ČV - 3. kapitola

Autor: Iveta
Kor.: Lenka

Snívať s ním, s ním. Keby som snívala so Somerhalderom, chápala by som a ani by som sa nečudovala môjmu búšiacemu srdcu. Jeho mimické gestá sú dosť arytmiu tvoriace aj pre silnejšie povahy ako som ja. Rozumela by som motýlikom, ktoré si robia discopárty v mojom bruchu, lebo nepoznám ženskú od štrnásť do štyridsať rokov ktorá by tak pri pohľade na neho nereagovala.

Ale pri ňom? Tak šialené...

Prstami som si podvedome prešla po miestečku na krku, kde som ešte cítila jeho pery. 

Boli tak mäkké...

Musím sa spamätať, musím myšlienky na Patrika a mäkkosť a teplo jeho pier dostať z hlavy. Hneď!

Kričala som sama na seba no neúspešne. Potrebujem sa schladiť a pár dúškou ľadovej minerálky znel ako dobrý plán. Ak to nevyjde, tak si to proste hodím.

V kútiku duše som však dúfala, že sa k tomu plánu B nebudem musieť uchýliť.

Svetlo chladničky ma oslepilo a ja som na chvíľu zatvorila oči, zlý nápad, jeho pery boli vypálene na mojej sietnici...

Do prdele...

Nasrať! Kde je minerálka? To je tak veľký problém po vypití strčiť do chladničky novú fľašu?

Nedalo sa nič robiť, musela som sa uspokojiť s džúsom a v duchu hrešila na neho. Bola som si proste stopercentne istá, že to urobil on. Vypil moju minerálku...

Neobťažovala som sa pohárom, zbytočne by sa zašpinil od dužiny a ja by som ho musela umývať, a to bolo to posledné čo som chcela, niečo, po polnoci robiť.

„Toto sa povie."

Objavil sa takmer pri mne.

„Poslúž si." Mykla som plecami a chcela vrátiť škatuľu späť do chladničky, no on sa po ňu natiahol a jedným ťahom dopil, čo som tam nechala.

Trošku džúsu mu uniklo z pravého kútika a tenký prúd stekal po jeho hrane sánky, cez krk až sa pomaly strácal na jeho hrudi niekde medzi pevnými, prsnými svalmi. Znova bez trička... MeinlieberGott!

Pristihnutie seba samej, ako sledujem trasu tej nezbednej kvapky, a túžim ju jazykom z jeho hrude zlízať, mi takmer spôsobil mŕtvicu.

Malo by mi to byť nechutné, niečo takéto predsa nie je sexy. Či?

Moja chorá myseľ ešte stále vo fáze nonrem nestihla zaregistrovať, že toto už nie je sen a on na mňa už tak nemá pôsobiť. To bolo jediné vysvetlenie toho môjho blbého jazyka, ktorý vystrelil svetelnou rýchlosťou z mojich úst a obkrúžil moje roztvorené pery.

Hento teleso na mňa zdvihlo jedno dokonalé obočie a kútik mu švihol dohora.

„Čo?"

„Páči sa ti, čo vidíš, koťátko?"

„Nefandi si. Rozmýšľam, ako môže byť niekto také prasa, že mu džús stečie po brade a ani sa neobťažuje utrieť." Snažila som sa tváriť dosť znechutene: zvraštila som nos a prižmúrila oči. Za výsledok neručím...

„Povie niekto, kto chcel džús vrátiť do chladničky obohatený o svoje DNA a podeliť sa s ním s ostatnými členmi rodiny." Zabával sa na mne? Či na situácii? Neviem.

Otvorila som ústa a vyšlo z nich niečo čo som nečakala.

„ V tom prípade si ty ešte väčší humusák, keď si ten džús vypil aj s mojimi slinami." Hrdá na seba ako som znova vyhrala, som sa snažila pretlačiť medzi ním a pultíkom, ktorý delil kuchyňu na jedálenskú časť.

Tak infantilné, tak infantilné...

„Si tak rozkošná, keď si detinská," postavil sa mi do cesty a ja som zdvihla hlavu. Naše pohľady sa stretli a čierňava jeho očí ma v sebe uzamkla.

Začal sa skláňať a môj dych sa zrýchlil. Pristihla som sa ako privieram viečka v tej istej chvíli, ako si jazykom vlhčím pery, pripravená na neodvratné...

„Uhneš? Alebo ťa mám vlastnoručne premiestniť?"

Zmätená som otvorila oči a tekala očami nechápajúc, čo sa stalo. Naozaj som bola pripravená ho... Kurva, kurva!

Bez ďalších zbytočných rečí som sa pretlačila a šprintovala do izby. Ešte som počula jeho pobavený smiech

„Neuveriteľná," smial sa a ja som sa cítila ako rajčina, červená až na zadku.

