SYS - 29. kapitola

Překlad: Janka Es
Kor.: Noemi

„Okej, takže, ty sa vykrádaš von každú noc?“ povie Angie vyvalená u mňa v posteli. Rozhodla sa, že si urobíme prespávačku presne tak, ako sme to zvykli robiť keď sme vyrastali.

„V skutočnosti sa nevykrádam.“

„Odchádzaš prednými dverami?“

Odfrknem. „Nie.“

„Vie to niekto?“

„No, vedia to, ale nehovoríme o tom.“

„Vyliezaš von oknom?“ pýta sa.

„Nie,“ smejem sa. „Odchádzam, keď chlapci zaspia a prichádzam, keď sa zobúdzajú. Randíme spolu len cez noc.“

Oprie sa a prekríži si ruky. „Ideš aj dnes večer?“

Nechcem jej viac klamať. „Áno. Neviem, či tam bude, ale idem k rieke.“

Angie zareaguje. „Vážim si tvoju úprimnosť.“

Nasledujúcu hodinu trávime rozprávaním sa o všetkom. Smiala sa dokonca na mojej historke o závodení a tiež sa o niečo viac začala usmievať, keď som spomenula jeho meno. Dúfam, že uvidí, ako veľmi ma robí šťastnou. Ako veľmi sa veci zmenili odvtedy, čo tu bol.

„Nemám ho rada,“ povie. „Ale som za teba šťastná.“

Sedím vedľa nej na posteli a chytím ju za ruku.

„Viem, že je to pre teba ťažké. Je to skutočne ťažké aj pre mňa. Neskočila som do toho náhodou.  Vo veľa smeroch mi pomohol vyrovnať sa s Toddovým rozhodnutím. Nechápala som to, a nemyslím si, že to niekedy pochopím, ale už viac nie som taká nahnevaná.“

Prikývne.

„Prajem si, aby som nebola.“

„Čo tým myslíš?“

„Mohol urobiť toľko iných vecí ako toto. Bojujem s tým, aby som sa s tým zmierila. Nikdy to nemalo takto dopadnúť.“

Zatvorím oči a sústredím sa na to, čo chcem povedať. „Nie, to nemalo. Boli sme schopní to prekonať, ale myslím, že to bolo pre neho príliš ťažké. Rozumiem pýche. Naozaj.“ Práve to ma udržalo takú izolovanú, keď som sa sem po prvýkrát vrátila. Nechcela som, aby to niekto vedel. Neznášala som, že som sa sem musela vrátiť a žiť s mojimi rodičmi. Stále s tým bojujem. „Ale bola som jeho manželka. Mala som byť jeho partnerom...sám sa rozhodol, že to nezvládne.“

„Áno,“ súhlasí. „A tým dojebal všetkým život.“

„Možno,“ poviem s opatrnosťou v hlase. „Možno si myslel, že nás tým zachráni.“

Angeine oči sa zaplnia slzami.

„Tiež ma opustil, Pres.“

„Viem.“

„Nie.“ Potrasie hlavou a sadne si. „Nemyslím si, že áno. Hovorila som s ním skoro každý deň. Hovorila som tiež s tebou a týmito chlapcami. Boli ste moja rodina. Toto všetko mi vzal. Ale čo je horšie, nechal ma tu s množstvom otázok. A potom si sa so mnou nechcela rozprávať.“ Jej pery sa chvejú. „Chápem to, ale bolí to.“

„Mrzí ma to.“

„Nemusí. To je tá vec.“ Angie si utrie tvár a zotrie tak slzu, ktorá jej steká po tvári. „Nie som na teba nehnevaná alebo rozčúlená. Len chcem, aby si sa vrátila domov.“

Neviem, či sa niekedy vrátim do Pennsylvanie. Ak sa veci medzi mnou a Zachom správne vyvinú neviem, kde budeme, ale keď zatvorím večer oči, už viac nevidím svetlá mesta. Tu je moje srdce. Moje srdce patrí mužovi, ktorý na mňa už pravdepodobne čaká pri rieke.

Angie v tejto chvíli trpí, a je jej nechcem ešte viac ublížiť.

Ale vrátiť sa späť nie je to, čo chcem v tejto chvíli.

