středa 28. prosince 2016

Winter - 11. kapitola

Překlad: Jalle



Prekvapenie, Prekvapenie


“Takže ťa minulú noc ani nepobozkal?“
“Nope.“ No, Noah ma mimochodom nepobozkal. A sen sa nepočíta. Zahryznem do mrkvy lebo viem, ako veľmi to Morgan neznáša, keď jem a pritom s ňou telefonujem. “Noah povedal niečo o tom, že chce mať príležitosť urobiť to viac než raz.“
“Vieš, čo to znamená, že?“ Morgan znela podráždene. Lieči sa z opice po zdvorilostnej večeri s jej rodičmi. Očividne jediný spôsob, ako prežiť takú udalosť, je sa hrozne opiť z drahej tequily.
“Nie, čo to znamená?“
“Znamená to, že je hráč. Musí byť okej s bozkávaním nejakých dievčat len raz, ak chápeš, o čom hovorím.“
“Môže to byť tak,“ pripustila som.
“A ty si s tým v pohode?“
Premýšľam o tom, aké je pre mňa všetko komplikované; chcem k tomu ešte aj potenciál na niečo vážne? Odpoveďou je hromové Dopekla Nie. Rozhodne nie som pripravená na analyzovanie mojich pocitov a emócií, a všetkých tých komplikovaných vecí. Možno to bude vyžadovať analýzu prieniku môjho podvedomia do Pornolandu minulú noc. “Hej, myslím, že s tím nemám problém. Chcem povedať, je tu na výmennom pobyte, preboha. Raz sa do Írska vráti. Plus, ak si budeme len užívať, nebudem mu musieť vysvetľovať nič z mojej minulosti.“
Morgan vydá do telefónu dusivý zvuk. “Prepáč? Počula som ťa práve povedať ‚len užívať‘? Myslím, že z toho tvrdého alkoholu, ktorý som včera vypila, zle počujem.“
Morgan Kepler, kráľovná hyperboly. Hodím si zvyšok mrkvy do úst a hryziem extra hlučne. “Nie som taká prudérna, Morgan. Aspoň si nemyslím, žeby som bola.“
“Ver mi. Si.“
“Neznášam to.“
“Ja neznášam to, že ma obviňujú z mnohých vecí, ale to, moja drahá, neznamená, že nie sú pravdivé, nanešťastie.“
“V poriadku, no, možno už viac nechcem byť prudérna. Možno len chcem niekoho, pri kom na nič nebudem myslieť. To je to, ako som sa včera v noci s Noahom cítila – na päť minút som na to zabudla. Bol to naozaj dobrý pocit.“ Až kým sme nešli do U O‘Flanagana, samozrejme. Z môjho rozprávania o minulej noci vynechám celú tú časť. Necítim sa na vysvetľovanie Lukea a jeho neuveriteľného hlasu alebo faktu, že spieval ‚Blackbird‘. Morgan bude počuť len každú druhú vec a to veci ešte viac pomotá. A práve teraz by bolo dobré niečo objasniť pri tom, ako sú vody pomútené.
“Som z teba šťastná, Avery. Potrebuješ vo svojom živote nejakú ľahkú zábavu. A som si istá, že ten milý Ír pozná aspoň tisíc rôznych spôsobov, ako ťa ľahko zabaviť.“
Vypustím povzdych. Je tu šanca, že má pravdu. Samozrejme, je tu tiež šanca, že sa lepím na Noaha, lebo hocičo iné by bolo príliš, príliš komplikované. “Kedy sa vraciaš do kampusu?“
“Dnes v noci. Chceš ísť zajtra cez obed na kávu?“
“Iste.“ Zavesím a cítim, ako mi na spánky začína tlačiť bolesť hlavy. Snažila som sa zo všetkých síl znieť zaujatá Noahom na telefóne, ale budem musieť pracovať oveľa viac na to, aby som presvedčila aj seba. Možno je na čase raz a navždy vypudiť Lukea Reida z hlavy. Ak mám byť k sebe úprimná, od tej noci pred Tateovým domom bratstva, som ho mala v hlave dosť, tiež keď som sa prebúdzala a aj v mojich snoch. Nemala by som si to dovoliť. Mala by som jednoducho prestať. Dovoľovať mu okupovať priestor v mojom mozgu je určite ďalšia cesta vedúca k bolesti a mizérií. Pre začiatok, Luke pozná všetky ohavné detaily mojej minulosti. On našiel môjho otca, kurva. Od detstva sme sa stretávali, aby sa uistil, že som v poriadku. Aby sa mohol pokúsiť nájsť akýsi záver celej aféry. Nepochybne ma stále vidí ako dieťa so sopľami, ktoré kopalo, kričalo a rozbilo okno v obývačke, keď zistilo, že je jeho otec mŕtvy. To sú dôvody, prečo ku mne Luke nebude cítiť nič iné než ľútosť a možno ochranársky pocit povinnosti.
Sú tu aj iné dôvody. Normálne. Je starší, roky býval sám v meste a ja len začínam študovať. Viem, že je neuveriteľne pekný, aj keď predstieram, že ma to nepriťahuje – rozhodne áno – a to znamená, že zrejme môže mať každé dievča, ktoré chce. Na vrchol toho všetkého zúfalo k nemu nechcem nič cítiť, lebo zakaždým, keď sa naňho pozriem, vidím jeho tvár v deň, kedy prišiel k nám domov. Svedčím hororu toho, čo videl, vine z toho, čo nám musel povedať. Vidím Breakwater a všetko, čo chcem nechať za sebou. Musím toho chlapa dostať z môjho života nadobro.

