BM - kapitola 32,33

Autor: Iveta

32. kapitola

Jakub

Bolo krátko po polnoci  a zima sa už pekne zarezávala do kostí. Ale bol chlap a ako taký, vo chvíli, keď preliezol jej oknom, zabudol aj na svoje meno. A omrzliny na jeho tele už absolútne nič neznamenali.

Ležala s čítačkou v rukách, jej krásne vlasy rozsypané po vankúši až za čelo postele, aby jej pri čítaní nezavadzali  a saténová, červená košieľka s čipkou namiesto ramienok a živôtiku sa jej skĺzla až k bokom, ako mala ohnuté nohy v kolenách, takže mohol vidieť jej krásne, pevné stehná strácajúce opálenie, čo si získali v letných, slnečných mesiacoch.

Odložila svoju čítačku na nočný stolík a venovala mu jemný no rafinovaný úsmev pri tom, ako nadvihla roh deky zo svojich chodidiel, naznačujúc mu, že sa k nej má pridať.  A on teda rozhodne nemal v pláne odmietnuť.

Vyzliekol bundu nadľudskou rýchlosťou a rovnako sa zbavil všetkých častí odevu až na boxerky a jedným dlhým krokom sa dostal až k nej.

Sledoval,  ako si ľahla na chrbát v tichom pozvaní. A bol to ten najkrajší pohľad.

„Som rada, že si prišiel,“ šepkala, sťahujúc si ho k sebe.

Jej malé, jemné dlane prechádzali po jeho ramenách akoby boli tým najkrajším, čo kedy videla, aj keď jeho práca v posilňovni sa iba nedávno začala črtať.

„Ako by som mohol odmietnuť dievča, čo mi napíše, že dostalo chuť... Na mňa?“ odpovedal tiež šeptom.

Ak by sa jej rodičia vo vedľajšej izbe zobudili, zrejme by ho vyhodili,  takmer nahého, bez šance navliecť na seba aspoň nohavice.

Nevadilo mu sa zakrádať, bolo to nebezpečné a muž v ňom to nebezpečenstvo miloval. A oni mali skutočne príliš nabité programy, aby si mohli dovoliť dať sexuálne stretnutie počas  každého dňa. Takže  posledné týždne ich vzťahu takmer každú noc liezol jej oknom, pomiloval ju raz, dvakrát. Podľa toho, ako unavená bola, a potom si pred odchodom dohodli ďalšie stretnutie buď aj s priateľmi, alebo len ich dvoch.

Mal nezbednú chvíľku a svoje ľadové ruky schválne položil na jej hebké, teplučké stehná. Posúvajúc ich hore, až sa dostal k bokom, a potom k pásu odhaľujúc identické červené saténové nohavičky s malými čipkami po bokoch. Ktoré robili z jej bedier sladké tajomstvo a nútili ho túžiť objaviť ten malý kúštik pokožky.

Nikdy nebol v konfrontácií so saténom. Boli to len čipky, čo mala  Dida v skrini a kým nespoznal ju, ani si nebol stý, či by mohlo byť niečo viac sexy ako čipka. Ktorá bola optickým klamom a pri snahe človek mohol zazrieť to, čo na prvý pohľad skrývala.

Ale satén bola iná úroveň dráždivosti. Nielen pre oči, ktoré neboli schopné cez štruktúru látky zazrieť miestečka, na ktoré sa tešil najviac. A jediné, čo ponúkal, bolo detailné, delikátne skopírovanie každej malej krivky, záhybu a ohybu, ale bol tam aj čuch. Keď čipka iba pramálo dokázal udržať vôňu ženy a jej pokožky, satén voňal aj po vyzlečení, akoby sa nasiakol arómou. A potom tu bol ešte hmat.

Bolo zvodné a zmyselné, ako kĺzal medzi prstami, ako by sa človek nedotýkal tkaniny, ako motýlie krídla, hebké a zázračné.

Hrýzla si peru v snahe nekričať. Mal ruky úplne ľadové a nehanebne využíval jej posteľou vyhriate telo, aby sa zahrial.

Konečne sa dostal k jej trupu a ona to už nevydržala sykla, zatínajúc, jej nakrátko ostrihané, nechty do lopatiek.

Bolo to sexy. Mal rád, keď si doma, po sprche, v zrkadle našiel na chrbte stopy po jej nechtoch. Zatlačil prsty viac do jej pokožky, stále sústredený na jej oči, ktoré mala privreté z chladu, ktorý šírili jeho dlane.

„Si ľadový,“ šepkala, no neodstrkovala. Naopak ho objala ešte pevnejšie okolo ramien a stiahla k sebe až boli ich pery iba pár centimetrov od seba.

Do nosa mu udrela vôňa sladkých, karamelizovaných mandlí jej telového mlieka. Nič nemiloval tak ako túto sladkú vôňu. Tvorcovia toho mlieka sa skutočne vyhrali, lebo ešte aj chutilo sladko a on si vždy vzal extra čas na ochutnávanie každého milimetra jej smotanovej pokožky.

„Musíš ma zahriať.“ Strčil ruky pod jej lopatky a jemne ju uhryzol do krku za čo s vyslúžil ďalšie syknutie a nohy omotané okolo  bokov. „Ale najskôr dáme dole tú košieľku." Nečakal na súhlas, zhrnutú látku chytil do rúk a pretiahol ju cez jej hlavu, nechávajúc jej vlasy padnúť na ramená.

Bola prekrásna. A on nemohol uveriť, že mal to šťastie a je ochotná riskovať hnev jej otca iba pre neho.

Smelo vystavila svoje dokonalé prsia a on bol priťahovaný ako moľa k svetlu k jej ružovým malým bradavkám.

„Si krásna. Povedal som ti to už?“ pýtal sa, kopírujúc palcom jej prsia, ktoré boli ako stvorené do jeho dlaní.  Ani veľké, ani malé. Bezchybné.

„Včera večer, takýto čas a potom dnes, keď sme boli na punči v meste s Gabrielom a Viky,“ chichotala sa, ťahajúc ho znova k sebe za vlasy.

Mal by sa ísť ostrihať, skutočne to už mal dlhé, ale zároveň to nemohol urobiť. Zbožňoval, ako ho ťahala za vlasy, keď bola stratená v rozkoší čo jej dával.

Boli akýmsi rozkoš metrom a podľa toho, ako mocne ho ťahala mohol vedieť, ako veľmi sa jej to páči.

„Zdá sa to ako večnosť, keď som v tvojej izbe bol naposledy,“ šepkal do jej krku,  bozkávajúc si cestu k prsiam, na ktoré myslel celé dni.

„Lebo si nenásytný, sexuálny maniak,“ šepkala, ťahajúc ho ešte mocnejšie za vlasy, pri tom, ako sa posúval na kľúčnu kosť a jemne sal jej pokožku.

„Nie som ten, čo písal sms-ku o takmer polnoci, že potrebuje trošku pozornosti.“ Zhrýzol ju na koreni jej prsníka a vzápätí ho ošetril jazykom.

Neodpovedala a on to bral ako súhlas a dosiahnutie bodu, kedy konečne prestane chcieť konverzovať a dostanú sa k činnosti, pre ktorú vyliezol z  postele.

Vychutnával si chuť jej pokožky a tichučké stony, ktoré vydávala prosiac ho o viac. No on sa nemal chuť ponáhľať. Ak už raz vliezol, ako zločinec, do jej izby oknom vytrieska z toho čo najviac vzdychavých verzií jeho mena, akých bude schopná tá jej princeznovská, krásna pusinka vypustiť.

Usmieval sa do  jej  jemných stehien. Cítiť chvenie jej tela, ktoré spôsobil on bolo zadosť učinením, ktoré potreboval viac ako kyslík. Zbožňoval spôsob akým na neho reagovala, ako ho potrebovala, ako ho nútila cítiť, túžiť a veriť že je dobrý  v dávaní potešenia a všetko, čo jej v posteli urobí, je skvelé.

Jeho rozbité a pošliapané ego lepila kúsok po kúsku a veci, čo mu vykričala Dida, boli len tichým šumom. Každý ston, stisnutie, dokonca aj vtipné a zbytočné poďakovanie po orgazme boli dôkazom, že jediná, ktorej sa pri jeho dotykoch chcelo vracať, bola len a len ona.

Preto zavrčal do čipky, ktorú pomaly sťahoval z jej boku a obsypával odhalenú pokožku bozkami, keď sa v jeho rifliach, hodených nakope, rozozvučal telefón.

Ignoroval ho a pokračoval po bedrovej kosti  a podbrušku k druhej čipke. No telefón neprestával kričať a v tom nočnom tichu bol ako siréna na hasičskej stanici.

Frustrovane zaskučal, ako ranený pes, a vtisol mokrý bozk na venušin pahorok, ku ktorému si cielene vydobíjal cestu najpomalším možným spôsobom.

Telefón zmĺkol akoby ho bol jeho anjel sexuálnej spokojnosti vypočul a on sa pohol k druhej čipke tak, ako pôvodne mienil. No dostal sa len k strčeniu prsta pod tú hebkú spleteninu a telefón znova kvílil.

Možno by mal byť ako všetci ostatní a dať si ako zvonenie jednu zo svojich obľúbených skladieb a nie iba tie  nainštalované zvuky v hlavnom balíčku.

„Kto, kto ťa už, pre rany božie, môže potrebovať o pol jednej ráno, Kubo!“ kňučala, rovnako nespokojná, ako on.

Nemal potuchy, ale bude musieť mať sakramentsky dobrý dôvod, aby sa z tej osoby nestala mŕtvola.

