FMF - 44. kapitola

Překlad: Noemi

Jenna

Zobudí ma Jimmyho hlas.  Jeho milý hlas, ten, ktorý tak zbožňujem počúvať.  Pootvorím na škáročku oči, ale to čo vidím si vyžaduje všetku moju pozornosť.  Pohnem sa tak potichu, ako len dokážem a môžem vidieť scénu pred sebou.

Jimmy drží v náručí naše dievčatko, ktoré sa túli k jeho hrudi a on ju hojdá sem a tam.  Má zatvorené oči, ale spieva jej.  Jeho tvár sa dotýka Drobulienkinej hlavičky v tom najsladšom objatí. Želám si, aby som tu mala mobil, aby som ich mohla odfotiť lebo toto je chvíľa, ktorú si chcem navždy uchovať.

„Čo robíš“ – strhnem sa na jeho hlas.  Uškrňa sa a mne sa topí celé vnútro.  Aj doteraz bol sexi, ale  vidieť ho, ako objíma našu dcéru, to ho dvíha na úplne inú úroveň. Žmurknem naňho a on zavrtí hlavou.

„Počula som ťa spievať.“

„Ja som ťa zobudil?“ – pýta sa ticho.  Náš život sa zmenil, ale ešte sme si na to nezvykli. Vieme len, že s príchodom Eden je zrazu všetko  inak.

„Budeme mať dievčatko“

„Viem“ – poviem a stiahnem mu ruku na moje bruško.  – „Ty s jedným dievčatkom...strašné“ – doložím a potrasiem hlavou.  Jimmy ma pobozká na nos, potom na ústa.

„Asi sa z toho poseriem, ale budem zbožňovať každú minútu. Chcem byť toho súčasťou, Jenna.  Viem, že som to veľmi posral tým, že som tak dlho zostal v L.A.  Môj otec... Nie, nechcem aby zničil náš deň. Budeme mať dievčatko, ktoré potrebuje meno.“

„Mám taký pocit, že výber mena bude ťažký.“

„Prečo?“

Pokrčím plecom

„Podobnosť mien.“

Jimmy sa zasmeje hoci podľa mňa to vôbec nie je smiešne.  Nechcem vyberať mená pre svoju dcéru, hlavne ak by to bolo meno nejakej jeho kurvy, s ktorou pichal.  A môžem len dúfať, že väčšinu mien si nepamätá. To by som sa necítila lepšie, lebo úprimne, sú veci, o ktorých je lepšie nevedieť.

„Eden“ – vyjde z neho.

„Prosím?“

Jimmy mykne plecom.

„Eden, a nech ti vysvetlím, prečo.“ – povie  a ťahá  ma k pohovke.  Sadneme si a on sa obráti oproti mne a chytí mi tvár do dlaní.

„Keď sme sa prvýkrát stretli, vedel som, že si zakázaná zóna. Spôsob, ako o tebe rozprával Liam bol varovaním. Ale všetko ma na tebe zaujímalo. Drobná vlna v tvojich vlasoch, alebo ako krčíš čelo, keď rozmýšľaš. Ale zlomový bod bola svadba a všetko bolo len prípravou na tú chvíľu.  Dívať sa na teba vtedy večer bolo totálne mučenie. Dostať ťa a urobiť ťa svojou v tej posvätnej chvíli, to bola moja skaza.  Pre mňa si moje zakázané ovocie. Nemôžem sa ťa nabažiť a Jenna myslím, že Eden (raj) predstavuje to, čo sme my stvorili.“

„V poriadku“ – poviem a chrbtom ruky si zotriem slzy z tváre.

 „Páči sa mi Eden Davis. Znie to dokonale.“

Jymmy ma pobozká, vezme mi tvár do dlaní, potom mi zodvihne tričko a priloží pery na moje bruško.

„Eden Davis. To je tvoje meno, Drobulienka a nevieme sa dočkať, kedy sa s tebou stretneme“

Jimmy sa opatrne pohybuje ,ked mi prinesie Eden. Odtiahnem sa nabok, ešte stále mám bolesti, ale už sa cítim lepšie.

Vylezie na postel a položí mi Drobulienku na prsia. Ona naťahuje krk a vydáva tie najúžasnejšie zvuky.

„Milujem ten zvuk“ – povie Jimmy akoby ozvenou mojim myšlienkam.

„Aj ja“ – pritiahnem si bližšie svoju dcéru a položím si hlavu na Jimmyho rameno.