Po vtrhnutí do svojej izby som zabuchla dvere, otočila sa k nim čelom a uštedrila si pár hlavičiek. 

„Trupka, trupka, krava blbá, čo si si ako myslela? Ty by si ho bozkala? Vykastrovať ťa!" nadávala som si. 

Potrebovala som prísť na iné myšlienky, ak by som tak nespravila, pravdepodobne by som skončila na psychiatrii s diagnózou seba poškodzovania. Nutkanie si nafackovať bolo takmer neodolateľné. Za všetko mohol ten sen...

Sadajúc si za počítač som sa hystericky smiala, predstavujúc si samú seba, ako som asi musela vyzerať čakajúca na bozk...

Zabite ma...

Našťastie sa tá moja rachotina rozbehla vcelku rýchlo a prvá moja cesta viedla na jedinú sociálnu sieť, ktorú som navštěvovala. Áno, nemýlite sa, facebookforever.

Našla som si tri správy, jednu žiadosť o priateľstvo.

Ako prvé som otvorila žiadosť.

Týpek, ktorého som nikdy nevidela, mi dal žiadosť. Ignore, jednoznačne!

Prešla som k správam. 

Jedna bola od toho týpka. 

„Našiel som ťa v skupine Som Singl. Pačiš sa my, nekceš na tom stave niečo zmeniť?"

To ako vážne?

Pri čítaní tej správy som sa takmer ušúlala, gramatika asi nie je jeho silná stránka.

Ďalšie dve boli od Kris.

„Čo s tebou je? Ozveš sa, či? Seriem na teba!" To bola prvá a ja som sa smiala ešte viac ako pri čítaní tej prvej od toho Gramatika.

„Ok, neseriem na teba! Prechádzam ťažkým obdobím, moja sestra ma opustila, tak ak budeš mať čas, napíš, Jolana :*" 

To som sa už neovládateľne pučila na stoličke bolesťami bránice.

„Sorry, Kris, dajak som nemala čas. Neseriem na teba, len mám nervy v prdeli. Zajtra tu budem, sľubujem, potrebujem pokecať, súrne! Chýbate mi!" Enter a do postele.

Spať sa mi však nechcelo, tak som siahla po mojej obľúbenj knihe od Guntekiho - Krutá láska, ktorú som mala prečítanú odpredu, odzadu no aj tak som ju stále milovala.

Nestihla som prečítať ani prvú stranu, keď sa mi ozvala správa.

„Dosť, že sa ozveš. Azaňát."

 Zasmiala som sa na tých pár slovíčkach, čo pochytila od našich maďarských spoluobčanov  sa toto stalo  niečím ako jej barličkou a používala ho proste stále.

„Ospravedlnila som sa."

„Skype!“ nakázala jednoducho.

Ani nie po troch sekundách sa mi hlásil hovor a s úsmevom som prijala.

„Azanyát, Jolana, ty si sa ozvala," smiala sa na mňa a špúlila pery.

„Ty sa zasa sleduješ na monitore, pravda?" 

„Môžem ja za to? Ja som sa narcisom už narodila." Mykla plecami a prstami si načechrala čierne kučery.

„Ako sa máte? Čo Adam?" chrlila som zo seba.

„Starám sa ja o neho? Nie som jeho matka." povedala ledabolo, ale jej výraz tváre vravel, že sa niečo posralo medzi  nimi.

„Zasa ste sa pochytili kvôli tomu chujovi?" Nedalo mi.

Väčšina ich hádok vznikala kvôli Sebastianovi a jeho hnusnej papuli, ktorú Adam zakaždým skrvavil pre očistu česti našej Kris. No namiesto vďaky na neho vždy len nakričala. Preto som nikdy nepochopila, že to Adama bavilo - biť sa pre ňu a potom dostať zdžubané.

„Nie, Sebo je už za mnou. Nie sme pohádaní, proste sa neozýva, ja sa neozývam. Všetko sa zmenilo, skôr či neskôr by sa to stalo, Em. Naše cesty by sa rozišli... Všetkých troch." Znova mykla plecami akoby o nič nešlo.

„Toto odvolaj, naše priateľstvo je jediné, čo ma tu drží nad vodou! Ako možeš povedať, že by mohlo byť oslabené diaľkou?" Hystéria v mojom hlase musela byť naozaj na maximum, lebo Kris sa na mňa usmiala a vzdychla si.

„Prepáč, vieš, že ta ľúbim, len téma Adam je posledné dni mojou Achillovkou."

„Tak čo sa, kurva, stalo medzi vami? Povedz mi to, hneď!" kričala som po nej a ona na mňa vyvalila svoje hnedé kukadla.

„Nechaj to tak, radšej mi povedz niečo..."

