Frozen - kapitola 11 - 15

Překlad: Alex
Kor.: Mira

11.Kapitola

Darcy

“DARCY! PUSŤ! MA! VON!”

Otvoril som oči a usmial sa.

“Hudba, sladká hudba.” Zažiaril som.

Počul som Nealu nahnevano kričať a asi po desiatykrát za posledných niekoľko hodín, začať znova biť na dvere komory. Pôvodne som to na ňu chcel len hrať a nechať ju v komore iba pár minút, ale búchala na dvere celých tridsať minút, a aby som bol úprimný, nechcel som otvárať dvere, zatiaľ čo bola v tomto štáte. Okamžite by ma napadla.

Nakoniec, keď prestala búchať a kričať, som otvoril dvere, čo bolo asi hodinu po jej zamknutí, a našiel som ju stočenú, ležať na podlahe na niekoľkých ručníkoch, chrápať ako starého chlapa. Nechcel som ju presúvať niekam inam a to z prostého dôvodu, pretože moja častá cesta do kúpeľne, bola jej vina - nemal som síce žiadny dôkaz, ale vedel som, že mi spôsobila hnačku - a chcel som, aby tiež trochu trpela. Nechcel som, aby ochorela, predsa len - nebol som tak zlý ako ona - a tak som doniesol náhradnú perinu a nejaké vankúše a zabalil ju do nich.

Nepohla ani svalom, keď som ju prikryl, pravdepodobne preto, že bola vyčerpaná z pešej turistiky až do môjho domu v mrazivom počasí a na sebe mala len šaty, sako, a vysoké podpätky, zatiaľ čo snežilo. Pravdepodobne nebola najmúdrejšia.

“Darcy!”

Vzdychol som si a vstal z postele. Ponaťahoval som sa, dal si pohodlné nohavice a roztržito skontroloval svoju plachtu, aby som sa ubezpečil, že som nemal nejakú “nehodu”. Pokrútil som hlavou, keď som premýšľal o minulej noci. Potom, čo som sa posral, strávil som tridsať minút upratovaním kúpeľne, a dal som do vreca všetku svoju zašpinenú bielizeň a handry na čistenie. Hodil som ich vzadu do koša, a to bolo práve vtedy, keď som počul tú malú kriminálničku nadávať na búrku na mojej príjazdovej ceste. Mala na sebe nevhodné oblečenie na vlámanie sa do niečieho domu, keďže vonku sneží, a bola tak hlasná, že som ju počul až zo zadnej časti domu.

Nenápadnosť rozhodne nebola jej silnou stránkou.

Nie som idiot, nemôžem jej povedať príliš, aj keď sa jej podarilo vytiahnuť jednu vec ako na mňa, a to, že som sa posral. Nemyslím si, že sa moja hrdosť niekedy vylieči z toho odporného okamihu čo spôsobila. Dokonca aj potom, čo som tú zlú čarodejnicu zamkol v komore, to bolelo rovnako, pretože som musel po celú noc robiť časté výlety do kúpeľne. Môj žalúdok sa upokojil len dnes, okolo piatej hodiny ráno. Bohužiaľ, môj zadok sa stále cítil, ako by bol v žeravej diere Hory Osudu, okrem toho, že som nemusel ísť na výpravu do Mordoru.

Jeden prsteň mi skutočne vládol, a to bol horiaci prsteň v mojom zadku.

Bolelo to tak hrozne, že som si bol istý, že mám popáleniny tretieho stupňa!

Oh, a mal som ochromujúce bolesti brucha a horiaci zadok, ale to nestačilo, môj nos trpel strašným zápachom, ktorý sa niesol z kúpeľne. Išiel som po dve fľaše bielidla, a plný osviežovač vzduchu, ale pach smrti stále zostával v miestnosti. Zatvoril som dvere kúpeľne a navyše som musel na celú noc pustiť stropný ventilátor , aby som vyvetral miestnosť. Ten smrad snáď nikdy na sebe neprestanem cítiť, aj keď - nemal by som byť prekvapený, ak tým budem mať nasiaknuté celé telo na molekulárnej úrovni. Som si istý, že je to presne to, čo plánovala Neala.

“Blbá krava,” zamrmlal som, ako som vyšiel zo spálne a išiel chodbou do kuchyne a do jej dočasného väzenia.

Otvoril som dvere do kuchyne a zažmurkal, keď láska môjho života vydala kňučiaci zvuk.

