TAOU - 9. kapitola

Překlad: Yogi_22

Jane

Podvádzal.

Povedať mi toto, držať ma, to nebolo fér, pretože ako som mala byť schopná sa nad tým nerozplývať? Pohla som sa a otočila, pokým som k nemu nebola tvárou, pozeral na mňa tými veľkými modrými očami.

„Chcem ťa pobozkať,“ zašepkal, prehltla som ten knedlík v krku, zatiaľ čo sa nakláňal, aby uzavrel tú vzdialenosť medzi našimi perami. Jeho bozk bol nežný, ale takisto vo mne podnietil spaľujúcu túžbu, ktorú som potlačovala posledného tri a pol roka. Skôr než o tom jeden z nás vedel, naše ústa sa otvorili, naše jazyky krúžili, a naše telá sa začali dychtivo trieť o seba jedno proti druhému. Jeho ruka siahla pod môj sveter, vzala ma za prsia, keď sme sa uprostred postele posadili.

„Max,“ zastonala som, ako sa jeho pery presunuli z mojich a dole na môj krk.

„Chýbala si mi,“ zastonal a ja som mohla cítiť ako sa o mňa otiera jeho tvrdý penis. Chtíč sa do mňa vlieval po vlnách, nemohla som sa zastaviť od toho, aby som mu nevytiahla opasok a zohla sa, aby som ho vzala do ruky. Strhol mi dole sveter, stiahol podprsenku pokým mi nepristála na bruchu. Prsia sa mi oslobodili, olízol mi bradavku, raz, potom dvakrát, než si ju dal medzi zuby.

Ako dlho to už bolo?

Príliš dlho, odpovedala som si, hladkala ho.

„Jane...,“ zastonal, položil mi hlavu na hrudník. „Ja...nemôžem...“

„Ošukaj ma,“ nariadila som. Chcela som ho, moja kundička po ňom prahla tak strašne, až som chcela plakať od frustrácie.

„Jane...“

„Ošukaj ma,“ prosila som, olizovala mu ucho a tak to urobil. Položil ma na chrbát na posteľ. Videla som Wesa ako stojí vo dverách, jeho oči sa od násnikdy neodtrhli, v rifliach mal obrovskú hrču.

Max mi bez hanby roztiahol nohy, prebehol mi prstami po kundičke, zatiaľ čo som zvierala plachtu sledujúc ako nás Wes pozoroval.

Uchopil ma za stehná, cítila som špičku Maxovho jazyka na svojej pičke – pomaly ma olízol, ochutnával ma.

„Čo chceš?“ Zašepkal Max bozkávajúc ma.

„P-pretiahni ma,“ prosila som.

Ignoroval ma, vkĺzol do mňa dvoma prstami, zatiaľ čo mi jeho jazyk behal po klitorise.

„Max!“ Stonala som, telo sa mi prehlo nad posteľou a bez milosti to robil rýchlejšie, jeho jazyk a prsty ma spracovávali, pohrávali si. „Oh...“

Pomaly ich zo mňa vytiahol, pridal aj tretí prst tak silno, až mi telo poskočilo dopredu proti jeho prstom. Wes už viac nebol schopný sa len pozerať, presunul sa na posteľ k nám. Odhrnul mi vlasy, zodvihol bradu, takže som sa na neho mohla pozrieť.

„Toto ti chýbalo,“ povedal, prešiel mi rukou po perách. „Toto potrebuješ.“

„Áno,“ odvetila som.

„Ako veľmi?“ Opýtal sa, posadil sa na kolená, jeho vtáka som mala v tvári.

„Takto veľmi,“ odvetila som, olízla som ho od koreňa po špičku.

Zovrel mi hlavu, keď si Max umiestňoval plecia medzi moje nohy. Zobrala som si do úst toľko z jeho vtáka, koľko sa len dalo. Pomaly do nich vkĺzol a vytiahol sa, dych sa mu zadrhával, keď som mu zubami jemne prebehla po strane. Robili sme to takto tam a späť, pokým už viac nemohol zniesť. Podržal mi hlavu, takže mi mohol ošukať ústa.

Hlava mi poskakovala hore a dole okolo neho. Telo mi prudko poskočilo dopredu, keď ma Max hltal tým najlepším možným spôsobom. Čím drsnejší boli, tým viac som vzdychala, tým viac som prosila a stonala a milovala každú jednu minútu.

