem, že to nie je rovnaké, ale ja ťa veľmi ľúbim“

„Možno to nie je rovnaké, ale je to úžasné počuť.“ Stisla som mu ruku. „Takže, riaditeľ Nelson povolil, aby si si zmenil všetky hodiny naspäť? Dúfam, že si k tomu nemusel použiť svoju pištol?“ Tajomne sa usmieval pričom sme spolu išli na obed.

Pohľadom som zo zvyku zablúdila k Hillarynmu stolu. Sedela vedľa Zacka, ktorý mal previazané rameno.

„Čo urobil Booker Zackovi?“ Bolo mi do smiechu.  „Nemôže mať problém z prekročenia právomoci policajného dôstojníka?“

„Book sa ho ani nedotkol“ povedal sklamane. „Ako som ti včera večer povedal, Zacka predviedli na vypočúvanie kvôli tomu, čo ti urobil po slávnosti. Potom si ho Booker vzal nabok a jednoznačne mu povedal, že sa ťa nesmie nikdy ani prstom dotknúť, ale ani ničím iným. Zacka navyše vykopli z baseballového družstva. Nemyslím, že chudák Zack mal najlepší deň.“ V hlase nemal ani štipku ľútosti. Seth sa ma pokúšal prehovoriť, aby som nahlásila Zacka, ale obávajúc sa odplaty som to odmietla. Presviedčal ma, že mám zbytočné obavy.  Ale určite nepoznal Zacka tak dobre ako ja.

„Nemá nič s ramenom. Len sa vyhovára, že si na tréningu poranil lakeť.“

„Každému, kto je ochotný ho počúvať vykladá, že preto vystúpil z družstva, aby si šetril lakeť pre tréningy na univerzite.“ Seth potriasol s odporom hlavou.  „Sprostý klamár. Minulý týždeň som počul jeho trenérov sa rozprávať. Chystali sa ho aj tak posadiť na lavičku. V poslednej dobe sa jeho výkony zhoršili. Samozrejme Hillary sa podarilo vykecať sa  a tvrdila, že nemala ani poňatia o tom, na čo sa s tebou chystá Zack, takže ju len vylúčili ako roztlieskávačku z nasledujúcich troch zápasov.“ – povedal. „No tu ju máme, pozri na ten jej hlúpy úšľabok“.

Ešte nikdy som nepočula Setha hovoriť s toľkým hnevom o niekom a prekvapilo ma to.  Chytila som ho a jemne som sa dotkla perami jeho tváre.

„Prepáč.  Tak veľmi ti ublížili, že je ťažké ospravedlniť to“ povedal a pohladil ma po tvári.

„Pobozkaj ma!“ šepla som.

Prekvapene sa na mňa pozrel.  „Je ti jasné, že pokiaľ ťa pobozkám, všetci nás budú vidieť?“ Mrzelo ho, že som sa zdráhala verejne prejavovať city, ale nikdy ma do toho nenútil.

„Urob to skôr, než si to rozmyslím, a nechám ťa tu samého, aby si si poradil so zlomyseľnou roztlieskávačkou!“

Objal ma, vzal mi tvár do dlaní a s neskrývanou vášňou sa prisal na moje pery. Jedáleň  hučala od pískania a rôznych prejavov  súhlasu.

„Presnejšie, kde si doteraz skrýval tento bozk?“ – vybuchla som, keď sa odo mňa odtiahol. „Keď sa vrátime domov,  musíš ho znovu predviesť a možno sa ukážu aj ďalšie“ – uťahovala som si so zdvihnutým obočím.

„Podľa tvojej reakcie sa nezdá, že to je dobrý nápad.“

„Len to nechaj na mňa. A vlastne prečo by sme nemohli ujsť zo školy, aby sme sa hneď vybrali domov?“ Pohrávala som sa s jeho vlasmi.

„Myslím, že si práve dosť chodila poza školu, nie?“

„Skazíš mi radosť.“ Úplne som zabudla na Hillary. Rýchlo som sa poobzerala. Nikde som ju nevidela.

Po škole som zdráhavo vytiahla učebnicu matiky s úmyslom vážneho doučovania diferenciálnych rovníc. Tak dlho sme so Sethom počítali, kým som neschmatla učebnicu a v slzách som ju hodila na druhý koniec stola.