Angie zaspí hneď po tom, čo dokončíme náš rozhovor. Meškám a píšem Zachovi, aby o tom vedel. Pretože neodpovedá predpokladám, že zalomil vo svojom aute. Za posledné dve noci, čo sme sa stretli tam nebolo veľa spánku.

Tentoraz však nezamierime až k rybníku. Chcem si byť istá, že sa domov vrátim skôr. A tiež dúfam, že prídeme na to, ako o nás povieme chlapcom. Dúfam, že Cayden to vezme skutočne dobre, ale Logan je otáznik.

Dostanem sa k rieke, ale nie je tu po ňom ani stopa.

Pošlem mu ďalšiu správu.

 JA: Ahoj kovboj... som tu.

Posadím sa na skalu a myslím na nedávnu noc.

„Myslím, že ak na tom zapracujeme, mali by sme tu postaviť dom.“ Poviem schúlená v jeho náručí. Práve sme sa domilovali a je to medzi nami čím ďalej, tým lepšie. Zach leží na chrbte, zatiaľ čo ja ležím na jeho hrudi. Tlkot jeho srdca sa mi ozýva v uchu keď mi prstami blúdi po chrbte.

„Áno?“ pýta sa a snaží sa skryť svoje vzrušenie.

„Áno, ak si ťa udržím okolo.“

Zasmeje sa. „Možno sa ťa zbavím.“

„Ha!“ vyhŕknem od jeho tváre keď sa od neho odtlačím. „To by si neurobil.“

Zach sa mierne zakloní, odtiahne mi vlasy dozadu a uškrnie sa. „Neviem...“ Jeho ruky zdvihnú prikrývku. „Si žhavá.“ Pomaly ťahá rukou k mojim stehnám a odtiaľ dopredu. „Ale vždy si taká bola.“

„Je to tak?“ pýtam sa, keď pre neho rozťahujem viac nohy. „Nie si taký zlý.“

Jeho pery sa dotknú môjho ramena a ja sa zachvejem. „Všetci chlapi hovorili o tom, že ak by som ťa niekedy stratil, boli by prví v poradí.“

Potrasiem hlavou. „To je dôvod, prečo si sa so mnou odmietol rozísť?“ Jeho prsty sa obtrú o môj klitoris a ja zavzdychám.

Trie ho v malých kruhoch. „Nie.“ V jeho hlase je odvaha. „Zabil by som kohokoľvek, kto by sa ťa dotkol. Ty, Presley Mae, si pre mňa všetkým.“

Chcem mu odpovedať, ale akonáhle povie tie  slová, pritlačí palcom a vsunie do mňa prsty. Hlava mi spadne na vankúš, keď sa poddávam jeho dotyku.

„Tvoje telo je moje – aby som ti robil toto,“ zavrčí skôr ako mi olíže ucho. „pre mňa,“ uštipne ma na kožu a ja sa na posteli prehnem. Moje nohy sa divoko otvoria keď dúfam, že bude pokračovať.

Stúpam vyššie, keď nezastavuje. Jeho prsty kĺžu pomaly dnu a von a držia ma kúsok od vrcholu. „Potrebujem viac,“ prirážam k jeho prstom ale on ich vytiahne.

„Potrebujem to počuť, Presley.“

Neviem, čo potrebuje, ale ja sa chcem naozaj urobiť.

„Zach,“ protestujem.

„Povedz tie slová a ja ťa urobím,“ sľubuje.

Moje oči neopúšťajú tie jeho.

„Aké slová?“ vravím, zatiaľ sa napína každá časť vo mne. „Poviem čokoľvek potrebuješ.“

„Že si teraz moja.“

To slovíčko TERAZ tam vyniká. Zbožňujem, že cíti, že som vždy bola jeho bez toho, aby som vylúčila môj život s Toddom. Prstami ho uchopím zozadu na krku.

„Som tvoja teraz a navždy, kovboj.“

O sekundu neskôr ma prišpendlí o posteľ. Uchopí svoj penis a prirazí ho do mňa. Oči sa mi zvrátia dozadu, keď  cítim, že sa zasunul až po koreň. Každý príraz ma poháňa vpred. Zvuky plieskania kože o kožu ma posúvajú bližšie. Vdychujem ho a ukladám si ho do pamäte. On je slnko, vzduch, prekrásny dotyk svetla, ktorý ma obklopuje. Chcem tu s ním žiť navždy. Jeho ruky ma obklopujú, jeho láska ma napĺňa, jeho hlas ma utešuje. Keď som s ním, viem, kto som.