Vykotúľal sa neochotne z postele s úmyslom si ho vypnúť a vrátiť sa k svojej, dobrým smerom naladenej, priateľke. No keď z vrecka vylovil, znova tichý, telefón a zbadal dva zmeškané hovory od Kataríny, celý úmysel zbaviť sa toho prekliateho komunikačného prostriedku a tváriť sa, že on sám neexistuje boli nereálne.

Nikdy nevolala dvakrát za sebou. Ak sa aj stalo, že mu volala večer a on bol trebárs na záchode, v sprche alebo nestihol dobehnúť k telefónu. Nikdy nevolala viac ako raz.

A to mu vohnalo do žíl strach, ako náhradu za adrenalín, ktorý tam mal do teraz. Dokonca aj krv ktorá ešte stále prebývala v istých partiách jeho tela, pripravená poslúžiť sa, ako lusknutím prstov, roztiekla do ostatných orgánov.

Zuzana už sedela a ani sa neobťažovala dekou, aby sa prikryla. Bolo to ako pripomienka od čoho odišiel a tú jej nevyslovenú, drzú ukážku miloval.

Na sedemnástku z katolíckej školy v sebe nemala kúsok studu, ale nemohol tvrdiť, že by mu to vadilo. Naopak, miloval to do morku kostí.

Na jej póze, nebolo nič sexy, obyčajný, pohodlný turecký sed a trošku kyfózne držanie ramien. Aj tak  sa znova krv začala vracať dole do jeho boxeriek už len z pohľadu na jej prsia. Potreboval však zistiť, čo sa stalo Kataríne a tak sa otočil chrbtom, aby ho nedráždila a on sa mohol sústrediť.

Stačilo jedno zazvonenie. Bol si istý, že hypnotizovala telefón celý ten čas a čakala, že zavolá naspäť.

„Prepáč, že som ťa zobudila,“ potiahla nosom a hlas sa jej na konci posledného slova zlomil.

„Nespal som Katka, povieš mi čo sa deje? Prečo plačeš?“ Snažil sa do hlasu vtlačiť pokoj. A dúfal, že si trošku z neho vezme. Nebola typ, čo by plakala. V skutočnosti, za celé tie tri roky a päť mesiacov čo ju poznal, neplakala ani raz. Ani k tomu nemala blízko.

„Je to taká blbosť, že som ti hneď chcela volať naspäť a ospravedlniť sa, že som ťa zobudila. Ale potom som si uvedomila, že ak by si bol hore, zdvihol by si. Skutočne ma to mrzí, o nič nejde, Jakub. Len taký malý skrat. Ženy majú právo raz do mesiaca na nevysvetliteľné správanie,“ bľabotala, stále častejšie poťahujúc nosom, až z toho boli už malé vzlyky a on bol chvíľu od toho, aby na ňu otcovsky zrúkol nech ho už prestane ťahať za nos. Mal toho už akurát dosť.

„No tak, iba mi to povedz.“ Obrátil pohľad ku Zuzane, ktorá už bola oblečená vo svojej sexy košieľke a zbežne ju prebehol pohľadom. Skutočne sa tešil, ako tie jej malé päty bude tlačiť do jeho zadku.  Teraz však vyzerala nasrdene a vôbec sa nedivil.

„Je desiateho. A je to prvý rok, čo som bola sama, čo som jeho nechala samého a bolo mi to tak ľúto. Vedela som, že sa cíti osamelý a že ma potrebuje a ja som sa vlastne tiež nedokázala sústrediť na nič. Nie dnes. A tak som sa vrátila domov.“ Potiahla nosom. A potom znovu.

„Ale on už nebol doma. Jakub, on niekam šiel. A zrejme sa zleje ako prasa. A nemôžem ho isť ani hľadať lebo je dospelý muž. A ak ho nájdem a dovlečiem domov, bude sa za seba hanbiť a bude sa cítiť zle. A ja nechcem, aby sa tak cítil, lebo je to najlepší ocko na celom svete. A tak som si sadla sama v obývačke. A sedela som a sedela... Čumela do blba. Až mi zrazu bolo hrozne smutno a cítila som sa tak strašne sama a... Je to taká kravina... Potrebovala som ťa aspoň počuť. Som stratený prípad, že? Prvý na koho pomyslím a jediný človek, ktorého potrebujem je bývalý mojej najlepšej kamošky.“ Horko sa zasmiala, prekrývajúc vzlyky.

Bol hrozný priateľ, ten najstrašnejší zo strašných. Ako len mohol zabudnúť na ten prekliaty dátum? Ani jej nenapísal, nezavolal. Práve dnes si nedokázal nájsť čas ani na hlúpe ahoj. Zákon schválnosti zapracoval zasa v tú najnevhodnejšiu chvíľu.

„Teraz si doma?“ spýtal sa trochu tvrdo, pre zlosť, ktorú cítil na seba a ona tíško zafňukala.

„Nemusíš chodiť, skutočne. Je to trápne. Pozri, idem do postele a budeme sa tváriť, že sa toto nikdy nestalo.“

Vzdychol si nad ňou.

Bola to typická Katarína.

„Okej, nebudem diskutovať. Daj mi desať minút. Croma skapala, zasa, tak musím po svojich.“

„Jakub ne...“ Zložil. Hádať sa nemalo význam.

A v kútiku duše sa na ňu tešil. Bola doma skôr.  O celé dva dni.

„Je mi to ľúto, Zuzi. Prisahám, že ti to vynahradím. Čo tak zajtra?“ navrhol, ťahajúc ju z postele, do svojho náručia, aby ju mohol pobozkať a ešte poslednýkrát stisnúť jej perfektný zadok.

„V pohode, nebudem Xantipa a vyvádzať, lebo ťa potrebuje tvoja kamoška. Nakoniec, poznáš ju celé roky, čo je tých pár našich, spoločných týždňov? A budeš mi to musieť vynahradiť niekedy budúci týždeň. Odchádzam na predlžený víkend s rodičmi k babke, na východ. Zabudol si?“

Bola to tá najlepšia ženská na celom svete.

„Si dokonalá.“ Bozkal ju, silno ju k sebe tisnúc. „Budeš mi chýbať, okaňa. Mám ťa rád.“ Zastrčil je prameň vlasov za ucho a ešte raz ju bozkal. Mal by ísť a skutočne  to potreboval urobiť, ale mal rád lúčenia s ňou. Bola sladká, túlivá a pasovala k nemu svojim malým telíčkom.

„Tiež ťa mám rada, Jakub. V pondelok sa vidíme,“ odstúpila, aby si na seba mohol nahádzať oblečenie. Dal jej ešte rýchly bozk a vyskočil z jej okna.

Už mal vykročené, keď sa otočil, dýchol na jej okno a nakreslil srdiečko s očami a vyplazeným jazykom. Zasmiala sa tak nahlas, že ju počul aj cez zatvorené plastové okno. Priložil si prst k ústam, aby ju upozornil, že jej chichot môže zobudiť jej  otca, bachara. Doslovného.

Ako náhle bol na ulici ďaleko od Zuzinej slniečkovej aury dopadol na neho strach. Akoby pri Zuzane nedokázal celkom vnímať vážnosť celej situácie. Jej bytosť bola  iná dimenzia a on sa musel škeriť, ako na  práškoch. Možno to bolo tým skutočne dobrým sexom a ich dokonalým súznením vo všetkých sférach, čo vo vzťahu pôsobia.

 Nebol do nej zamilovaný, zatiaľ, ale mal ju rád. Vedel, že by to možno skutočne dokázal. Milovať ju. Nie hneď, ale v budúcnosti určite.

Nestihol ani zdvihnúť ruku k zaklopaniu a už mu otvárala, ťahajúc ho dnu.

 Bola zničená tak, ako ju nikdy nevidel.

 Jej oči boli opuchnuté, nos červený a pery suché,  napriek tomu si dokázala udržať tú svoju dokonalú nad pozemskosť.

 Ani netušil, ako môže niekto po uplakanom maratóne vyzerať stále dosť dobre na to, aby to natrel svetovým modelkám.

„Poď ku mne, Kitty cat.“ Rozprestrel náruč,  pohýnajúc sa jej pomaly v ústrety. No ona na neho rovno skočila, tlačiac tvár do jeho zimnej bundy.

„Nemal si chodiť,“ šomrala, stále s rukami objímajúc jeho pás a nosom zaboreným v bunde.

„Musel som. Cítim sa ako debil, že som zabudol, aký deň je dnes. Hrozne ma to mrzí, Cute. Som ten najstrašnejší priateľ na celom svete.“ Sypal si popol na hlavu, jemne ju od seba odstrkávajúc, aby si mohol vyzliecť bundu.

Nič nepovedala, len na neho hľadela akoby videla pštrosa lietať. A to ho zastavilo pri vyzúvaní botasiek, ktoré by bolo na čase vymeniť za zimnú obuv. Jeho palce boli pravdepodobne fialové a pri tvrdšom položení nohy na podlahu by sa možno aj odlomili od zvyšku jeho chodidla.

Znova sa na neho vrhla. Tento krátho dusiac zverákom okolo krku. Usmial sa pre seba, omotal ruky okolo je pása a držal ju vo vzduchu, až kým ona sama nepoľavila zovretie.

