N9 - 10. kapitola

Překlad: Yogi_22, zplus

Tretí 9. november

„Milovala ma“ v úvodzovkách,

Bozkávala ma hrubým písmom,

SNAŽIL SOM SA JU UDRŽAŤ veľkými písmenami,

Nechala za sebou tri bodky...

                                                                           - BENTON JAMES KESSLER

Fallon

Do reštaurácie som si so sebou priniesla notes.

Je to trochu trápne, ale tento rok sa toho udialo toľko, že som si v januári začala robiť poznámky. V tomto má Ben šťastie, som prehnane poriadkumilovná. Nemusí to zo mňa postupne ťahať, všetko je to pekne v notese. Všetci chalani, s ktorými som bola vonku, všetky konkurzy, na ktorých som bola, aj fakt, že opäť hovorím s otcom, štyri telefonáty, ktoré som ohľadom konkurzov prijala a jedna (maličká) rola, v ktorej hrám mimo Broadway. A aj to ako mi, napriek nadšeniu z možnosti hrať, prekvapivo chýba ochotnícke divadlo. Oveľa viac než som čakala. Zrejme je to preto, lebo sa mi páčilo, ako ma každý žiadal o radu. Teraz, keď hrám malú rolu v o niečo väčšej produkcii, je to úplne iný pocit. Každý sa snaží vyškriabať sa na vrchol a lezú po chrbte hocikoho, kto sa im postaví do cesty. Zistila som, že hoci je na svete kopec súťaživých ľudí, ja medzi nich nepatrím.

Ale dnes nebudem zdržiavať rečami o tom, čo v mojom živote funguje a čo nie, lebo dnes to bude len o mne a o Benovi.

Naplánovala som nám celý deň. Po tom, čo si spolu dáme raňajky, budeme klasickí turisti. V New Yorku žijem už dva roky, ale stále som nebola na Empire State Building. Po obede nás ale čaká niečo, z čoho som totálne nadšená. Pred pár týždňami som išla okolo umeleckého štúdia a zbadala som leták na predstavenie s názvom „Život a smrť Dylana Thomasa. Ale najmä smrť“. Niekoľkokrát meno Dylana Thomasa spomínal, takže viem, že sa mu páči, čo napísal. A fakt, že štúdio robí predstavenie práve dnes, nie je ani zďaleka také fascinujúci ako to, čo som sa ešte z letáku dozvedela.

Dylan Thomas zomrel priamo v New Yorku v 1953-ťom.

9. novembra.

Aká je šanca, že sa toto stane? Musela som si to pre istotu vygoogliť, len aby som sa presvedčila, že je to fakt pravda.

Je.

Nemám ani potuchy, či o tom Ben vie. Tak trochu dúfam že nie, chcem vidieť, ako sa zatvári, keď mu to poviem.

„Si Fallon?“

Pozriem sa na servírku. Je to tá istá, čo mi už dvakrát priniesla diétnu Pepsi. Ale tentokrát sa tvári ospravedlňujúco...a v ruke má telefón.

Srdce mi poklesne.

Prosím, nech len mešká. Prosím, nech mi nevolá, že dnes nezvládne prísť.

Prikývnem. „Hej.“

Podá mi telefón. „Hovorí, že je to naliehavý prípad. Prines mi telefón späť k pultu, keď si to vybavíš.“

Zoberiem jej ho z ruky a pritisnem si ho oboma rukami na prsia. Ale potom ho zase rýchlo odtiahnem, lebo sa bojím, že na druhej strane začuje, ako silno mi bije srdce. Zadívam sa dolu a pomaly sa zhlboka nadýchnem.

Nemôžem uveriť, že takto reagujem. Nemala som potuchy, ako veľmi mi na dnešku záležalo, kým sa neukázalo, že o to asi prídem. Pomaly zdvihnem telefón k uchu. Zavriem oči a šepnem, „Haló?“

Okamžite rozoznám povzdych, ktorý začujem z druhej strany linky. Je šialené, že ani nemusím počuť jeho hlas a spoznám ho. Až takto ho mám vrytého v mysli. Dokonca aj zvuk jeho dychu už poznám.

„Hej,“ povie.

