N9 - 18. kapitola

Překlad: Yogi_22, zplus

Piaty 9. november

Moje nedostatky sú zahalené do jej milosti,

podrobené jej falošnému vnímaniu

a s jej perami na mojej koži,

odhalí môj podvod.

                                                                     - BENTON JAMES KESSLER

KAPITOLA 18

Fallon

Keď som kedykoľvek predtým premýšľala o udalostiach vo svojom živote, zaraďovala som si ich chronologicky v mysli, ako pred požiarom a po požiari.

Teraz to už nerobím. Ale nie preto, že by som sa cez to konečne preniesla. Práve naopak. Teraz už dokážem uvažovať len o veciach, čo sa stali pred Bentonom Jamesom Kesslerom a po Bentonovi Jamesovi Kesslerovi.

Ja viem, patetické. O to viac, keď si uvedomím, že je to presne rok po tom, čo sa naše cesty rozdelili. A ja na neho stále myslím rovnako, ako som myslela predtým, ako nastalo po Bentonovi Jamesovi Kesslerovi. Ale nie je jednoduché dostať von z hlavy niekoho, kto mal tak zásadný vplyv na môj život.

Neželám mu nič zlé. To som mu nikdy nepriala. Obzvlášť, keď som videla, ako ho minulý rok vlastné rozhodnutie ničilo. Som si istá, že ak by som plakala a prosila ho, aby si vybral mňa, tak by to spravil. Ale nikdy by som nechcela byť s niekým preto, že som ho o to na kolenách prosila. Už len preto, že by som vedela, že je tu čo len najmenšia možnosť, že by do toho mohol byť zapletený niekto tretí, tak by som nemala záujem. Láska by mala byť medzi dvoma ľuďmi a ak nie je, tak radšej ustúpim, ako by som mala byť účastníčkou súťaže.

Nepatrím medzi tých, ktorí veria, že sa veci dejú z určitého dôvodu. Odmietam uveriť, že našim osudom bolo to, že sa rozídeme. Ak by som tomu verila, musela by som tiež veriť, že Kyleovým osudom bolo zomrieť mladý. Ja ale radšej verím, že zlé veci sa proste dejú.

Zjazvená v ohni? To sa stáva.

Prišla si o kariéru? To sa stáva.

Láska tvojho života si namiesto teba vybrala radšej vdovu s dieťaťom? To sa stáva.

To posledné, čomu by som chcela uveriť je, že môj život je už pre mňa nalinkovaný, a že nemám právo hovoriť kde a s kým skončím. Ale ak by to bola pravda a môj život by predsa len skončil rovnako, bez ohľadu na to, aké rozhodnutia spravím, záleží potom na tom, či dnes vyjdem z bytu?

Nie, nezáleží. Ale Amber z toho robí veľkú vedu.

„Nemôžeš tu byť zalezená a ľutovať sa,“ povie, a odpadne ku mne na gauč.

„Ja sa neľutujem.“

„Ale áno, ľutuješ.“

„Nie.“

„Tak potom prečo nemôžeš ísť s nami?“

„Nechcem byť piate koleso na voze.“

„Tak zavolaj Teddymu.“

„Theodorovi,“ opravím ju.

„Vieš, že nedokážem povedať Theodore s vážnou tvárou. To meno by malo byť rezervované len pre členov kráľovskej rodiny.“

Priala by som si, aby sa konečne nad jeho meno povzniesla. Bola som s ním pár krát na rande a vytiahne to úplne každý krát. Vidí, že som podráždená, tak sa ďalej bráni.

„Nosí nohavice s maličkými vyšívanými veľrybkami, Fallon. Bola som s vami vonku na drink dva krát, a jediné o čom rozpráva je, ako vyrastal v Nantuckete. Ale môžem ti zaručiť, že nikto v Nantuckete nerozpráva ako surfer.“

Má pravdu. Hovorí o Nantuckete, akoby mu mali všetci závidieť, že je práve odtiaľ. Ale odhliadnuc od toho a jeho divného vkusu na nohavice, je jediný s chalanov, pri ktorom dokážem nemyslieť na Bena viac ako hodinu.

„Ak ho neznášaš tak, ako sa zdá, tak prečo trváš na tom, aby som ho dnes zavolala von?“

„Niežeby som ho neznášala,“ povie Amber. „Len sa mi nepáči. A radšej sa zmierim s tým, že ho so sebou privedieš, akoby si mala sedieť tu a ľutovať sa, že je 9. november a ty nie si s Benom.“

„To nie je dôvod prečo sa ľutujem,“ klamem.

„Možno nie, ale aspoň sa obe zhodneme na tom, že sa ľutuješ.“ Zdvihne môj telefón. „Posielam Teddymu SMS-ku že sa stretneme v klube.“

„To bude pre teba a Glenna trapas, keďže ja sa tam nehodlám ukázať.“

„Kravina. Obleč sa. A daj si na seba niečo sexy.“

***

Vždy vyhrá. Som tu...v klube. Nie tam, kde by som bola najradšej - doma, ľutujúc sa na gauči.

A prečo si musel Theodore dať zas tie nohavice s veľrybami? Vďaka tomu Amber nielenže vyhrala, ale ešte má aj pravdu.

„Theodore,“ povie Amber a prstom krúži po pohári s takmer dopitým drinkom. „Máš aj nejakú prezývku alebo ťa každý proste volá Theodore?“

„Len Theodore,“ odpovie. „Otca volajú Teddy, takže ak by sme tú prezývku používali obaja, každého by to len plietlo. Hlavne, keď sme s rodinou v Nantuckete.“

„To je ohromné,“ povie a veľavýznamne na mňa pozrie. „Pôjdeš so mnou k baru?“

Prikývnem a vstanem od stola. Ako kráčame k baru, Amber si so mnou prepletie prsty na ruke a stisne ma. „Prosím, povedz mi, že si s ním nespala.“

„Mali sme zatiaľ len štyri rande,“ poviem jej. „Tak ľahká nie som.“

„S Benom si mala sex už na treťom rande,“ povie na oplátku.