„Si ten najlepší a najsrdečnejší priateľ na celom svete. A aj napriek tomu, že mi Dida chýba, vždy, keď sa pozriem na teba alebo urobíš niečo takto neskutočne sladké, nedokážem sa cítiť previnilo, že som si ťa v podstate ukradla pre seba. A to, že si prišiel za mojou hysterickou riťou o jednej ráno je...“ Namiesto odpovedi mu vtisla pusu na tvár a potom zrazu bola od neho na meter ďaleko s výrazom, akoby jej kopol do brucha alebo do píšťaly a jej tvár sa skrivila do špatnej grimasy sľubujúcej plač,  pri ktorom budú slzy lietať do všetkých strán.

„Bol si u nej, že?“ znova fňukala, otáčajúc sa mu chrbtom a ťažko preplietajúc nohy sa hodila na gauč s tvárou sklonenou ku konferenčnému stolíku, kde bolo rozhádzaných minimálne sto fotografií.

„Samozrejme, že si bol u nej.“ Potiahla nosom a kĺbom zápästia si utrela slzy, ťahajúc do seba hlieny pri zmätkovitom  ukladaní neporiadku na stole. „Som hrozná bytosť, som ako ona.“ Znova potiahla nosom a rukou zhodila všetky fotky na zem.

„Mal si mi povedať, že si u nej, neotravovala by som. Mal si...“ zarazila sa a preskenovala ho pohľadom, ako Clark Kent, keď si odsunul dioptrie, aby mohol použiť super zrak. „Bol si v nej, keď som ti volala, že? To preto si hneď nezdvihol.“ Neznela nahnevane, skôr smutne a sklamane a nezmyselne si pričuchla k dlani, ktorú mala pred týmto výstupom priloženú k jeho tvári.

Spokojne vydýchla, no aj tak si ruku otrela do čiernych legín. „Takže mandle. Ešte aj voňať musí ako dievča zo sladkých príbehov. Som tak hrozná osoba. Nechcela som ti pokaziť večer. Prisahám, že ak by som vedela, že si u nej, nevolala by som. Ale mohlo ma napadnúť, že u nej budeš,“ zasmiala sa  niečomu v jej šialenej hlave a skryla tvár do dlaní.

„Netuším, prečo som si myslela, že spolu nespávate. Prečo by ste spolu, do šľaka, nesexovali? Ste dvaja dospelí, zdraví a pekní ľudia. Jasné, že spolu budete sexovať.“ Bola trošku nepríčetná a nevedel, čo jej má povedať, či jej má niečo povedať alebo sa jej aspoň dotknúť.

 Nakoniec zvolil niečo medzi tým a len si k nej prisadol dosť blízko, aby sa ich stehná dotýkali, ale sám po nej nesiahol.

„Ak ťa to upokojí, nemali sme sex v čase, keď si volala.“ Netušil prečo mal zlý pocit z toho, že bol u svojej priateľky a robil s ňou to čo robil. Nemalo by ho trápiť, že to Kate ublížilo. Alebo čokoľvek to s ňou urobilo.

Neboli pár, boli iba priatelia. A predsa mal ten hlúpy pocit zrady. Akoby ju podviedol a zlomil srdce tak, ako to jemu urobila Dida. Čo bolo šialené a nezmyselné.

Chcel ju vziať do náručia, ale jeho tvár a zrejme aj ruky voňali po mandliach, ako sa otieral o Zuzanu. Bolo viac než zjavné, že Kata nestojí o zdieľanie molekúl jeho priateľky, ktoré na ňom zotrvávali.

Bez slova vstal a odišiel do kúpeľne, kde si pedantne ako chirurg pred operáciou vydrhol ruky, a potom aj tvár používajúc mydlo na ruky. Nakoľko nevidel nič, čo by mohol použiť na umytie tváre, aby sa zbavil alebo aspoň trošku prebil vôňu Zuzany zo svojej pokožky.

Bolo hlúpe, že to robil. Zuza bola jeho priateľka a on mal skutočne rád vôňu sladkých mandlí. Ten čin bol jasné popieranie  jej existencie. Odmietal ju nechať vystavať medzi ním a Katarínou múr zabraňujúci fyzickému kontaktu.

Čo bolo neskutočne naivné, nespravodlivé a hrozné. Ona nemala problém udržiavať ilúziu jej priateľa medzi nimi po celé tie mesiace. A on takto hrozne ubližoval svojej priateľke.

Ale napriek tomu, že si to uvedomoval, nebola v ňom jedna jediná časť, ktorá by bojovala za Zuzanu. Zmyl ju zo seba, vypláchol ústa ústnou vodou a s výčitkami nie pre Zuzu, ale Katku a jej slzy, sa vrátil k nej.

Sedela na gauči, fotky rozhádzané po obývačke a  tupo hľadela do svojich dlaní.

 Jeho srdce sa lámalo. Nebolo správne, aby jeho Smieško vyzeral tak skormútene.

Chcel povedať alebo urobiť niečo vtipné, no nemal pocit, že by to teraz ocenila. Trúchlila a potrebovala uctiť pamiatku svojej matky, nie znášať jeho šaškárne.

Bez upozornenia na svoj návrat prešiel do kuchyne a postavil na čaj. Vedel presne, kde má svoj obľúbený, lipový, od jeho babky. A našťastie taktiež vedel, že čaj je jediná vec, ktorú nikdy necukruje a ani nemeduje.

Urobil ho za veľkú sklenenú misku, v ktorej videl Katu párkrát miesiť cesto na americké čokoládové sušienky. Bude to dlhý večer.

Dúfal, že  na neho nenakričí, že celé kovové luhovátko šmaril do misky.

Malou naberačkou nabral plný hrnček a  bez rečí ho položil na stolík pred ňu.

Bolo medzi nimi akési divné napätie, ktoré vytvorila a zrazu nevedel, čo má povedať, čo si môže dovoliť povedať.

„Som v poriadku, Kubo, vážne. Nemusíš tu byť. Bež za ňou a dokonči čokoľvek si robil. Nechcem byť tvoj kazišuk. Alebo aby ste sa pre moje malé zrútenie hádali. Za to nestojím.“ Jej hlas bol nezvyčajne plochý a vyrovnaný. Dokonca ani po slzách nebolo pamiatky. A to ho vystrašilo ešte viac, ako more, čo ronila nedávno. Na jej výlevy plné preafektovaných gest bol zvyknutý. Ale toto bezemočné stvorenie bolo neznámym, strašidelným územím.

„Stojíš za omnoho viac. Mne určite. Sex je sekundárna potreba, neumiera sa na jeho nedostatok. A skutočne sa nemusíš obávať. Zuzana je v pohode s tým, že som tu. Nežiarli. Dôveruje mi a toleruje mojich priateľov.“ Dovolil si vziať jej ruku do svojich a usmial sa na ňu.

„Sex je primárna potreba, Jakub. Nemôžem uveriť, že vieš, čo znamená slovné spojenie opakovaná penetrácia, ale nevieš, že tak dôležitá vec je skutočne na prvom mieste v našich potrebách.“ Snažila sa vtipkovať, no jej hlas ju prezradil.

Vyzerala krehko. Akoby sa každú chvíľu mala rozsypať. Pomaly sa utvrdzoval, že nemá rád túto verziu Kataríny.

Mal rád, keď bola hlučná, drzá, hašterivá a niekedy až infantilne veselá. Táto vážna verzia bola veľa už aj na neho.

Ale aj tak sa zasmial. Bol presvedčený, že sex je sekundárna potreba.

„Do svojich šestnástich či tak dáko som nesexoval a žil som.“ Úmyselne začal hádku, aby videl tú jej ohnivú stránku a na chvíľu ju prinútil myslieť na niečo iné.

Jej oči zaiskrili známym ohňom a on sa spokojne oprel do operadla gauča. Bola bližšie k dievčaťu, ktoré mal rád a ktorému rozumel.

„Stavím sa, že si mal nutkania sa dotýkať Jakubka juniora minimálne od trinástich. A to ti ešte vkladám do dlaní moc veľkú vieru v teba. Takže nie, toto ti nežeriem. Sex je primárna potreba. Som si tým istá. Tak sa nehádaj.“

Prikývol, tajne sa škeriac nad jej zvolenými slovami. Bol ochotný pripustiť, že sa mýlil až keď si to skontroluje na internete. To predsa nemôže byť skutočne primárna potreba, ak by sa na to nehľadelo z potreby rozširovania ľudskej populácie. V tom prípade by to mohlo byť skutočne v prvých priečkach...

„Ona je asi fakt super dievča, že? Ja by som vybuchla jedom, ak by som bola na jej mieste.“

Chvíľu mu trvalo, kým sa zorientoval. Myslel, že tá téma už skončila. Nechcel sa baviť o Zuzane, nie teraz, nie dnes. A tak  len prikývol a  klesol na kolená, aby mohol začal zbierať fotky rozsypané  po podlahe.

Boli tam z čias keď bola Katka maličké dievčatko v ružových šatôčkach, keď bola jej matka tehotná, zo svadby a plno iných časových úsekov ich života. A on si ich potajme popri zbieraní obzeral.

Ani nevedel, ako veľa mali spoločného. Nos, ústa, vlasy, lícne kosti...  Iba oči mala po otcovi. Jej matka ich mala veľké a krásne svetlo hnedé. Zatiaľ čo Katka ich mala ako mandľové orechy a farby hokej čokolády. Až niekedy vyzerali skôr čierne.

„Povedz mi niečo o nej.“ Podal jej fotky a ona ich začala zastrkávať späť do albumu, nehladiac na časovú líniu.

