DN - 14. kapitola

Překlad: Yogi_22

Emeric

Prechádzam rukou po Ivorynom páse, celé moje telo mi brní pri myšlienke na sčervenanie jej pevného zadku. Ale môj mozog na ňu vrieska, aby si vybrala inú možnosť, aby mi povedala svoje tajomstvá a odradila ma od tohto nebezpečného pokušenia.

So stenou za jej chrbtom a jej nádhernými prsiami, ktoré sa dvíhajú a klesajú proti mojej hrudi, nadvihne hnedé oči a zašepká: „Výprask.“

Jej zadýchaná odpoveď ma zasiahne v bruchu a prerazí si cestu do mojich slabín. Z hrdla sa mi vyderie zvierací zvuk a poháňa moje boky do hladného otierania sa proti nej. Zalapá po dychu, keď ma ucíti.

Kurva, ako ma nemohla necítiť?

Nikdy v živote som nebol takýto tvrdý.

Toto je chyba.

Je to Shreveport a Joanne a prekliaty klzký svah smerom k opätovnému zrujnovaniu.

Držím svoje nehybné telo proti nej, prsty zatnuté do jej pása.

Ona nie je Joanne. Toto nie je láska alebo pripútanie. Nie je to dokonca ani sex. Mám to pod kontrolou a jej trest som povinný vykonať.

Pustím ju, odstúpim o krok dozadu a upokojím dych.

Dal som jej na výber a ja som muž čo dodrží slovo. „Otoč sa. Ruky na stenu.“

Tvár má bielu ako stena, keď sa pomaly otáča a nasleduje môj rozkaz. Strih jej úzkej hnedej sukne eroticky ukazuje jej pikantný zadok – oveľa lepšie ako tá čierna plachta čo mala na sebe pred pár dňami. Kopčeky jej poliek nie sú ani príliš veľké, ani príliš malé, sú tvarované k jej úzkemu pásu a ideálne pre moju ruku.

Ale roztrapkané konce a poriadne vyblednutý materiál jej oblečenia sú pripomienkou, že toto nie len o tom čo je pod sukňou. Okrem hladu po disciplíne a potešení cítim aj hlbokú bolestnú túžbu po nej vo všetkých možných smeroch. „Nehýb sa.“

Odstúpim a upravím si hrču za zipsom. Vyjdem z výklenku a prejdem do hlavnej časti triedy, pozriem sa na dvere. Sú stále zavreté.

Nie je tam žiaden zámok, ale pánty môžu pri otváraní zaškrípať, čo mi dá tak päť sekúnd než narušiteľ vojde do triedy a zahne za roh.

Keď mierim späť za Ivory, zavibruje mi vo vrecku telefón. Vyrušuje ma to prerušenie, zvažujem, či to odignorujem, ale možno ma to rozptýli od mojej chyby, ktorú sa chystám urobiť. Pozriem sa na obrazovku.

Joanne: Tento víkend som v meste. Potrebujem ťa vidieť.

Dutý priestor okolo môjho srdca sa pevne zovrie. Vytiahnem si žuvačku z vrecka a drvím ju medzi stoličkami.

Telefón zazvoní znova.

Joanne: Potrebujem tvoju adresu.

Je dosť vytrvalá aby si ju zistila sama, ale odo mňa ju mať nebude.

A teraz som oveľa viac nabudený ako pred tridsiatimi sekundami.

Vypnem telefón, hodím ho na najbližšiu lavicu a vrátim svoju pozornosť späť na Ivory.

Ruky ma pritisnuté na stene a pohľad jej smeruje do zeme, nehýbe sa.

Až na nohy.

Sú bližšie pri sebe, pod lemom sukne sa jej nebadateľne trasú kolená.

Vie, že je to nevhodné, že robíme niečo čo by sme robiť nemali. Ale pochybujem, že si je vedomá vzrušenia z toho rizika, v tej možnosti, že nás prichytia. Jej mozog vďaka tomu práve teraz zvyšuje prenos dopamínu a jej telom sa špirálovito hrnie vzrušenie.