“Dievčatko, čo sa deje?” Spýtal som sa a ponáhľal sa k môjmu Africkému papagájovi sivému.

Bola moje dieťa - mala sedem rokov a bola šéfom môjho domu.

“Darcy, si to ty, že? Otvor dvere a pusť ma von, zbláznim sa z toho prekliateho blázna!”

Ignoroval som Nealu, otvoril klietku a hladil moje dieťa po hrudníku, keď mi vyliezla na ruku.

“Čo je s tebou, Einstein?” Spýtal som sa.

Počul som frustrované kvílenie z komory.

“Hovorila som ti, že chcem-”

“Nehovorím k tebe Neala, hovorím k môjmu vtákovi,” Prerušil som Nealu, pričom som naďalej hladil Einsteinov hrudník.

Neala chvíľu mlčala a potom sa zasmiala.

“Nazval si tvojho papagája Einstein? Prečo?”

Otvoril som ústa, ale Einstein ma prerušil.

“Drž hubu, Neala.”

Žiaril som a poškrabal Einsteina po hlave. Pozrel som sa na dvere od komory, potom som sa usmial, keď Neala vo svojom väzení stíchla.

“Pomenoval som ju Einstein, pretože je veľmi inteligentná, ako môžeš počuť.”

Ešte väčšie ticho.

Samoľúbo som sa usmial. “Čo sa stalo, Neala? Prečo si zrazu stíchla?”

Prakticky som cítil, ako sa jej obracia myseľ.

“Učil si svojho vtáka, povedať mi, drž hubu?” spýtala sa pokorne.

Učil som ju oveľa viac než to.

Jednoducho som sa zasmial a povedal: “Áno.”

“Prečo?”

Pokrčil som ramenami, hoci ma nemohla vidieť.

“Myslel som si, že bude sranda, keď ti to Einstein povie, ak sem niekedy prídeš, a mal som pravdu. Je to kurevsky veselé. Tento žart vznikol už pred rokmi.”

Neala zabúchala pobúrene na dvere.

“Si riadny kretén!”

Nemohol som nesúhlasiť s jej tvrdením.

“Voduuuu... Jablko.”

Pozrel som sa na Einsteina a zdvihol ruku, aby sa mohla dostať na vrchol klietky a pokúsiť sa o ovocie, ktoré som včera dal do rôznych častí klietky, aby mohla mať tiež prístup k napájadlu s vodou.

Odvrátil som sa od Einsteina a prešiel ku komore, kde som zastavil, ako som chytil kľučku.

“Sľúb, že ma nenapadneš, ak otvorím dvere.”

Neala sa zasmiala.

“Nedávaš mi žiadny dôvod pustiť ťa, Neala.”

Upokojila sa a zamrmlala: “Dobre, neudriem ťa.”

Neznela ani trochu pravdivo.

“Skús to znova, a tentoraz ti musím veriť.”

Mohol som cítiť Nealinu nenávisť ku mne, vyžarujúcu z miestnosti za dverami a to mi spôsobilo úsmev. Za chvíľu bude voľná z komory, ale čo bolo zaujímavé, bolo, že si bola sakramentsky istá. “Darcy,” začala Neala, “prosím, pusť ma von z komory. Sľubujem, že na teba nezaútočím, ak to urobíš.”

Bolo to vynútené, ale možno úprimné.

“OK, dosť dobré.”

Naklonil som sa dopredu, odomkol dvere a stlačil kľučku. Môj zámer bol ospravedlniť sa jej za to, že som ju držal v komore a vysvetliť jej, prečo som robil to, čo som robil, ale všetky moje myšlienky vyleteli z okna a ja som uskočil ako ryba na suchu, keď sa dvere rozrazili, a pri dverách sa objavila dezorientovaná a divoká Neala. Žmurkala do svetla v izbe a zdvihla ruky, aby si oči chránila pred lúčmi. Sklonila hlavu, niekoľkokrát zažmurkala, pokým dovolila, aby sa jej oči prispôsobili. Keď bol jej zrak jasný, rýchlo sa rozhliadla po miestnosti. V momente, keď jej oči pristáli na mne, som znervóznel. Zúžila oči a vycerila zuby. Zovrela uterák, ktorý mala v ruke a zasyčala na mňa.

Kurva.

Ona bola pomätená.

“Sľúbila si!” Zvolal som veľmi prenikavým hlasom a narazil dozadu.