„Nechcem na to myslieť. Len som si potrebovala pripomenúť jej tvár, aby som nezabudla.“

„Tak myslím, že je čas pripomenúť si aj tie pekné veci, čo ste spolu zažili. Aby si nezabudla ani na ne. A myslím, že bude najlepšie ak si spomenieš na niečo, čo si na nej milovala. Nemáte s otcom správny spôsob smútenia a uctievania si jej pamiatky. Beriete to z úplne zlého konca. Namiesto toho, aby ste sa sústredili na to pekné, čo ste s ňou zažili, čo pre vás znamenala a na lásku, čo vám dávala, sa zámerne necháte topiť poslednými, smutnými dňami. Tak teraz sa sústreď a skús mi povedať prvé, čo ťa napadne, keď pomyslíš na svoju matku.“ Pomaly jej podával fotky a ona ich ukladala do albumu, zatiaľ čo v tichosti premýšľala.

 Bol prekvapený, že mu nič nepovedala na jeho predslov. Bola ten typ, čo si nenechá do takmer ničoho kecať a skutočne očakával päsť v oku, minimálne dva sety. No ona sa len jemne usmiala na fotku, kde jej otec kľačí na kolene, v obleku, a jej matka v svadobných šatách na neho hľadí, naťahujúc k nemu obe ruky, akoby mu chcela pomôcť vstať. Nevedel, čo tým fotograf zamýšľal, ale bolo to za totality, možno vtedy tieto pózy skutočne boli in.

„Škorica. Vždy voňala po škorici a nikdy nekupovala škoricový cukor alebo už mletú v sáčku. Vždy celú. Vravela, že tá aróma, keď si nastrúhaš, do koláča, škoricu sám sa nedá len tak dosiahnuť už vypáchnutou z obchodu.“ Vzala ďalšie fotky a znova ich strkala do obrovského albumu.

„To pre to pečieš? Aby si jej bola bližšie?“

Zasmiala sa a zdvihla na neho obočie s našpúlenou pusinkou.

 „Čo? Nemôžem sa opýtať?“ Mykol plecom a jemne do nej sotil lakťom.

Odložila fotoalbum na stolík a stiahla nohy do tureckého sedu, stále držiac v rukách neodložené fotografie.

„Z počiatku áno, teda myslím, vždy som rada piekla. V podstate som vyrastala zasypaná múkou a práškovým cukrom.“ Aby svoje tvrdenie dokázala, prehadzovala fotky až kým nenarazila na jednu, kde bola jej matka a malinké asi trojročné dievčatko s vrkôčikom z ktorého utekalo pár pramienkov. A tak vyzerala ako také strapaté, vysmiate slniečko. Celé pomúčené a s rukami ulepenými od cesta. Obe sa smiali a jej matka držala v rukách metličku, ukazujúc do objektívu.

Povzdychla si a chcela si vziať fotku naspäť, no on sa ešte dosť nevynadíval na malú Katku. Mal už skôr vypýtať fotografie. Bola božsky rozkošná.

„Milovala som pečenie s ňou, nikdy ma neodháňala. A vždy, dokonca aj keď piekla na objednávku, mi dovolila asistovať. Keď som sa dostala do puberty, bol to jediný čas, keď sme ocka vyhnali preč a boli sme to len my dve. Tak, ako som nenávidela varenie, som milovala piplavé pečenie. Bolo to ako hra. A navyše to ešte aj chutilo a bolo plné cukru,“ zasmiala sa, dávajúc mu ďalšiu fotku.

Na  nej už bola len jej matka. Stála ako vojak pri veľkej torte v úbore, ako vystrihnutom z reality show o pečení. Bielom s malými čiernymi gombíkmi a menovkou nad ľavým prsníkom.

„Po jej smrti som piekla jej obľúbené recepty a piekla som ich veľa. Otec ich totiž jedol na kilá, lebo mal pocit, že je jej bližšie čím viac ich zje. Neskôr však prišiel na to, že to nepomáha.  A tak si zmyslel, že bude lepšie upiť sa každý deň do kómy, aby bol čo najďalej od skutočného sveta a mňa... Ja som ich piekla lebo mi ju to pripomínalo. Zamestnávalo moju myseľ. Ale časom sa to zmenilo a ja som piekla, lebo som si to zamilovala ešte viac a mohla som ignorovať otca pri vymýšľaní vlastných zlepšovákov. Rok po tom, ako vyhrala štátnu súťaž v pečení, jej diagnostikovali rakovinu.“ Poťukala na fotku, ktorú stále držal v rukách. „Takže to bolo všetko zbytočne a jej sen mať vlastnú cukráreň, si nikdy nesplnila.“

Nechcel aby bola smutná a nepáčilo sa mu, že predsa len znova skončili pri jej smrti. Mala myslieť na to pekné.

„Je mi to tak ľúto, Katka. Nenávidím, že si si tým musela prejsť a vyrastala bez nej. Že všetko spomínanie ti zákonite musí skončiť pri jej smrti.“ Bez rozmýšľania sa po ňu natiahol a stiahol si ju do lona, silno ju objímajúc.

„Je mŕtva, Jakub. Nech už sa akokoľvek budem snažiť myslieť na to pekné, vždy to skončí pri jej smrti. Lebo stále je to len spomínanie.“ S hlavou položenou na jeho ramene oberala malé žmolky z jeho mikiny.

„Nerozmýšľala si, že by si ty skúsila otvoriť cukráreň? Bola by to najlepšia cukráreň na celom svete. Jedol som tvoje sladkosti, ktoré dokážu vyvolať závislosť.“

„Cukor vo všeobecnosti vyvoláva závislosť, je to tichý zabijak tak ako teín. Ale nie, nikdy som to nechcela. Bol to jej sen. Ja som vždy rada písala články, robila rozhovory s našimi školskými hrdinami. Žurnalistika je o živote a ja som rada v centre. Netvrdím, že nebudem cestovať do Sýrie alebo iných vojnou zasiahnutých krajín pre super podnet na článok. Mám strach zo smrti a byť pod paľbou skutočne nechcem, ale je na tom niečo lákavé. Pri telke alebo čítaní novín môžeš cítiť pochopenie a smútok, ale iné je to zažiť. Zmení to pohľad na celú tú vec, keď uvidíš na vlastné oči, čo sa tam deje, porozprávaš sa s ľuďmi, vojakmi. Ale myslím, robiť novinárčinu tu doma tiež nie je zlé. Chcela by som napísať knihu. To je môj sen. Piecť chcela matka. Ja chcem, aby ľudia moje meno poznali. Aby poznali moje príbehy.“

 To bola Katarína, ktorú mal rád a ktorú poznal. Oduševnená, vášnivá a trošku sebestredná.

„Si dosť cieľa vedomá, aby sa ti to splnilo. Verím, že raz budem stáť v rade v kníhkupectve na tvoj podpis a malé žabky budú okolo teba poskakovať a prosiť o venovanie, lebo tvojho hrdinu milujú a budú celé vo vytržení pre krátky rozhovor s tebou,“  sľuboval úplne istý každým slovom. Ak mal niekto skutočne dosiahnuť slávu bola to ona. Bola krásna, seba vedomá, vytrvalá ,vtipná,  inteligentná a krásne nádherná duša.

Bozkal ju do vlasov a pritiahol si ju pevnejšie k sebe.  No ona sa po  chvíľke odtiahla sústredená na jeho oči. Čo bolo niečo úplne nové.  

Tá intenzita jej malých, vietnamských očí a teplo jej dlaní na jeho krku. Skôr než si stihol uvedomiť, čo robí, bol naklonený k nej iba na pár centimetrov.

Mohol cítiť svoje hlúpe srdce ako bilo a dych sa prehlboval. S jej tvárou v jeho dlaniach a malým úsmevom na jej perách strácal zdravý rozum.

Jej tvár bola červená a oči trošku opuchnuté z plaču, ale aj tak bola tým najsladším stvorením na celom svete. A on bol skutočne pripravený ju pobozkať. Katarínu. Dievča, ktoré posledné mesiace zastalo miesto medzi jeho najlepšími priateľmi.

„Musím ísť na vecko!“ vyhŕkol, vyskakujúc zo sedačky, až ju takmer zo seba zhodil. Tak ju v lete prehodil na gauč a takmer sa rozbehol do kúpeľne.

Potreboval odstup. Len teraz vyliezol z postele iného dievčaťa.

Nemohlo sa to stať. Nie znova. Prisahal, že už to znova nedopustí. Nemôže chcieť a vonkoncom milovať svoju najlepšiu priateľku. Nechcel si tým prejsť znova. Nechcel ju stratiť.

Hľadel na seba do zrkadla a mračil sa na svoj odraz. Bol hlupák, že niečo také dopustil. Ale možno bol len ovplyvnený. Počúvať z každého smeru ako by boli spolu fantastický... Vsugerovali mu to jeho najbližší.

„Si ako ufňukané dievča z príbehov čo číta!“ šomral na svoj odraz, ktorý mu odpovedal mračením s jemným súhlasným úškrnom.

On je rozumný a vie, že to nie je dobrý nápad.  Má priateľa a je úplne jedno, ako reálny je.  Tvrdí, že je skutočný. Tak musí mať na to dôvod. Možno, aby ho od seba držala? Ak to tak je  robila tú najmúdrejšiu a najlepšiu vec. Nechcel ju. Nie skutočne. Nestál o stratu ďalšej dôležitej osoby pri rozbití vzťahu.

Nakoniec to ani nebolo možné, mal Zuzanu. A boli ako jing a jang. Dokonalá súhra, jednota, doplňovali sa a mali spoločné takmer všetko. Nebola jeho najlepšia priateľka. A tak to mienil nechať.

