SYS - 31. kapitola

Překlad: Janeka Es
Kor.: Noemi

„Logan“ Utekám za ním.

„To sa nestalo! Môj ocko by nikdy...! Miloval ma!“ Udrie Zacha do nôh.  Zach sa skloní a chytí Logana. „Samozrejme, že ťa miloval,“ povie Zach s ľútosťou v očiach.

„Nemôžeš kričať na moju mamu!“ Pokračuje a hádže sebou v jeho náručí. „Nie si môj ocko!“

„Viem, malý muž. Viem, že nie som. Ale starám sa o teba.“

„Nie! Nikdy nebudeš mojím ockom. Nenávidím ťa!“

Stehy, ktoré mi držali srdce pokope sa potrhali. Môj syn je opäť ranený. Som taká hlúpa. Neviem, ako to urobiť. Ako som to mohla tak pokaziť?

Chytím Logana a pritiahnem si ho do náručia. „Stop! Logan, zastav sa!“

Odstrčí ma preč a snaží sa dostať k Zachovi.

„Logan,“ v Zachovom hlase počuť ľútosť.  „Logan, Ja ne... Ja... Nikdy by som sa nesnažil nahradiť miesto tvojho ocka,“ jeho oči sú plné strachu. Neviem, čo mám robiť. Nemôžem uveriť, že Logan počul všetko, čo som povedala.  „Nikdy by som tvojej mame neublížil.“

Chytím ho. „Zach a ja...“ Začnem ale,... čo mám sakra povedať? Bojovali sme? Alebo čo? Nikdy sa to nemal takto dozvedieť. „ Je mi to ľúto, Lo.“

„Prečo si o ockovi klamala? Prečo  si povedala, že sa zabil sám? To neurobil.“ Logan sa rozplače. „Jeho srdce sa zastavilo!“

„Jeho srdce sa zastavilo,“ vysvetľujem.

Pozrie  na mňa s bolesťou v očiach. „Povedala si mi, že už je v nebi. Nepovedala si mi, že sa zabil. Nepovedala si mi, že už nechcel byť viac s nami.“

Vezmem do rúk Loganovu tvár. „Nie, miloval ťa a chcel byť s tebou!“

„Klamala si,“ plače. „Prinútila si nás presťahovať sa sem. Nechceli sme sem prísť. Chceli sme zostať v našom dome.“ Jeho slzy padajú po tvári dole a moje srdce sa láme.  „Chcem späť svojho ocka!“

„Ja viem, že chceš. Prajem si, aby nás nikdy  neopustil.“

„To nemôžeš hovoriť!“ zakričí. „Ľúbiš Zacha!“

„Logan,“ povie Zach a dotkne sa pritom jeho pleca. „Tvoja mama veľmi milovala tvojho ocka. Povedala mi, ako veľmi jej chýbal. Povedala mi, aký to bol úžasný chlap. Ako sa o vás staral a bral vás na hokejové zápasy.“

„Môj ocko bol najlepší!“ povie vzdorovito.

„Musel byť, ak mal teba a Caydena.“

Logan odvráti zrak a slzy mu stále stekajú po tvári dole.

„Logan,“ poviem nežne.

„Kričal na teba. Ocko na teba nikdy nekričal!“

„Čo sa deje?“ pribehne Angie a za ruku drží Caydena. Vidí, že sme uplakaní. „Logan?“

„Povedz jej, teta Angie!“ prosí ju. „Povedz mame, že ocko sa nezabil sám!“

Caydenovo telo zamrzne a Angie si ho pritiahne k sebe. Jeho oči vystrelia k mojim a potom k Angieným.

„Logan,“ zašepká. „Je to oveľa zložitejšie.“

Za Angie sa zrazu objaví Wyatt, Cooper, mama a aj ocko.

„Mami?“ pýta sa Cayden.

„Všetci sa mýlite!“ kričí Logan. „On... on...on...“ Logan otočí hlavu do mojej hrude, „nikdy by sa nezabil sám!“

„Cayden,“ poviem nežne a otvorím pre neho svoju náruč. Vykročí dopredu a objíme ma. „Prečo?“ pýta sa „Je to pravda?“

Angie na mňa pozrie a jej pery sa začnú triasť. Očami ju prosím, aby niečo povedala. Nemôžem dýchať. Cítim sa tak, ako keby som znovu všetko strácala.

„Vieš, že tvoj ocko bol môj brat,“ podíde k nim bližšie. „A každý deň mi veľmi chýba, ale niekedy sa dejú veci, ktoré nevieme vysvetliť. Je to ťažké a bolí to, ale musíte vedieť, že vás oboch miloval.“

„Miloval moju mamu!“ zakričí Logan.