„Áno...Oh...kurva, áno!“ Moje výkriky tlmil Wesov vták a napriek tomu som sa nemohla zastaviť. Po chrbte mi prebehol mráz. Vedela som čo bude nasledovať, keď sa odo mňa odtiahnu.

„Nie...“

Zvonenie.

Zvonenie.

Zvonenie.

„Nie!“ Zastonala som, keď som otvorila oči a nebol tam v posteli so mnou ani Wes ani Max. Stále som mala na sebe oblečenie, hoci prepotené. Vlasy som mala prilepené k tvári, kútik tváre oslintaný, a keď som sa posadila, cítila som vlhkom nasiaknuté nohavičky.

„Oh. Môj. Bože.“

Čo to má znamenať Jane?

Položila som si ruky na tvár, padla som znova na posteľ, snažila sa zabudnúť na to, o čom sa mi práve snívalo. Bol to tak reálny pocit...tak reálny, až mi stále brnela kundička.

„Sprcha. Potrebujem sprchu,“ zamumlala som si pre seba, vyskočila z postele a ako keby som už tak nebola zo seba dosť zahanbená, v strede postele bola malá mokrá škvrnka, a to už ani nezmieňujem pot.

PÍP. PÍP. PÍP.

Natiahla som sa po telefón, ktorý bol pohodlne zapojený do zástrčky pri posteli, všimla som si že som tam už mala aj svoju tašku.

Mary: Nechám ťa pár hodín samú s dvoma sexy chlapmi a už aj na mňa zabudneš. Vidím ako to je. Zavolaj mi neskôr, lebo idem tam.

Poslala mi to o deviatej, čo znamenalo, že som zaspala vo chvíli, keď sme sa sem dostali...

„Do riti.“ Vyskočila som z postele, prehrabávala sa v taške po Masleyných liekoch, mala si ich vziať než šla do postele. Všetko som povyhadzovala, ale neboli tam, ani v mojej kabelke.

Kde, do pekla, som ich dala...Wes.

Ako žiarovka, ktorá sa mi rozsvietila nad hlavou, som si spomenula, že ich vzal so sebou a ani som sa neobťažovala vziať si ich od neho, pretože sme boli všetci v tom istom aute.

Už som bola na nohách, otvorila dvere na spojovacej izbe, všetky Masleyne veci boli tam, ale ona bola preč.

„Masley?“ Zavolala som, vošla som do jej izby a rýchlo skontrolovala kúpeľňu než som začala panikáriť. „Masley?“ Zavolala som ešte raz než som sa ponáhľala po schodoch. „Masley, srdiečko, kde si?“

„Mami?“ Vystrčila hlavu spoza rohu, oblečené mala tričko s dlhým rukávom so Supergirl a flanelové nohavice. V ruke mala krajec chleba, ktorý šťastne prežúvala. Spoza nej vyšiel Max, mal na sebe červeno-modré kockované pyžamové nohavice a mikinu Cambridgskej univerzity. Okuliare mu sedeli nízko na nose a jeho tmavé vlasy vyzerali tak ako keby sa mu v nich hrabala Masley, mal v nich aj niekoľko mašlí.

Keď som ich zbadala, nahrbila som sa, položila si ruky na kolená a zhlboka sa nadýchla.

„Si v poriadku, mami?“ Opýtala sa Masley, prešla ku mne, ponúkla mi zo svojho chleba. „Tu máš.“

„Som v poriadku, srdiečko.“ Zohla som sa pred ňu, pohladkala jej tvár. „Maminka ťa len nemohla nájsť, takže som sa vydesila.“

„Nemaj strach, mami. Som tu.“ Tiež ma pohladkala po tvári. Pobozkala som jej ruky, ktoré chutili ako jej milovaný banánovo-jahodový chlieb, znova som sa postavila.

„Prepáč.“ Zamračil sa Max, pomaly si z vlasov vytiahol mašle. „Wes povedal, že si potrebovala vziať lieky. Snažil sa ťa zobudiť, ale bola si vypnutá ako žiarovka, ako povedal. Keď sme ju prebudili, už sa nechcela vrátiť do postele.“

„Žiadna večierka!“ Zakričala, odbehla za roh, zmizla z dohľadu.

„Je to v pohode – počkať.“ Odmlčala som sa, keď som si znova prehrala jeho slová v hlave. „Wes sa ma snažil prebudiť?“

Prikývol nechápajúc. „Jo.“

Do riti.