Tá možnosť, že by som upustil od niečoho tak hriešne zakázaného len prikrmuje moju beštiu a robí má hladnejším.

Presuniem sa bližšie. „Rozkroč sa širšie.“

Posunie od seba nohy a nakloní hlavu ako keby ma počúvala. Zmäkčím svoje kroky, nútim sa tvrdšie sústrediť na svoje pristupovanie.

Keď po nej siahnem, napadnem ju, pritisnem svoje vzrušenie na jej zadok. Netriem sa.

Len ju nechávam pocítiť ako dobre do seba zapadáme, keď je proti sebe držím s rukami na jej bokoch. Plecia sa jej utiahnu okolo uší, dych sa jej zasekáva v hrdle.

Odtiahnem jej vlasy na stranu, cestujem jej prstom po šiji, keď prekĺznem lícom na to jej. „Posledná šanca zmeniť svoj názor.“

Nemeň svoj názor.

Slová sa ponáhľajú z jej trhaného dychu. „Proste do toho, nech už to mám za sebou.“

Srdce mi závodí, keď sa posuniem doprava a plesnem svojou dominantnou rukoupo jej zadku. Je to len zahrievací úder, ale ona vyletí na špičky prstov a vydá sexy zapištanie.

Zväčší sa mi vták, pulzuje a je uväznený pri mojej nohe. Prsty ma pália, aby som sa jej dotkol, aby som pohladil a vyšibal jej bezchybné telo. „Otvor ústa.“

Jej profil sa stočí. Potom oddelí pery, váhavo, brada sa jej chveje obavami.

Je tak sakramentsky nádherná.

Zmäknutú žuvačku si vyberiem z úst a dám ju do jej pusy. Trhne ju dozadu, ale držím jej hlavu, keď jej prstom umiestňujem žuvačku medzi stoličky. „Zahryzni.“

Prejdem jej po sánke, keď stisne. „Dobré dievča. A teraz sa drž. Žiaden krik.“

Kĺžem rukou po jej stehnách, vystieram ju, aby som sa dostal k holej koži. Zrýchli sa jej dýchanie, keď jej nahrniem sukňu do päste, po centimetri ju vyťahujem vyššie, vyššie, nad jej nádherný zadok a okolo jej pása.

Pod rukami cítim naskakovať zimomriavky, keď jej hladím zadnú časť nôh, záhyb medzi jej stehnami a zadkom, lem nohavičiek, ktoré sú strihané vysoko na jej polkách.

Zaháknem prsty pod krajkovaný okraj, stiahnem materiál hore, odtiahnem tak malý kúsok pozdĺž čiarky jej poliek, aby som vystavil viac mäsa.

Ohne zadok a šklbne ním v mojich rukách, pulz mi naberie vysoké otáčky.

Je tak mäkký a pevný, roztrasený a teplý.

Tak sakramentsky citlivý.

Chcem je na toto strhnúť dole nohavičky, ale len letmý pohľad na jej kundičku by mi znemožnil, aby som udržal vtáka v nohaviciach.

Počúvam, či sa nepohnú dvere, o krok ustúpim. Hrozí, že z pohľadu na jej zadok zdobený čipkou a bavlnou, ktorá obaľuje dráždivý tvar jej kundy, zoslabnem v kolenách.

„Štyri údery,“ poviem nevrlo a spevním hlas. „Dva na každú polku.“

Pozerá na stenu, prsty ma zatočené okolo tehál, keď jej cez bedrá prebehne séria zášklbov.

S hlbokým nádychom, nechám svoju ruku letieť, tentoraz použijem viac sily, ale stále sa držím späť. Pleskot sa ozýva v miestnosti a jej telo odpovedá ako gitarová struna, naťahuje sa, vibruje, jej hlasivky nádherne hučia. Potom sa usadzuje, je stabilnejší a stály.