Odtlačím ho tak, aby si ľahol na svoj chrbát. Potrebujem, aby cítil moju lásku. Potrebujem mu ukázať všetko, čo mám v srdci.

„Sleduj ma,“ poviem.

Uchopím jeho penis do ruky navádzajúc ho do seba.

„Nemáš ani potuchy...“ povie, keď sleduje sám seba ako mizne v mojom vnútri. „Si mojou súčasťou.“

„A ty si mojou.“

Zach zakloní hlavu dozadu na vankúš keď na neho naplno dosadnem. Čakám. Chcem na sebe jeho oči. Vidieť ho stratiť kontrolu keď sa mu oddávam je tá  najsexi vec na svete. Sviečky nad ním robia tú najkrajšiu žiaru. Jeho zvyčajné opálená pokožka vyzerá tmavšia, jeho modré oči sú teplejšie a každý jeho kúsok je môj.

Keď sa jeho pohľad stretne s mojim, začne sa pohybovať.

„Vyšukám ťa,“ zastone.

„To je to, čo robíme?“

„Nie zlatko,“ povie. „Nikdy nešukáme. Dokonca aj keď sme takíto divokí.“

Zachove prsty zachytia moje boky zabárajúc sa mi do mäsa.

„Aj keď je to rýchle, tvrdé a úplne mimo kontrolu.“ Nakloní sa dopredu, takže máme o seba opreté hrudníky. Vezme do ruky plnú hrsť mojich vlasov a potiahne. „Vždy som sa s tebou miloval.“

Tvrdo ho pobozkám. Obaja sa zrútime na posteľ a ja na ňom jazdím. Trenie klitorisu mi spôsobí tvrdé a rýchle vyvrcholenie. Kričím jeho meno stále dokola, keď okolo neho pulzujem. Zach ma pretočí na chrbát a zaborí sa do mňa. Nerozprávame, ale ja cítim, čo mi to všetko hovorí. Miluje ma. Ja milujem jeho. Zach vyvrcholí a pritiahne si ma do náručia.

„Myslím, že by sme ten dom mali postaviť. Toto by som s tebou mohol robiť veľmi dlho.“

Moje pery sa vytiahnu do úsmevu. Pobozkám ho na hrudník a pomrvím sa.

 „Tiež by som mohla.“

A naozaj by som mohla. Teraz je to, ako keby sa sny o Toddovi, ktoré ma zvykli naháňať zmenili na neho, ktorý na mňa dáva pozor. Možno preto boli moje sny predtým také strašné. Bola som na neho taká nahnevaná, že mi moja myseľ nedovolila mať šancu, aby som bola šťastná. Ale akonáhle som to nechala tak, všetko zapadlo na svoje miesto.

Pozriem dole na svoj telefón, kde stále nie je žiadna správa. Volám mu, ale ide to do odkazovky.

„Ahoj zlatko, neviem, kde si. Bojím sa o teba. Prosím, zavolaj mi späť.“

V mojom žalúdku sa utvorí uzol, keď počítam množstvo vecí, ktoré sa mu mohli stať. Samozrejme, že moja predstavivosť divoko prebieha z autonehody k tomu, že zaspal. Myseľ mi zablúdi späť k času, keď som sa nemohla dovolať človeku, ktorého som milovala.

Vykročím k jeho domu a donútim sa prestať to spájať s mojou minulosťou. On nie je Todd, a je nefér, že ho s tým spájam. Určite má dobrý dôvod na to, prečo tu nie je – napríklad spánok. Zamierim späť  k rieke a počkám ďalšiu hodinu. Už sú skoro štyri hodiny ráno a ja som vyčerpaná.

Očividne nepríde, tak idem domov.

„Presley!“ počujem, ako niekto kričí moje meno. „Viem, že si tam. Poď dole, aby sme sa porozprávali!“

Otvorím oči a slnko ma oslepí. Moje telo je stuhnuté zo spánku na drevenej hojdačke a nemám ani poňatia, koľko je hodín.