Do skurvenej riti!

Srať na to, človeče.

Prečo mi, Bože, toto robíš?

Ak prišiel v okamihu, kedy som mala...svoju chvíľku...potom zomriem.

Ale jednoducho som nemohla.

„Wes teraz upratuje v kuchyni. Urobil jej---„

„Banánovo-jahodový chlieb. Jo, je to jej najobľúbenejšie jedlo na celom svete.“ Prikývla som, po špičkách prešla okolo neho a len málinko vystrčila hlavu za roh, aby som nakukla na Wesa, ktorý tam stál oblečený presne v rovnakom pyžame ako Max. Pozrela som sa späť na neho a keď som to urobila, jeho oči okamžite strelili po mojom zadku. Rýchlo som sa otočila, znova som stála pred ním.

„Pyžamo pre páry...to je sladké,“ povedala som prvú vec, ktorá mi napadla. Nadvihol obočie, keď si ma starostlivo prezrel. „Poslali nám ho pred rokmi Wesove mamy. Wes si nepriniesol oblečenie, takže tak. Si v poriadku, Jane? Si nejaká nervózna.“

„Čože? Nie, nie som nervózna. Som v pohode.“ Usmiala som sa.

„Uh huh,“ nadhodil, ani náhodou mi neveril.

Dýchaj, Jane.

Ježíš, správaš sa ako idiot!

„Mala som nočnú moru a potom som nemohla nájsť Masley, takže som trochu mimo. Idem si dať sprchu a potom sa vrátim dole.“

Nečakala som na jeho odpoveď. Vybehla som hore po schodoch, tak rýchlo ako som len mohla, ale pretože som to bola ja a zjavne osobné pobavenie Boha na dnešný večer, zakopla som a letela dopredu.

„Ahh...“ Zakričala som, zachytila sa a poškriabala si ruky.

„Jane!“

Podržala som ruky hore, aby zostal tam, kde bol, zhlboka sa nadýchla.

Odstrčila som sa hore, napravila si oblečenie a otočila sa k nemu. „Som v pohode. Uvidíme sa o chvíľu.“

Pomaly som sa znova vydala po schodoch hore, mohla som cítiť jeho oči na mne, pokým som sa nedostala do bezpečia svojej izby. Jediný dôvod ako som si ju zapamätala bola tá, že bola hneď vedľa Masleyných dverí, ktoré som nechala otvorené.

Zatvorila som za sebou, oprela si o dvere hlavu.

„Idiot. Si taký zasraný idiot, Jane,“ zašepkala som.

Ak sa toto so mnou dialo po jednom prekliatom vlhkom sne, čo by sa stalo keby sa ma dotkli naozaj?

Nie! Nebude žiadne dotýkanie akéhokoľvek druhu! Sme tu preto, aby sme upevnili väzby s Masley. To bola pravda, a napriek tomu, keď som sa dostala do kúpeľne, do smiešne obrovskej kúpeľne so smotanovo mramorovými obkladačkami, sprchovacím kútom s niekoľkými rôznymi hlavicami a vaňou na nôžkach, civela som sa svoj odraz, neschopná zabudnúť na sen, pamätajúc si presne, kde sa ma dotýkali a ako strašne som si to nielen užívala...ale prahla som po tom.

„Daj sa dokopy.“

Spomeň si, čo ti urobili, Jane.

Spomeň si na tú bolesť a neprepadneš tomu.

Maxwell

„Jane sa správala zvláštne,“ povedal som Wesovi, keď som sa dostal do kuchyne. Uškrnul sa, radostne umýval panvicu, ktorú mal v rukách.

„Vážne? Pýtal si sa prečo?“

„Nie, ale mám taký pocit, že ty vieš prečo,“ odvetil som a zastavil som ho od práce, aby sa na mňapozrel. „Čo sa stalo, keď si ju šiel zobudiť?“

„Nie som z ničoho vinný. Ak niečo, tak to ona by sa mala ospravedlňovať mne,“ odvetil, vložil panvicu do umývačky. Jeho odpoveď mi ani v najmenšom nijako nepomohla.

„Chcem pozerať Princeznú Faye!“ Prišla ku mne Masley, ťahala ma za ruku. „Prosím!“

Všimol som si na nej pár vecí za dve hodiny čo vládla nad našimi životmi, zatiaľ čo jej matka spala. Jedna z nich bola, že patrila k ľuďom ako jej otec. Druhá bola, že sa dožadovala pozornosti, ako jej otec, a tretia, že bola totálne roztomilá, presne ako jej matka a otec. Rýchlo sa naučila, že všetko čo musela urobiť bolo našpúliť ústa a povedať prosím a my sme urobili všetko čo si len zažiadala.