„Nenávidím matiku. Nikdy viac nebudem používať tieto nezmysly. Prečo sa to všetko mám naučiť?“

Seth mi zotrel slzy a stiahol si ma na kolená. 

„Spomínam si na jeden sľub, ktorý si mi dal v súvislosti s matikou.“ Uhniezdila som sa mu v objatí.

„Aký sľub?“ uhladil mi za ucho jeden prameň vlasov.

„Povedal si, že kým skončíme s doučovaním aj ja budem milovať diferenciálne rovnice. Ak nie, dovtedy ma budeš vytrvalo bozkávať, kým ma nezačnú zaujímať“

„Skutočne som toto povedal?“ – zamyslel sa.

„Niečo také. Takže chcem, aby si ma vytrvalo bozkával dovtedy, kým ma začnú zaujímať. A bozkaj ma tak, ako dnes v škole.“

„No, myslím, že sme mali dnes dlhý deň a je načase ísť do postele.“

„Seth!“ predstierala som zhrozenie.

„Veľmi vtipné“ povedal,  chytil ma za ruku a vyviedol ma hore po schodoch.

„To znamená, že ma nebudeš vytrvalo bozkávať tak dlho, kým zabudnem na diferenciálne rovnice?“

„Dnes nie.“

„Mal by si sa stať politikom.  Aj oni veľa sľubujú a málo toho aj splnia.“

„Dobrú noc, Maggie.“

Na druhý deň ráno ma zobudila nezameniteľná vôňa gofry a spálenej slaniny. Moje obľúbené jedlá...až na to, že sa slanina spálila.

Rýchlo som si umyla zuby a obliekla som sa.  Zošla som dole a videla som, ako Seth v sivých basketbalových šortkách a v modrom DEA tričku práve vyberá gofry z horúceho gofry-pekáča.

„Au, ale je horúce.“ Hodil gofry na tanier a olízal si popálené prsty. Zadržala som chichot, keď sa rozbehol ku sporáku, aby zachránil spálenú slaninu. Vzdal to, a hodil ju do smetia. S novými pásikmi slaniny sa znovu pustil do opekania.

Ešte nikdy som nevidela, že by bol Seth taký roztržitý a nešikovný. Sadla som si na schody a sledovala som ho.  Zbadala som, že má na stole otvorenú knihu matiky.  Počas varenia riešil matematický príklad a pokiaľ sa nemýlim, tak ho riešil ešte stále.

Slanina znovu divo syčala na ohni a kvapka masti mu vystriekla z panvice na tričko. Odtiahol si tričko od pokožky, vypol gofry-pekáč a dudrajúc ho dal bokom. Napäto som počúvala.

„No nie, veď máš z toho diplom.“ Zodvihol nejaký papierik a do vzduchu písal matematický vzorec. Odložil to nahnevane, a vytiahol šlahačku a jahody.

Keď aj druhýkrát pripálil slaninu hádajúc sa pritom s hlúpou učebnicou matiky, že je isto chybná, znovu som sa do neho zamilovala. Keď vyhodil ďalšiu porciu pripálenej slaniny do výlevky zošla som po schodoch.

„Už teraz vieš, ako sa ja cítim.“ Strhol sa pri mojich slovách.

„Hej, ešte si nemala byť hore.  Chcel som ti priniesť raňajky do postele. Niečo pre teba mám.  Už som ti to chcel dať pred pár týždňami, len...“

„Bola som príliš zaujatá svojim zrútením, však?“ opýtala som sa uškrňajúc sa.

Chytil mi ruku a zaviedol ma späť do spálne a vybral z komody tmavomodrú zamatovú krabičku. „Toto som dal urobiť pre teba“

V krabičke bol strieborný náhrdelník v tvare srdca s dvoma nádhernými kameňmi, ktoré tvorili jedno srdce. „Toto je tanzanit, tvoj kameň šťastia a druhý je zafír, môj kameň.  Môže sa to rozobrať.“ Silno stlačil stred srdca a náhrdelník sa otvoril a jednotlivé kamene tvorili polovicu srdca. Znovu ich zatvoril. „Toto sme my dvaja, zvlášť sme neúplní a spolu tvoríme celok. Dal mi ho na krk a zapol ho. Kamene sa dostali na stred mojej hrude, rovno nad moje srdce. „Našťastie máme skoro rovnakú farbu našich kameňov, nie?“

Vzala som srdce do ruky.  „Je nádherné.  Ďakujem.“ Pobozkala som ho. Keď sa odtiahol prešla som jazykom po jeho pere, aby som si vychutnala aj koniec bozku.

