FMF - 43. kapitola

Překlad: Noemi

Jimmy

Som v peptoizbe – ako ju Jenna nazvala – s niekoľkými sestrami, kým jedna odviedla Jennu do kúpeľne. Sledujem, ako odvážia Drobulienku, odmerajú jej dlžku,  a ktorej ramená sa bláznivo hýbu. Vyzerá ako malý boxer, ktorý má hlasivky tak vybudené, že vydržia celé dni kričať. Neviem, ako do čerta si zvyknem na ten plač. Znamená to, že musím nájsť spôsob ako ju upokojiť.  Aby som ju urobil šťastnou, lebo počuť ako vrieska z plných plúc ma núti, aby som si ju vzal ihneď do náručia a aby som ju silno objal  a odstránil všetky jej strachy.  Strachy, ktoré by ani nemusela mať, lebo jej ocko všetko napraví.

Ocko.

Jej ocko.

To slovo mi opúšťa pery také neznáme ako by bylo v cudzom jazyku.  Darmo som ho vyslovil mnohokrát, kým bola Jenna tehotná, nemalo taký význam ako teraz. 

Ja som jej otecko.

Ja som tá osoba, ku ktorej bude chodiť, kým nepríde nejaký bastard,  aby obsadil moje miesto.  Som zodpovedný za toto malé stvorenie a to aj budem, kým mi nepovie, že je dosť stará na to, aby na seba dávala pozor sama.  Chcem si byť istý, že bude vždy potrebovať svojho otecka.

Jenna vyjde z kúpeľne a je nádherná ako vždy. Od úsmevu sa je rozžiari celá tvár a jej oči žiaria.  Práve vykonala jeden obrovský hrdinský čin, a ani neviem, či mám právo ju milovať.

Priviedla na svet svoju dcéru, našu dcéru  a tým urobila kompletnou našu rodinu.

Sestra ju odprevadí k posteli a pomôže jej si pohodlne ľahnúť.  Privádza ma do úžasu, že je schopná chodiť po pôrode – ona je skutočne úžasná. Ja by som potom čo som bol svedkom, toho, čo prežívalo jej telo, bol čertovsky vyčerpaný. Pravdepodobne by som sa stočil do klbka a dožadoval sa svojej matky, aby prišla a všetko odstránila.  Priznám sa, som zbabelý zajac, ak sa jedná o bolesť. A práve preto som vďačný, že sa nepamätám, keď ma postrelili. Práve dosťkrát som počul ten hororový príbeh od Liama a Harrisona, že to bola skurvená nočná mora.

Je to takto dokonalé, že som ostal v nevedomí a nepamätám sa na tie muky, ktoré som prežíval.

Neviem, čo mám teraz robiť.

Mám ísť ku Jenne, alebo  dalej mám len sledovať ako sestry obskakujú Drobulienku. Rozplývajú sa nad ňou – ako je to aj správne - aká je nádherná. Je práve taká ako Jenna, len má tmavé vlasy. Nebudem klamať, dúfal som, že bude mať tmavočervené vlasy, zmiešaninu mojej a Jenninej farby vlasov, ale prijímam ju takú aká je, lebo je naša.

Drobulienku zabalia do prikrývky a odnesú ju ku Jenne.  Sestra prechádza okolo mňa akoby som ani nebol v izbe. Chápem, že ona je matka, ale čo som ja? Ženy si fakt myslia o chlapoch, že sú  len „nosičmi démonického spermatu“ a nič viac?

Nasledujem sestru ako stratené šteňa, keď podá Drobulienku Jenne.  Usmievajúc sa posadím.

Keď sa na ňu pozriem nevidím iné, len čistú eufóriu. Napadne ma, že si chcela nechať Drobulienku, či už budem s ňou alebo nie. Mal by som sa kvôli tomu cítiť dobre, ale jedna moja časť dumá nad tým, kde by som bol teraz, keby som tu nebol.  Nikde, tam by som bol. Stratený by som sa plahočil v bahne a snažil sa nájsť nejaký zmysel v živote. Bol by som len polovičný človek, nie ako teraz – vediac, že by som nemenil to, čo mám.