„Prosím...,“ prosila a vystrčila ružovú spodnú peru.

„Okej,“ povedal som jej, dovolil jej, aby ma odtiahla preč, hoci som nemal ani poňatia, ako, do pekla, idem zapnúť Princeznú Faye. Urobila tri kroky do prvej obývačky. No nešla po ovládač, ale môj počítač, ktorý som tam nechal a zodvihla ho ku mne. Vzal som si ho od nej, zodvihla si nohy na gauč a čakala, pozerala na mňa ako keby nemala potuchy na čo som čakal.

„Dobre teda,“ zašomral som si pre seba. Zadal som do Google: Princezná Faye. Vyskočili štyri videá. Nebola to rozprávka, ale naživo hrané divadlo. Sedel som vedľa nej, naklonil sa, aby som stlačil prehrať.

„Maminka vyrába princeznej šaty.“ Ukázala a ja som sa snažil nenakrčiť, keď sa zamastenou rukou od natretého chleba dotkla mojej obrazovky.

„Vážne?“ Opýtal sa Wes, strčil hlavu medzi nás, aby sa pozrel na čo sa dívame.

„Jo! Tieto.“ Ukázala na obrazovku, odkiaľ vyšla princezná. „A tieto. A tieto jedny sú moje najobľúbenejšie.“

Zakaždým sa šmuhy od odtlačkov prstov zhoršovali a zhoršovali.

„Strýko Vic hovorí, že maminka je tá najlepšia,“ povedala, čo pritiahlo moju pozornosť od obrazovky.

„Strýko Vic?“ Opýtali sme sa Wes a ja naraz.

Ale Masley nás totálne ignorovala, zatiaľ čo oči mala prilepené na obrazovke.

Wes ju pobozkal na vrch hlavy než si vedľa nej vyliezol na gauč. Zhlboka sa nadýchol, než sa oprel, vyložil si nohy na stôl. Zatvoril oči, sledoval som ako odpočíval. Keď ma to napadlo, vlastne k tomu ešte nedostal šancu, odkedy sme sa vrátili do Štátov.

„Bež si oddýchnuť, ja s ňou zostanem,“ povedal som mu.

Pokrútil hlavou, ani sa neobťažoval otvoriť oči. „Jane čoskoro príde dole a vezme ju do postele. Nebude chcieť byť dnes večer v našej spoločnosti.“

„Prečo?“

Myklo mu ústami a otvoril jedno oko. Pozrel sa na Masley, všimol som si, že nám stále nevenovala pozornosť, než povedal: „Pretože mala nádherný sen.“

Nič viac nemusel vysvetľovať. Všetko to už dávalo zmysel.

Ten divoký pohľad v jej očiach, tenká vrstva potu na jej tele.

„Dobre pre ňu,“ uškrnul som sa.

„A pre teba,“ odvetil. „Volala ťa.“

„Prestaň,“ povedal som mu, už som nechcel počuť viac pred dieťaťom. Našťastie prišla Janedole, mala oblečený priveľký sveter a šortky tak krátke, že ich rovnako ani mať nemusela. Jej nohy vyzerali nekonečne dlhé. Vlasy mala stále mokré a na hlave mala zamotaný uterák. Nepozrela sa do očí ani jednému z nás. Zatvorila laptop, prstami sa krátko dotkla mojej ruky, čo mi vyslalo po chrbte triašku. Položila počítač naspäť na stôl, preč z Masleynho dosahu.

„Mami!“ Trucovala Masley.

„Nehovor mi mami, už je po tvojej večierke a už tak si dosť pozerala televízor.“

„Nie, mami!“ Fňukala Masley, snažila sa utiecť, ale chytila ju.

„Ak zostaneš hore, budeš príliš unavená, aby si sa zajtra hrala,“ odpovedala a Masley sa prestala brániť. „Povedz ockovi a Maxovi dobrú noc.“

„Dobrú.“ Zamávala, omotala ruky okolo Jane.

„Dobrú, Munchkin.“ Zamával Wes.

„Dobrú,“ pridal som.

Ako na zavolanie zívla, keď ju Jane brala preč.