Nealine oči sa do mňa zavŕtali, ako zatočila uterákom v ruke tak pevne, ako len mohla a zavrčala, “Klamala som.”

 Ach, do riti.

“Čo chceš robiť s tým uterákom - Au!” Pozeral som sa dole na nohy a zaťal zuby. Šľahla ma uterákom do stehna, a to prekliato bolelo!

Moc.

“Zamkol si ma v komore na celú noc, prakticky som tvojím rukojemníkom!” Zavrčala Neala a v jej očiach bola divoká zlosť.

Zdvihol som ruky pred hruď a začal som od nej pomaly cúvať smerom k úniku - k dverám do kuchyne.

“Vlámala si sa do môjho domu, a donútila si ma bežať - robiť niečo, čo som robil kvôli tebe, posledných dvanásť hodín!” Odsekol som jej.

Neala zaváhala, zložila si ruky na hrudníku a pristúpila ku mne so zlým úsmevom. “Vedela som, že si tie nápoje od tvojej mami vezmeš. Bolo zaujímavé sledovať to, naozaj.” Neurobila, čo si myslím, že urobila.

Zúžil som oči na tú šibnutú a keď som uvidel pravdu, vydýchol som.

“Moja matka pracovala na tvojej strane?” Obvinil som ju.

Sväté hovno.

Podvod ma udrel plnou silou ako náraz vlaku!

Ako sa sakramentsky opovažuje zatiahnuť moju neznalú matku do svojho odporného plánu.

Tá žena ma porodila!

“Nie, nie nevyhnutne.” Zaškľabila sa Neala zlomyseľne.

“Zaplatila som jednému barmanovi, aby vám dal zlé nápoje, on len naznačil tvojej mame, že by sa vám mohla páčiť whisky, a že budete obaja radi. To bola hračka. Tvoja mama nechcela mrhať pitím, a pretože som vedela, že žiadna zo žien, ktoré sedeli pri stole, by ten drink nechcela, tak som navrhla, že by mohla priniesť tie nápoje vám.”

Zúžil som oči na tú – diablicu. “Nemôžem tomu uveriť. Mohol by som pochopiť, že moja matka bola ako pešiak v tvojom satanskom pláne, keby to bola nejaká drobnosť, ale tentoraz si to prehnala. Všetky moje vnútornosti sú skrútené, Neala. Nikdy som nemal vnútornosti také zmätené. To čo si mi urobila, je jednoducho odsúdeniahodné.”

Zažmurkal som, keď mi Neala hodila uterák do tváre a zvrieskla, “Klamár! Na Seanove dvadsiate narodeniny si mi dal otravu do jedla. Bola som v posteli a vracala som celé dni!”

Zažmurkal som.

Na to som zabudol.

“Neurobil som to schválne, naozaj som si myslel, že to kuracie mäso je ešte v záruke. Ale to, čo si urobila ty mne, bolo plánované, ty zlá krava!”

Prial by som si použiť horšie slovo namiesto kravy, keď sa Nealina tvár skrivila v hneve. Odstúpil som od nej, pre prípad, že by sa rozhodla vybiť si zúrivosť na mne. “Nechal si ma tu ako rukojemníka celú noc, tvoj papagáj ma urážal celé dopoludnie a teraz ma nazývaš tučnou?”

Ach, Ježiš.

Dnes zomriem.

Nechcel som Neale odpovedať, ani sa jej snažiť vysvetliť, že som ju nenazval tučnou. Namiesto toho som sa obrátil a vybehol z kuchyne tak rýchlo, že som nechal za sebou len dym. Nestaral som sa, či to zo mňa robilo zbabelca, suku, alebo čokoľvek iné. Nikto iný nevie, ako tvrdo Neala udiera a zo zúrivosti v jej pohľade, som vedel, že jej cieľ sú moje gule, ak by dostala šancu a ja som jej nechcel dať príležitosť.

“Darcy!” Zakričala za mnou.

Vnútorne som sa usmial na jej hroziaci výbuch.

 Bola v poriadku.

“Stále sa bojíš mužských nôh?” Spýtal som sa a zdvihol nohu tak, aby som ju mohol vykrútiť pred jej tvár len preto, aby som ju naďalej obťažoval. Zvrieskla a tlačila sa odo mňa preč.

“Nebojím sa, skrátka to odmietam,” vypľula.

Pozrel som sa dole na svoje nohy a potom späť na Nealu, ktorá skrivila v znechutení pery a zamrkala.