Najlepší priateľ je človek, čo vo vašom živote pretrvá navždy a ak sa raz s niekým rozídete nedokážete byť znova len priatelia, je to hlúposť.

Keď si bol istý, že potreba vybozkávať z Kataríny život bola utlačená dosť na to, aby sa ovládal. A svoj testosteron držal pod zámkom, nabral odvahu vrátil do obývačky. Kde už boli fotky odložené a album bol položený na kraji stolíka.

„Nemáš hlad? Rozmýšľam, že zhreším a urobím si niečo pod zub aj keď už sú skoro dve,“ kričala na neho z  kuchyne.

Prešiel k nej a sledoval ju, ako otvára a zatvára skrinky.

„Máme tu akýsi suchý salám, pečivo. A dokonca som našla aj makové briošky a čerstvé." Zakývala na neho obočím. „Takže môžem urobiť obložený chlebík alebo sladkú briošku s maslom a džemom. Alebo tu máme aj Nutellu.“ Hádzala rukami a ukazovala na všetky skrinky a chladničku.

Cítil sa hrozne, že ju uviedol do rozpakov. Pre  jeho bodrel v hlave a malé neovládnutie na neho nedokázala ani pozrieť. Robila čo bolo v jej silách, aby sa ich pohľady nestretli.

„Nutella znie dobre, ale mohla by si mi tam dať aj džem?“ Tým si získal jej stopercentnú pozornosť. Aj so sladkým pečivom v rukách sa na neho otočila a zdvihla obočie.

„Chceš si uhnať hyperglykemický šok, Franek? Nutella s džemom? Ale ako  chceš, tvoje sračky,“ smiala sa, no aj tak mu poctivo jeho príliš neskorú večeru začala chystať.

„Je to zdravé a vyvážené jedlo.“ Oprel sa o chladničku a  sledoval ju, ako pedantne natierala jednu polovicu Nutellou a druhú džemom.

On by sa tým rozhodne tak nepiplal. Ale bola, koniec koncov, žena. Ony vždy všetko robia zložitejším spôsobom.

„Samozrejme, že je. Sacharidy  sú tvojou mantrou, čo si sa narodil.  V hinduistickom poňatí . Pravdepodobne si sa narodil už s tabličkou čokolády a cukrovou repou v rukách,“ rehotala sa ako pominutá a bola to príjemná zmena od jej plačlivého ja. Tak mu ani nevadilo, že si z neho strieľa.

Pripravila tri sladké žemličky a podala mu ich na tanieri. „Katka, tri ale nezjem, to potom rovno upadnem do kómy,“ zabával sa na jej predstave, že by dokázal skutočne zjesť tri briožky.

Zívla, mykajúc plecom. „Nemôžeš vedieť. Ale aby si tu nedostal cukrový záchvat, jedna je pre mňa.“ Naliala do dvoch šálok mlieko a vložila ich do mikrovlnky. Zatiaľ čo tam on stál a sledoval jej zadok, keď stála na špičkách.

Bol krajší zo dňa deň viac a viac. Ak bolo niečo také vlastne možné.

„Okej, možno by som mal ísť. Si unavená. Mala by si si pospať. Máš za sebou na nič deň.“ Položil tanier aj s večerou, možno skôr  už skorými raňajkami, na pracovnú dosku a cúvol.

„Och,  Jakub zostaň. Prosím. Pred zrútením a tým hlúpym telefonátom som premýšľala, že si pustím Angeliku. Matka ju milovala. Myslíš, že by si ju mohol kuknúť so mnou?“ To posledné, čo v skutočnosti chcel bolo sledovať ten hrozný film. Jeho matka mala všetky knihy, tej tragédie, vo svojej osobnej knihovničke. A zakaždým, keď bol vysielaný v televízií ho sledovala so zatajeným dychom.

Ale prikývol. Znova sa načiahol po tanieri a venoval jej plný úsmev cez rameno.

„Ale žiadne slzy, keď bude De Peyrac horieť! Je to len bábka a z neho je pirát. Všetci to vieme, tak nevidím zmysel v rumázganí,“ varoval ju cestou do obývačky.

„Ty, ty jeden hnusák! Ako si mi to mohol urobiť? Takto mi pokaziť zážitok z najnovšieho kino hitu?“ Zhrozene híkala a on urobil chybu, že sa otočil k nej, aby jej mohol darovať zubatý úškrn. No do jeho tváre plnou silou narazila utierka, s ktorou si to dodupala do obývačky.

Hodil ju späť do jej ešte stále trošku opuchnutej tváre a pohol sa k televíznemu stolíku, aby mohol medzi cédečkami nájsť tie hrozné filmy.

„Vieš, ani sa nedivím, že ich tvoja matka milovala. V skutočnosti nejestvuje ženská, od štyridsiatky vyššie, čo by nemilovala ten nezmysel. Moja matka je schopná vziať si voľno, keď to vysielajú a to teraz myslím smrteľne vážne.“ Konečne našiel dokonca originál DVD s názvom týždenníka, v ktorom pravdepodobne boli ako darček.

Katka už bola nachystaná so svojou legendárnou mäkkou dekou. V ktorej bola zababušená s nohami stiahnutými k hrudi, až jej z pod nej trčala iba strapatá hlava.

Usmial sa nad tým obrázkom a prešiel k nej na gauč.

Natiahol sa po tanieri a štuchol do nej, no ona ho ignorovala sústredená na  úvodné titulky. Zrejme skutočne mala rada ten film a aj keď mal chuť s ňou diskutovať na tú tému, mlčal. Ona tiež pekne tíško sedela na mieste, keď mali maratón Kráľovstva a Hobita.

Lámalo ho už po prvej scéne, ale zažmurkal. Odhodlaný vydržať aspoň po tú scénu so senom. Chcel s ňou byť hore a robiť jej spoločnosť tak, ako sľúbil.

„Fakt, je to dobré.“ Zamľaskala po druhom odhryznutí zo žemle a veľkom dúšku vanilkového mlieka, čo im pripravila.

„Vravel som ti to. Ja viem, čo je dobré.“ Pyšne si buchol do hrude s poly zjedenou žemľou.

„Oh, Bože, za toto by som ju ubila,“ vzdychla, keď sa dostali k neslávnemu senníku. „On je tak krásny, čo sa na ňom nedá chcieť? Ak by som bola na jej mieste nie len, že by som mu dala svoje poprvé, ale ušla by som s ním. A do roka  mu porodila aj šesť detí. Prisahám. Je vina jej rodičov, že sú v dlhoch, nie je povinná vziať si toho úchyláka.“

To bolo jeho dievča. Presne tento názor mal aj on. Nemusela si ho skutočne vziať. Ak by odmietla, nemusela sa autorka zbytočne rozpisovať na ďalších dvesto kníh.

„Ale o čom by bol potom ten brak, Cute? Ona ho musela nakoniec odmietnuť. Nebolo by tak sakramentsky romantické, ak by jej manžel – príšera, nezískal jej panenstvo. Je to všetko vyšpekulované. Aby ste sa vy ženy nad tým mohli rozplývať. A zabudli na skutočnosť, že bol vlastne podliak. Vezmi si, že si ju kúpil. Dokonca ani neprišiel na vlastnú svadbu. A ak by bola Angelika ako iné ženy a neodmietla ho pobozkať a tým neranila jeho mužskú ješitnosť a potrebu dostať všetko, čo chce, vyspal by sa s ňou v tú noc. A bolo by mu, sakra, u prdele, či je do neho zamilovaná,“ zabával sa na jej zamračenej tvári a úplne ignoroval obrazovku.

„Asi máš pravdu, ale nemôžeš poprieť, že je to istým spôsobom nehorázne sladké.“

 „Samozrejme, že je. Je to prvotný model, dnes už slávnych, zlých chlapcov. Je bohatý, má problémy so zákonmi a rešpektovaním autorít. Má vlastný, malý hárem a číta im oplzlosti na počkanie."

„Si taký hrozný. Môže to byť aj línia z krásky a netvora."

„No to, ale záleží, ktoré spracovanie myslíš. Teraz ich máš fúru a polovica už s pôvodnou rozprávkou nemá nič spoločné. Myslím, že posledné filmové spracovanie má najbližšie k tomu, aby som o ňom mohol povedať, že sa dalo pozrieť do konca.“

„Myslíš to so zlatou srnkou? To nemôžeš myslieť vážne. Je to hrozné. Špinavé a tmavé. Najlepšie je s Alexom. Je absolútne na zožratie.“  Prevrátil oči nad tým jej rozplývaním sa.

 Ženy sú hrozné. Stačí do hlavnej úlohy dať skutočne sladkého chlapčeka a hneď sú schopné povedať, že ten film je proste senzačný a to iba pre hlúpe obsadenie.

„Nebudem sa s tebou na túto tému ani hádať. Poviem iba, že to malo pôsobiť špinavo a pochmúrne. To bolo na tom skutočné. Do časovej osy  v ktorej bol príbeh zasadený bolo všetko presne tak špinavé a tmavé. Ale nestojí to za hádku o takmer pol tretej ráno, keď ani jedna verzia sa mi nepáči tak ako od Walt Disney,“ ukončil to nakoniec. Vedomí si toho, že s tým jej vzal posledné slovo. Lebo tak či onak by skončili pri kreslenej verzií.

Milovala rozprávky od Walta a úspešný koniec hádky mohol získať  len spomenutím jeho diela.

„No, aspoň na niečom sa zhodneme. Walter je najlepší, nech mu je zem ľahká.“ A potom si o neho proste oprela hlavu, prehodila cez neho deku a sústredene hľadela na televíziu.