Keď sa Drobulienka uvelebí na jej ramene, Jenna sa na mňa pozrie.  Sestra vyjde z izby a dá nám čas, aby sme sa zoznámili s našou dcérou. Jenna potľapká vedľa seba postel naznačiac mi, že sa mám posadiť k nej. Nedokážem jej odolať. Nikdy jej neviem odolať, nech chce odo mňa čokoľvek. Pomaly pozorne vyleziem na postel. Viem, že ešte má bolesti, ale neukazuje žiadne známky toho, že by trpela.  Pripomeniem si ako nežne sa ku mne správala, keď som ležal ja v nemocnici. Jej dotyky boli jemnulinké a nechala, aby som ju žiadal o ďalšie.  Aj vtedy som ju túžil objať aj teraz po tom túžim. Položím jej ruku okolo pliec a tak môžem končekmi prstov sa dotýkať aj Drobulienkinej hlavičky. Má na sebe brutálne ružovú čiapočku – vulgárne oznamujúc, že je dievča – lebo každé dieťatko je rovnaké, jedine moja dcérka je stelesnením krásy.  Jenna prebehne prstami Drobulienke po tváričke a ona roztiahne ústa do jemného úsmevu.

Jenna sa natiahne k plecu a rozopne si košielku. Akoby kúzlom sa objaví jej nádherný prsník a hoci viem, že sa to nehodí, vzruší ma to.  Viem, že sa dostanem do pekla ak si myslím, že moja manželka, ktorá práve porodila by mohla byť pripravená na sex ale nemôžem za to. S úžasom sledujem, ako zodvihne Drobulienku k prsníku, aby ju nakrmila.  Učili sme sa to na cvičeniach, ale ak by som  nebol svedkom tohto okamihu, neuveril by som. Drobulienka presne vie, čo má robiť.

„Úžasné“

„Nádherná, však?“

„Ako jej mamka“ pobozkám Jennu na čelo pričom ona krmi našu dcérku.  Viackrát pohladí Drobulienkinu tváričku, a ona znovu začne sať.

„Bolí to?“

„Trochu. Sestra povedala, že moje bradavky si musia zvyknúť na sanie.

„Blbosť, veď ich stále sajem“

Jenna zagúľa očami.

„Toto je iné“

„Chceš, aby som zatiaľ sal druhú, nech ju pripravím?“

Jenna sa škaredo pozrie na mňa, ale ja sa schuti zasmejem.

„Nie Jimmy, musíš byť trpezlivý“

„Nakoľko trpezlivý?“

„Nejmenej šesť týždňov“

„Šesť týždňov? Ale veď len včera som ťa dostal späť“

Potrasie hlavou a odtiahne Drobulienku od jednej z mojich najobľúbenejších častí svojho tela.

„Odkiaľ vieš, že skončila?“

Jenna pokrčí plecami.

„Ešte sa mi netvorí mlieko, zatiaľ dostala len moje protilátky, aby jej pomohli bojovať proti infekciám.“

„A to stačí?“

„Zatiaľ áno?“

„Neuveriteľné“

Zhodli sme sa s Jennou, že odnesiem Drobulienku do čakárne, aby sa s ňou mohli stretnúť aj ostatní.  Je unavená, čo je pochopiteľné a teraz netúži po spoločnosti.  Jenna mi položí našu dcérku do náručia. Náhle mi prejde telom vlna tepla, ako si ju priviniem na hruď.  Túžim po tom, aby otvorila svoje očká, aby som ju videl, aby videla aj ona nás.  Viem, že bude najviac milované dievčatko.

Všetko má svoj čas.

„Milujem ťa, ženička. Hneď sa vrátime.“ – pobozkám ju na pery predtým ako vyjdem s našou dcérkou z izby.  Nechcem byť dlho preč, ale cítim dôležitosť toho, že celá skupina čaká vonku aby ju uvideli.  Oni sú moja rodina.