Zavrčala na mňa, “Ani na to nemysli.”

Zdvihol som zvedavo obočie. “Čo tým myslíš?”

 „Myslím na všetky tie odporné veci, ktoré sa ti práve teraz premávajú v tvojej mysli.“  

Nikdy si nenechala ujsť šancu urážať ma.

Zdvihol som ruky do vzduchu. „Nerozmýšľal som nad ničím, preto nebudem nič robiť...na rozdiel od teba.“

Neala pomaly vstala.

Prehltol som, keď sa jej malé šaty na stehnách zdvihli trochu vyššie, ako mali byť. Znova som prehltol a odvrátil sa, keď zovrela lem šiat a ťahala ho nadol.

“Čo budem robiť?” spýtala sa napätým hlasom, keď striasla bolesť z pádu.

Pozrel som sa na jej tvár a usmial sa. “Pôjdeš preč z môjho domu.”

Neala na mňa zízala upretými očami. “Čo?”

“Ty si na odchode z môjho domu. V skutočnosti, práve teraz,” povedal som a natiahol sa, aby som sa poškrabal na hlave.

Rozstrapatil som si trochu vlasy, čo mi pomohlo zbaviť sa účesu práve - som -vstal - z - postele. Neala prešla pomaly ako zombie, mala na mňa nacvičený pohľad a držala ma ním, aby som sa nepohol a pozerala na mňa o trochu dlhšie, ako bolo obvyklé. Trochu skrútila dolnú peru, ako kĺzala očami po mne, pomaly, ako v spomalenom filme.

Zaujímavé.

“Neala,” Zavolal som a praskanie prstov získalo jej pozornosť.

Poskočila a zúžila oči, keď zbadala môj úškrn. Vedela, že som ju prichytil pri prezeraní si ma. Mohol som tiež vidieť chvíľu, keď zostala znechutená sama sebou, nad tým čo urobila, a že som ju prichytil pri čine.

“Prečo máš na sebe len nohavice?” vyprskla a robila veľké divadlo, keď sa snažila nepozerať na môj hrudník a brucho.

Zasmial som sa, “Možno preto, že ma prebudilo tvoje búchanie na dvere komory a nemal som čas vytiahnuť si nič viac ako nohavice?”

Neala sa vysmiala, “čokoľvek, len... jednoducho si choď na seba dať nejaké ďalšie oblečenie.”

Á slečna je nervózna?

Bez šance.

“Nie, som rád, že mám na sebe práve tieto nohavice. Látka je tenká a páči sa mi ranný svieži vzduch, ktorý šteklí moje gule.”

Neala sa zohla, schmatla vankúš z gauča a hodila ho po mne. Chytil som ho a nahlas sa zasmial.

“Nebuď debil!”

“Nikdy.” Škeril som sa.

Neala zvrieskla od zlosti a odišla do obývačky. Nešla smerom do kuchyne, ale zabočila doprava, čo bol smer k mojej spálni, jedálni alebo kúpeľni. A kúpeľňa bola tabu, aspoň na ďalšie dve alebo tri hodiny. Aj keď som ju vyčistil a vydezinfikoval - nebudem riskovať moje pľúca, aspoň zatiaľ. Bola biologicky nebezpečná a v karanténe až do ďalšieho oznámenia.

“Neala!” Zavolal som na ňu a rýchlo ju nasledoval. “Kam ideš?”

“Do kúpeľne. Bola som uväznená po celú noc, potrebujem cikať.“ 

Oh, môj Bože.

“Hm, Neala, nerobil by som to ak -”

“Počúvala som tvoje kecy, stačí Darcy. Len mi povedz, ktoré dvere vedú do kúpeľne a nezabijem ťa!” Prskala Neala a jej hlas sa blížil k vrčaniu.

Oprel som sa o obývačkové dvere a sledoval ju - diabla.

Seriem na to, nezaslúži si moje upozornenie, zaslúži si inhalovať pľúca plné smradu a jedovatých plynov, pretože hlavne ona bola toho príčinou.

“Prvé dvere vľavo pred tebou, posledné dvere na chodbe,” povedal som s úsmevom.

Neala mi nepoďakovala, namiesto toho sa otočila a kráčala po chodbe, zastavila pred kúpeľňou. Otvorila dvere, vstúpila do vnútra a zabuchla za sebou dvere.

Tri sekundy, potom začala vrieskať.