Prehodil ruku okolo jej ramien a pritiahol si ju na hruď, do pohodlnejšej polohy pre nich oboch.

Nevedel kedy zaspal. Pamätal si, ako Joffrey čítal nehanebné knižky svojim spoločníčkam a sám si tú svoju pritiahol ešte viac k sebe.

Bola poddajná a z jej úst vychádzalo pískanie malej myšky, spala. Tak  sa aj s ňou položil na gauč a svetlá pre neho oficiálne zhasli.

Zobudil sa na štrngotanie kľúčov v zámku a hneď skontroloval spiacu Katarínu. Ani sa nepohla. Jediné čo sa zmenilo v ich konštatácií, bola jej ruka, prehodená cez jeho brucho a polovica nej samej, ktorá si z neho urobila vankúš. A samozrejme, malé fľakaté klbko, pri ich nohách, ktoré nespokojne zaskučalo, keď ho náhodou trošku nakopol pri pokuse vstať.

Katarína pre jeho veľké prekvapenie, bojovala s prepustením jeho maličkosti. Schytila jeho tričko do pästí a  zašomrala tíško jeho meno. Čo pochopil ako prosbu, aby zostal. No on musel konfrontovať toho muža, čo sa dobíjal do kuchyne.

Nakoniec sa mu podarilo uvoľniť z jej zveráku akurát vo chvíli, keď sa Katin otec dovláčil do obývačky s prekvapeným výrazom.

„Jakub? Čo tu robíš?“ pretrel si unavene oči, naťahujúc krk, aby sa pozrel, čo sa to vrtí na gauči.

„Katka mi večer volala, že je doma aby s vami strávila včerajší deň. Ale vy ste tu nebol a ona sa cítila zle. Tak som prišiel. Bála sa, že niekde pijete, no nemala odvahu vám volať, aby ste sa necítili zle, ak by ste sa skutočne niekde opíjali,“ odpovedal pokojne s rukami prekríženými na hrudi a snažil sa zistiť, či boli jej obavy oprávnené.

 Ale nevyzeralo to tak. Stál rovno, možno trošku uvávený, ale ani alkoholový oder z neho netiahol. Nebol neupravený. Jeho košeľa bola trošku pokrčená, ale zastrčená v rifliach a jeho vlasy vyzerali ako by sa práve zobudil. Ale to nemal právo súdiť. Tiež si posledné týždne nedával na čas s vlasmi.

„Nepil som. Nepijem od vtedy, ako mi sociálny pracovník hrozil, že mi ju vezmú za zanedbanie starostlivosti.“ Nehľadel na neho. Sledoval svoju dcéru, spiacu na gauči. Aj keď už dávno nespala, prestala pískať, ale vyzeralo to, že sa rozhodla hrať spiacu princeznú.

„Bol som... Stretávam sa s niekým. Už pár týždňov. Nič vážne, len si navzájom vypomáhame s potrebami... A včera som nezvládal byť sám. Tak som zostal na noc a... Ak by som vedel, že je doma, vrátil by som sa. Nenechal by som ju samú.“ Pretrel si zátylok a znova ťažko vzdychol. „Ďakujem, že si tu pre ňu bol. Toto je jeden z dôvodov, prečo si nie som istý, či je správne ísť ďalej a pokúsiť sa s niekým o vzťah. Mám obavy, či by bola ochotná akceptovať...“

„Myslím, že o tom sa musíte porozprávať s ňou,  ale osobne si myslím, že by vám dopriala lásku. Miluje vás a istotne by bola pokojnejšia, ak by vedela, že nie ste sám. Je to romantická duša. Porozprávajte sa s ňou.“ Potľapkal jej otca po ramene a venoval mu ešte jemný úsmev.

„V poriadku, chlapče. Bež si ešte ľahnúť. Je len pol siedmej ráno. Možno by si mohol vziať našu krásku a uložiť sa s ňou v jej izbe.  Predsa len je pohodlnejšia posteľ, ako ten malý, tvrdý gauč.“ Na oplátku on stisol rameno Jakubovi a potom sa pohol bez ohliadnutia do svojej spálne.

Vedel, že by mal ísť domov a pripraviť sa do školy. V skutočnosti mal času viac než dosť, ale pravdou bolo, že nechcel. Chcel zostať s ňou.

Chcel ju ešte chvíľu držať a cítiť jej pokožku. Keď prišiel a držal ju voňala po detskom kréme, no teraz ráno, jej pokožka voňala ako ona. Zmes zbytkovej arómy krému a trošku potu, ktorý sa na jej pokožke držal počas spánku. Bola to čistá, ničím nekrytá vôňa ženy a miloval to.

Možno to bolo aj tým, že si bol istý, že žiaden muž nikdy nemal možnosť spoznať túto Katarínu. Vidieť ju zraniteľnú a cítiť pižmo jej pokožky. Mať jej telo omotané okolo svojho počas snenia.

Zatriasol hlavou, dostávajúc tie hlúpe, nepatričné myšlienky z hlavy. Namiesto premýšľania o jej vôni ju pomaly zdvihol z gauča a cmukol na Klbko, nech ho nasleduje.

Zažmúrila na neho jedným okom a pritisla tvár do jeho hrude . „Prečo ma berieš na rukách?“ tíško mrnčala, no nepúšťala sa ho celú, krátku cestu.

„Nechcel som ťa budiť, ale ak chceš, môžem si ťa vyhodiť na chrbát alebo rameno,“ šepkal jej do vlasov, za čo si vyslúžil odfrknutie. No stále sa ho držala ako kliešť.  Až pokým ju nepoložil do postele a neprikryl paplónom.

To už mala oči otvorené a prekvapene žmurkala, keď sa pohol k dverám s tichým dobrú noc.

V skutočnosti chcel zostať. Chcel si k nej ľahnúť a spať s ňou v náručí. Boli to už mesiace, čo naposledy držal ženské telo a tisol si ho k sebe v spánku.

Ak by sa naďalej tvárila, že spí. Aj keď dobre vedel, že je hore. Bol by drzý a ľahol si  k nej, ale ak by to urobil teraz, bolo by to príliš divné. Príliš očividné  a mohlo by to byť skutočne špecifikované, ako úmyselné podvádzanie Zuzany. A to nechcel. Lebo  s ňou nikdy nestrávil noc aj so spánkom. A zvláštne  bolo, že mu to vôbec neprekážalo.

Zuzana mala prísnych rodičov. A možno neboli. A každý iný rodič nedovolí svojej dcére len tak prespať u priateľa alebo aby on prespal u nej. A len jeho matka bola tak nekonvenčná a benevolentná.

„Môžeš...“ zastavila sa a on si povzdychol. Ak by povedala,  že si môže ľahnúť k nej a vyhodí to psisko, čo si to prášilo do postele, urobil by to. Ostal by  a neľutoval ani sekundu. „Prídeš po škole? Či máš plány so Zuzanou, ak máš tak v poho.   Oh... Ahoj.“ Otočila sa mu chrbtom a zdvihla paplón iba na toľko, aby sa k nej Klbko mohol pridať.

„Po škole sa zastavím, zájdeme na námestie, isto tam bude zasa ten pán na Martinských trhoch, čo predáva knihy za babku.  Vyberieš si dáku na meniny a možno ti kúpim aj dve. Vyspi sa trochu. A ty nehnevaj mamičku, Acheron.“

Zatvoril dvere a zhlboka sa nadýchol. Začalo to byť medzi  nimi divné, alebo sa mu to iba zdá?

33. kapitola

Didiana

Pridala hlas na malom rádio a vrtiac zadkom miešala vajíčka. Pôvodne to mali byť volské oká, no pri otočení sa jej to celé potrhalo a tak to vareškou rozmiešala. Dokonca mala aj vymyslené meno, Mirove vajcia.

Iba pre prípad, ak by sa pýtal, kde má volské oká, čo si pôvodne objednal pred tým, ako si odskočil na jednu „cigušku“ na balkón. Jeho slová.

Telefón na konferenčnom stole sa rozospieval. A aj keď mali skutočne exkluzívny vzťah a boli k sebe otvorení, k staraniu sa do jeho hovorov sa ešte nedopracovali. Tak to teda nechala padnúť do hlasovky, pokračujúc vo vrtení zadkom, aj po stiahnutí vajec z horáka.

Vytiahla červenú mletú papriku a čierne korenie, aby nimi mohla poprášiť vaječinu tak, ako to robil Jakub, keď sa telefón znova ozval.

Muselo to byť naliehavé. Jeho telefón bol v podstate non stop ticho. Iba sem-tam sa ozvali jeho kamoši, či nezájdu von, alebo či môžu prísť na jeho telkáči kuknúť zápas, či pirátsku nahrávku najnovšieho filmu.

Balkónové dvere zapraskali a už stál vo vnútri, nadávajúc na zimu, čo sa posledné týždne začala ukazovať v plnej paráde.

„Ako ja, zasrane, nenávidím tú suku.“ Dovliekol sa do kuchyne a oprel sa o harmonikový radiátor, sledujúc ju zvedavo pri príprave ich večere.

„O tom mi hovor. Som uzimená už od augusta. Nevadilo by mi, ak by na Vianoce bolo plus tridsať a ja by som zdobila kokosovník alebo hoci akú inú palmičku. Inak, volal ti dakto.“ Kývla hlavou smerom k obývačke, vypla rádio a vzala so sebou taniere. S mikroténovým sačkom, v ktorom bolo čerstvé pečivo, zaveseným cez malíček.