Na tele jej vyvstanú ružové odtlačky. Masírujem jej prehriatu pokožku a ona vrtí zadkom, len mierne, ale o niečom to vypovedá. Je vyľakaná, zrejme vydesená, ale neuteká ani nekričí alebo ma neodstrkuje. Trie zadok proti môjmu dotyku, je pripravená, aby som ju vzal tam, kde ju vziať chcem.

Ustúpim na stranu, tri ďalšie údery dostane v rýchlom slede, každý jeden je silnejší ako ten predchádzajúci, zatiaľ čo striedam polky. Ticho fňuká, chrbát zohnutý, pohupujúce boky, stojí na špičkách. A nikdy sa nepustí steny.

Má to rada drsné, chce byť ponížená, potrebuje byť ovládaná.

Ak si je toho aj vedomá, nikdy by to nepriznala.

Zrejme preto, lebo to nikdy nezažila v tom pravom prostredí a s tou správnou osobou.

V triede s jej učiteľom...to správne rozhodne nie je. Ale napriek tomu je tu, zavesená na stene, s nohami naširoko a s vystrčeným zadkom, pretože som jej to prikázal.

Urobila to pre mňa, aby bola poučená a potrestaná a potešená. Chcem byť v nej s tak trýznivou intenzitou až sa mi trasie telo.

Chcem byť v jej ústach, v jej kunde a v jej duši.

Chcem ju roztrhať na kusy svojou žrďou, poskladať tie kúsky dokopy a urobiť to celé znova.

Kurva, toto dievča potrebujem.

A nemôžem ju mať.

Čelom sa opiera o stenu a s ťažkým povzdychom z jej svalov zmizne napätie.

Krčím sa za ňou a vyrovnám jej nohavičky, jemne jej pretriem ružovú pokožku a vzrušujem ju cestou po jej roztrasených nohách vzrušených od každého môjho úderu.

S rovnakou starostlivosťou jej napravím sukňu, hnietim medzi prstami jej zadok a stehná v upokojujúcom pohybe. Keď sa vrátim do vzpriamenej pozície, otočím ju k sebe tvárou, ruky mám na jej bokoch, aby som ju upokojil.

Mrká na mňa, oči má rozostrené, čelo nakrčené.

„Kde si bola, krásne dievča?“

„Niekde hlboko.“

Endorfíny, adrenalín, strach a vzrušenie vytvárajú opojný koktejl a v tom svojom zjavení vyzerá absolútne dychberúco.

Stisnem jej bradu, zodvihnem ju vyššie. „Žuvačka.“

Zakryje si ústa a zašepká pomedzi prsty. „Proste som ju prehltla.“

Nabudúce jej pripomeniem, aby si ju nechala, takže mi ju môže vrátiť, zatiaľ čo bude môj jazyk medzi jej perami.

Podoberiem ju, zaháknem ruka vzadu za jej kolenami a chrbtom. Pri tej jej výške vyzerá robustne a pevne, s krivkami a plnými prsiami, ale keď je pritúlená k mojej hrudi, je ľahká ako pierko, sotva niečo váži.

Sedíme na lavičke pri piane, držím si ju bokom na stehnách a prstom jej bežím dole po ramene. Chveje sa a vrtí v mojom náručí, čím mi na pulzujúcej erekcii vytvára hotový blázinec. Ale neodtiahne sa odo mňa a namiesto toho sa otočí čelom ku mne.

„Tá vec, ktorú si práve urobil s prstom?“ S jednou rukou uväznenou medzi nami sa pozrie na druhú, ktorá je zohnutá v jej lone. „Urobíš to znova?“

Dotyk? To je to čo chce?

Chce náklonnosť.

Presuniem ústa len palec od jej a zocelím pohľad. „Popros.“

Padne jej brada, stuhne sánka, ale neodvráti sa. Po jednom údere srdca, dvoch, troch, sa jej uvoľní tvár a pery sa oddelia. „Prosím.“

Prúdi mnou vlna tepla. Som otrokom slova jej dychu.

