Unlovable - 13. kapitola

Překlad: Noemi

Viem, že tento príbeh nie je obzvlášť veselý a priznám sa, že  dnešnú kapitolu som prekladala miestami so slzami v očiach. Možno práve preto, že je čas Vianoc nám pripomína, že by sme nemali zabúdať na tých, ktorí nie sú na tom tak dobre, ako my, takže je aktuálna.

Prajem vám krásne a pokojné prežitie Vianočných sviatkov.

A mám pre vás darček-prekvapenie na sviatočné dni.

Noemi 

Maggie

Minuli tri týždne od zimného festivalu.

Seth ma bez výnimky každé božie ráno odviezol do školy a potom ma priviezol domov.  Keď som sa snažila odmietnuť, hovoriac, že stratím  všetky svaly do športovej súťaže, navrhol mi, že ma vezme do posilňovne.

„Chodím tam posilovať”- čo vysvetľovalo jeho úžasné telo- „a majú aj bežeckú dráhu, otvorenú pre klientov. Môžeme tam zájsť spolu. Aj tak som chcel do svojich tréningov zaradiť aj beh”

Nebránila som sa proti odvozom.  V skutočnosti mi vôbec nevadili kvôli vraždám v poslednej dobe a tomu incidentu v Začarovanom kaštieli. Nehovoriac o tom, že to bolo príjemné, že sa nemusím trmácať sama do školy a späť.

Rovnako som milovala roznášku obedov pre starých nevládnych ľudí. Keďže som už bola členom Lunch Swap Týmu, nosila som rovnošatu. Pozostávala z riflí a z bieleho trička, ktoré zdobil na ľavom hornom vrecku emblém LST so šunkovým sendvičom. Seth mi povedal, že môžem pokojne nosiť rifle aj do školy. Opýtala som sa, či sa nebude šéf hnevať, ale upokojil ma, že je to jeden milý starý maco a nemám sa kvôli tomu trápiť.

„Bedrový klb pána McSheehyho sa už skoro uzdravil“ povedal Seth, keď sme parkovali pred malým domom na Front Street.

Uľavilo sa mi, keď som to počula. Preložila som do jeho obedov trochu kuracieho mäsa zo svojho dúfajúc, že bielkoviny navyše urýchlia jeho uzdravenie.

„Všimla si si, že minulý týždeň používal palicu?“

Prikývla som a Seth mi podal McSheehyho obed.

„Aj to si si všimla, že je do teba blázon?“

„Seth, McSheehy má osemdesiatšesť rokov. Pochybujem, že sa do mňa zamiloval. Je príliš starý“

„Ak má človek osemdesiatšesť už nemá city?“ Spýtavo zdvihol obočie. „Všimni si potom ako sa správa, keď tam budeme. Akoby som ja ani neexistoval“ Pokrútila som hlavou a vyšla hore k dverám.

„Môžem vás nechať samých, ak chceš.“ - povedal.

Hravo som ho udrela do hrude.  Dvere sa rozleteli skôr ako sme mohli zaklopať.  Stál tam McSheehy s obrovským úsmevom na tvári.

„Vitaj Maggie, dnes ti to pristane” Jemne ma objal. Počula som Sethov tichý smiech, keď zatváral za nami dvere.

„Ahoj, Seth, ako sa máš?“ p.McSheehy mu potriasol rukou, no ani zďaleka nie tak srdečne ako privítal mňa. „Povedz mi chlapče, prečo to trvalo tak dlho, kým si sem priviedol to pôvabné stvorenie?“

Zaviedol nás ku stoličkám a posadili sme sa. „Je to príjemnejší pohľad pre oči ako starý Sam“ Potľapkal ma po rukách, kým Seth si odkašlal, aby zakryl svoj smiech.

„Drahá moja, prosím, neuraz sa, ale všimol som si v akom žalostnom stave máš topánky. Chcel by som pomôcť.“

Do frasa!  Zabudla som si stiahnúť nohy pod stoličku.  Starký vytiahol vyblednutú peňaženku a hľadal v nej peniaze. „Chlapče, prosím ťa, vezmi ju kúpiť nové topánky, keď tu skončíte“

„Nie“ jemne som zatlačila späť ruku p. McSheehyho s peniazmi a peňaženkou . „Ale veľmi vám ďakujem. Plánovala som si ísť kúpiť topánky, len som nemala čas zájsť do obchodného centra.“

Cítila som sa hrozne, že som klamala, ale bola by som radšej umrela, akoby som mala prijať peniaze od tohto milého starého človeka, ktorý mal ledva peniaze na prežitie.