Bol rovanko prekvapený ako ona. Väčšinou po práci trávil všetok čas s ňou a s jeho kamošmi. Ak bol ochotný nechať ich, aby narušili ich rutinu. Pozostávajúcu z vyzdvihnutia po škole, zhltnutí niečoho, čo uvaril alebo objednal a potom sexe. Ten mal zo všetkého najradšej.

Jeho zásuvka, kde mal pred tým trávu a potrebné príslušenstvo k ušúľaniu jointa, teraz obsahovala aj nemožne veľké množstvo kondómov.

Síce sa už dostala znova k tabletkám, no po skúsenostiach im neverila a tak ho nechala, aby sa chránil. Zatiaľ, čo ona brala pilulky. Bolo to vyše stoosemdesiat percent ochrany. Prakticky bola v tej chvíli neplodná. Aspoň v to dúfala. A on bol skutočne najsladší muž, ktorý chodil po zemi, lebo mu to vôbec neprekážalo a nedurdil sa.

„Žaludia hlava! Čo zasa ten chce?!“ vrčal, mračiac sa na display svojho dotykáču.

Nemal svoj deň. Nebolo to tak, že by nehrešil. Ale dnes mal ústa skutočne odporné. A dokonca aj permanentný úškrn akosi stagnoval.

Chystala sa ho opýtať čo s ním je, no zastavil ju zdvihnutým prstom a priložil si telefón k uchu.

Pustila sa teda do jedla, sústredená na opakovanie Simpsonovcov.

„Potrebuješ niečo?“ Jeho tvár si prešla neskutočne rýchlymi zmenami.

 Najskôr údiv, potom neviera a potom zlosť. Pri tej skončil. Jeho tvár očervenela a na krku mu navreli žily. Vyskočil z gauča a takmer zhodil stolík, ako sa pohol k tomu malému priestoru medzi kuchynskou časťou a obývačkou, aby mohol dupať tam a späť.

„Robíš si zo mňa srandu? Dnes som vám zachránil minimálne päťdesiat tácov. Nebiť mňa tak vám ten chuj, zle naflashuje všetky DPS. Strávil som hodiny opravou dokurvených. A to ani nie je práca, za ktorú som platený, som len hlúpy opravár strojov. Nie inštalačný technik.“ Chvíľu bolo ticho, ktoré Miro využil na funenie a trieskanie do všetkého, čo mu prišlo do ruky. Dokonca zhodil jeden zarámovaný obraz krajinky, ktorú zavesila pri vchodové dvere.

„Ja z tvojho „je mi to ľúto“ nenaplním chladničku a nezaplatím nájom a účty. Sľúbil si, že tento rok už dostanem zmluvu na neurčito, Adri. Vravel si, že som sa osvedčil a že v tom nevidíš problém!“ zúril. Nemyslela, že by dokázal byť nahnevaný, ale on sa doslova klepal zlosťou.

„Och, vieš čo? Je to jedno. Zrejme si sa nesnažil dosť. Vrchnosť nevrchnosť, si môj líder. Ak by si povedal, že ma potrebuješ, ak by si skutočne bojoval...“

„Nájdem? A ako asi? Teraz, keď sa blížia tie poondené sviatky? Po nich to bude minimálne do marca s ponukou práce totálne na nič. A ty to vieš!“ Znova sa odmlčal, počúvajúc človeka na druhej strane a prikývol, aj keď ho volajúci nemohol vidieť.

„Mám na výber? Hej, o siedmej na personálnom. Áno, do konca mesiaca. Vydup aspoň odstupné. Spravil som pre vašu, vydrbanú, firmu dosť, aby som si zaslúžil aspoň, skurvených, osemsto ečok.“

„Nemám? Ako, kurva, nemám?! Pracoval som pre vás dva roky! Dva roky, Adrian!“ Tresol do dverí od kúpeľne a hneď sykol, vytriasajúc z ruky bolesť.

„Vieš čo? Si na nič šéf. Drel som sa, ako taký kokot. A nakoniec nemám právo na odstupné, lebo mi skončila zmluva a oni nie sú povinní? Kiež by vám byrokracia pojebala zadky!“ A v sekunde bol telefón na cucky, rozletený po celej miestnosti.

„Smradi. Oni si zmysleli, že budú vyhadzovať pred sviatkami. Chápeš? Ako k tomu príde taký otec dvoch detí? Alebo slobodná matka? Dvadsať, vyhodili dvadsať ľudí vrátane mňa. Vedel som, že budem mať skurvený deň. Ráno som zakopol cestou do práce. Na rovnom chodníku," zasmial sa, akoby to bol ten nejlepší vtip, „zmeškal autobus a v jedálni nezostal gril, tak som si musel dať bagetu. Kurva. Kurva.Kurva!“ Znova si vošiel rukou do vlasov a silno zaťahal.

„Dokonca som si práve rozmrdal dvestoeurový fón.“ To už zakňučal ako malý chlapček, ktorému sa pokazilo autíčko.

„Miro,“ skúsila pomaly prejsť k nemu. Keď nereagoval, pomaly položila ruky na jeho zápästia a uvoľnila vlasy zo zovretia jeho pästí.

„Mám dáke prachy. Požičiam ti. Aspoň kým si nenájdeš niečo iné. Len pokoj. Okej? Nič nie je tak zlé, ako sa na prvý pohľad zdá.“ Jej pokus o upokojenie mal úplne opačný účinok a on na ňu vycedil zuby.

„Nepotrebujem tvoje prachy, Diana. Máš ich odložené na výšku. Nejde o to, že by som nemal rezervu. Ako si si isto všimla, nie som muž, čo by bol príliš náročný. Ide o to, že som sa osamostatnil od rodičov a v podstate hneď stál na vlastných nohách, bez menších problémov. Nedokážem si predstaviť, čo budem robiť bez práce. Neverím, že by som mohol mať dvakrát toľko šťastia a našiel si prácu na prvý záhul. Som z toho zúfalý.“ Prešiel si dlaňami po tvári a ťažko vydýchol.

„Poď ku mne.“ Natiahla sa po ňom a stiahla ho do svojho náručia, pokladajúc jeho hlavu na svoju hruď, aj keď sa musel, chudák, skloniť. Ale aj tak to urobil a nakoniec sa uvoľnil, sťahujúc ju so sebou na zem, aby si ju mohol vyložiť na nohy, ktoré poskladal do kolísky so spojenými chodidlami.

„Ospravedlňujem sa, za tú spŕšku injektív. Stratil som nervy a zabudol, že som v spoločnosti sladkej dámy,“ šepkal jej kozám, čo ju takmer rozosmialo.

Nikto ju nikdy nenazval dámou, a určite sa nik neospravedlňoval, že pred ňou hrešil. Miro bol neskutočný exemplár. A to si myslela, že Jakub je jediný svojho druhu. Nakoniec to však vyzeralo, že má Miro dokonca ešte lepšie vychovanie, ako Jakub. Neverila, že by to mohlo byť možné.

Vstala a jednoducho prešla ku gauču. Keď si bola istá, že má jeho plnú pozornosť, vyzliekla si jedným ťahom tričko a provokatívne ho hodila do jeho strhanej tváre.

„Poď, ukážem ti moje rozptyľovacie schopnosti. Uvidíš, že ťa na chvíľu prinútim zabudnúť, na tento otrasný, nespravodlivý deň.“ Nebola typ, čo by problémy riešila sexom.

 Ale boli problémy, ktoré sa proste nedali vyriešiť hneď a potrebovali čas. V takej chvíli bolo zamestnanie mysle, niečím príjemným, trebárs sexom, tou najlepšou možnosťou, ako sa cez to dostať. Aspoň na čas.

Poslúchol. Jeho inicializácia bola ta tam. Ale to jej pre teraz nevadilo. Bola rozhodnutá postarať sa o neho. Aj keby celý čas len ležal a ani sa nepohol.

Neskôr toho dňa. Keď boli obaja sexuálne uspokojení a príjemne unavení, Miro vyhlásil čas na trošku zelenej. Čo rozhodne schvaľovala. Problém však bol, že saklík bol prázdny. A tak teda, aj keď chceli zostať nahí v posteli a ubaliť si v pohodlí pri telke, museli zavolať jednu jedinú osobu, ktorá im mohla pomôcť.

 „Kámo, vyzeráš biedne,“ oznámil mu Tomáš. Niečo ako jeho osobný mini dealer a podal mu práve ušúľanú cigaretu. „Odrezala si ho od tvojej pičky, že je jak hovno?“ Skôr, ako stihla odpovedať, dostal jej nový kamarát riadnu facku. Až mu hlava takmer tresla o stolík a to ju prinútilo sa zachichotať.

„Povedal som ti, pozor na jazyk, keď s ňou hovoríš. Urvem ti gule, ak ešte raz urobíš alebo povieš niečo nevhodné na jej adresu.“ Bol tak sexy, keď bránil jej česť. Jeho zauzlené vlasy boli mokré od sprchy a strnisko bolo tak akurát dlhé, aby príjemne dráždilo. Potrebovala ho poťahať, za jeho hrdinstvo, za krúžok v pere. Vedela, ako to zbožňoval.

Osmelená už pár silnými šlukmi prekročila stolík a hodila sa na Mira, omotávajúc ruky okolo jeho krku. Aby ho mohla tvrdo pobozkať.