Neznášam, že vytiahla Bena, ale asi to bolo nevyhnutné, keďže diskutujeme o mojom sexuálnom živote a on bol jediný, s kým som spala.

„To je možné, ale s ním to bolo iné. Poznali sme sa oveľa dlhšie.“

„Poznali ste sa tri dni,“ povie. „Nemôžeš to rátať ako roky, keď ste sa videli len raz ročne.“

Prišli sme k baru. „Zmeň tému,“ poviem. „Čo si dáš na pitie?“

„To záleží od toho,“ povie „či pijeme, aby sme si dnešok pamätali navždy, alebo či chceme zabudnúť na minulosť.“

„Rozhodne zabudnúť.“

Amber sa otočí k barmanovi a objedná štyri panáky. Keď ich položí pred nás, zdvihneme prvý pohárik a priťukneme si.

„Pripíjam na to, aby sme vkročili do 10. novembra a nepamätali si nič z deviateho,“ povie.

„S tým súhlasím.“

Hodíme do seba panáky a okamžite ich nasledujú ďalšie dva. Obvykle veľa nepijem, ale urobím čokoľvek, aby bola táto noc čo najskôr za mnou.

***

Po pol hodine je jasné, že panáky poslúžili svojmu účelu. Cítim sa dobre a pripitá a ani mi nevadí, že ma Theodore dnes trochu viac obchytkáva. Amber a Glenn odišli pred pár minútami od stola, aby si zatancovali a Theodore mi rozpráva všetko o...do riti. Nemám potuchy o čom to trepe. Myslím, že som ho vôbec nepočúvala.

Glenn si k nám naspäť prisadne a ja sa snažím sústrediť na Theodorovu tvár, aby som aspoň vyzerala, že počúvam to jeho táranie o rybačke, na ktorej bol s bratrancom cez letný slnovrat. Kedy do pekla je vôbec letný slnovrat?

„Môžem ti nejako pomôcť?“ povie Theodore Glennovi. Čo je divné, lebo mu to hovorí dosť nepríjemným tónom. Otočím sa ku Glennovi.

Akurát...že to nie je Glenn.

Pozerajú na mňa hnedé oči a ja mám zrazu chuť striasť zo seba Theodorove ruky a preplaziť sa ponad stôl.

Naser si, osud. Poser sa až do pekla.

Ben presunie pozornosť späť na Theodora a mierne sa usmeje. „Prepáčte, že ruším,“ povie Ben, „ale chodím od stola ku stolu a pýtam sa dvojíc zopár otázok, ktoré si pripravujem na projekt do školy. Nevadilo by vám, keby som sa spýtal?“

Akonáhle Theodore zistí, že tu Ben nie je na to, aby si značkoval teritórium, tak sa uvoľní. To by ale nemal robiť. „Jasné, v pohode,“ povie Theodore. Natiahne sa cez stôl a potrasie si s Benom rukou. „Ja som Theodore a toto je Fallon,“ povie a predstaví ma tak jedinému chalanovi, ktorý kedy vo mne bol.

„Rád ťa spoznávam, Fallon,“ povie Ben a ruku mi vezme do oboch jeho rúk. Rýchlo ma palcom pohladká po zápästí a už len tento jemný dotyk jeho pokožky na mojej je spaľujúci. Keď mi pustí ruku, pozriem sa na zápästie, lebo som presvedčená, že mi tam musela zostať značka.

„Ja som Ben.“

Zdvihnem niečo, čo považujem za nezaujaté, lenivé obočie.

Čo tu do pekla robí?

Benov pohľad prejde z mojich očí na ústa, ale potom sa upriami späť na Theodora. „Takže, ako dlho bývaš v Los Angeles, Theodore?“

Toľko vecí, ktoré musí môj alkoholom nasiaknutý mozog spracovať.

Ben je tu.

Tu.

A ťahá informácie z môjho rande.

„Väčšinu svojho života. Tuším to bude tak dvadsať rokov.“

Mrknem na Theodora. „Myslela som, že si vyrástol v Nantuckete.“

Pomrví sa na stoličke, zasmeje sa a stisne mi ruku, ktorú mám položenú na stole. „Narodil som sa tam. Nevyrastal som tam. Presťahovali sme sa sem, keď som mal štyri.“ Obráti pozornosť späť na Bena a do riti, Amber zas vyhrala.

„Takže,“ povie Ben a ukáže prstom striedavo na mňa a Theodora. „Vy dvaja randíte?“

Theodor ma vezme okolo pliec a pritiahne si ma k sebe. „Pracujem na to,“ povie a usmeje sa na mňa. Ale potom pozrie späť na Bena. „Toto sú dosť osobné otázky. Čo za projekt to robíš?“

Ben si rukou pukne v krku. „Študujem pravdepodobnosť spriaznených duší.“

Theodore sa uchechtne. „Spriaznené duše? To sa učí na univerzite? Boh nám pomáhaj.“

Ben zdvihne obočie. „Ty neveríš na spriaznené duše?“

Theodore ma chytí okolo pliec a oprie sa dozadu. „Chceš povedať, že ty áno? Už si stretol svoju spriaznenú dušu?“ Theodore sa napoly žartovne obzrie okolo. „Je tu dnes večer s tebou? Ako sa volá? Popoluška?“

Oči mi pomaly zaletia k Benovým. Nie som si istá, či chcem počuť jej meno. Pozerá sa uprene na mňa a očami sleduje prsty, ktoré mi prechádzajú hore a dolu po ruke.