„Zabudni! Spolieham sa na to, že sa po troch rokoch vrátim a pôjdeme spolu, tak ako sme si naplánovali, na výšku, a predstava, že si budem musieť deliť čas medzi teba a Adama, ma desí. Nechcem sa vzdať ani jedného z vás, nechcem byť ako dieťa, ktoré je v striedavej starostlivosti. Tak si to láskavo vydiskutujte!" Nafučane, ako malé dieta, som si prekrížila ruky na prsiach a zaprela sa do operadla stoličky a pár krát sa potočila zo strany na stranu.

„Spali sme spolu," zašepkala a ja som v tej chvíli bola nacapená na monitore.

„S kým? S kým si spala?"

„No teda nespali, neprespala som tú noc u neho, takže sme vlastne len mali sex. Veľa sexu. A vlastne, možno sme sa tak trošku milovali? Kedy sa sex špecifikuje ako milovanie? Stačí, keď to tak cítiš, alebo sú na to dáke normy, ktoré je potreba splniť? Ale ty mi na to aj tak neodpovieš, si poondiata panna," vzdychla, rukami si hrabla do vlasov, ťahajúc ich tak mocne, až sa z jej sovích očí stali iba malé škáročky.

„Bože, ty si mala sex s Adamom? S našim Adamom? Ako, kedy? Prečo, kde?" Bola som v šoku ako ženská z reklamy na Calgon, keď videla ten vodný kameň na bubne práčky. Proste totálne šoknutá.

„U neho v piatok večer. Ach, Em, on bol tak sladký. Pamätáš, keď som mala prvý sex so Sebom a povedala som ti, že sex v skutočnosti nie je tak fantastický ako ho opisujú v tých sračkách, čo čítame? Tak s Adamom to bolo všetko, horúce stopy na mojom tele zanechávajúce jeho mäkké pery, jeho ruky nežné a dotýkajúce sa na tých správnych miestach.

Šepkal mi nezmysli, aká som nádherná a stvorená len pre neho. Milovali sme sa takmer celú noc, Em, a potom, keď som medzi bozkami povedala, že by som mala ísť domov, len sa odtiahol, počkal, kým sa oblečiem, zatiaľ čo si natiahol len tepláky, odprevadil ma k dverám so strohým: maj sa, Kristín."

„Bože, ja tomu stále neverím. A ako to je teraz medzi vami?"

„Azanyát , čo si ma nepočúvala? On mi nepíše, nevolá. Ignoruje ma. Som len ďalšou v jeho zozname, tak veru."

„Blbosť, neverím, že by riskoval vaše priateľstvo, niečo k tebe cíti, musí!"

„Sám povedal, že je skôr na jednorázovky. A ty to vieš, bola si tam, keď to vravel."

„Zavolaj mu, Kris, lebo inak mu zavolám ja. On má podľa mňa z toho rovnaké stavy ako ty," dohovárala som jej 

„Ani ma nehne, čo mu mám ako povedať? Počuj, Adam, len pri myšlienke na teba si vážky z filmu Jumanji robia technopárty v mojom bruchu a moja maternica ma epileptické zachvaty len pri predstave, že by si sa ma znova dotkol? Takto nejak mu to mám povedať? Lebo, Em, nech si už nikdy nezasúložím, že nič iné, ako návrh by z mojej huby nevyliezlo." Tvárila sa, akoby sme rozoberali problematiku hladomoru v Afrike a ja som sa na nej potajme bavila.

„Tvoj návrh je síce praktický, Kris, ale čo keby si na začiatok skúsila: Ahoj, Adam, chcela by som sa s tebou porozprávať. Máš čas?"

„No, to tiež nie je zlý nápad, ale ja neviem, nie som zvyknutá sa doprosovať." Ťukala si prstom po brade a zamyslene hľadela do plafóna.

„Jasné, ale ak ide o Seba, bez problémov sa necháš ponižovať, ale keď ide o Adiho, radšej všetku vinu zvalíš na neho."

„Nepochopíš to, si panna! Na tému „môj prvý" sa s tebou budem ochotná baviť až po tvojom po prvé, dovtedy to proste nepochopíš. A ako som povedala, Sebo je pasé, teraz riešim dilemu ja a Adam. Do pekla, vedela som, že tvojím odchodom sa všetko poondí. Nasrať, je to všetko na chuja, som zblaznená do tej Tlčhuby, Em, a on sa ani neozve."

Bolo mi z toho ťažko, vidieť ju takto. Preto som urobila niečo, za čo ma bude buď nenávidieť, alebo mi ďakovať.

Napísala som Adamovi bez jej povolenia.

Našťastie sme sa téme ja a môj nový domov vyhli, vďaka Krisinmu problému s Adamom, ale vedela som, že sa tomu nevyhnem.

Zaspala som takmer okamžite bez najmenšieho problému. Vo svojom imaginárnom zozname som si zaškrtla rozptýlenie ako za splnené, ešte ostávalo zvládnuť prvý deň v škole a veľmi na seba nepútať pozornosť.