„Blázniem z toho, keď toto robíš.“ Zastonal a znovu ma pobozkal. Páčilo sa mi, ako sa tento deň začínal.

„Urobil som gofry s jahodami a šlahhačkou na raňajky. Máš ich rada však?“ pýtal sa vedúc ma dole do kuchyne.

Bolo to fantasticky chutné, okrem spálenej slaniny.

Seth mi ukázal matematický príklad, ktorý nedokázal vyriešiť a znovu zdôraznil, že je v učebnici chyba.  Keď som poukázala na to, že on zle opísal príklad na papier, bol taký šťastný, že človek by si myslel že vyhral v lotérii.

„Teraz keď máme za sebou dnešné doučovanie, idem sa osprchovať“ povedal.

Upratala som kuchyňu, kým sa prichystal a viackrát som si obzerala môj náhrdelník.  Od svetiel v kuchyni žiaril ešte viac.

„Sľubujem, že nezmizne“ schádzal po schodoch v úžasne vyšúchaných rifliach a v modrej napoly rozopnutej košeli.

„Milujem ho. Je krásny“

„Som rád, že sa ti páči. Poď sem! Ukážem ti bezpečnostné zariadenie čo vyrobil Booker, je skutočne úžasné.“

Systém bol komplikovaný s tromi náhradnými poplašnými zariadeniami a s dvoma rôznymi kódmi. Nemala som poňatia ako si mám zapamätať všetky tie čísla. Ukázal mi, ako to mám zapnúť a ako sa mám vyhnúť oknám, ak ich chcem otvoriť bez spustenia poplachu, to aj urobil, aby vyvetral vôňu spálenej slaniny.

„Ešte nikdy nikto  sa nenabúral do jeho bezpečnostného systému.“ – chválil sa, keď otváral aj posledné okno. „To ma privádza späť k môjmu návrhu“ – povedal a nervózne si poťahoval rukávy na košeli – „Hmm ...kým nechytíme Dreserovcov, Booker aj ja, obaja si myslíme, že  by bolo bezpečnejšie ak..hm.. by si sa sem nasťahovala.  Viem, že asi to pre teba nie je najpohodlnejšie, Mags, ale tvoj príves nie je bezpečný.“

Prečistil si hrdlo prechádzajúc sa hore dole a pokračoval. „Iste vieš, že môj otec bol kaplánom v armáde a naučil ma pevným zásadám, ktoré si ja veľmi vážim.  Vždy som plánoval, že počkám so sexom, kým sa neožením, preto ak by si mala obavy kvôli tomu, že by som  ťa prehováral, aby si sa so mnou vyspala, môžem ti slúbiť, že to neurobím“ Jeho pekná tvár zružovela.

Keď mi prvýkrát rozprával o tom, že jeho otec bol kaplán, tušila som, že to  bol možno dôvod prečo nenaliehal kvôli sexu, ale tešilo ma, že to viem naisto.  „Dobre.“

Neisto sa na mňa pozrel. „Dobre? Iba toľko?“

„Ja ti dôverujem“ Úplne.  Nie raz mi to už dokázal, že je dôveryhodný a bolo načase, aby som mu to aj ukázala.

Nahlas vydýchol.  „Ďakujem.  Myslím, že bude lepšie ak pôjdeme zbaliť tvoje veci a prinesieme ich sem.“

Usmiala som sa.  „Bude to lepšie.“ Bolo úžasné zistiť, že niekedy je aj on v pomykove.

Trvalo mi päť minút pozbierať svoje veci z prívesu.  Zmestili sa v pohode do dvoch nákupných tašiek. Vzala som si aj matkine listy a strčila som ich do vrecka na kabáte.