„Pán McSheehy ihneď ako tu skončíme ju vezmem nakupovať. Na budúci týždeň ani nespoznáte jej nohy.“

„Lepšie bude ak pôjdete ihneď, lebo hlásia sneženie, pätnásť až dvadsať centimetrov a tie jej topánky to už dlhšie nevydržia. Chýbala by si mi, keby si ochorela a nemohla by si ma navštíviť.“ – povedal a jemne mi potľapkal ruku.“Pripomínaš mi moju dcéru. Aj ona bola taká pôvabná a milá. Zomrela na chrípku, keď mala šestnásť rokov“ – povedal so slzami v očiach. „Ale teraz už choďte. Pohyb!“

„No myslím, že tvoja teória o zamilovanosti týmto padla“ povedala som sadajúc si do auta.

„Bolo to veľmi milé“ povedal Seth vyberajúc zákrutu a vybral sa opačným smerom než som bývala.

„Myslela som, že to bola posledná zastávka. Kam ideme?“ Prezerala som znova zoznam, aby som si bola istá.

„Kúpiť ti topánky“ pozrel sa na mňa tak, akoby to bolo samozrejmé.

„Nemám so sebou peniaze“ Ani som žiadne nemala.

„Potom mi ich vrátiš“

„Seth“ ťažko som prehltla. „Nemôžem...“

Zastavil na kraji cesty.

„Maggie, vieš, že ja to môžem bez problému zaplatiť, nie?“ Zobral mi tvár do dlaní. „Prosím dovoľ mi, aby som ti pomohol, ako tvoj kamarát.“

Zamyslela som sa na chvíľu.

„Dobre“ - zodvihla som ukazovák, - „ale len ak mi dovolíš, aby som to odpracovala tak, ako bundu. Dovtedy ti budem pomáhať roznášať obedy, kým nebudeš cítiť, že som ti to poctivo vrátila.“

„Sme dohodnutí“  Usmial sa a pomaly si pritiahol moju tvár k ústam, aby mi dal pusu. Moje srdce sa úplne zbláznilo. „Ešte stále sme kamaráti, však?“

Len som prikývla, lebo  som nebola schopná hovoriť.

„Dobre, tak poďme vtedy nakupovať“ Chvíľu mi ešte držal tvár skôr než ma pustil.

Seth ma povláčil po mnohých obchodoch v obchodnom centre. Jeden bol drahší ako druhý, ale  ja som nebola ochotná vyskúšať si tam topánky.  Konečne to vzdal a opýtal sa ma, v ktorom obchode by som chcela nakúpiť.  Odtiahla som ho do jedného discontného obchodu, kde som raz ako dieťa dostala topánky.

Nad obchodom visela veľká tabuľa, na ktorej sa týčil obrovský čierny  kôň s teniskami na nohách. Pred mnohými rokmi ma sem priviedol jeden sused, keď prišiel nakúpiť pre svoju dcérku.  Vtedy to bola akcia „2 páry za cenu 1“ a ten pár čo dostal zadarmo mi prepustil. Dovolil mi ešte aj to, aby som si vybrala, aké topánky chcem. Boli to ružové ligotavé topánočky s čiernou mašľou. Dovtedy som ich nosila, kým  už neklopkali ich podošvy po chodníku a nekrvácal mi palec od tesnej špičky topánok.

„Maggie, toto nie sú veľmi kvalitné topánky. Ledva ti vydržia jednu sezónu.“ Kýval hlavou a otočil topánky, aby si prezrel ich podošvy.

„Ale pozri!“  ukázala som na starú tabuľu vo výklade. Vyzerala taká istá ako tá spred mnohých rokov. Napadlo ma, že táto akcia „2 páry za cenu 1“  je iste  častá.

„Akciová kúpa nemusí byť stále dobrá“

„Myslím, že chceš, aby som si kúpila drahé topánky, aby som ti dlhšie pomáhala s roznáškou obedov“ naťahovala som ho.