******

Okolo zábradlia na schodisku v Lukeovom bytovom dome je modro červená vianočná reťaz. Čudné. Je trochu skoro na vianočné ozdoby a zvyčajne prevládajú farby červená a zelená. Možno každý, kto býva v tejto budove je policajt. Vyjdem úplne hore až na horné podlažie a skloním sa, aby som nechala jeho NYPD mikinu v taške Macy’s pred jeho dverami. Tu hore je len jeho byt, takže šance, že ju nájde niekto iný skôr, než príde z práce, sú prakticky nulové. Práve sa chcem otočiť a zísť dole schodmi, keď sa dvere do bytu otvoria a vonku vyjde Casey Fisher v čiernosivom trenčkote s kohúťou stopou. Stuhnem úplne ohromená faktom, že je Luke doma tak skoro z jeho dvanásťhodinovej šichty, a že z jeho bytu vychádza jeho expriateľka.
“Iris Breslin?“ vykoktá Casey. Vzpriami sa a prezrie si ma od hlavy po päty tak, ako tu ľudia robia, keď sú v rozpakoch a zvedavý zároveň. Od strednej školy si ostrihala dlhé čierne vlasy, ale stále mala v sebe kúsok Snehulienky: opuchnuté plné červené pery, neuveriteľne bledá – také niečo. Je ten typ človeka, ktorý sa vyhýba slnku, aby jej pokožka nestarla. Je oveľa chudšia než zvykla byť, má v sebe čaro štíhlej Newyorčanky.
“S kým sa-“ Luke sa objaví vo dverách za Casey, bez trička a so strapatými vlasmi. Tie tetovania, ktoré sa vtedy hrali s jeho rukávmi na schovávačky sú oveľa rozsiahlejšie, než som pôvodne hádala. Prezrela by som si ich ak by som nebola prikutá k podlahe zdeseným pohľadom v jeho očiach. Je tam aj panika. “...rozprávaš?“ dokončí.
Casey sa otočí, aby sa naňho pozrela s pokrčeným dokonale upraveným obočím. “Vidím, že ťa stále fascinuje tá morbídnosť.“
“Casey, prestaň,“ zavrčí v hrdle. Ten zvuk mi pošle vibrácie ako zemetrasenie. Hľadí na mňa, jeho oči neustúpia. Otvorím ústa, aby som niečo povedala, ale vyjde niečo von? Nie, samozrejme, že nie. Hlavou mi prejde tucet vecí, žiadna z nich nie je dobrá. Mohla by som podotknúť, že mám dôvod, prečo som tam. Bolo by ľahké zdvihnúť tašku Macy’s a ukázať dnu, ale potom by Casey vedela, že mi Luke požičal mikinu a nechcem, aby si myslela, že...
Bože, čo nechcem, aby si myslela? S vypúlenými očami hľadím na Lukea ďalšiu sekundu predtým, ako si moje nohy zrejme rozmyslia, čo sa stane, otočím sa a bežím dole schodmi. Som na polceste dole, keď sa stane najhoršia vec. Zo všetkých rázov, kedy Luke použil moje nesprávne meno, si vyberie túto chvíľu na to, aby povedal to správne.
“Avery, počkaj! Avery!“
Vydusím zo seba vzlyk a bežím.

30 komentářů:

  1. Přistižen!! Děkuji za skvělý překlad:);)

    OdpovědětVymazat
  2. Ďakujem pekne za kapitolu a skvelý preklad ❤

    OdpovědětVymazat
  3. Srdečná vďaka za preklad... :-);-)

    OdpovědětVymazat
  4. dakujem krasne za dalsiu kapitolku.si super!!jch

    OdpovědětVymazat
  5. Moc děkuju za skvělou kapitolu. Už se těším na pokračování.

    OdpovědětVymazat
  6. Děkuji za další skvělou kapitolu

    OdpovědětVymazat
  7. Ale ne...tohle bylo úplně nejblbější načasování vůbec,jsem zvědavá,jestli ji dožene...děkuji moc za kapitolu 😉

    OdpovědětVymazat
  8. Díky za skvělý překlad a korekturu

    OdpovědětVymazat
  9. Ďakujem za super preklad a korekciu 😊 .

    OdpovědětVymazat

Děkujeme za komentář! :-)