Dotknem sa prstami jej pleca, cestujem po jej krátkom rukáve, dole po saténovej pokožke, k jej štíhlemu ramenu až po kĺby na jej ruke. Keď sa dostanem k jej prstom, cestujem po ich dĺžke, žasnem ako sa tak krehké kosti môžu tak divoko pohybovať po klávesoch piana.

Riasy sa ohnú nadol a nosom nasaje dlhý, hlboký nádych. Miluje to, moje ruky na nej, dávajú jej potešenie.

Keď otvorí oči, zväčšené zreničky zapĺňajú jej hnedý odtieň. „Čo ešte urobíš?“

Kriste, toto dievča ma zabíja.

Jej nevinnosť, zvedavosť, jej vzácna poddajnosť, všetko je to stmelené spolu, prosí, aby to bolo vyformované. Ale nie je to len toto. Jej nefalšovanosť a nedostatok výsad doráža na niečo v mojom vnútri. Cítim sa kvôli tomu ochranársky. Posadnuto. Možno dokonca...túžobne?

„Môžem urobiť množstvo vecí, Ivory.“ Dotknem sa strany jej tváre a strčím ruku do jej hustých vlasov, zaťahám prstami pramene vlasov za jej uchom a uchopím ju vzadu za krkom. „Ale táto situácia je...chúlostivá.“

Hriešna. Nebezpečná. Trestná.

Aj tak ti to chcem ukázať.

Nakloním sa dopredu, tak blízko až nám naše dychy splynú.

Ukážem ti to, zatiaľ čo budem pochovaný hlboko v tvojom krku.

Tak blízko, že sanaše pery otierajú o seba, oddelia sa a vznášajú sa v očakávaní, že sa znova dotknú.

Ukážem ti to, zatiaľ čo budem vrcholiť na steny tvojej kundy.

Zovrie ma stehnami a mne uháňa srdce.

Ukážem ti to, zatiaľ čo si ťa budem značkovať. Vlastniť ta. Opatrovať ta.

Chcem ťa pobozkať. Musím. Len malú ochutnávku.

Utiahnem rukou spleť jej vlasov, ťahám ju k svojim ústam---

A stop.

Mihlo sa niečo za rohom? Nakloním sa dopredu a príliš pomaly zaregistrujem vŕzganie pántov.

Drobná blondínka z Katedry strunových nástrojov sa vynorí spoza rohu presne v okamihu, keď sa Ivory posadí na lavičku vedľa mňa. Ústa mi naplní horká pachuť.

Videla ju slečna Augustinová v mojom lone? Rozhodne videla ako sme sa od seba odtiahli.

Jej oči sú len úzke štrbinky, tikajú tam a späť medzi mnou a študentkou, ktorú som práve zmyselne vyplieskal.

Zadržím dych.

Ešte je tu tá vec s erekciou. Nespľasne len preto, že zvyšok tela kurva vyšiluje k smrti.

Škola by mohla horieť a tá prekliata vec by stála vysoká a hrdá ako stožiar, pýta si pozornosť v tom najhoršom možnom okamihu.

Našťastie je medzi mojim vlajkovým stožiarom a slečnou Augustinovou piano.

„Prerušila som niečo?“ V hlase má podozrievavý tón. „Je už po siedmej a myslela som si...“

Myslela si, že by mohla nadviazať na všetky tie horúce pohľady, ktorými po mne hádzala na chodbe, v kabinete a na schôdzkach zamestnancov, celý týždeň. Myslela si, že by sa mohla zastaviť v piatok večer a pohovoriť si cestou do mojej postele.

„Žiaden problém,“ poviem ľahostajne. To Andrea Augustinová je problémom, tým, ktorý som pripravený vyriešiť. „Slečna Westbrooková bola práve na odchode.“

Ivory skĺzne z lavičky a odíde bez toho, aby sa na mňa pozrela. Nie, jej pozornosť je upriamená na druhého učiteľa. Nemôžem vidieť jej tvár, ale slečne Augustinovej sa vyhne poriadnym oblúkom a obrní sa, keď mizne za rohom.