„To je všetko?“  Neveriaco sa na mňa díval, ked si odo mňa bral tašky s mojim oblečením. „Myslím, že poobede pôjdeme nakupovať.“ Zdvihol oči k nebu. „Poď smerom k Plaze sa mi môžeš posťažovať.“

Vybrali sme niekoľko nohavíc a k tomu sa hodiace vrchné oblečenie. Prekvapil ma jeho vkus keď vyberal, čo sa k čomu hodí. „Si si úplne istý, že nie si gay? – opýtala som sa, keď hľadal blúzku presne určitého odtieňa zelenej farby.

„To je len zovšeobecňovanie“ – povedal a dovtedy ma bozkaval, kým som sa úplne roztopila. „Prezraď mi, pobozkal by ťa takto jeden gay?“

„Rozhodne nie“ Zachytila som sa jedného stojana na šaty, kým som zase nadobudla rovnováhu.

Vybral mi aj jedny nádherné ružové šaty, ktoré mali na spodku aj okolo krku čierny okraj  a pár čiernych lodičiek na opätku s pásikom.  Topánky vyzerali skoro tak isto ako tie, ktoré som obdivovala minule, keď ma sem vzal, len tieto boli kvalitejšie. „Chcel som ti kúpiť niečo mimoriadne.“ – povedal a vložil si kartu späť do peňaženky. Pozrela som sa na tašky v našich rukách a pochytili ma výčitky. „Musím si nájst prácu, Seth.  Nemôžem sa na tebe priživovať.“

„Nepriživuješ sa, Maggie“.- potriasol hlavou.

„Dokážeš si predstaviť, ako sa cítim, aspoň trochu? Nevadí, aj tak nemôžem nechať matku tak dlho samu.“ – povedala som nešťastne.

„Ak skutočne hľadáš prácu, mám perfektné riešenie.  Od júna budeme potrebovať v LST pomoc s papierovaním a v kancelárii máme jeden voľný laptop. Môžeš si ho vziať domov a tam pracovať.  Budeš s matkou a ešte si aj zarobíš.“

„To je úžasné“  Až príliš úžasné. „Však si to miesto nevymyslel len kvôli mne?“ – pozrela som naňho s podozrením.

„Nie. Naša sekretárka čaká dieťa. Urobila by si nám láskavosť, aj keď nebudem tajiť, že mám aj vedľajší zámer“ – usmieval sa spokojne. „Keďže budeš používať laptop, budeš môcť niekedy pracovať aj v mojom dome. A sľubujem ti, že budem dobrý šéf a zakaždým keď budem mať príležitosť ťa odlákam od práce.“

„Hmm to vyzerá na sexuálne obťažovanie.“

„ To je ono. Asi by sme sa mali vrátiť ku mne a ukážem ti, ako som si predstavoval odvedenie tvojej pozornosti“ – povedal.

Jeho mobil prerušil jeden dokonalý bozk. Prehodila som si tašky v rukách, kým Seth prijal hovor.

„Zmena plánu.“ – povedal a vložil si mobil do vrecka.  Výraz jeho tváre predstavoval jedným slovom ...úžas. „Booker nás pozval na obed aj s jeho starým otcom Samom. Sama budeš zbožňovať. Aj on je plný sarkazmu.“

Na Country Cottage Lane sme odbočili vpravo a zastavili pri čísle 69.

Bol to nádherný starý dom v koloniálnom štýle so sivými múrmi, čiernymi okenicami a úctyhodnými bielymi stlpami. Booker a niekto, kto mohol byť jeho starý otec Sam, náš čakali pred domom. Prišiel čas mačkovitých vtipov.

„Buď dobré dievča, Maggie!“

„Budem.“ Možno.

 „Vítaj, Lolita!“  Booker podišiel ku mne a objal ma.  „Dobre som počul, že sa sťahuješ ku Kidovi?“

„Seth, ty teda nepredávaš mačku vo vreci, prezradil si to Bookerovi?“ opýtala som sa a poškrabkala som Bookera za uchom. Seth zamrmlal niečo o tom, že som to nevydržala ani dve sekundy. Nevšímala som si ho. Toto bude zábava.

„Ty si jej to povedal? Prezradil si najlepšieho priateľa jednej babe?“

„Ešte vždy si ty mojim najlepším priateľom, ale ona je láskou môjho života. Skôr či neskôr by na to aj tak prišla“

„Mne by sa neskôr páčilo viac.“

„Nehnevaj sa Booker. Pozdejšie ťa vezmem von  napásť sa kocúrnika (druh mäty, ktorú mačky zbožňujú) ak mi sľúbiš, že po obede miesto prskania budeš radšej priasť.“

Na tom sa ešte aj Seth zasmial.