To nie je hlas zúfalstva, ktorý chcem počuť. Potrebujem, aby znel panicky – že mešká. Ako by práve vystúpil z lietadla a má strach, že odídem skôr, ako bude mať šancu sa sem dostať. Namiesto toho je to len lenivé hej. Akoby niekde sedel na posteli, uvoľnený. Vôbec nie ako v panike sa sem dostať.

„Kde si?“ Zamrmlem obávanú otázku s vedomím, že sa mi chystá odpovedať zo vzdialenosti takmer tritisíc míľ od New Yorku.

„V Los Angeles,“ povie. Zavriem oči a čakám na ďalšie slová, ktoré budú nasledovať, ale nič. Nepokúša sa pridať žiadne vysvetlenie, čo môže znamenať iba jediné, cíti sa vinný.

Niekoho stretol.

„Oh,“ poviem. „Dobre.“ Pokúšam sa neznieť priehľadne, ale je jasne počuť, aká som smutná.

„Naozaj mi je to ľúto,“ povie. Počujem, že to myslí úprimne, ale nie je to príliš veľká útecha.

„Je všetko v poriadku?“

Na otázku mi hneď neodpovie. Ticho medzi nami sa prehlbuje, až kým sa rýchlo nenadýchne.

„Fallon,“ povie a hlas sa mu pri vyslovení môjho mena zakolíše. „Ani neviem, ako by som to mal jemne povedať, ale...môj brat? Kyle? On, uh...on mal pred dvoma dňami havárku.“

Zakryjem si ústa rukou a jeho slová sa cezo mňa preženú. „Oh, nie. Ben, je v poriadku?“

Zase ticho a potom len slabé, „Nie.“

Povie to tak ticho, akoby tomu ani sám nemohol uveriť.

„On, uh...on to nezvládol, Fallon.“

Neviem, ako mám na to odpovedať. Neviem, čo mám povedať. Nenachádzam slová. Nepoznám Bena zase natoľko dobre, aby som ho vedela utešiť cez telefón, a nepoznala som ani Kylea, aby som úprimne vyjadrila smútok nad jeho smrťou. Pár sekúnd prejde a potom sa znovu ozve Ben.

„Zavolal by som ti skôr, ale...veď vieš. Nevedel som ako sa ti dovolať.“

Pokrútim hlavou, ako keby ma mohol vidieť. „Prestaň. To je v pohode. Ben, hrozne ma to mrzí.“

„Áno,“ povie smutne. „Mňa tiež.“

Chcem sa ho spýtať, či je niečo, čo by som mohla urobiť, ale viem, že už je zrejme unavený z toho, ako to všetci opakujú. Opäť sa rozhostí ticho a ja som sama na seba naštvaná, že neviem, ako na to zareagovať. Je to ale taký šok, nikdy som nezažila nič podobné tomu, čo musí teraz prežívať, takže sa ani nesnažím predstierať empatiu.

„Ničí ma to,“ zašepká náhlivo. „Ale budúci rok sa uvidíme. Sľubujem.“

Silno privriem oči. Počujem mu v hlase, aký je ranený, ako ho zraňuje aj tento rozhovor a som z toho strašne nešťastná.

„Budúci rok v rovnakom čase?“ spýta sa. „Rovnaké miesto?“

„Samozrejme.“ Pokúšam sa odpovedať skôr, ako mi vyhŕknu slzy. Skôr ako mu stihnem povedať, že nemôžem čakať ďalší rok.

„Dobre,“ povie. „Musím ísť. Naozaj mi je to ľúto.“

„Budem v poriadku, Ben. Prosím ťa, neobviňuj sa...naozaj to chápem.“

Znovu medzi nami visí ticho, až kým nakoniec nevzdychne. „Zbohom, Fallon.“

Hovor sa preruší skôr, ako stihnem odpovedať. Pozriem dolu na telefón, ale zrak mám zahmlený slzami.

Mám zlomené srdce. Som úplne zničená.

A správam sa ako totálna krava, lebo aj keď sa všemožne snažím presvedčiť samu seba, že plačem nad tým, že Ben prišiel o brata, nie je to pravda. Plačem pre totálne sebecké dôvody. A keďže si uvedomujem, čo za patetického človek to som, plačem ešte viac.