“DARCY!” Zarevala.

Vybuchol som do záchvatu smiechu, “To je to, čo dostaneš za to, že ma serieš - smrad, čo si spôsobila!”

 Kričala a kliala solídnych dvadsať sekúnd, potom spláchla na WC a rozbehla sa z miestnosti, pričom si prstami držala nos.

“To je kurva odporné!” zakričala na mňa. “Čo to do riti? Smrdí to, ako by ti niečo vliezlo do zadku a zomrelo!”

 Naďalej som sa smial, keď Neala zabočila chodbou popri mne a do kuchyne. Nasledoval som ju a pozeral sa, ako si vyzliekla sako a hodila ho na kuchynský stôl, potom zdvihla uterák, ktorý po mne hodila pred pár minútami. Usmial som sa, keď prešla ku kuchynského drezu a drhla si ruky vodou. Umyla si vodou tvár a potom namočila uterák vo vode a otrela si celé ruky a potom sa sklonila dole a trela si hore a dole nohy.

Natiahol som sa a zavrel dvere, aby mala nejaké súkromie a mohla si očistiť svoje intímne partie.

Zavrtel som hlavou a usmial sa, ako v kuchyni pokračovala v prívale nadávok.

“Nemôžem uveriť tomu, že som sa očistila v tvojej kuchyni, s papagájom pozerajúcim sa na moju vagínu, ako na nejaký cudzí predmet!”

Nahlas som sa zasmial a zavrtel hlavou.

Bola úchvatná.

Po niekoľkých minútach Neala otvorila dvere do kuchyne a pozrela sa na mňa s igelitovou taškou v ruke.

“Čo je tam?” Spýtal som sa.

“Uterák, ktorý som použila na očistenie a moje nohavičky,” odpovedala Neala.

Jej nohavičky boli v tej taške?

Prehltol som, ako mi špinavé myšlienky prešli mysľou.

“Budeš naostro?” Spýtal som sa v šoku.

Neala ma naďalej oslnila. “Sotva som si mohla nechať na sebe bielizeň, ktorú som nosila včera celý deň a celú noc ... potrebujem čistú, ale pretože nemám žiadnu, musím ísť na ostro. Si s tým v poriadku?” odsekla.

Pokrčil som ramenami. “Nestarám sa, čo robíš so svojimi nohavičkami,” odpovedal som náhle suchým hrdlom.

“Dobre,” Neala zasyčala, ako sa obrátila a prešla ku košu v kuchyni a vrazila doňho plastovú tašku. Mlčal som, zatiaľ čo to urobila a obrátila sa späť na mňa.

Hundrala, ako šla z kuchyne, obišla ma a šla po chodbe. 

Povzdychol som si : “Kam kráčaš, teraz?”

“Kde si myslíš, že idem? Idem pohľadať bábiku, ktorú si mi ty ukradol!”

Ďakujem Bože, konečne niečo, kvôli čomu zabudnem na tie prekliate nohavičky.

Alebo nedostatok nohavičiek.

“Len som ti to vrátil späť,” odpovedal som.

Neala zamrzla, keď siahla na kľúčku dverí od spálne. “Čo tým myslíš „Vrátil späť?“

Pokrčil som ramenami. “Ja vlastním bábiku.”

Neala vyzerala, akoby prehltla niečo kyslé - jej tvár sa skrivila  a jej ústa sa otvorili. Zdvihla si ruky k spánkom a masírovala si ich.

Bolelo ma to, ako ju hlava.

Dobre.

“Neviem čo mám na to povedať.”

Zasmial som sa, “Nebuď blázon. Naozaj tú bábiku vlastním. Na zaplatenie bábiky si použila moju kreditnú kartu. Mám ju vo vnútri môjho nočného stolíka.”

 Neala na mňa zažmurkala svojimi ostražitými očami a potom ich zúžila do štrbiny. “Ukáž!” odsekla.

Otvoril som dvere, stála za mnou, a s odleskami výbuchu uprene hľadela mojim smerom, otvorila dvere a vstúpila dovnútra. 

Išiel som priamo za ňou a zamieril rovno k môjmu nočnému stolíku. Otvoril som stolík a vytiahol Nealinu kreditnú kartu. Otočil som sa a natiahol som k nej ruku tak, aby si mohla vziať kartu a preskúmať ju.