Toto pre neho vôbec nie je charakteristické. Vždy bol ten poslušný. Rozumný a intuitívny.

Skloním sa k chlapcom a bojujem s ranami, ktoré som im znova spôsobila. Chránila som ich – teda aspoň som si to myslela. Nebolo by to také ťažké a bolestivé, ak by som im to povedala hneď na začiatku, ale možno sa to dá do poriadku aj teraz. Vo svojom vnútri som umierala, pretože som to všetko znášala sama.

Angie na mňa pozrie a dych sa jej zachytí, keď sa jej po lícach rozlejú slzy.

„Áno, miloval.“ Jej hlas je slabý a bolestivý. „Tak veľmi nás všetkých miloval. Ale bol veľmi smutný, zlatko.“

Z mojej hrudi sa ozve vzlykanie. „Tak veľmi miloval teba aj Caydena!“ pritiahnem si ich bližšie. „O tom nikdy nepochybujte.“

Je jedno, čo si Todd vybral – nikdy by som nedovolila, aby sa cítili nemilovaní. Premýšľam, či nás miloval tak veľmi, že by nedokázal zniesť naše utrpenie. Myslím na muža, ktorým bol a že sme boli stredom jeho sveta. Niekto, kto nás tak veľmi miloval by si nevybral, že odíde tak ľahko. Tak veľmi, ako jeho voľba zničila všetky veci – priniesla ma tiež sem. Dala mi späť rodinu, priateľov a Zacha. Todd možno zlomil časť zo mňa, ale tiež vyliečil časť, ktorá už bola zničená. Prajem si, aby to nikdy nezašlo až sem.

Cayden sa ešte viac rozplače. „Nerozumiem tomu. Ak nás ľúbil, tak prečo nás opustil?“ jeho hlas sa zlomí.

Myslím, že vedel, že raz všetky jeho lži odhalíme, aj tak by o mňa prišiel – tak ma nechal ísť jediným spôsobom, ktorým mohol. Podľa neho.

„Niekedy neexistujú odpovede. Niekedy musíme milovať tú osobu a uspokojiť sa s tým, že už viac netrpí.“ Zotriem si slzy z tváre. „Vždy bude v našich srdciach a v našich spomienkach. To nikdy nezmizne.“

Môj otec pomaly vstúpi do stodoly a klesne ku mne. „Viete, čo som vám, chlapci, hovoril o otcovej láske?“ Obaja sa pozrú na starého otca a prikývnu. „Spomeňte si na to, že nezáleží na tom - PREČO ? - je to navždy.“ Chytí ich za ruky a dotkne sa mojej tváre, a potom znova pozrie na nich.  „Bez ohľadu na to, aký mal váš otec dôvod. Musíte si pamätať, že vás bude navždy ľúbiť. A bude žiť vo vašom vnútri. Bude na vás dávať pozor, a posielať vám lásku, keď ju budete potrebovať cítiť. Presne ako teraz.“

Zvyšok rodiny nás obostúpil.

„Milujeme vás,“ povie moja mama. „Viac ako svoj vlastný život.“

„Ale,“ povie Logan.

„Nie, synak.“ Otec ho utne. „Tu neexistuje žiadne ALE. Vedel, že vy – chlapci – ste potrebovali lásku vašej rodiny. Uistil sa, že bude o vašu mamu postarané. Možno tomu nerozumiete, ale aj keď len z neba, váš otec na vás dáva pozor. Cítite sa ranení, ale pozrite sa okolo vás. Máte okolo všetkých týchto ľudí, ktorí vás milujú.“

Cooper pristúpi bližšie a kľakne si na kolená. „Nezáleží na tom, čo sa stalo, nie ste sami.“ Povie, pozrie najprv na mňa a potom na chlapcov. „Nemusíte v sebe držať, čo práve cítite. Sme tu pre vás, chlapci a tiež pre vašu mamu.“

Z mojich úst vyjde hlasné vzlykanie, keď sa rozpadám. Držala som to v sebe, vyčerpalo ma to a roztrhalo moje vnútro na kúsky. Bojovala som so svojimi vlastnými obavami a nútila sa trpieť viac, ako som musela. V ich očiach nevidím žiadne odsudzovanie. Len bezpodmienečnú lásku.

Pozriem na Zacha. Na muža, ktorý pre mňa posledných šesť mesiacov znamenal všetko. Na muža, ktorý mi dal viac lásky a súcitu, než ktokoľvek. A ja som držala veci ďaleko od neho. A je množné, že náš vzťah pretne tajomstvo staré sedemnásť rokov.