„Zach?“ Pozriem na verandu, keď vychádza zo stodoly. „Čo robíš?“ pozriem na telefón, ktorý ukazuj pol siedmej ráno.

Výborne. Niečo vyše hodiny spánku. Musím sa prebrať.

„Čo robím?“ Trochu sa zatacká a zahreší.

„Si opitý?“ pýtam sa. Ide na stranu a potom trošku klesne. Pozriem na neho a vidím, že má na sebe stále tie isté šaty z baru, všade na ňom je špina a drží niečo v ruke. „To si vážne prišiel do môjho domu v takomto stave?“

„Nemal by som tu byť, miláčik?“ vyzýva ma Zach.

Začínam byť zmätená. Včera sme sa mali stretnúť, a ak je tu niekto, kto by mal byť nahnevaný, som to ja.

„Nie.“ Zhlboka sa nadýchnem, keď schádzam dole z verandy.

„Kde si bol včera večer? Čakala som na teba pri rieke. Bála som sa o teba.“ Ide ku mne a hlboko vydýchne. „To by si mala.“

„Čože?“

„Mala by si sa obávať, Presley.“ Oprie sa o drevené dvere stodoly. „Alebo môžeš piť, pokiaľ to už nebude bolieť. Keď je človek opitý, jebe na všetko.“

Nedáva žiadny zmysel. „O čo by si sa nemal starať? Kde si bol do pekla minulú noc?“

„Učil som sa.“

Oh, Ježiš. Tento rozhovor ma vyčerpáva. „Poďme do postele. Potrebuješ sa z toho vyspať.“ Pristúpim bližšie a on rýchlo ustúpil.

„Učil som sa o veciach, ktoré si mi nikdy nepovedala.“

Dá si poriadny hlt burbonu a nespúšťa zo mňa oči.

„Oh, áno? Čo napríklad?“ Tak teraz som naštvaná. Včera večer sa neukázal, čo ma znepokojilo a je opitý.

„Že si nechávaš veľa tajomstiev. Ale ja prídem na všetky.“

Srdce sa mi zastaví. „Čo si to povedal?“ Nemohol nič vedieť. Povedala som mu o Toddovi a o peniazoch. Povedala som mu všetko okrem...

„Áno,“ pristúpi bližšie. „Predstav si moje prekvapenie. Ale čo ďalšie mi ešte tajíš?“

„Potrebuješ vytriezvieť.“

„Prestaň mi klamať!“ skríkne Zach.

Zatlačím ho do vnútra stodoly, aby nezobudil všetkých v dome.

„Nebudem sa s tebou o ničom rozprávať, keď si agresívny. Chceš sa rozprávať?“ Pozrie bokom. „Tak vytriezvi!“

Zach si prebehne rukami cez vlasy a ja vidím v jeho očiach smútok.

„Miloval som ťa. Miloval som ťa tak skurvene moc. Ale ty... ani si mi nepovedala pravdu!“

Je mi do plaču. Ako na to do pekla mohol prísť? Nedáva to zmysel. To nemôže byť o dieťati. Aj tak som mu o tom chcela povedať. A tiež, pred pár hodinami sme ešte boli v pohode.

„Spi, prosím. Porozprávam sa s tebou o niekoľko hodín. Len sa trochu vyspi.“ Sme v tej istej stodole, v ktorej schovávame prikrývky, tak mu urobím provizórne lôžko. Zahodí fľašu a vykročí ku mne. Zachove ruky ma uchopia zozadu okolo krku skôr, ako sa jeho pery stretnú s mojimi držiac ma bez pohnutia. V okamihu, ako sa naše pery spoja to cítim. Niečo je zle. Je nahnevaný, zranený a niečo sa zmenilo.  Je to úplne iný bozk ako tie, ktoré sme spolu zdieľali. Zach sa odtiahne, keď sa na mňa zahľadí.

„Zničila si ma, kovbojka.“ Tie slová sa na mne zastavia rovnako, ako moje srdce. Stojím zamrznutá strachom na mieste. Nepovie ani slovo predtým, ako si ľahne dole a zaspí skôr, ako moje zamrznutie pominie.

Niečo vie a to, čo príde, nebude dobré.