WO - 30. kapitola

Překlad: Yogi_22

Olivia

V pondelok popoludní som zavolaná do Willovej kancelárie, čo neveští nič dobré.

„Počul som nejaké historky,“ začne, oprie sa dozadu na stoličke. „Bitka cez víkend. Kvôli dievčaťu.“

Prevrátim oči. „Nebola to bitka kvôli dievčaťu, ak je to to z čoho ma obviňuješ. Takto som to neroztočila.“

„Som rád, že ti to pripadá také zábavné, Olivia,“ povie, prižmúri oči. „Pretože ten prébeh, ktorý som počul ja je, že to dievča na party bola atlétka a tak nejako povzbudzovala oboch chalanov, hecovala ich. A oni boli stále opitejší a opitejší a tak isto aj ona, a ona si proste myslela aká je celá vec zábavná, to ako chceli obaja chalani zo seba vymlátiť dušu. A ona ich povzbudzovala ďalej, pokým to konečne neskončilo. A potom odišla s niekým iným. Takže, takto som počul tú historku a ako prvé som si pomyslel – to úplne prvé – prosím, nech to dievča nie je Olivia.“

„Je to trochu nespravodlivé, že predpokladáš, že to dievča som ja.“

„To dievča ale si ty, Olivia.“

„Okay, fajn. A čo? Neboli v bežeckom tíme.“

„Pretože my sme všetci súčasťou jedného veľkého tímu! Čo to nechápeš? Všetci pracujeme na mene školy, takže keď vydrbeš s jednou časťou, ovplyvní to všetky.A teraz mi futbalový tréner dýcha na krk, pretože jeden z jeho chalanov sedí celú sezónu na lavičke so zasadrovanou rukou.“

Nahrbím sa na stoličke. „Nepovedala som im, aby sa pobili,“ zamumlem. „A ak sa ma pýtaš, tak toto celé je z tvojej strany sexistické. Dvaja chlapi sa rozhodnú vybiť jeden z druhého sračky kvôli babe, ktorá nemá záujem ani o jedného z nich a na vine je ona?“

„Nehovorím, že si na vine ty, ale určite si sa ani nepokúsila byť v tej situácii nápomocná, však?“

„Oh môj Bože. To je zasrane veľký problém,“ poviem s prehnaným výdychom. „Musela som toho vypiť priveľa.“

„A to je ďalšia vec. Ten tvoj postoj „za nič nemôžem“. Takže si nemyslíš, že možno nebol ten najlepší nápad úplne sa sundať na party s tlupou testosterónom poháňaných chalanov, ktorí  vážia dvakrát viac ako ty?“

„Viem sa o seba postarať.“

„Áno? Tak ako si sa o seba postarala pri svojom poslednom tréningu na predchádzajúcej škole?“

Celé moje telo sa napne ako keby sa chcelo zrútiť. Kvôli tomu sa nenávidím, kvôli rozhodnutiam, ktoré niekedy robím a aké sú hlúpe a neospravedlniteľné. A ja ho nenávidím ešte viac, že ma kvôli nim zavolal. „Povedal si si svoje. Už sme skončili?“

„Olivia, budeš si robiť čo sa ti zachce. Ale radšej nech nepočujem ďalší príbeh typu „Olivia to tak dosrala“ po zvyšok tvojho pôsobenia tu.

Postavím sa a odídem bez slova, pretože rovnako ako tie nočné mory, neexistuje žiadna šanca, že mu môžem niečo takéto sľúbiť.

Po celý zvyšok týždňa je na mňa Will nepríjemne hrubý. Je naštvaný a plný kritiky a ani raz sa na mňa neusmeje. Myslím, že by chcel, aby som sa vyparila.

Celá táto vec je smiešna. Okay, možno som si na tej party užila ich debilitu. Ale to zo mňa nerobí diabla. Ako som asi mohla vedieť, že jeden z nich skončí so zlomenou rukou?

V piatok ráno práve jem, keď vedľa mňa pristane tácka. Na jednu hroznú chvíľu sa obávam, že je to London alebo Jason. Ale nie je. Je to Evan, čo je takmer ešte horšie. Iste, bolo milý ohľadom všetkého tú noc, ale je to trápne. Hanbím sa za to, že som bola pre nič za nič vydesná.

„Hľadal som ťa,“ povie.

„Prečo?“ Spýtam sa chladne.

Uškrnie sa, moja chladná reakcia ho neodradí. Je vážne žhavý. Myslela som, že som mala myseľ zahmlenú pivom, ale nemala. Čierne vlasy má ostrihané tak nakrátko ako vojenský zostrih, zdôrazňujé štruktúru jeho tváre – silnú sánku, pekné ústa, nezbedné oči. „Si oveľa milšia, keď máš v sebe basu piva.“

„Každý je milší, keď má v sebe basu piva,“ odseknem, vrátim sa k svojim novinám. „Čo chceš?“

„Chcem ťa vziať von,“ povie.

„Už sme to skúšali, pamätáš?“

„To nebolo vziať ťa von. To bolo dostaveníčko.“

„Poďme k veci,“ poviem na rovinu, zodvihnem hlavu. „Vyzeráš ako dosť milý chalan, ale pravda je tá, že si tu len preto, lebo dúfaš, že keď mi kúpiš večeru, vyspím sa s tebou.“

„Toto nie je ani vzdialene blízko pravdy,“ povie a ja musím priznať, že vyzerá trochu urazene.

„A čo tak toto: poď so mnou von, na skutočné rande, a ja sa ťa na jeho konci ani nepokúsim pobozkať.“

„Čo by si z toho mal?“ Opýtam sa.

„Finn, si tá najžhavejšia baba na škole. Sakra, musíš byť dokonca tá najžhavejšia baba v štáte. A si pekne zábavná, keď mi nehovoríš, aby som sa šiel vypchať. To je to čo z toho budem mať.“

„Nechodím na skutočné rande.“

„Prečo nie?“

„Jednoducho to nie je nič pre mňa.“

„Nemáš rada jedlo?“ Opýta sa. „Nemáš rada filmy? Ísť sa pozrieť na nejakú kapelu?“

Pokrčím plecami. „Predpokladám, že nie.“

„Takže hovoríš, že si naklonená tomu, že sa budeš baviť pri robení týchto vecí so mnou menej než keby si ich robila sama? Ako napríklad zajtra večer, väčšiu zábavu by si zažila pri príprave rezancov vo svojom byte a sledovaním Project Runway (televízna show), než keby si šla so mnou do reštaurácie?

„Nepozerám Project Runway.“

Zasmeje sa. „Vyhýbaš sa otázke.“

Takmer sa usmejem. „Musím si to premyslieť.“

Začal jesť. „Premýšľaj. Ja si zatiaľ dojem raňajky.“

„Nemyslela som tým, že sa chystám si to premyslieť teraz,“ namietam. „Nie je to ľahké rozhodnutie.“

„No, stále sa to tu chystám dojesť. Takže len prestieraj, že som tvoj kamoš. Tvoj super sexy kamoš, ktorý ťa chce tajne vziať na rande.“

Dovolím si malý smiech. Nepôjdem s ním von. Nepôjdem. Ale nemôžem povedať, že to je tá najhoršia ponuka akú som kedy počula.