Wes sa posunul, položil mi hlavu na kolená. „Dobrú, Jane, a sladké, sladké sny.“

Zastavila sa, ale nepovedala ani slovo než zamierila späť.

„Vďaka tvojmu podpichovaniu sa bude chcieť držať ešte ďalej.“

„Už sa nado mnou zľutuj. Som rozpoltený muž,“ zamumlal, prekryl si tvár lakťom. „Takmer ma dnes večer zabila. Mal si ju vidieť, stonala uprostred postele, prehadzovala sa a otáčala, zatiaľ čo si tisla prsia. Potom zavolala tvoje meno a bol som rozpoltený. Časť mňa žiarlila, pretože volala teba a nie mňa. Ale tá väčšia časť mňa bola len viac nadržaná.“

„Nie si tu jediný nadržaný,“ pripomenul som mu.

„Vážne?“ Opýtal sa ma, spustil lakeť, aby sa na mňa pozrel. „Si taký rozboľavený ako ja, Maxwell? Snívaš počas dňa o spôsoboch, akými by som ťa mohol zviazať a šukať až do rozvidnenia? Keď som zistil, že som otec, po tom šoku, myslel som si, že sa budem snažiť byť viac otcovský a menej ako nadržaný pes. Keď je naokolo Masley, je to ako keby sa časť mňa skľudnila, a potom, v tej minúte ako je preč z dohľadu, až ma všetko svrbí z toho ako vás chcem oboch pojebať. Ako keby sa uvoľnili tie roky frustrácie, ktorá sa ohľadom vás budovali. Keby si len vedel, čo chcem urobiť---„

„Tak mi to povedz,“ nariadil som, koža sa mi zahrievala a srdce mi začalo búšiť rýchlejšie s každým slovom, ktoré vyslovil.

Pokrútil hlavou. „Sme tu, aby sme začali pomaly, postupne budovali---„

„Kedy sme ty a ja robili čokoľvek pomaly?“

Začali sme rýchlo.

Skončili sme rýchlo.

Vrátili sme sa k tomu najlepšiemu rýchlo.

„Jane---„

„Sme priťahovali. Sama hovorila, aby sme boli spolu,“ pripomenul som mu, umiestnil prst na jeho pery, keď pozeral dole na mňa. „Nemusí to fungovať pre každého. Ale pre nás, ide nám to najlepšie, keď sme bez oblečenia.“

Uškrnul sa, posadil a potom vstal z gauča.

Takisto som sa postavil, obaja sme stáli k sebe čelom, pozerali jeden na druhého.

„Čo sa stalo s mojim introvertným Maxom?“

„Strávil priveľa času sám a nenávidel to.“

Prešiel som okolo neho, nasledoval ma, keď sme vystupovali po schodoch hore a k posledným dverám na chodbe. Sotva sme vstúpili do izby a zatvorili sa za nami dvere, urobil krok za mňa, jeho ruky mi vkĺzla do vlasov, keď si pritiahol moju hlavu dozadu.

„Zajtra zrejme nebudeš chodiť rovno,“ zasyčal mi do ucha.

„A kto hovorí, že ty ošukáš mňa? Už si bol na rade. Teraz som na rade ja. Pusti ma,“ nariadil som, ale nepustil ma. „Budem ťa o to musieť požiadať znova?“

Uvoľnil zovretie a keď som sa otočil, všetko čo som mohol vidieť v jeho zelených očiach, bol chtíč. Natiahol som sa po jeho pyžamových nohaviciach, schmatol som jeho stuhnutý penis a hoci v tvári ho ani netrhlo, jeho vtákom áno. Urobil som krok dopredu a tlačil ho dozadu, pokým nebol pritisnutý chrbtom o stenu, hladkal som ho, moje pery sa vznášali nad jeho.

„Takže, pán Emerson, doslova ma máte vo svojich rukách,“ odvetil. „Čo sa chystáte urobiť?“

„Čokoľvek, do pekla, chcem.“

Pobozkal som ho na sánku, dole k brade a konečne na krk, kde som ho jemne uhryzol do pokožky, otvoril ústa, z pier sa mu vydral ston, zatiaľ čo som pomaly kĺzal rukou dole po jeho dĺžke a potom znova späť. Prstom som sa hral s jeho špičkou.

„Max,“ zasyčal pomedzi zuby než sa zhlboka nadýchol nosom.