„ Urobím fotku“ – Jimmy vytiahne mobil a podrží ho pred nami. Otočím Eden a podržím ju medzi nami.  Jimmy stlačí gombík a ukáže nám naše prvé rodinné foto.

„Je také dokonalé.“

„Obidve ste. Nezačnem to znovu vysvetlovať, aký som teraz šťastný, Jenna“ – Jimmy pobozká na čelo Eden a potom aj mňa pobozká. 

„Zmenila si môj život a jednoznačne k lepšiemu“ – Opriem sa o Jimmyho a vychutnávam si tento okamih.  Nemá ani poňatia ako veľmi zmenil on môj život a neverím, že niekedy v živote nájdem slová, ktorými by som mu to dokázala povedať.

„Prekvapenie!“ – zakričí moja matka spolu s Brigette.

„Ahoj, mami“ – poviem, keď príde ku mne.  Obíde posteľ a silno ma objíme.  Je nepredstaviteľné, aby som sa pohla, ešte nie som pripravená na to, aby som pustila Eden.

„Som na teba taká pyšná, srdiečko. Tá malá je jednoducho nádherná“

„Ďakujem“ – zlomí sa mi hlas.  To, že je tu pre mňa veľa znamená. Po tom všetkom čím som si prešla viem, že si nikdy nemyslela, že zažije tento deň.  Ale prišiel a ona sa stala starou mamou.  Mama si utrie slzy a ustúpi, aby nám dala chvíľu s Brigette.

„Chcel by som, aby s tebou a s Eden boli aj obidve staré mamy na fotke“ – povie Jimmy a odtiahne sa odo mňa.

„Ale Jimmy vyzerám na hovno“- zafňukám.

„Blbosť Jenna. Si čerstvá mamička. Nič nemôže byť krajšie ako toto.“ – povie mama.

„Súhlasím“ – povie Jimmy, a obidve staré matky sa umiestnia okolo mňa a Eden. Obidve položia ruku na Eden, aby nás Jimmy mohol odfotiť.

„Milé dámy, povedzte „sýr“!“

Usmievam sa tak naširoko, až ma zabolí tvár.  Viem, čo budú tieto fotky znamenať pre nás s Jimmym.

Po jednej noci strávenej v nemocnici som pripravená ísť domov. Všetko mám zbalené vďaka mojej mame. Eden je oblečená vďaka jej ockovi a je pripravená na oficiálne predstavenie.  Obávam sa kvôli médiám, ale chvalabohu ani jedna sestra nezavolala nikam, takže môžeme predstaviť Eden vtedy až my budeme na to pripravení.

Jimmy samozrejme vyhlásil, že  je ihneď pripravený.  Prisahám, že by bolo jednoduchšie keby sa nám narodil chlapec.  Oblkiekol ju v štýle 4225 West, oblečení, pripravenom na zákazku a jej tmavé vlasy má pripnuté ...s ružovou stuhou. Ešte odo mňa kvôli tej stuhe vyfasuje.

Posadím sa do kolieskového kresla, Eden  držím na kolenách v jej sedačke. Harrison učil Jimmyho celú hodinu, ako nainštalovať v zadnej časti vozidla  základu pre autosedačku. Jimmy povedal, že je v tom už odborník. Musím mu vediť.  Naše matky už odniesli množstvo kvetov a darov, kitoré sme dostali domov.  Každý bude na Edeninej uvítacej párty a hoci by som veľmi potrebovala spať, v najbližších hodinách sa to nebude dať.

Jimmy nás vytlačí von a rozlúčime sa so sestrami.  Myslím, že za ten deň a pol, čo sme tam strávili , očaril každú jednu z nich.

Typicky Jimmy.

Posuvné dvere sa otvoria.  Zakryjem si oči pred slnkom.  Presvedčím sa, že prikrývka zakrýva Edeninu sedačku a ochráni ju od silného slnka.  Posledná vec, čo by som potrebovala je choré dieťa. Auto je pripravené, žeby obsluha na parkovisku v nemocnici? Kto by to veril?

Jimmy mi zoberie Eden a uloží ju na zadné sedadlo. Pomôže mi z kresla a usadí ma k nej.  Povedala som, že chcem byť blízko nej.  Chcem vidieť jej prvú jazdu autom.  A chcem ju vidieť prvá, ak otvorí očká.

Pohneme sa a hoci som čakala, že bude jazdiť ako osemdesiatročný starý človek, žiaľ som sa mýlila.  Jimmy je Jimmy a nie všetko sa za noc zmení.