Neala na mňa nachvíľu pozrela, potom váhavo vykročila vpred a schmatla mi kartu z ruky. Pozrela sa na meno a číslo karty, potom ju prevrátila tam a späť, kde bol jej podpis. Obrátila kartu späť niekoľkokrát, potom overila čo videla a pozrela späť na mňa.

Verila mi, videl som jej to v očiach. Tiež som videl zlosť a nenávisť v jej očiach, ale to bola normálna vec, vždy, keď sa na mňa pozrela.

“Neklamem ti,” povedal som len na objasnenie.

Prehltla. “Nestarám sa. Takže technicky vlastníš bábiku - veľký problém. Požiadala som chlapca v obchode ako prvá, išiel si a dostal si ju ty, namiesto mňa a potom si ju vzal preč.”

Zažmurkal som, keď Neala začala posmrkávať. Rýchlo sa otrela pod nosom a pretrela si rukou cez oči, ale nebola dosť rýchla. Zachytil som trochu vody, ktorá sa jej hromadila v oku, kým zotrela dôkaz preč. Mál som pocit, akoby som zrazu chcel prejsť k nej a urobiť niečo šialeného, ako napríklad objať ju, tak som musel urobiť krok späť.

Cítil som sa ... zle, a nevedel som čo s tým.

Nikdy som sa necítil zle kvôli Neale, ale vidieť ju naozaj zmätenú a naštvanú, urobilo niečo, z čoho ma bolela hruď a môj žalúdok sa cítil ako chorý.

Čo je to do pekla so mnou?

“Neala dievčatko -”

“Prestaň ma tak volať, Darcy,” prerušila ma a znova prevrátila oči.

Zamračil som sa. “Nemôžem. Je to tvoje meno.”

 Neala zavrtela hlavou. “Dlhú dobu to nebolo moje meno.”

Jemne som sa usmial. “Samozrejme je a vždy bude. Navždy si moje dievčatko Neala.”

Neala rozšírila oči, a tak som urobil aj ja. 

Nechcel som to povedať nahlas.

Alebo vôbec.

“Nemyslel som to ako moje dievčatko Nealu, len som myslel, že vždy budeš pre mňa známa ako dievčatko Neala. To je všetko.”

Neala zdvihla obočie a chcela niečo povedať, ale neurobila to. Ústa zostali zatvorené a nič nepovedali.

Ani jediné slovo, ktoré by bolo veľké ako jej ústa.

Mlčanie zaplnilo izbu a na okamih som si prial, aby kričala alebo ma preklínala, len aby tu náhlu trápnosť zahnala, ale neurobila to, len na mňa pozerala.

“Nedostaneš bábiku, Neala,” povedal som pevne.

Bola to jediná vec, ktorú som mohol povedať, aby v nej spôsobila nejaký boj, a aby sa na mňa prestala pozerať, ako keby som bol mimozemšťan z vesmíru. Bol to tiež kopanec pre ticho a náhla trápnosť zmizla.

Ako som predpovedal, toto vyhlásenie pracovalo ako kúzlo.

Nealine ľavé oko zacukalo. “Odchádzam s bábikou, či sa ti to páči alebo nie, Darcy.”

Naozaj?

Odfrkol som si, “Veľa šťastia pri hľadaní.” 

Vyšiel som zo spálne a zamieril do obývačky, kde som sa posadil na gauč a dal si ruky za hlavu. Počul som Nealu kliať, ako hľadala bábiku a to mi spôsobilo úsmev, pretože všetko, čo mohla nájsť v mojej izbe bolo čisté oblečenie, špinavé oblečenie, kondómy, a možno dokonca použitý kondóm, ak by sa pozrela do koša.

“Ty špinavý bastard! Počul si niekedy o pravidelnom vyhadzovaní koša?” Zvrieskla Neala.

Široko som sa usmial.

Takže našla použitý kondóm.

“Prisahám Darcy, ty si pes!”

Hav, hav.

Povzdychol som si, ako som sa upokojil na gauči, rozhliadol som sa po izbe a všimol si, že to s vianočnými ozdobami vyzeralo na hovno. Mal som stromček, ale krabice s ozdobami boli na podlahe vedľa stromčeka. Svietiaci Santa, snehuliak a iné vianočné postavičky boli v rohu miestnosti. Kúpil som ich, pretože boli na batérie, čo znamenalo, žiadne drôty a žiadne vysoké účty za elektrinu, ale bol som príliš lenivý, dokonca aj na ich rozmiestnenie do rôznych izieb. Páčili sa mi Vianoce, bol to môj obľúbený sviatok, ale zdobenie a všetko okolo nebola moja parketa, vôbec.