„Nie je tu so mnou,“ povie Ben. „Vlastne sa na mňa dne vykašľala. Čakal som na ňu viac ako štyri hodiny, ale neukázala sa.“

Jeho slová sú ako cencúle. Nádherné a zároveň ostré ako nôž. Prehltnem hrču v hrdle. Fakt sa tam ukázal? Aj keď som mu minulý rok povedala, že už neprídem? Tie slová so mnou robia veci, kvôli ktorým sa cítim hrozne, lebo sedím vedľa chalana a jediné čo si želám je, aby sa ma prestal dotýkať.

„Ktorá baba stojí za štyri hodiny čakania?“ povie Theodore so smiechom.

Ben sa oprie dozadu a ja sledujem každý jeho pohyb. „Len táto jediná,“ povie potichu, nikomu konkrétnemu. Alebo možno jeho slová patria iba mne.

Keď už hovoríme o Amber. Alebo možno som nehovorila o Amber, neviem si spomenúť, teraz keď tu je Ben, môj mozog nefunguje normálne. Ale Amber je späť.

Pozriem hore a vypúlim na ňu oči. Pozerá striedavo na mňa a na Bena, akoby snáď videla fatamorgánu alebo čo. Totálne ju chápem, lebo mám rovnaký pocit. Ale možno je to len alkoholom. Pokrútim hlavou a urobím na ňu zas oči, aby nedávala najavo, že sa s Benom pozná. Snáď moje mlčanlivé náznaky pochopí.

Glenn je v tesnom závese a skúšam to isté aj s ním, ale hneď ako je pri stole sa zaškerí a zahučí, „Ben!“ Sadne si vedľa neho a dá mu ruku na plece, akoby sa práve zvítal s najlepším kamošom.

No hej, Glenn je namol.

„Ty toho chalana poznáš?“ povie Theodore a ukáže na Bena.

Glenn na mňa začne ukazovať a práve vtedy zbadá, ako sa tvárim. Ešte dobre, že nie je natoľko pripitý, aby mu to nedošlo. „Uhmmm...“ zakoktá. „My...hm. My sme sa už predtým stretli. Na záchode.“

Theodorovi zabehne drink. „Stretli ste sa na záchode?“

Využijem príležitosť a postavím sa od stola, zúfalo potrebujem odstup. Toto je na mňa až príliš.

„Chceš, aby som išla s tebou?“ spýta sa Amber a chytí ma za lakeť.

Pokrútim hlavou. Myslím, že obe vieme, že dúfam, že ma bude Ben nasledovať, aby mi vysvetlil, čo tu do pekla robí.

Odkráčam rýchlo smerom k záchodom, trochu zahanbená, ako som odtiaľ zdrhla. Je vtipné, že dospelý človek dokáže zabudnúť ako má normálne fungovať v prítomnosti niekoho iného. Ale ja mám pocit, akoby som mala žeravé vnútornosti, akoby sa mi pálili kosti. Líca mi horia. Krk mi horí. Celá horím. Potrebujem si opláchnuť tvár.

Vojdem do kabínky a aj keď nepotrebujem cikať, predsa to urobím. Mám na sebe sukňu, čo mi Amber nanútila a cikanie v sukni je také pohodlné, že by som bola hlúpa, ak by som tú príležitosť nevyužila. Okrem toho, som si celkom istá, že si zoberiem taxík hneď, ako vlepím Benovi facku, takže sa môžem vycikať rovno teraz, keď už som tu.

Prečo si musím odôvodňovať fakt, že cikám?

Možno preto, lebo viem, že to, čo v skutočnosti robím, je len zdržovanie. Nie som si istá, či už chcem zo záchoda vyjsť von.

Pri umývaní rúk si všimnem, ako sa mi hrozne trasú. Pár krát sa upokojujúco nadýchnem a pozerám na seba do zrkadla. Pohľad do zrkadla je pre mňa už úplne iný, ako v období, kým som stretla Bena. Už nie som tak posadnutá svojim výzorom. Z času na čas sa cítim neistá, ale vďaka Benovi som sa naučila brať sa takú, aká som a byť vďačná za to, že žijem. Kúsok zo mňa neznáša, že práve on si môže pripísať zásluhu na mojom vyššom sebavedomí, lebo by som ho rada nenávidela. Môj život by bol o toľko jednoduchší, keby som ho vedela nenávidieť. Je však ťažké neznášať niekoho, kto mal na môj život taký pozitívny vplyv. Ale keďže za posledný rok mal aj riadne negatívny vplyv, som len rada, že ma Amber prinútila sa dnes nahodiť. Mám na sebe vypasovaný fialový top, ktorý zvýrazňuje moje zelené oči a od minulého roka mi aj o kúsok podrástli vlasy. Aspoň že ma Ben vidí takúto a nie ako kôpku nešťastia z gauča, akou som bola ešte pred dvoma hodinami. Niežeby som sa mu chcela nejako pomstiť alebo čo, ale bolo by pekné, ak by ho pri pohľade na mňa napadlo, že o niečo prišiel. Ľahšie by som zniesla, že sa zamiloval do inej, keby som vedela, že ho to aj trošku mrzí.

Toľko myšlienok mi víri hlavou, keď si umývam ruky. Prečo tu nie je s Jordyn? Rozišli sa? Prečo tu vôbec je? Ako vedel, že tu budem ja? Alebo je to len náhoda? A čo čakal, že sa stane, keď dnes išiel do tej reštaurácie?