Stromy pred našim domom zdobia ružové stuhy a balóny.  Autá našich priateľov lemujú ulicu.  Moje srdce zvýchlene bije v očakávaní Edeninho  veľkého  príchodu. Neverím, že by to dokázalo každé dieťa, ale ona nie je len jednoducho dieťatko, ona je Jimmyho a on robí všetko desaťkrát znásobené.

Zahneme na príjazdovú cestu a zastaneme.  Behom obíde auto  a otvorí nám zadné dvere.  Pomôže mi von a potom vypne Edeninu sedačku. Jednou rukou drží sedačku druhou moju ruku.  Dvere auta privriem nohou a usmievam sa na svoju rodinku ako sa ponáhľame na našu párty.

„Tak nie je to zváštne?“

Stuhne mi krv v žilách od zvuku Damienovho hlasu.  Nemám odvahu sa otočiť a pozrieť sa  mu zoči voči, lebo ak to urobím stane sa skutočným.  Pozriem na Jimmyho na Eden, potom smerom k zadnej záhrade a rozmýšľam, ako by mohli ujsť. Damien chce mňa, nie ich.

„Otoč sa Jenna!“

Zatvorím oči a nechám, aby mi vyhrkli slzy.  Neuvidím jej prvé narodeniny, neuvidím ju vyobliekanú na prvý ples, alebo ako si pôjde vyzdvihnúť maturitné vysvedčenie.  Nebudem tam, keď sa stretne so svojim prvým priateľom alebo keď jej prvýkrát zlomí srdce.  Silno stlačím Jimmyho ruku.

„Nerob to“ – povie mi potichu.

„Musím“ – pomaly sa otočím a pozriem sa do očí mužovi, ktorý mi umožnil, aby som dnes mohla tu stáť.  Áno bol mojim manželom, ale mnohokrát poprel svoju prísahu a bil ma.  Ak by to nerobil, teraz by som tu nemohla byť.

„To je tvoje dieťa? Pff, už aspoň nie si tučná“

Bárs by som mu mohla povedať, nie. Ale je to viditeľné. Ešte stále mám bruško a moju dcérku drží jej otec.

„Vieš, myslel som, že som zastrelil toho človeka, ktorému si dovolila, aby zneuctil tvoje telo, ale tak sa zdá, že som neurobil dobrú prácu“

Pozriem sa Damienovi do očí a čakám, aby predniesol svoj trest.

„Čo chceš Damien?“

„Teba. Povedal som, že ťa chcem dostať späť, ale neverila si mi.  Ty si sa chytila a vydala sa za túto kopu hovien a nechala si, aby s tebou robil tie veci.  Veci, ktoré si tvrdila, že by si robila len so mnou.  Nechala si, aby pošpinil tvoje telo a teraz si mu ešte aj porodila bastarda.“

Zatvorím oči a modlím sa,aby prišla pomoc. Ublíži mojej rodine, to nedovolím. Chce mi zobrať Jimmyho  a Eden a nechá ma tu zlomenú a prázdnu.

„Rozlúč sa, Jenna!“

„Nevezmeš ju nikam“ vrieska Jimmy. Dúfam, že jeho hlas je dostatočne silný, aby ho počuli v dome.

Potrebujeme pomoc.

„Príde dobrovoľne. Nebudem ju nútiť“ – povie Damien pokojne.

„Jenna ťa neľúbi“

„Samozrejme, že áno. Však, Jenna?“

Neodpoviem mu, vie to. Vie, že ho nemilujem. Ak by to tak bolo, zostanem a znesiem jeho bitie.

„Nie je to tak?“ – vytiahne svoju zbraň a namieri ju na Jimmyho. Podíde bližšie, len niekoľko krokov od nás.  Eden začne plakať, ale nič nemôžeme robiť, aby sme jej pomohli.

„Damien, prosím ťa, prestaň“ – pustím Jimmyho ruku a postavím sa pred neho, ale zastaví ma.

„Len prestaň. Pôjdem s tebou, ale musíš dovoliť, aby vošli dnu do domu.  Dieťa potrebuje jesť, nemôžeš ho nechať, aby hladovalo.“

„Nezaujíma ma ten hnusný bastard. Polož ho na zem!“

„Nie!“ jačí Jimmy

„Kurva, zlož ho, lebo ho zastrelím!“

„Nie!“ – kričím a postavím sa pred Eden, keď na ňu namieri zbraň.

Vystrelí a čas sa zastaví.