„Pekný víkend, Ivory,“ zavolá za ňou Andrea.

Dvere do chodby sa zatvoria so skleslým kliknutím.

Každý sval v mojom tele sa napína, aby som bežal za ňou, ale najprv sa musím vysporiadať s týmto problém.

Andrea sa otočí späť ku mne, ruky má vbok, jej tón sa zmení z príjemného na zavrčanie. „Čo ste tu s ňou robili?“

V hierarchii fakulty je technicky podo mnou. Ja som riaditeľ Klávesových štúdií a ona je len učiteľka. Chcem to využiť vo svoj prospech, ale ona videla to čo videla.

Dosť na to, aby nahlásila moje správanie. Dosť na to, aby ma vyhodili. Alebo zatkli.

S Ivory medzi nami nechcem nič len holú pravdu. Ale Andrea? Všetko čo jej dám je bohapustá lož. „Čakal som tu na vás.“

Ruky jej klesnú po stranách tela a zamrká. „Čakali ste?“ Oči zúži naspäť do štrbín. „Prečo bola Ivory Westbrooková vo vašom lone?“

Pre efekt vzdychnem, a teraz, keď sa môj vták konečne upokojil, postavím sa. „Potrebujem si zbaliť svoje veci. Nasledujte ma a vysvetlím vám to.“

Cestou do prednej časti triedy sa presuniem bližšie k nej, bližšie než je spoločensky prijateľné, s ramenom otierajúcim sa o to jej a s natiahnutým krkom jej poskytujem naplno svoj pohľad. „Viete, že jej zomrel otec. Že ho zabili pred pár rokmi?“

„Áno. Každý to vie.“

„No, ja som to nevedel.“ Predstieram, že si na stole vypínam notebook a namiesto toho vyberiem program, môj chrbát jej zakrýva výhľad. „Práve mi o tom povedala a bola trochu uplakaná a ja som ju utešoval.“

„Vo svojom lone?“ Prekríži si ruky.

Ešte aj za behu je to absurdná lož. Budem to musieť napraviť ťažším spôsobom.

Pochodujem okolo stola, ruky mám za chrbtom a pohľadom sa túlam po jej tele. „Viem čo chceš, Andrea.“

Ustúpi dozadu, narazí do školskej lavice za ňou, prsty sa jej začnú hrať s náušnicou. „Čo tým myslíte?“

„Nebuď hanblivá. Videl som ťa sledovať ma, tvoje koketné úsmevy, spôsob akým si sa hrala s vlasmi a šperkami, keď som sa na teba pozeral.“

Ruka jej klesne a nadychuje sa. „Emeric...“

Troma krokmi uzavriem vzdialenosť, natlačím ju na lavicu bez toho, aby som sa jej dotkol. Uvoľním si zvyšok odtiahnutej kravaty a posuniem si ju na krku. Ak o detailoch zo Shreveportu počula Ivory, je pravdepodobné, že to rovnako počula aj Andrea a myslí na to práve teraz. Stavím sa, že tieto zvesti sú dôvodom prečo je tu, prečo má celú tvár červenú a privretými viečkami sleduje ako sa mi ten kus hodvábu pohybuje, keď ho omotávam okolo ruky. Ústa priložímvedľa jej ucha. „Chceš, aby som ťa zviazal.“

Sadne si, jej zadok pristane na lavici za ňou. Kolená sa jej oddelia, potom ešte viac, vítajú to sotenie mojich bokov.

„Chceš, aby som ťa nakŕmil svojim vtákom.“ Zdrsniem hlas a zrýchlim svoje nádychy, navrávam jej, že to chcem tiež. Nanešťastie sa môj vták na tomto triku nepodieľa, takže si udržujem ten tenký pásik priestoru medzi mnou a vrcholom jej stehien, cez ktoré si práve vyťahuje sypký materiál sukne. Zovrie môj biceps a pritiahne ma k svojim malým prsiam, ale jej pozornosť sa presunie ku zatvoreným dverám.