Môj odraz mi nedá žiadne odpovede, takže sa konečne odhodlám k východu. Viem, že tam niekde je. Čaká.

Ešte ani nemám poriadne otvorené dvere a už ma chmatne cudzia ruka, ťahá ma dozadu do chodby, preč od davu. Nemusím sa ani pozrieť a viem, že je to on. Celé telo mi pulzuje známou energiou, ktorá medzi nami prúdi, kedykoľvek sme spolu.

Chrbtom sa dotýkam steny, on má ruky opreté pri mojej hlave a prevŕtava ma pohľadom. „Ako vážne je to medzi tebou a Veľrybými gaťami?“

Do prčíc aj s ním, len on ma takto v momente rozosmeje. Nešťastne zastonám. „Neznášam tie nohavice.“

Na tvári sa mu objaví samoľúby úsmev, ale tak rýchlo, ako sa objavil, aj zmizne a nahradí ho záblesk sklamania. „Prečo si dnes neprišla?“ opýta sa.

Nedokážem rozoznať rozdiel medzi tlkotom môjho srdca a dunením basov.

Vďaka Benovej blízkosti sú dokonale zladené, jedno hlasnejšie ako druhé.

„Minulý rok som ti predsa povedala, že dnes neprídem.“ Pozriem do chodby, ktorá vedie späť do klubu. Tu vzadu je tma, žiadne záchody, žiadni ľudia. Nejakým zázrakom, v budove plnej ľudí, máme úplné súkromie. „Ako si vedel, že budem dnes večer práve tu?“

Zamietavo pokrúti hlavou. „Odpoveď na tvoju otázku zďaleka nie je tak dôležitá, ako odpoveď na tú moju. Ako vážne to myslíš s tým chalanom?“

Hlas má hlboký, tvár tesne pri mojej. Cítim teplo, ktoré mu sála z pokožky. Je ťažké sústrediť sa, keď ma takto rozptyľuje.

„Zabudla som, čo si sa ma práve pýtal.“ Mierne sa zakníšem, ale on ma chytí za bok, aby som získala späť rovnováhu.

Zamračí sa. „Si opitá?“

„Trošku pripitá. To je rozdiel. Ako sa má Jordyn?“ Neviem, prečo som jej meno vyslovila tak nenávistne. Veď voči nej necítim žiadnu nenávisť. Okej, možno trošičku hej. Ale nie príliš, lebo Oliver je tak chutné dieťa a je ťažké neznášať niekoho, kto vie robiť také chutné detičky.

Ben si povzdychne a na sekundu sa odvráti. „Jordyn sa má fajn. Obaja sú v poriadku.“

Fajn. Mám za nich radosť. Mám radosť z neho a Olivera a z celej ich zasranej rodinky.

„To je milé, Ben. Musím sa vrátiť späť k svojmu rande.“ Skúšam sa popri ňom pretlačiť, ale on sa nahne ešte bližšie a prišpendlí ma tak k stene. Čelom sa mi oprie o bok hlavy. Zhlboka si vzdychne a keď zacítim ako mu z pier uniká dych rovno do mojich vlasov, musím privrieť oči.

„Nebuď taká,“ zašepká mi priamo do ucha. „Prešiel som si peklom, kým som ťa dnes našiel.“

Myknem sa, jeho slová mi skrúcajú vnútro ako povrazy. Omotá okolo mňa ruky a pritiahne si ma k sebe. Zdá sa byť silnejší. Viac vypracovaný. Po roku je zas o kus viac mužom. Stuhnem mu v náručí, lebo sa musím spýtať: „Ešte stále si s ňou?“

Skľúčene mi odvetí, „Fallon, vieš, že ja taký nie som. Ak by som mal priateľku, tak by som tu teraz s tebou nestál a nepresviedčal ťa, aby si išla so mnou ku mne domov.“ Pozorne skúma, ako na to zareagujem a prezerá si ma očami plnými túžby. Pokúšam sa nevšímať si to, ale je na mňa vážne natlačený, mám stehno doslova uväznené medzi jeho nohami. Podľa tvrdej hrče, čo sa mi tlačí na stehno je jasné, že ten pohľad nehrá.

Keď ho takto na sebe cítim – ústa nebezpečne blízko pri mojich – pripomína mi to noc, ktorú som s ním strávila. Jedinú noc, keď som mužovi dovolila, aby ma úplne pohltil, srdce, telo a dušu – a myšlienka na to, čo to vtedy so mnou urobilo, ma takmer prinúti vzdychať.

Ale som silnejšia, ako moje hormóny. Musím byť. Nemôžem mu dovoliť, aby mi opäť zlomil srdce, keď som sa ešte nedostala ani z toho predošlého zranenia. Rany sú ešte stále čerstvé a toto je, ako by mi ich opäť otváral holými rukami.

„Poď so mnou domov,“ zašepká.

Nie. Nie, nie, nie, Fallon.

Sústredene kývam hlavou tam a späť, len aby bolo jasné, že som omylom neprikývla. „Nie, Ben. Nie. Posledný rok bol pre mňa asi tým najťažším v živote. Nemôžeš odo mňa očakávať, že sa všetko vráti do starých koľají len preto, že si sa tu dnes ukázal.“

Opakom prstov mi prechádza po lícnych kostiach. „To nečakám, Fallon. Len sa za to modlím. Každú noc, kľačiac na kolenách, ku každému Bohu, ktorý je ochotný ma vypočuť.“

Cítim, ako by jeho slová prenikali cez steny v mojej hrudi a mám pocit, že mi z pľúc unikol všetok vzduch. Keď dychom zavadí o moju bradu, privriem oči. Využíva moju slabosť, a že sme tu sami, a ja by som ho za to najradšej udrela, ale najprv potrebujem vedieť, či chutí stále rovnako. Či sa jeho jazyk hýbe stále rovnako. Či sa ma bude stále dotýkať, ako by to bolo privilégium.