Myslím, že by som mohol povedať, že som bol lenivý bastard.

Povzdychol som si pre seba a zavrel oči a zľahka sa pochechtával, keď Neala dupala z mojej spálne a išla chodbou do kuchyne.

“Darcy!” Einstein zasyčal.

“Drž hubu ty hlúpe zviera.”

Otvoril som ústa, aby som odpovedal Neale, ale Einstein to urobil sám, tak to dopadlo, keď sa môj vták nevedel udržať.

“Choď do riti, Neala.”

 Vybuchol som do smiechu.

Bolo to dokonale načasované a použité v perfektnej situácií.

“Nenávidím toho prekliateho vtáka!”

Milujem toho vtáka.  

Malý úsmev sa mi šíril po tvári, keď Neala zabočila späť do obývačky. Stála vo dverách s rukami v bok.

“Povedz, nech drží hubu!”

 Zasmial som sa, “Nemôžem. Ona nevie, čo tie slová znamenajú. Len opakuje to, čo si pamätá, to je všetko.”

“To je všetko? Učil si papagája povedať choď do riti?”

Vybuchol som do smiechu, “Áno, ja viem.”

Neala sa na mňa zamračila. “Si neskutočný, vieš to? Myslela som si, že ťa už viac nemôžem vystáť, ale znova si mi dokázal, že som sa mýlila.”

Áno, ako sa pozerala z mojich očí na moje brucho, ukazuje, ako veľmi ma nemôže vystáť. 

“Potom odíď. Dvere sú práve tam, ja ťa tu nechcem.”

Neala si odfrkla. “Nechcem tu byť, srdiečko. Keď nájdem bábiku, budem mať veselšiu cestu domov a ty môžeš pokračovať v polonahej sobote s tvojím papagájom.” 

Ach, fiesta.

“Môžem obstarať úplne nahú, ak chceš viac nahých sobôt?”

“Ušetri ma,” povedala Neala so zdvihnutou rukou. “Nechcem, aby pohľad na tvoje nahé telo zapríčinilo, že to bude ešte horšie než to už je.”

Moje telo vyzerá zle?

“Oh, čo ten pohľad na tvojej tvári?” Uvažoval som.

Neala sa narovnala. “Aký pohľad?”

“Pozrela si na moje brucho, nohavice a moju hruď. Musím byť veľmi odpudivý, keď nevieš odo mňa odtrhnúť pohľad,” povedal som sarkasticky.

Neala prehltla. “Nepozerala som sa-”

“Nie je pekné klamať, dievčatko Neala. Všetci ľudia by to mali vedieť,” prerušil som ju.

Klamstvo ma priviedlo späť ku dňu, keď sme boli deti. Kedykoľvek som urobil na Nealu nejaký žart a keď ma chytili, klamal som a zvalil vinu na ňu, a od tej doby má nenávidela, ako aj klamstvá vo všeobecnosti. Vždy rád poukazujem na to, keď klame, alebo sa snaží klamať.

Pohľad na jej tvár bol na nezaplatenie.

Neala zatvorila ústa, vyfúkla veľké množstvo vzduchu cez nos a zatriasla sa od hnevu, ako na mňa pozerala. “Ja neklamem, a nevolaj ma tak!”

Nikdy.

Usmial som sa. “Neodchádzaš?”

Neala zavrčala, “Odídem potom ako nájdem bábiku.”

Zažmurkal som. “Dobrý lov.”

Dávam Neale dve hodiny lovu na hľadanie bábiky Fire Princess. Po asi hodine počúvania sťažovať si a preklínať ma, som šiel do kuchyne na raňajky. Uvaril som si vajcia, slaninu, klobásu a puding, sadol som si a zjedol svoju malú praženicu. Spýtal som sa Neali, či chce, aby som urobil aj jej nejaké jedlo, ale povedala mi, aby som šiel do prdele, tak som urobil len jedlo pre seba. Nakoniec prišla do kuchyne, až keď bola hladná, prestala hľadať bábiku a dala si nejaké cereálie, ale to bola len mini pauza, a potom sa vrátila späť k hľadaniu - jej slová, nie moje.