„Ľúbim vás,“ poviem obom – Loganovi aj Caydenovi.  „Tak veľmi vás milujem.“ Ako to hovorím, pozerám sa Zachovi do očí.

Potrasie hlavou a odvráti pohľad preč.

Wyatt ho postrčí a nakloní k nemu hlavu. Obaja odídu k dverám, kde ich nemôžem počuť. Jeho ruka zostáva na Zachovom ramene, keď jeho telo poklesne. Chcem na neho zakričať, uistiť ho, ale neviem, čo s nami teraz bude.

Toľko toho bolo povedané.

Toľko sŕdc, potrebuje byť uzdravených.

Pozrie na mňa, prikývne a odíde.

„Tu máš,“ povie Angie a podáva mi šálku kávy.

„Vďaka,“ prešla som k hojdačke na ktorú si Angie sadla. „Som skutočne naštvaná.“

„Áno,“ vzdychne. „Ale zase možno, že nie.“

Pozriem na ňu a čakám na vysvetlenie, pretože nevidím, ako by to mohlo byť v každom prípade  dobré. Angie si odpije z nápoja a nevšíma si moje očakávanie.

„Ako?“ spýtam sa nakoniec.

„Učíš sa požiadať o to, čo potrebuješ. Neutekáš od toho. Bojuješ za svoj život, Pres. Už tu neexistujú žiadne ďalšie tajomstvá. Konečne môžeš byť voľná.“ Hodí mi ruku okolo pliec a pritiahne si ma k sebe. „Viem, že je to strašidelné, ale Zach sa to potreboval dozvedieť. Chlapci potrebovali vedieť pravdu. A ak sa nevráti, tak je to v poriadku. Nežiješ už viac v tieni.“

Aj keď bol dnešok strašný, bolo v ňom veľa uzdravenia a lásky. Moji rodičia a brat mi v tom pomohli. Všetci sme si s nimi sadli a rozprávali sa, dodávali si silu, ktorú sme potrebovali a nakoniec sa obaja chlapci upokojili.

V žiadnom prípade nie sme v poriadku, ale mám dosť podpory od rodiny, ktorá nám to pomôže prekonať.

„Čo ak ho nemôžem vziať späť?“

„Tak si ťa nezaslúži.“

„Mýlila som sa.“ Pripustila som.

Angie bude vždy stáť na mojej strane, ale som si vedomá, ako sa okolo toho celého cíti.

 „Myslím, že si bola skutočne mladá a zranená. Poznám ťa veľmi dobre, odkedy si sa stala dospelou. Nie si nečestná. Pres. Vždy utekáš. Nikdy si nebola schopná čeliť týmto hovnám.“

Bože, skutočne ma takto vidí? Ako slabú ženu, ktorá od všetkého uteká?

„Počkaj,“ posadí sa a pozrie na mňa. „Skôr, ako si pripustíš do hlavy všetky hlúposti. Myslela som tým, že si mala Zacha ešte ako dieťa. Potom ja a Todd... Mala si niekoho po celý čas. Potom ti Todd podtrhol koberec pod nohami – a s tým prišli škrabance a modriny.“

„Cítim sa ako idiot.“

Položí mi ruku na nohu. „Nie si. Si oveľa silnejšia, ako keď som ťa videla naposledy. Zastala si si svoje miesto, ospravedlňovala sa a pokúsila sa to vykompenzovať. Myslím, že si prešla dlhú cestu, kamoška.“

„Nemala som na výber,“ uvoľním zo seba ťažký povzdych.

„Nie,“ zastaví sa. „To si nemala. A tiež si myslím, že Zach sa tiež zmenil. Obaja ste sa zmenili. Naozaj by odo mňa bolo nespravodlivé, ak by som si myslela opak.“

Logan otvorí dvere a obaja sa na neho pozrieme. „Mami?“

„Si v poriadku, zlatko?“ spýtam sa a idem k nemu.

„Mám rád Zacha.“

Pery sa mi spoja dohromady do smutného malého úsmevu. „Ja tiež.“

„Chcem mu povedať, že mi je to ľúto.“

Počuť Logana, že sa chce ospravedlniť Zachovi – cítim sa, ako by som ho skutočne úplne nezničila.