Ako otvorím dvere, objavia sa dve staré mamy. Že ako dokázala Jennina matka prísť tak skoro, neviem, ale Jenna bude šťastná až sa dozvie, že je tu.

„Pozdrav pekne svojej starkej a svojej starej mame“ – pošepkám Drobulienke do uška, nereaguje, ale matky áno.  Obidve si prikryjú ústa a nechajú aby im slzy šťastia slobodne zmáčali tváre.

„Joj Jimmy je taká krásna“ - povie moja matka.

Prikývnem.

„Mali by ste vidieť jej mamku, je to najúžasnejšia žena na svete“

Pani Hardy pristúpi bližšie.

„Môžem?“

Hoci by som chcel povedať nie, nemôžem. Jej dieťaťu sa práve narodilo dieťa a ani si neviem predstaviť, čo jej chodí po rozume. Vložím jej do náruče Drobulienku a dívam sa zbožne na ženu, ktorá mi dala Jennu a teraz sa rozplýva nad našou dcérou.

„Je taká dokonalá“

A znovu mi nedá, len súhlasiť.

Matky sa striedajú v objímaní a vychvaľovaní bábätka. Stiahnem sa, sledujem ich a želám si, aby aj Jenna mohla byť svedkom tohoto. Ale ona teraz potrebuje odpočívať a ja to chápem viac ako ktokoľvek iný. Potom konečne po ťažkých piatich minútach lúčenia mi odovzdajú Drobulienku. Ako ju mám opäť v náručí som zrazu rovnako pokojný ako nadšený. Srdce mi prudko bije ale v tom dobrom slova zmysle. Teraz sa mi dýcha ľahko a mám dojem, že už nikdy viac sa nebudem musieť namáhať.

Potreboval som Drobulienku, aby som sa takto cítil?

Vojdem do čakárne a zbadám more vzrušených tvári. Josie a Katelyn vstanú prvé, ale dodržiavajú vzdialenosť. Liam a Harrison stoja za svojimi polovičkami  a mňa napadne, že ja som z nich jediný, ktorý bol pri narodení svojho dieťaťa.  Nechcem si predstaviť, čo im chodí po rozume.

Zodvihnem ruky , aby videli moju dcéru.  Ženy samozrejme vzlykajú.

„Rád by som vám predstavil Eden Davis, ktorá doobedu o 11,59 uvidelo svetlo tohto sveta, jej váha je 2950g“

„Eden?“ – pýta sa moja matka.

Prikývnem.

„Áno jej meno je Eden alebo Drobulienka. Som si celkom istý, že bude počúvať na obe.“

„To je ale nádherné meno pre nádherné bábätko“

„Ďakujem, mami“

Nikto ma nežiada, aby si ju pochoval a za to som vďačný.  Mám taký pocit, že patrím medzi tých rodičov, ktorí majú obavy z bacilov, alebo, že ste si neumyli ruky, alebo ste prechladnutí. Teraz som už otec a tieto veci sú dôležité.  V každom prípade ju musím ochrániť.

„Jenna sa trochu unavila a prosí vás, aby ste sa vrátili poobede. Rada by si trochu pospala.  Môžem vám povedať, že hoci ma momentálne vyslovene nenávidí, aj tak viem, že ma miluje. Povedala, že sa jej nemôžem viac dotknúť a že mám démonské spermie“

„To môžem dosvedčiť.“  - povie Katelyn. Nenávidela som Masona v poslednom trimestri tehotenstva. On bol samozrejme štastný, že máme dvojčatíá a nosil ich okolo, akoby boli futbalovou trofejou.“

„Na toto sa pamätám“ – doloží Josie“ – Keď som ja rodila Noaha, preklínala som Liama a modlila som sa, aby mu odpadol penis.

„Hej!“

„Čo je?“ – pozrie naňho – „Bola som mladá a trpela som. Tvoj syn bol pre mňa netvor so širokými plecami.“

„Tvrdíš, že nechceš ďalšie dieťa? – pýta sa Liam.  Jeho výraz tváre je na nezaplatenie, ako čaká na Josienu odpoveď.  Ale ona sa vyhne otázke, čím je Liamov bolestný výraz ešte komickejší.