 Chrbtom sa zapieram o stenu a Ben ma podopiera spredu, ale aj tak, keď mi ruku presunie na stehno a prstami pomaly začne nadvihovať sukňu, mám pocit, že sa zrútim rovno na zem. Je toho toľko, čo by sme si mali najprv vysvetliť, ale z nejakého dôvodu moje telo chce, aby ústa zostali ticho a jeho ruky sa mohli ďalej hýbať.  Tieto dotyky mi tak strašne chýbajú. Hoci som sa pokúšala randiť a preniesť sa cez neho, nie som si istá, či by sa mi ešte niekedy podarilo nájsť také fyzické spojenie, ako s ním. Chýbalo mi to. To, ako sa na mňa pozerá, ako sa ma dotýka, akoby moje jazvy neboli mojou slabinou ale naopak výhodou. Je hrozne ťažké brániť sa týmto pocitom a to aj napriek tomu, čo sa stalo minulý rok.

„Ben,“ zašepkám, ani nie tak na protest, ako skôr preto, aby som vyslovila jeho meno. Zaborí si tvár do môjho krku, zhlboka ma vdýchne a ja okamžite zabudnem na všetky protesty. Hlavu zakloním, až sa mi oprie o stenu a vtedy mi jeho ruka vkĺzne zozadu na stehno. Prstami mi prechádza po okraji nohavičiek a keď zacítim, že vkĺzli len kúsok pod okraj, celé telo sa mi otrasie. Musím mu zaboriť tvár do pleca a chytiť sa ho vzadu za tričko, len aby som sa udržala vzpriamene. V podstate ma len chytil za zadok a ja už ani neviem stáť na nohách. Mala by som sa hanbiť.

Odtiahne sa, ale len kúsok, tak, aby sa mohol obzrieť cez rameno. Neviem koho, alebo čo tam hľadá, ale keď zistí, že za nami nikto nie je, načiahne sa doprava – k dverám. Stlačí kľučku a otvoria sa. Nestráca čas. Schmatne ma za pás a potlačí smerom k dverám, do tmavej miestnosti a potom sa dvere za nami zatvoria a utlmia rev hudby.

Vďaka tomu počujem, ako hlasno dýcham. Doslova dychčím. Ale nie som sama. Počujem ho priamo pred sebou, ale nevidím. Počujem, ako sa v miestnosti pohybuje. Je úplná tma a bez steny za sebou a Bena pred sebou sa zrazu cítim prázdna.

Ale potom sú jeho ruky späť na mojom páse. „Sklad,“ povie a tlačí ma, až kým nemám chrbát opretý o dvere. „Perfektné.“ Zacítim jeho dych na mojich perách a nasledujú ho ústa, jemne sa obtrú o moje. Ale keď to pocítim – ten príval energie, čo prúdi z jeho pier do každej bunky môjho tela – zatlačím ho do hrude.

„Prestaň,“ poviem mu. Hlas mám oveľa silnejší ako doteraz, lebo hudba je len tlmená. Ruka sa mu okamžite presunie kde bola...prechádza mi po okraji nohavičiek...núti ma privrieť oči, aj keď v tej tme to nie je bohvieaký rozdiel.

„Pokúšam sa,“ zašepká a rukou ktorú nemá v mojich nohavičkách sa mi zaborí do vlasov. Chytí ma vzadu za krk. „Požiadaj ma o to znova.“

Otvorím ústa, aby som to zopakovala, ale zaplaví ma teplo a jazyk a pery, ktoré vedia, ako presne to majú všetko spojiť dokopy. Namiesto slovíčka prestaň zo mňa dostane zavzdychanie a ruka v jeho vlasoch sa nevie rozhodnúť, či pritláčať alebo odťahovať.

Natlačí sa na mňa, jeho stehno medzi mojimi nohami. Bozkáva ma tak tvrdo, že sa mi ešte hlava točí z toho, ako dokáže hýbať jazykom, kým si vôbec všimnem, že ruku mi presunul na prednú stranu stehna. A viem, že by som ho mala zastaviť. Mala by som ho odtlačiť a prinútiť, aby sme sa porozprávali, ale na to má práve teraz až príliš šikovné ruky. Nohy sa mi napnú, jednou rukou ho chmatnem za rukáv na tričku, druhou ho ťahám za vlasy, aby som ho odtrhla od mojich úst. Musím sa nadýchnuť. Stihnem jeden hlboký nádych a už je späť na mne, ešte vášnivejší ako predtým.

A jeho ruky. Oh, Bože, prsty mu pomaly putujú hore po nohavičkách. Znovu hlasno zavzdychám. Dvakrát. Odtiahne sa mi od úst, len na taký kúsoček, aby počul ako zalapám po dychu, keď mi rukou vojde do nohavičiek.

Kolená sa mi podlamujú. Netuším či som vedela, že moje telo je vôbec schopné takéto veci precítiť. Myslím, že mám teraz svoje telo zase o kúsok radšej.

„Ježíš, Fallon,“ povie Ben, hladká ma, hlasno mi dýcha pri ústach. „Si taká vlhká.“

A aj keď je nádherný pocit počuť to, nemôžem si pomôcť, ale nahlas sa zasmejem. Hneď si pricapím ruku na ústa, ale už je neskoro. Počul môj smiech, práve počas najneuveriteľnejšieho aktu zvádzania akého som kedy bola súčasťou.

