SYS - 32. kapitola

Překlad: Janka Es
Kor.: Noemi

„Už som si myslela, že všetko pracuje v ich prospech. Dokonca sme nemali ani čas upiecť im koláč na oslavu, že sú opäť spolu,“ hlas pani Rooney sa ozýva chodbou. „Žehnaj jej srdcu. Musí byť zničená.“

„Ešte ani nevyšla z postele,“ povie mama.

Drahý Bože. Radšej zastavím tento vlak skôr ako sa vykoľají. Vstúpim do kuchyne – je plná jedla. Sú tu upečené torty a múčniky. Angie sedí za stolom, pohupuje sa a niečo píše.

„Čo je to všetko?“ poviem.

„Dobré ráno, slniečko.“  Angie sa ma pokúša povzbudiť, ale neúspešne. Vie, že som ďaleko od toho, aby som sa cítila ako slniečko. Pozriem okolo na štyri ďalšie ženy v kuchyni. Pani Rooney, mama, pani Hennington a moja učiteľka z tretieho stupňa, pani Kannan. Toto nemôže byť dobré.

„Oh, miláčik,“ povie pani Rooney s našpúlenými perami. „Mrzí ma, to s tebou a Zachom.“

Pozriem na ňu s rozšírenými očami. „Čože?“ Ako do pekla?

„Počuli sme všetko o tom, prečo ste sa pohádali.“ Jej ruka zostane na mojom pleci. „Musíš byť zničená.“

„Úplne zničená. Myslím tým, vyzerá tak,“ okomentovala pani Kannan.

Zobudila som sa pred desiatimi minútami. Čo do pekla čakajú? Ja som tiež neočakávala v dome prehliadku cukroviniek.

Pretriem si oči a dúfam, že tak zakryjem prevrátenie očí. Na to, aby som to zvládla potrebujem kávu.

Pani Hennington pristúpi ku mne. „Vždy si pre mňa bola ako dcéra.“

„Ďakujem. Myslím,“ potrasiem hlavou. „Myslím, že sme v pohode. Chcem tým povedať, že budeme v poriadku, len sa potrebujeme porozprávať.“

Rozprávajú sa, akoby som tu ani nebola.  „Myslíte si, že si ešte v jej veku nájde iného muža?“ pýta sa pani Kannan. „Stále je pekná a nemá na sebe príliš veľa kíl navyše, ale už nie je žiadne jarné kurča.“

„Som tu,“ pripomínam im.

„Zach vyzeral minulú noc hrozne,“ vzdychne si pani Hennington, keď sa otáča späť ku svojim priateľkám. „Bola som taká šťastná, že si konečne k sebe našli cestu.“

Stojím tu a sledujem svoj vlastný život.

„Ani sme sa nezačali tešiť z ich opätovného stretnutia skôr, ako to znovu pokašlali.“ Povie mama. „Prisahám, že to dievča bolo vždy príliš šikovné, pre jej vlastné dobro.“

„Počula som, že pred ním niečo veľké tajila.“

„Halooo!“ zakričím. „Počujem vás.“

Pani Rooney pozrie na mňa a potom naspäť na to malé stretnutie sliepok.

„Myslím, že on tiež nebol pán Perfektný, Macie. Myslím tým, že váš chlapec občas potreboval dobre vyplieskať.“

Nemôžem to počúvať, ale snažiť sa ich zastaviť je zbytočné. On mi dnes zavolá a potom sa to celé zastaví. Pozriem na Angie, ktorá má plné líca. V ospravedlnení pokrčí ramenami. „Chcela som vyskúšať všetky tieto dobroty.“ Omrvinky z koláčov jej padajú z úst.

„Potrebuješ koryto.“ Skočím do kresla vedľa nej.

„Skúšala si to?“ Natlačí mi vidličku do tváre. „Zjedz to. Je to orgazmus!“

Vezmem si kúsok koláča pani Hennington. Spoznala by som ho kdekoľvek. Chutí ako nebo. „To je dôvod, prečo pečiem.“

„Toto by mal byť dôvod, prečo by som mala vážiť tisíc libier,“ pripúšťa Angie a dáva si do úst ďalší kúsok koláča. „Bože,“ zastoná. „Mohla by som zomrieť šťastná v tomto cukrovom nebi.“

Opriem sa dozadu a veľmi sa snažím nepočúvať o čom hovoria. Podľa nich sa včera večer Zach nevrátil domov. Samozrejme. Spala som s telefónom v ruke a modlila sa, aby zavolal. Tiež som šla k jazeru, ale nebol tam. Cítim sa zmätená.

Ja:       Prosím. Povedz, že si v poriadku. Radšej sa chcem porozprávať skôr, ako neskoro.

„Pokiaľ tu zostaneš, bude z teba diabetička.“ Pri tých slovách sa zasmejem.

Angie ďalej je, a ja čakám, kým mi zazvoní telefón.

„Presley.“ Mama odvedie pozornosť preč od môjho telefónu. „Mesto pre vás  chce urobiť niečo pekné.“ Usmeje sa na priateľky.

„Prečo?“ som zmätená.

„No,“ pani Rooney pristúpi. „Kvôli vášmu rozchodu, samozrejme. Žiadna žena by v tvojom veku nemala mať zlomené srdce.“

Skutočnosť, že sa mi podarilo odolať hlasnému zavrčaniu by si zaslúžila medailu. „Nerozišli sme sa. Máme v pláne porozprávať sa.“

„Skutočne?“ pýta sa mama. „Tak potom prečo k nám pribehla Macie, aby mi povedala, že videla Feliciu, ako sťahuje krabice späť k nemu.“

Srdce mi klesne až na zem. Nevzal by ju späť. V žiadnom prípade. Toto je šialené a zlé. „Pani Hennington,“ hlas sa mi zlomí. „Ste si tým istá?“

„Mrzí ma to, drahá.“ Pohľad jej klesne k zemi.  „Spýtala som sa jej, čo to do pekla robí, ale povedala mi, že Zach mi dá čoskoro vedieť. Jeho som nevidela, ale bolo jasné, že si k nemu vlečie svoje veci späť.“ Potiahne cez nos. „Som na pol ceste, aby som ho vyhodila z pozemkov.“

„Ako to?“ podarí sa mi zamrmlať. „Myslím tým, musí to byť nejaký omyl.“

Pohladká ma po chrbte. „Želám si, aby bol.“

No, seriem na to. Nebudem tu teraz sedieť. Nemôže mi povedať, že je tu pre mňa, potom ma milovať a chcieť postaviť dom a potom ísť po našej prvej hádke k Felicii. V žiadnom prípade. Musíš sa mýliť. On chcel deň, no ja som chcela celý život.