„Nie, to som nepovedala“ – odpovie a pokrčí plecom akoby pôrod nebol žiaden problém. Alebo naznačuje Liamovi, že on nie je žiaden veľký problém. Či tak alebo onak, Liamova tvár je plná odhodlania.

„Dobre, poďme domov a pocvičme sa trochu, kým sa môžeme vrátiť ku Jenne“ – Liam šikovne vyšachuje Josie.  Zastane a potľapká ma po pleci, keď ide okolo mňa.

„Maličká Eden. Máš obrovskú rodinu a kopu  bratrancov, ktorí ťa od všetkého ochránia. Veľa šťastia, aby si si niekedy našla nejakého priateľa.“

Ja som nemal veľkú rodinu, kde by som vyrastal ale to, že vidím, že ona ju má,  ma napľňa hrdosťou a láskou.

„Je krásna, Jimmy“

„Díky, Katelyn“

„Potom prídeme JD. Choď za svojou manželkou a dcérkou.  Ja som tam nebol keď sa Quinn narodil, ale od tej chvíle, čo vstúpil do môjho života som ho už nechcel stratiť z očí“

Prikývnem.

„Viem.  Skoro som dostal záchvat paniky, keď si ju podávali staré mamy. Neviem ani ako ju vrátim Jenne“

„Nájdete spôsob ako ju zdieľať“ – povie Katelyn a pobozká ma na tvár.

Staré matky pobozkajú Eden, potom mňa, sľúbia, že sa o pár hodín vrátia  so šatami a prinesú aj jedlo.

Keď sa vrátime do Jenninej izby, ona spí. Pohybujem sa ticho a posadím sa do hojdacieho kresla s Eden v náručí.

„Mamka spí, Drobulienka, takže sme len ja a ty“

Vydá slabý vzlykavý zvuk a otočí hlavičku.  Aj toto je zvuk, ktorý si musím nahrať na mobil. Položím si ju na hruď a začnem sa hojdať.  Hlavičku má položenú v ohybe môjho krku, čo je obľúbené miesto jej mamky. Teplo širiace sa z nej ma napľňa a hoci to nechcem nemôžem zabrániť aby mi nevyhrkli slzy.  Bola tu šanca, ktorú by som bol prepásol, ak by sa Liam nebol rozčúlil tak hrozne. Ak by som nebol hľadal spôsob ako hovoriť s Jennou, vôbec som ten večer nemusel byť v Beaumonte.

Za všetko, čo je v mojom živote dobré, môžem ďakovať Liamovi. On je lepidlo, ktoré nás drží pohromade.

Drobulienka zase murčí a hoci je tichá nechcel by som, aby zobudila Jennu.  Takže urobím to, čo vždy, odkedy som zistil, že budem otcom.

Spievam jej.

Potom, čo sme vyplávali, prišli  búrky

Len nestrácaj vieru vo mňa, lebo ja nás udržím v kurze

Pamätaj si tento deň, je zapísaný vo hviezdach

Sme na našej ceste do večnosti, dievča moje, a to nie je ani tak ďaleko

Ešte nikdy som necítil nič podobné

Vidím, ako naša loď opúšťa prístav

A v tvojich očiach vidím obzor

Vyzerá ako tabakový slnečný úsvit

„Jedného dňa, Drobulienka, budeš písať piesne, alebo hrať na gitare. Možno budeš spisovateľkou a možno maliarkou.  Kým budeš šťastná, urobím všetko, aby som ti pomohol k úspechu.“

Ahojte všetky! :-)

Ďakujem vám za slová uznania, ktorými nešetríte v komentároch. Som obzvlášť rada, že moje improvizácie do slovenského jazyka ako Cukríček (Sweet Lips)  alebo Drobulienka  (Little One), sa  vám páčia, lebo niekedy nájsť v SJ adekvátny výraz je veľmi ťažké. Nehovoriac o tom, ak sa snažím zmierniť rockerský žargón, ktorého doslovný preklad by bol v SJ pritvrdý.  :-)  Noemi