Spustí hlavu vedľa mojej a počujem, ako sa tiež potichu smeje. Ústa priloží k môjmu uchu a prisahám, že v tom, čo povie, počujem smiech, „Bože, tak hrozne si mi chýbala.“

Tá jediná veta na mňa zapôsobí viac, ako čokoľvek iné, čo za celý večer povedal. A neviem, či je to tým, že sa na sekundu cítim, ako by sme boli stará Fallon a starý Ben, alebo či je to preto, že ruku vytiahol von a zviera ma v jednom zo svojich drvivých objatí, čo ma snáď pripravia o dušu. Čelom sa oprie o moje a ja si takmer želám, aby pokračoval s fyzickými dotykmi, lebo táto emocionálna časť je ťažšia.

Hoci je to neopísateľný pocit, byť opäť v jeho náručí, desí ma, že to zase pokašlem. Neviem, čo mám robiť. Neviem, či ho mám len tak prijať späť, lebo tá časť, keď sa dvaja dávajú po rozchode dokopy, by mala byť rovnako ťažká, ako keď sa rozchádzali. Takto mu to prejde až príliš ľahko. Myslím, že potrebujem čas. Neviem. Nemám pocit, že by som takéto rozhodnutie mala robiť práve teraz.

„Fallon,“ povie hlbokým hlasom.

„Áno?“ vydýchnem.

„Poď so mnou domov. Chcem sa s tebou porozprávať, ale nie tu.“

A sme naspäť tam, kde sme boli. Začínam uvažovať, či náhodou nie je taký neodbytný len preto, že už zostáva iba zopár hodín z deviateho novembra, a že by z toho rád vytrieskal čo najviac, alebo či ma naozaj chce aj na všetky dni potom.

Šmátram rukou poza seba po kľučke. Keď ju nájdem, odtlačím Bena a otvorím dvere. Keď vykĺznem von, mám jeho ruku na pravom lakti a niekto iný ma chmatne za ľavý. Zalapám po dychu, ale oči mi padnú na Amber.

„Hľadala som ťa,“ povie. „Čo robíš v...“ Otázku stopne keď zbadá, že za mnou vychádza Ben. A dodá, „Sorry, že ruším vaše uzmierovanie, ale Teddy sa o teba bojí.“

Pozerá na mňa odsudzujúco, lebo som si vybrala bozkávanie s Benom v tmavom sklade, zatiaľ čo moje rande je ešte stále v rovnakej budove. A Oh, môj Bože, teraz keď si to uvedomím, tak to je odo mňa fakt sprosté.

„Do riti!“ poviem. „Musím sa vrátiť späť k stolu.“

Ben sa zatvári, akoby to bolo to posledné, čo by odo mňa čakal.

„Dobrá voľba,“ povie Amber a spraží Bena pohľadom.

On môže za mnou prísť aj neskôr. Teraz sa musím dostať k stolu skôr ako Theodore zistí, aká som patetická. Nasledujem Amber späť k stolu a našťastie hrá hudba tak hlasno, že nepočujem nič z toho, čo mi hovorí. Ale je mi jasné, že sú to samé výčitky. Ešte sme ani nestihli vkĺznuť späť za stôl a už si Ben vyťahuje spod stola stoličku a presunie ju na koniec. Sadne si a prekríži si ruky na hrudi.

Theodore ma chytí okolo ramien a nakloní sa ku mne. „Si v pohode?“

Prinútim sa k rýchlemu úsmevu a prikývnutiu, ale keďže Ben vyzerá, že by najradšej preliezol cez stôl a odtrhol mu končatiny, radšej nič viac nedodám.

Trochu sa posuniem, nech si Theodore nemyslí, že mu jeho náklonnosť vraciam. Nakloním sa dopredu, čím sa vymaním z jeho objatia, akoby som chcela niečo povedať Amber. Práve, keď otváram ústa, ma pod stolom Ben pohladí po kolene. Oči mi zablúdia k Benovi, ale on sa na mňa len nevinne pozerá.

Našťastie sa s Theodorom práve baví Glenn, takže si nevšimne, ako som celá stuhla. Ben mi prstami ďalej skúma stehno, takže sa načiahnem pod stôl  a zrazím mu ju dolu. Usmeje sa a zakloní na stoličke.

„Takže,“ povie Amber a obráti pozornosť späť na Bena. „Keďže sme sa všetci stretli iba pred pätnástimi minútami a absolútne nič o tebe nevieme, lebo doteraz sme nemali šancu ťa spoznať, sme si vlastne úplne cudzí. Prečo nám o sebe niečo nepovieš? Čo robíš? Theodore vraví, že si spisovateľ. Píšeš niečo zaujímavé? Možno nejaký milostný príbeh? Ako ti to ide?“

Pod stolom do Amber kopnem. Mohla by byť ešte menej nápadná?

Ben sa len zasmeje, ale keďže Amber tu práve vychrlila kopec nesúvislých otázok, Theodore a Glenn civia na Bena a očakávajú odpoveď.

„No,“ povie Ben a posadí sa vzpriamene. „Keď sa už tak pýtaš, áno. Som spisovateľ. Aj keď posledný rok som mal strašný blok. Fakt hrozný. Nenapísal som za 365 dní ani riadok. Ale aj keď sa to môže zdať divné, mám pocit, že pred pár minútami nastal prelom.“

„Predstavte si to,“ povie Amber a pretočí oči.