„Bol by som rád, ak by si sa zoznámila s mojim starým otcom Samom“ povedal Booker a vôbec si nevšímal moje naťahovanie. Podala som ruku krehkému starcovi, ktorý ju uzavrel do oboch svojich dlaní.

„No veru, Booker nežartoval, si skutočne žhavá.“

„Starý otec!“ Booker sa hneď otočil k Sethovi. „Prisahám nikdy som to nepovedal. Povedal som len, že je to krásne dievča.“ Sam mi stisol ruku. „Dobre, je možné že som trochu preháňal, ale nič to nemení na skutočnosti.“

Zaviedol ma do jedálne, kde na sklenených tanieroch bol vkusne prestretý stôl s naservírovanou studenou misou plnou nakrájanej šunky, salámy a a syrov. V malých miskách boli rôzne omáčky a v košíku vystlanom červeným plátnom obrovské žemle. Všetko to bolo na nádhernom ozdobnom stole z ružového dreva.

„Ten stôl je nádherný!“ Pohladila som jeho povrh. Bol neskutočne hladký.

„To je  Bookerova práca“ – povedal hrdo Sam. Väčšinu dreveného nábytku v dome vyrobil on.“

„Dobrá práca Book“ – povedala som pristúpiac k nádhernému príborníku v rohu izby. Drevo bolo zdobené náročnou rezbárskou  mozaikou. Jej vytvorenie muselo trvať celé mesiace.

„Ďakujem. Poď, Lolita, najedzme sa.“ – povedal Booker v pomykove od toľkej pozorosti. Kto by si pomyslel, že aj Bookera možno dostať do nepríjemnej situácie?

„Mám osemnásť rokov, nemôžeš ma tak volať“ – posadila som sa k stolu.

„Si myslíš ty“ – usmieval sa.

Jedli sme, pričom nás Sam zabával „dobrodružstvami Bookera a Setha“, pričom spomenul rôzne prípady, ktorých sa v posledných dvoch rokov  zúčastnili.  Niektoré príbehy boli vtipné, ale vyzneli skôr nebezpečne.  Seth ma ukľudňoval, že Sam len preháňa.  Akosi som o tom pochybovala.

Po obede navrhol Sam Bookerovi, aby mi ukázal dom.  Bookerova časť bola domácka a pripomínala mi Sethov dom. Bol nádherný, pozývajúci a v ničom nepripomínal príves.  V každej izbe bol prekrásny drevený nábytok, ktorý zväčša vytvoril Booker.  Sam so svojou manželkou pred jej smrťou veľa  cestovali a všade boli spomienkové predmety  z ich ciest z rôznych kútov sveta. Kmeňová maska z Etiópie, dreváky z Holandska alebo nefritová soška Budhu  z Číny.

Bola som očarená.

Booker mal pozoruhodnú zbierku zbraní, ktorú držal v jednom veľkom sejfe v stene, ale mal pokazený zámok a preto mi ich nemohol ukázať.  Nemrzelo ma to.  Navyše mal ten najmodernejší bezpečnostný systém aký som kedy videla.

„Možno nastaviť aj taký kód, ktorý zavedie elektrický prúd do okien a dverí. Ak by sa niekto vlámal, potrasie ho to. Dostane úder o sile  tisíc ampérov“ – preháňal Sam. Aspoň si to myslím.  Je to vôbec legálne?

Sam ma zaviedol k jednému východu a zišli sme po kamenistej cestičke k samostatnej garáži za domom. Sam otvoril bočné dvere a prešli sme cez krátku chodbu, kde viseli na stene dva nebezpečne vyzerajúce samurajské meče.

„Tie sú skutočné?“

Seth pritakal. „Japonské a sú hrozne ostré“

Na konci chodby sme zastali a Sam vyhlásil: „A tu je môj najväčší poklad.“

Žmurkol na Setha, ktorý vyzeral, akoby chcel hneď vylomiť dvere.  Sam ich pomaly otvoril a tam bolo to najkrajšie auto, aké som v živote videla. Tmavý, dymovomodrý zázrak s čiernou plátenou strechou na stiahnutie. Hneď som vedela čo to je.