Bozkával a hrýzol som mu krk a zašepkal mu do ucha. „Chýbalo mi veľa vecí, keď sme boli od seba odlúčení, ale za čím sa mi cnelo najviac bolo šokujúco to ako si ma zväzoval.“

Preejakulát pokrývajúci moje prsty sa zahrieval, keď trenie medzi mojou rukou a jeho vtákom stúpalo, nútilo ho to sťažka dýchať.

„Takisto mi chýbala gulička v ústach.“ Zasmial som sa, prehltol sliny, ktoré sa mu tvorili v ústach. „Chýbal mi ten Wesley Uhler, Dom, muž, ktorý na mňa bral bičíky, guličky do úst, vibrátory a análne kolíky.“

„Max...no tak...“

„Chýbal mi ten špinavý, hriešny, perverzný Wes,“ pripomenul som mu. „Jediný, ktorý ma kedy urobil vecičkami, ktoré mal...“

„Ty...ou...ah...si...to...miloval...oh,“ dýchal, oči mal zatvorené a hlava sa mu vyvracala do stropu. Olizoval si pery, uškrnul sa. „Bol si rovnako...špinavý...hriešny a perverzný – ahh! Len si to nevedel.“

„A ty áno?“

„Zasrané peklo, samozrejme.“

Dych sa mu zrovnával a keď otvoril oči, vyzerali divokejšie než predtým. Natiahol sa do mojich nohavíc, takisto ma schmatol. „Ak si myslíš, že jednoduchá ručná práca je dosť na to, aby ma urobila, tak si na omyle, Maxwell.“

Tentoraz som prehltol ja nad tónom jeho hlasu...spôsobom akým vyslovil moje meno, spôsobom akým jeho ruka zovrela môjho vtáka.

„Ale máš pravdu.“ Mal tú drzosť uškrnúť sa na mňa. „Si na rade.“

A s tým som ho pustil, keď padol na kolená.

Padla mi sánka, takmer som stratil rovnováhu, keď ma vzal do svojich horúcich, vlhkých úst a proste len tak, som už nemohol normálne myslieť.

Wesley

„To sa chystáš spať celé dopoludnie?“ Opýtal som sa ho, keď som vyšiel z kúpeľne, do izby vnikla para zo sprchy. Zamumlal niečo nezrozumiteľné, pretočil sa na posteli. Prikrývky mu sotva zakrývali zadok.

„Tak potom dobre. Idem urobiť raňajky.“ Vysušil som si uterákom vlasy, keď som prešiel k taške, vybral som si odtiaľ tepláky.

„Žiadne hríby,“ zavolal, keď som otvoril dvere.

Prevrátil som nad ním oči, zatvoril za sebou dvere. Urobil som len pár krokov než som zastal medzi Janinými a Masleynými dverami. Natiahol som sa po Janiných, ale zastal som a pohol som sa k Masleyným. Strčil som dnu hlavu, cucala si palec uprostred ružovej postele. Max to s izbou prehnal, bolo to ako keby v nej bola hodená rozprávka, ale zdalo sa, že Masley sa to páči. Zatvoril som dvere, znova som sa pohol k Janiným, ale neotvoril som ich. Tak som ako zbabelec šiel dole po schodoch do kuchyne. Vo väčšine prípadov bol dom tichý, ale keď som zabočil za roh, počul som zvuk tanierov cinkajúcich o seba, zbadal som ju, moju Jane.

Celé telo mala natiahnuté ako sa naťahovala po niečo na vrchnej poličke. Pulóver sa jej vytiahol a odhalil šortky s ružovým nápisom cez polky. Prešiel som za ňu, položil jej ruky na boky. Zamrzla, zatiaľ čo som ju zľahka nadvihol zo zeme. Natiahla sa dozadu, vzala odtiaľ muškátový oriešok.

„Vďaka,“ zamumlala, otočila sa mi v náručí a mierila k toastovaču. Ani sa na mňa nepozrela. „Mohol si mi to jednoducho podať.“

„Mohol, ale ako by som potom našiel výhovorku, aby som sa ťa dotkol?“ Opýtal som sa, oprel sa o bielu kuchynskú linku.

„Správne. Pretože to čo chceš ty, zatieni aj to čo chcem ja.“

„A to malo čo znamenať?“ Opýtal som sa. Len to zašepkala, ale ja som to počul, ale čím dlhšie bola odo mňa odvrátená, tým viac som bol naštvaný na seba, že som to vytiahol. „To hovoríš so mnou alebo s toastovačom?“

Hlava sa jej prudko zvrátila dozadu až jej do tváre švihli vlasy, keď sa pozrela na mňa. „Len preto, že sa ma ty chceš dotknúť, to ešte neznamená, že ja chcem, aby si sa ma dotkol.“

Čo to má, kurva, znamenať?