„Absolútne ťa žeriem, keď hájiš moju krehkú bytosť. Mám chuť vykopnúť toho pandrláka a odmeniť ťa.“ Sklonila sa k nemu a bez ostychu prešla jazykom po jeho ušnom lalôčiku, aj keď vedela, že práve robia pekné divadlo ich spoločníkovi.

„Bože, ľudia, som stále tu!“ upozornil na seba, keď Mirove ruky vkĺzli pod jeho tričko, ktoré jej po sprche obliekol.

„Tak vypadni!“ vyhodila ho, ako zo svojho, za čo si vyslúžila uhryznutie a schvaľujúce prikývnutie, medzi bozkami.

„Dokážeš sa po ňom nevešať aspoň tridsať minút, nech sa so svojím kamošom môžem v pokoji porozprávať?“ kritizoval ju, a drzo sa načiahol, aby ju stiahol na bok.

Nakoniec to ukončil Miro, keď ju prestal bozkávať a uhladil jej vlasy za uši.

„Dnes je za rozptýlenie, od skurveného dňa a padáka, čo som dostal. Nemôžeš jej zazlievať, že ma zamestnáva, aby som na to nemyslel,“ uškrnul sa, tlačiac hlavu do jej ohybu krku a ramena.

Tom sa zamračil, akoby musel nad jeho slovami premýšľať. A možno skutočne musel. Materiál bol silnejší, ako obvykle, a ona sa cítila rozjarene a vtipne už len z pohľadu na pokrčenosť jeho tváre.

„Vyhodili? Myslel som, že si niečo ako ich zlatý chlapec, alebo tak.“

No to si mysleli všetci. Ale zrejme sa mýlili. Ona sa tak celkom do jeho situácie nedokázala vžiť. Aj keď stále súcitila.

Mala síce trvalú brigádu od svojich šestnástich, ale taktiež v skutočnosti nikdy nebola závislá na svojom zárobku. Mala rodičov, čo sa o ňu starali. A čas, keď bude odkázaná sama na seba bol tak vzdialený, že sa neunúvala nikdy nad tým skutočne premýšľať.

„Ani ma nechci naštvať, brácho.“ Rozhodil rukami až mu uhlík z cigarety vpadol a tak ho rýchlo oblial troškou piva.

„Kurva, som na sračky,“ zachechtal sa, pri pohľade na spúšť, čo nechalo pivo a rozmočený tabak s popolom na svetlom koberci.

„Mám návrh,“ ozval sa Tomáš. Vytrhávajúc oboch z hľadenia na fľak. „Eva sa chce usadiť. Decko a tak. Veď to poznáš. A ja nemôžem ďalej dílovať, ak skutočne budem otcom. Mohol by si to prebrať za mňa. Iba do vtedy kým si nenájdeš prácu.“ Až ňou trhlo pri predstave, že by Miro skutočne súhlasil.

Ale bola to jej vec. Nebola jeho oficiálna partnerka. Nemala mu do života čo kecať. Bola len kamoška s benefitom.

„Počkaj, chceš mi povedať, že sa budeš ženiť? Ty?“ Ukázal na svojho kamaráta, ako na príšeru v cirkuse, zatiaľ čo sa obvinený z plna hrdla rozrehotal.

„Blázniš? Žiadna svadba. Nechce ju. Pýtal som sa jej trikrát, či chce aj svadbu alebo jej to stačí tak ako to máme. Nestojí o to. V skutočnosti vravela, že jediné čo chce je, aby malo naše decko moje priezvisko a ja som podpísal otcovstvo. Aby som s ňou nevyjebal ak vezmem do zajačích,“ chechtal sa, poťahujúc z cigarety. „Ale to nie je hlavná téma. Tak čo? Ideš do toho?“

„A to si odídeš len tak? Žiadne problémy alebo guľka v hlave?“ Nedalo jej. Musela sa ozvať. Mira mala skutočne rada a netúžila ho vidieť v problémoch. Raz sa postaví znova na nohy a nájde legálnu a dobrú prácu.

„René je super chlap. Stačí ak s ním nevybabreš a neodrbeš ho o lovačky alebo matroš. Základné pravidlo je nenavišovať cenu a nezarábať cez neho na seba. Neužívať čo predávaš. Dealer nemá byť závislí na tom čo predáva a ak, tak si už aspoň zaplatiť, za to čo užiješ. Ak budeš poctivý, on bude spravodlivý. Za tie roky, čo pre neho makám som ani raz nemal problém. A odísť môžeš ak si nenarobíš dlh, ktorý budeš musieť splatiť.“

„Koľko?“ ozval sa Miro a ona potlačila chuť zaskuvíňať. Dúfala, že ho vysmeje a povie, že nech si ide lanarčiť niekoho iného. No bolo jasné, že nad tým skutočne uvažuje.

„Záleží od predaja. Čim viac predáš tým máš logicky viac. Nie je tam fixný plat. Preto je to lepšie ako bokovka. Ale vravel si, že šetríš, pokiaľ si pamätám. Nie? Na auto či na čo. Tak by ti to mohlo vystačiť.“

Miro prikyvoval, úplne namotaný na možnosť zárobku, čo ju rozhodilo a dostala chuť bojovať.

 Potreboval otvoriť oči a aj keď po ňom nechcela štekať, ako dáka suka, ktorú jej pes ignoruje, otvorila ústa, aby upozornila na to, čo zjavne Mirovi unikalo.

„Takže o tom to je. Potrebuješ náhradu, že? Odchod odtiaľ nie je tak celkom kóšer a bez problémový. Hlava za hlavu.“ Naklonila sa k nemu s pokusom o tvrdý pohľad, aby mu náhodou neušlo, že ho prekukla.

Rozosmial sa na plné kolo, capkajúc ju po líci, ako dáke malé decko, za čo si vyslúžil jej päsť do ramena a silno zvažovala možnosť, že by mu fľusla do ksichtu trošku slín.

 Nemala rada, keď sa jej posmievali a ešte priamo do tváre. To strácala zdravý úsudok.

Keď sa k nemu pridal aj jej milenec hnev sa zmenil na bolesť. Nečakala, že aj on by si z nej strieľal, ale čo mohla čakať. Všetci chlapi v jej živote ju vždy nakoniec sklamali.

„Nič také. Odísť môže kedykoľvek. Čo ma nepočúvaš?“

„Si tak sexy, keď máš bojovú náladu,“ doplnil Miro svojho kamoša a stisol jej bok, vkĺznuc jazykom do jej úst.

Milovala jeho bozky. Nikdy nebola tak precízne pobozkaná. Dokonca ani Jakubom. A on teda rozhodne bozkával famózne aj napriek úzkym perám.

„Okej, idem do toho. Čo musím urobiť?“ oznámil rozhodne, keď sa odtrhol od jej úst.

To nebolo to, v čo dúfala. Skutočne verila, že by odmietol, slušne poďakoval a povedal Tomovi, že to nie je nič pre neho.

Stále tu bolo riziko, že by ho chytili a on by mohol skončiť v base na niekoľko rokov. Hlavne pre to, že vedela, že nešlo len o marihuanu.

Ako ich tak počúvala rozoberať a plánovať prebratie jeho klientely naskákali jej z toho zimomriavky. Miro bol príliš dobrý, aby skončil ako dealer drog.

Nemala však odvahu zveriť sa mu so svojimi obavami o jeho budúcnosť a bezpečnosť. Nebola si istá, aký dosah na neho mohol mať jej názor a či vlastne mala právo niečo povedať.

„Okej, tak čo keby sme sa dohodli, že si zajtra so mnou zájdeš za Reném, predstavím vás a on ti už povie čo a ako. Predávanie Heroinu je trošku komplikovanejšie. A hlavne citlivejšie...“

Heroin? Takmer zamdlela. Myslela, že niečo také na Slovensku nie je. Skutočne sa obávala predaja Pervitinu. Ale Herák?

A to bol koniec pohody. Ako by mohla žiť sama so sebou, ak by mlčala?

„Miro, to nie! Prosím, tvrdé drogy nie!“ prosila, stískajúc jeho líca dlaňami, aby sa sústredil na jej oči.

Nechcela, aby skončil v base, aby zničil svoj bezproblémový život niečím tak strašným. Aby svoju dokonalú bytosť pošpinil ničením života iných ľudí.

„Bude to v pohode, maličká. Dám si pozor a nechytia ma,“ chlácholil ju, úplne nerozumejúc jej obavám a strachu.

„Prosím, to už je príliš veľa. Skončíš na dlhé roky za mrežami a ja ťa neuvidím a... a zničíš si život!“ naliehala, ignorujúc jeho vyhlásenie.

ƒ„Ja som to predával posledné štyri roky a som okej,“ upozornil Tomáš a ona mu len vystrela prostredník. Koho zaujímal On? Nebol pre ňu dôležitejší, ako špina pod nechtom.

„Potrebujem prachy, zlatíčko. Nebudem to robiť navždy možno mesiac, dve. Kým sa trh práce znova nerozbehne po sviatkoch.“ Pohladil ju po lícnych kostiach. Venujúc extra čas skúmaniu jej pier pred tým, než ju omračujúco pobozkal.

Do pekla aj s jeho šikovným jazykom.

„Dva mesiace. Ak sa ti nepodarí nájsť prácu, prijmeš moju pomoc.“

Prikývol a to stačilo. Aj keď si nebola celkom istá, či mu môže v tomto veriť. No nemala na výber. Za ten mesiac ho poznala dosť dobre na to, aby vedela, že len tak si nedá vyhovoriť, ak si niečo vezme do hlavy.

Zostávalo len dúfať, že si skutočne nájde prácu a na túto etapu života rýchlo obaja zabudnú.