Ústa sa mi vznášajú nad jej krkom, vdychujem prúd predstieranej túžby. „Každý už išiel domov na víkend, správne?“

„Áno.“

„Okrem toho, nikto nás nemôže vidieť cez okno.“ Nahnem sa späť. „Dám ti jedinú šancu, Andrea. Povedz mi presne čo chceš.“

Jej pohľad padne na kravatu omotanú okolo mojej ruky, nasledujú jej prsty, cestujú po hodvábe v mojom zovretí. „Ja—ja...chcem to čo si povedal. Ale nemôžeme. Nie tu.“

Obzrie sa späť ku dverám, oblizne si pery.

„Nie, tu nie.“ Odtiahnem sa a vrátim sa za stôl, opriem sa o hranu stola vedľa notebooku. „Skôr ako sa rozhodnem vziať ťa domov, musíš mi ukázať ako strašne ma chceš.“

Tvár jej rozjasní vzrušenie. Potom nakrčí obočie. „A---ako?“

„Ukáž mi aká si mokrá. Do toho. Nikto to neuvidí.“

V jej výraze spolu bojujú neistota s túžbou. Viem čo vyhrá, ale ona naťahuje ticho, snaží sa dostať pod kontrolu ťažký, zapýrený zmätok nepokoja.

Konečne dýcha pokojne, ruky jej zápolia so záhybmi sukne.

„Roztiahni nohy, Andrea.“

Urobí to, oči má na dverách, keď ukáže saténom pokrytý rozkrok. „Ako môžem---„

„Pod nohavičky. Nech sa páči.“

Pohodí hlavou a vydá nejaký zvuk.

Naozaj tomu nevenujem pozornosť, ale nechám ju chvíľku sa tam trieť. „A teraz zodvihni ruku.“ Zodvihne ruku a usmieva sa na prsty.

Je mi u prdele, či sú mokré alebo nie.

Mám čo som potreboval.

Udriem do klávesy na notebooku a premýšľam či jej povedať čo som urobil.

Je lepšie byť pripravený než nerobiť nič.

Uchopím obrazovku, otočím notebook smerom k nej a pretočím video na tú šťavnatú časť.

Najprv príde šok, potom jej zbledne pleť a jej telo je paralyzované. Potom príde rozhorčenie.

„Čož—„ Vráti si sukňu na miesto, päste má po stranách tela a ponáhľa sa ku mne. „Čo ste to--Oh môj Bože, vy ste to nahrali!“

S kamerou na zadnej strane notebooku som zachytil všetko čo sa dialo počas usvedčujúcej časti. Zaklapnem vrch notebooku. „Nevyjebávajte som mnou, slečna Augustinová.“

Trhne ju dozadu, ruky si omotá okolo brucha a s hrôzou pozerá na mňa.

„Prečo by ste---?“ Líca jej zachváti poriadna červeň. „Oh Bože, čo sa s tým chystáte urobiť? Je to kvôli Ivory?“

Zakryje si tvár rukami a medzi fňukaním komolí slová. „Potrebujem...túto prácu. Nemôžem o ňu prísť...nemôžete mi to urobiť.“

„S Ivory som nerobil nič. Ale vy ste práve masturbovali v mojej triede.“ Uložím si notebook a kravatu do tašky a potom sa k nej otočím. Nahodím svoj najzastrašujúcejší tón. „Držte sa od mojej triedy ďalej, od mojich záležitostí a nikto nikdy toto video neuvidí.“

Pozerá späť na mňa, porazená. Zradená. Jo, tie pocity poznám veľmi dobre. Lenže ja sa nesnažím ukradnúť Andrey robotu. Jednoducho si len chcem nechať tú čo mám.

Do očí jej presiakne nenávisť. „To, čo o vás hovorili je teda pravda.“

„Neviete ani len polovicu z nej.“ Hodím si tašku na plece, mrknem na ňu očarujúcim úsmevom a vyrazím do chodby. „Dobrú noc, slečna Augustinová.“