„Radšej by si dala prednosť, aby som sem zavolal Maxa? Zdalo sa, že si včera večer jeho dotyk vítala o niečo viac. Pokiaľ si dobre spomínam, dokonca si mu dovolila, aby vedľa teba ležal v posteli.“

„Ty nie si Max,“ vyštekla, vzala si toast, nasypala na neho príliš veľa muškátového orieška, čo bolo samo o sebe na nervy, potom vypochodovala okolo mňa k chladničke, aby si vzala šľachačku.

„Prepáč, ale urazil som ťa nejako v posledných dňoch? V nemocnici si nebola vo svojej koži a teraz netuším, či som sa niekedy musel vysporiadať s tak studenou rybou ako si ty.“ Neodpovedala, utopila chlieb v šľahačke. „A ak si nasraná – z akéhokoľvek už dôvodu – na mňa, aspoň si to nevybíjaj na tom chlebe.“

Pritisla chlieb na šľahačku, otočila sa ku mne a odhryzla si z premočeného chleba. Zdesil som sa. Otrasne prežúvala a olízla si prebytok z pier, povedala: „Nielenže sa ma nemôžeš dotýkať kedykoľvek sa ti zachce, takisto mi nemôžeš hovoriť čo a ako jesť.“

„Ránko...“ Max si vybral práve tento okamih, aby zišiel dole. Pozrel sa medzi nami snažiac sa prísť na to čo sa, kurva, deje. Pochopil, že sa na mňa chystala slučka.

„Dobré ráno,“ povedala mu potichu, odvrátila sa odo mňa. „Dúfala som, že by sme dnes mohli zobrať Masley na pláž a na prechádzku po meste. Dlho bola zatvorená dnu.“

Maxwell sa pozrel na mňa než sa znova sústredil na ňu. „Jo, jasne. Jedno akvárium nie je odtiaľto príliš ďaleko.“

„To by bolo skvelé, milujem podmorské zvieratá. Pripravení tak za hodinku dve?“

„Iste,“ povedal som, snažil som sa získať jej pozornosť, ale znova, nevenovala mi ju a keď Max prikývol, odišla, na linke nechala toast. „To mám dať túto urážku jedla naspäť do chladničky alebo sa to chystáš dojesť?“

Bez odpovede, len buchli dvere.

„Čo, do pekla, si urobil?“

„Ak sa ešte raz opýtaš kto, čo, kde alebo prečo ohľadom Jane Chapmanovej, prisahám Max, že stratím všetok zdravý rozum,“ vyštekol som na neho, trhol dvierkami od chladničky.

Čo som, kurva, urobil?

V jednom momente ide všetko hladko, krok za krokom, všimol som si jej odstup, ale ona – naša dcéra – bola chorá, to bolo pochopiteľné. Po Masleynej operácii som si myslel, že bola len napätá a nemohla spať. A teraz som bol už, kurva, totálne mimo.Zabuchol som dvierka na chladničke, pustil som vajíčka na pult, potom sa presunul ku skrinkám.

„Takže...čo je na raňajky?“ Opýtal sa spoza mňa Max. Keď som sa znova otočil, jedol jablko z košíka na ovocie. „Nepýtam sa kvôli sebe, ale Masley.“

„To práve využívaš moju dcéru ako spôsob ako ma prinútiť, aby som ti urobil raňajky?

„Nie. Používam tvoju dcéru ako spôsob ako ťa upokojiť než príde sem dole...a zabraňujem ti zničiť mi kuchyňu,“ odvetil a znova si odhryzol. „Takto dostanem dve muchy jednou ranou.“

Zhlboka som sa nadýchol, popukal si krk v snahe sa upokojiť.

„Je na mňa nasraná,“ povedal som mu.

„To vidím.“

„A ja netuším prečo.“

„Tak potom je dobre, že tu býva, si nútený na to prísť,“ pripomenul mi.

A na základe mojich skúseností so ženami, mi dá zrejme vedieť, že je to moja vina.

„Vajíčka Benedict,“ povedal som, odpovedal na jeho pôvodnú otázku a rozbil vajíčka do misky.