„Hm, to ma ani nenapadlo. Takže sa teraz určite vrátime do drahého obchodu.“

„Sľubujem,  že ti budem pomáhať dovtedy, kým sa začne vysoká škola. Si si istý, že v charitatívnej organizácii im to nebude vadiť?“

„Robím to, čo uznám za vhodné“ pozrel sa na mňa s anjelským úsmevom. S takým úsmevom som o tom ani nepochybovala.

Skúsila som si pár obyčajných hnedých robustných topánok, ktoré niečo vydržia. Neboli obzvlášť pekné, ale udržia moje nohy v suchu a teple. Tieto dve zľacnené škaredé chúďatá určite  zvládnu dážď aj sneh. Navyše ako bonus ich dostanem lacnejšie. Seth skrivil ústa keď som mu ich ukázala.  Z výkladu vybral  pár štíhlych čiernych  snehulí. Keď som ich vyskúšala, zodvihol palec,  že sú perfektné.

Keď som vrátila tie škaredé topánky do krabice, zatiahol ma k stojanu plnom teplých ponožiek. Náhodou som zazrela čierne lodičky s vysokými opätkami a s remienkom, ktoré boli vystavené tesne pri mne. Nedokázala som odolať a rýchlo som si ich vyskúšala. Boli také krásne! Zašla som k zrkadlu a trochu som si vytiahla sáry riflí hore, aby som ich lepšie videla.

„Pristanú ti Maggie“ ozval sa Seth za mojim chrbtom. Zvrtla som sa a stratila som rovnováhu. „Prepáč, nechcel som ťa vystrašiť“ Natiahol rameno, aby ma podoprel.

„Som v poriadku“ Ponáhľala som sa ku stoličke, vyzula som si lodičky a obula si svoje deravé topánky. „Nie sú praktické. Pochybujem, že by som si ich niekedy obula“

„Niekedy je dobré vystúpiť zo svojej komfortnej zóny. Pokojne si môžeš niekedy rozpustiť vlasy a zariskovať.  Nie je to také desivé ako si myslíš a rozhodne je to viac zábavné.“ Mala som pocit, že už sa nebavíme o topánkach.

„“Len tieto dve páry by som chcela. Ďakujem.“

Odniesla som obidve páry k pokladni. Keď sme opustili obchod Seth  ma zaviedol k jednej lavičke a vybral z krabice tie škaredé hnedé topánky.  S utrápeným pokrčením čela mi ich odovzdal. Vysmiala som ho a vymenila som ich za tie deravé.

„Môžem?“ opýtal sa a podržal ich nad smetiakom.

„Nie, mám ich už dávno. Dobre mi poslúžili.“

„A na čo ich ešte potrebuješ?“

„Budú z nich dobré papuče. Keď sa vrátim domov zo školy a budem mať premočené topánky,  môžem si ich prezuť.“  Hrdo som sa usmievala nad svojim praktickým nápadom.  „A veľmi pekne ti ďakujem, Seth. To si skutočne nemusel urobiť.“

„Veľmi vďačne, hoci som ti mohol kúpiť aj papuče.

Keď sme sa doviezli k môjmu domovu podal mi aj zvyšné obedy.  Vzal krabice pod pazuchu a odprevadil ma k dverám.

„Ďakujem za dnešnú pomoc“

„Nemáš za čo. A mimochodom načo potrebuješ pomoc pri rozvoze obedov?“

„Mám rád tvoju spoločnosť“ Pohladil ma po vlasoch a potom ich hravo postrapatil. „Jeden môj  priateľ Sam, mi predtým pomáhal roznášať obedy. Má deväťdesiatdva rokov a mal pred pár mesiacmi porážku a potom to už bolo preňho príliš namáhavé.  Minule si sa na festivale stretla s jeho vnukom, Bookerom. Bol to ten detektív, ktorý nás vypočúval.“

Sympatický kapitán Booker Gatto bol Sethov priateľ? Svet je malý.

„Ďakujem ti ešte raz za všetko“

Oprela som sa o rám dverí a sledovala som ako jeho auto odchádza a želala som si, aby pre mňa neznamenal tak veľa. Nechcela som sa do nikoho zamilovať. Chcela som len, aby sme boli kamaráti, napriek tomu, že moje srdce si pomerne hlučne  vyžadovalo, že chce viac.  Odplašila som nároky môjho hlúpeho srdca a vošla som dnu.

Všetko okolo bolo pokryté krvou.