Nahnem sa dopredu s rozhodnutím, vložiť sa do ich kódovanej konverzácie. „Vieš, Ben, taký spisovateľský blok, to ti môže byť zložitá vec. Len kvôli tomu, že si mal pred pár minútami prelom, tak to neznamená, že to tak zostane nastálo.“

Na chvíľu predstiera, že sa nad mojim komentárom zamyslel, ale potom pokrúti hlavou. „Nie. Nie. Spoznám prelom, keď ho mám. A som si úplne istý, že to, čo som zažil pred pár minútami, bol ten najprielomovejší okamžik, aký len človek môže zažiť.“

Zdvihnem obočie. „Existuje len tenká čiara medzi sebavedomím a samoľúbosťou.“

Ben sa zatvári rovnako a ja zase stuhnem, lebo mi ruku presunul späť na stehno. „Potom na tej čiare sedím obkročmo, akoby to bolo stehno dlhonohej brunety.“

Oh, drahý Bože, tie jeho slová.

Glenn sa zasmeje, ale Theodore sa nakloní dopredu aby upútal jeho pozornosť. „V Nantuckete mám strýka, ktorý vydal knihu. To je dosť ťažká prá - “

„Theodore,“ povie Ben a preruší ho. „Vyzeráš, že si...milý chalan.“

„Vďaka,“ povie Theodore s úsmevom.

„Nechaj ma, nech to dokončím,“ povie Ben so zdvihnutým ukazovákom. „Lebo ma o chvíľu budeš neznášať. Klamal som. Nerobím žiaden projekt do školy.“ Ukáže na Glenna. „Tento chalan mi poobede prezradil, kam mám prísť, aby som našiel dievča, s ktorým pravdepodobne strávim zvyšok života. A mrzí ma to, ale vyšlo to tak, že to dievča je tvoje dnešné rande. A ja ju milujem. Som do nej úplne bezhlavo zamilovaný. Ochromujúco, bezvládne, paralyzujúco zamilovaný. Takže, prosím, prijmi moje úprimné ospravedlnenie, lebo dnes večer pôjde domov so mnou. Dúfam. Modlím sa za to.“ Ben na mňa hodí roztomilý pohľad. „Prosím? Inak zo mňa táto reč urobí úplného blázna a to by fakt neznelo dobre, keď o tom budeme hovoriť našim vnúčatám.“ Natiahne ku mne ruku, aby som ho za ňu chytila, ale ja som úplne zmrzla. Rovnako ako chudák Theodore.

Glenn si zakryje ústa v snahe zakryť opitý smiech. Amber konečne raz nemá slov.

„Čo tým, kurva, myslíš?“ povie Theodore. Kým mu stihnem uhnúť z cesty, Theodore sa cezo mňa nahne a chytí Bena za golier košele, aby ho uškrtil alebo zmlátil alebo...neviem čo robí, ale zohnem sa a vyplazím sa von spod stola, nech nie som v strede bitky. Keď sa otočím, Theodore je na kolenách a má Bena vo zveráku na stole. Ben sa načahuje po Theodorovom ramene a pokúša sa dostať mu ruku z hrdla. Oči má naširoko otvorené a pozerá priamo na mňa.

„Ty zasraný debil!“ zahučí Theodore.

Ben jednu ruku spustí z Theodorovho ramena dolu a prstom na mňa zakýva, aby som podišla bližšie. Opatrne o krok pristúpim, neviem, čo robiť, aby som ho z toho zmätku vyslobodila. Keď som od neho tak na pol metra, Ben namáhavo prehovorí. „Fallon,“ povie s rukou stále na ramene, čo ho škrtí na krku. „Pôjdeš...pôjdeš so mnou domov alebo nie?“

Oh, môj Bože. Ten je ale vytrvalý. A práve aj vyslobodený z Theodorovho zveráka, vďaka dvom vyhadzovačom, ktorí sa do toho vložili. Ale teraz oboch, Bena aj Theodora, odprevádzajú von, a tak Amber, Glenn aj ja ideme za nimi. Kým ale prídeme k dverám, Amber buchne Glenna do ramena.

„Ty si povedal Benovi, kde dnes večer budeme?“ zasyčí na neho.

Glenn si pošúcha rameno. „Prišiel dnes k nám do bytu a hľadal Fallon.“

Amber sa zamračí. „Takže si mu proste povedal, kde bude? Prečo by si to robil?“

„Je s ním sranda!“ povie Glenn, akoby to všetko ospravedlňovalo.

Amber sa na mňa cez rameno obzrie ospravedlňujúcim pohľadom. Nepoviem jej, že sa nemá prečo cítiť zle. Zatiaľ som celkom rada, že Glenn povedal Benovi, kde budem. Je fajn vedieť, že na mňa štyri hodiny čakal v reštaurácii a potom ma išiel hľadať do starého bytu, dúfajúc, že tam Amber a Glenn ešte stále bývajú. Som trošku polichotená, aj keď mi tým určite nevynahradil to, čím som si musela kvôli nemu prejsť.

Akonáhle sme vonku, ihneď prejdem k Theodorovi, ktorý sa prechádza hore dolu pri obrubníku s naštvaným výrazom v tvári. Keď zbadá, že pred ním stojím, zastaví sa a ukáže na Bena. „Je to pravda?“ povie. „Ste niečo ako..., kurva, ja už ani neviem. Čo vlastne ste? Chodíte spolu? Alebo ste chodili? Zapadám tam niekde aj ja alebo tu len strácam čas?“

Pokrútim hlavou, úplne stratená. Neviem, ako mu mám na to odpovedať, lebo úprimne, sama neviem, ako na tom s Benom sme. Ale viem, ako som na tom s Theodorom. Takže, asi by som mala začať pri tom.