„Som si istá, že sa znova vráti.“

Pozrie sa k výbehu. „Rozosmieva nás. Je skutočne milý a aj teba prinútil, aby si sa smiala.“

Už viac pred ním nechcem skrývať realitu. „Zach a ja máme problémy dospelákov. A či už na nich popracujeme alebo nie, poznám ho. Teba aj Caydena má skutočne rád. Nemyslím si, že sa ho dokážete zbaviť. Nezáleží na tom, čo si myslí...“ skloním sa dole, aby som mu mohla hľadieť do očí. „Strýko Cooper, teta Angie, Wyatt, Trent a všetci ostatní v tomto meste budú stáť pri vás. Okej?“

„Myslíš si, že je na mňa nahnevaný?“

Jeho malé zelené oči zalejú slzy. „Nie, zlatko. Nemyslím si, že je na teba nahnevaný. Ani jediným kúskom.“

Prikývne. „Tvrdo som ho udrel.“

Angie sa zachichoce. „Myslím, že ty a ja potrebujeme popracovať na boxovaní. Nabudúce ho musíš zasiahnuť do vajec.“

„Angie!“ napomeniem ju.

„Učím chlapca základy, zlatko. ´Vajcia a nos´!“ Zažmurká.

Logan sa zasmeje. „Chýbala si mi, teta.“

„Oh, kamoško.“ Pristúpi k nemu a postrapatí mu vlasy.  „Ty si mi chýbal viac.“

„Prosím, nepočúvaj nič, čo hovorí. Nechceš nikoho udrieť do  ´vajec´.“

„Sú to guľky, mami.“ Opraví ma.

„Tak sem zachádzať nebudeme,“ poviem so smiechom. Chlapci.

Jeho pohľad sa vráti späť k výbehu. „Dúfam, že sa zajtra vráti.“

Chcem mu povedať, že aj ja, ale je toho naňho veľa. Zach plnil pri Loganovi určitú rolu bez toho, aby ho o to niekto žiadal. Stal sa jeho priateľom a človekom, na ktorého sa spoliehal. Wyatt a Cooper boli pre neho tiež dobrý, ale Zach bol pre neho špeciálny. Myslím, že Cayden o ňom rozprával ako o hrdinovi. Spomínal na to, ako sa cítil, keď ho Zach našiel. No puto medzi ním a Loganom bolo utvárané veľmi pomaly.

Angie vezme Logana za ruku. „Čo keby sme si všetci pozreli nejaký film? Som tu ešte týždeň, pretože niekto-“  pozrie dokola a potom ho poklepe po brade, „bude mať čoskoro dvanásť. Rozmýšľam, kto by to tak asi mohol byť?“

Logan prevráti očami. „Potrebuješ popracovať na svojich hereckých schopnostiach, tetka.“

„Ja ti dám, herecké schopnosti.“

„Nedávaj mi ich!“ zalapá po dychu. „Potrebuješ ich!“

Všetci vybuchneme do smiechu, keď ho Angie začne prenasledovať.

„Poď sem, ty malé monštrum.“

Obaja zamieria dovnútra a ja tu sedím a rozmýšľam, čo robiť. Teraz sa cítim taká stratená. Prach sa usadil z väčšej časti ohľadom chlapcov, ale Zach a ja – nezblížilo nás to. Bez ohľadu na to, musíme sa porozprávať.

Vytiahnem telefón a napíšem mu.

 Ja: Mali by sme sa porozprávať.

Pozerám na telefón a prajem si, aby odpovedal. Nepočula som o ňom od chvíle, čo s Wyattom odišiel.

 Zach:         Viem.

To je všetko? Snažím sa zostať pokojná. Nemám energiu na to, aby som to rozvíjala.

Ja:               Zajtra?

Zach:          Áno, zajtra. Ako sa majú chlapci?

 Pozriem na oblohu a modlím sa. ´Prosím, nedovoľ, aby som znova prišla o tohto muža. Prosím, ukáž nám spôsob, ako to prekonať.´

Ja:               Obaja sú v poriadku. Logan sa bojí, že sa na neho hneváš.

Okamžite odpovie.

Zach:          Nikdy. Som nahnevaný sám na seba. Som naštvaný na nás. Zajtra sa porozprávame.

Ťukám mu svoju odpoveď. Visím prstom nad obrazovkou a uvažujem, či mu ju mám odoslať. Nie je to niečo, o čom by sme sa mali rozprávať cez správu, ale potrebujem mu povedať, že ho milujem. Potrebujem, aby vedel, že aj keď sa toho veľa udialo, moje city k nemu sa nezmenili.

Ja:               Dnes večer mi budeš chýbať. Prosím, musíš vedieť, že bez ohľadu na čokoľvek – ťa milujem!

Stlačím  ´odoslať´ a zatvorím oči.

Sadnem si s telefónom v ruke a čakám, kým sa ozve správa od neho.

Tá však nepríde.

Myslím, že som stratila lásku svojho života – opäť.