„Prepáč,“ poviem. „Prisahám, okrem dneška som sa s ním rok nerozprávala. Nechcem, aby si si myslel, že som to ťahala s vami oboma naraz, ale...prepáč. Asi potrebujem nejaký čas na rozmyslenie.“

Theodore nakloní hlavu, akoby bol šokovaný z toho, čo tu práve počul. „Čas na rozmyslenie?“ Pokrúti hlavou. „Tak na tieto sračky ja nie som stavaný.“ Začne kráčať opačným smerom, ale je stále dostatočne blízko, aby sme ho počuli, keď povie, „A ty nie si zase až tak pekná.“

Ešte mi tá urážka len začína dochádzať, keď zbadám, ako Ben popri mne šprintuje. Ledva to očami zachytím, už mu letí päsť. Vidím Glenna, ako sa snaží do toho vložiť, ale... počkať. Nie. Glenn tiež mláti Theodora.

Našťastie sa dvaja vyhadzovači ešte nestihli vrátiť dnu a všetkých troch od seba odtrhnú skôr, ako si stihnú vážne ublížiť. Theodore sa snaží jednému vyhadzovačovi vyslobodiť a po celý čas na Bena huláka oplzlosti. Medzitým Amber stojí vedľa mňa, pridŕža sa parkovacích hodín a odopína si remienok na topánke.

„Chcem, aby ste okamžite všetci opustili tieto priestory, inak volám políciu!“ zakričí jeden z vyhadzovačov.

„Vydržte,“ povie Amber s vystretým prstom a dáva si dolu topánku. „Ešte som neskončila.“ Zoberie si topánku do ruky a zaksichtí sa na Theodora. Potom sa zakloní, hodí topánku cez celý chodník a trafí ho rovno medzi nohy. „Nenávidím tie tvoje blbé nohavice, kretén!“ vrieska. „Fallon si zaslúži lepšieho ako si ty a ROVNAKO AJ NANTUCKET!“

Wow. Ideš, Amber.

Vyhadzovač, čo drží Theodora, sa pýta, kde má zaparkované auto. Odprevadí ho tým smerom a Amber si zoberie späť topánku. Ben a Glenn nesmú odísť, kým sa nevráti vyhadzovač bez Theodora. „Vy štyria. Vypadnite. Hneď.“

Akonáhle vyhadzovač pustí Benove rameno, beží rovno ku mne, tvár mi vezme do dlaní a hľadá, či nie som zranená. Alebo, možno sa len pokúša prísť na to, ako som na tom emocionálne. Neviem. Každopádne vyzerá ustarostene. „Si v poriadku?“

Podľa toho, ako jemne na mňa prehovorí viem, že sa obáva, že mi Theodore zranil city. „Som v pohode, Ben. Urážky týkajúce sa vzhľadu, príliš nezavážia od chalana, ktorý dobrovoľne nosí také nohavice.“

Keď ma pobozká na čelo, v jeho úsmeve vidím, že ho to upokojilo.

„Prišiel si autom?“ opýta sa Glenn Bena. Ten prikývne a povie. „Hej. Odveziem vás dvoch domov.“

„Vás troch,“ poviem Benovi, čím mu chcem naznačiť, že to, že sa ma zastal, ešte neznamená, že idem automaticky k nemu domov. „Chcem, aby si aj mňa vyhodil pri byte.“

Amber frustrovane zastoná a keď ma míňa, drgne do mňa plecom. „Tak mu už odpusti,“ povie. „Glenn konečne našiel mužského jedinca, ktorý sa mu páči a ak Benovi neodpustíš, zlomíš Glennovi srdce.“

Ben a Glenn na mňa ticho zízajú. Glenn na mňa vrhá psie oči a Ben vytŕča spodnú peru.

To sa fakt nedá. Porazene myknem plecom. „No, tak čo už. Ak ťa má Glenn rád, tak je to vybavené. Musím ísť domov s tebou.“

Ben zo mňa ani na okamih nespustí oči, keď natiahne vystretú ruku zovretú do päste ku Glennovi. Ten si s ním ťukne a obaja ruky spustia dolu, bez toho, aby čokoľvek povedali.

Keď prechádzam popri Benovi smerom na parkovisko, zamračene na neho ukážem prstom. „Ešte máš toho dosť na vysvetľovanie. Kopec. A očakávam hromadu podlizovania.“

„V oboch veciach som ohromne zdatný,“ povie Ben a nasleduje ma.

„A robíš raňajky,“ dodám. „Mám rada chrumkavú slaninku a správne urobené volské oká.“

„Mám to,“ povie Ben. „Vysvetlenie, podlízanie, potom nahotinky-nahotinky, vajcia a slaninka.“ Dá mi ruku okolo ramien a znovu ma nasmeruje k autu. Otvorí mi dvere spolujazdca, ale predtým, ako nastúpim, mi vezme tvár do dlaní a nežne ma pobozká. Keď sa odtiahne, s prihliadnutím na absurdnosť posledných pätnástich minút, ma prekvapí to množstvo emócií, ktoré sa mu zračí v očiach. „Nebudeš to ľutovať, Fallon. Sľubujem.“

To teda dúfam.

Pobozká ma na líce a počká, kým nastúpim.

Za plecia ma schmatnú ruky a zozadu sa vedľa mojej tváre objaví tá Glennova. „Aj ja to sľubujem,“ povie a cmukne mi na líce mľaskavý bozk.

Keď vychádzame z parkoviska, pozerám von oknom, lebo nechcem aby mi tí traja videli slzy v očiach.

Pretože áno, Theodorova urážka nielenže zranila moje city – bol to snáď môj najtrápnejší okamih v živote. Ale tá urážka takmer stála za to, že som videla, ako ma títo traja okamžite a bez rozmýšľania bránili.