Po raňajkách som bol plný, a cítil sa ospalý. Veľa jedla ma vždy uspávalo, ale bol som hlavne unavený z nedostatku spánku v noci, takže, keď som sa vrátil do obývačky a usadil sa na gauči, zavrel som oči a zaspal za niekoľko sekúnd. Otvoril som oči, keď som počul hlasný tresk, potom Einsteinov škrek. Posadil som sa a vytieral si spánok z očí. Nebol som si istý, ako dlho som spal, preto som sa pozrel na hodiny na stene obývačky a zavrtel hlavou. Bolo po piatej večer. Chcel som ešte spať, ale Nealine zlostné nadávky a kričanie na Einsteina ma držali bdelého.

Nechcel som sa postaviť z gauča, hneď potom ako som sa prebudil, bolo mi príjemne a keď dom stíchol, zavrel som oči, ale hneď som ich otvoril, keď som počul Nealu zalapať po dychu a potom kňučať od radosti.

Mala bábiku.

Neviem, ako som to vedel, ale vedel som to.

Ako ju do pekla našla? Nemal som ju na očiach, ako ju mala ona - bola zastrčená v mojom prekliatom podkroví, mimo všeobecného diania.

Počkať.  

“Ty si hore v prekliatom podkroví?” Vykríkol som.

Ticho.

Neala bola nebezpečná, keď robila hluk, ale bola smrtiaca, keď bola ticho. Vstal som z gauča a pomaly zamieril ku dverám obývačky. Dostal som sa k dverám a chystal som sa zavolať Nealine meno, keď sa zrazu rozbehla s ružovou krabicou zastrčenou pod rukou. Utekala ku vchodovým dverám. Jej útek bol spontánny, ale nechcel som ju nechať odísť. 

 Nie, keď ju sledujem.

Bežal som za Nealou a vrazil do nej, práve keď otvorila dvere. Zavrčal som, keď spadla dozadu a zvalila nás k zemi. Nebola ťažká, ale nebola ani ľahká ako pierko, takže keď ma jej váha udrela do žalúdka, vyrazilo mi to dych. Neala sa pohla a zastonala od bolesti. Zasyčal som, keď som ucítil ľadovú bolesť bodať moje bosé nohy. Odtlačil som sa od dverí, aby som sa pozrel, čo bolo také chladné a bolestivé, keď sa ma to dotklo. To, čo som uvidel, rozšírilo moje oči hrôzou.

“Ježiš, Darcy! Nemal si na mňa skákať - oh môj Bože!”

Áno. Oh môj Bože.

“Darcy, čo je to?” zašepkala Neala.

 Pozeral som sa na šesť-stôp vysoký múr z hustého snehu predo mnou, a oblizol si pery.

Zažmurkal som a potom prehltol. “Vyzerá to ako sneh, dievčatko Neala.”

Neala zalapala po dychu, “Znamená to ... Čo si myslím, že to znamená?”

Zastonal som, keď sa mi v hlave začala šíriť mierne pulzujúca bolesť.

“Áno, Sherlock,” povzdychol som si a pozrel sa na moju nevítanú návštevu. “Zapadli sme.”

12.Kapitola

Neala

Nie.

Nie. Ani. Náhodou.

Nebola som zapadnutá s Darcym vnútri v jeho dome.

Nebola som s ním v pasci, sama.

To ... nie!

Zliezla som z Darcyho dole a preč od steny zo snehu a prinútila som svoje nohy kráčať. Otočila som sa a bežala dolu cez chodbu do obývačky. Prišla som k oknu, zdvihla žalúzie a zalapala po dychu. Sneh bol všade a sklo ním bolo úplne prikryté. Keď neboli v obývačke svetlá, izba bola vďaka snehu tmavá a blokovaná od akékoľvek svetla z vonku.

“Čo to robíš?” Počula som Darcyho spýtať sa za mnou.

Snažím sa nájsť cestu von.

“Okno je príliš zabarikádované,” povedala som a otočila sa čelom k nemu.

Pozrela som sa na jeho ruky a zavrčala.

Mal bábiku.

“Daj mi ju,” povedala som.

Darcy prevrátil oči, naklonil sa a dal bábiku na stôl vedľa lampy. Na okamih som bola zmätená, urobil to, čo som mu povedala, aby urobil, ale prečo? Svoju odpoveď som našla, keď som sa pozrela na jeho tvár a uvidela jeho oči, takmer vypadnuté z jamôk.

“Nemôžeme tu byť uväznení. Bez úniku ... skontrolujem všetky okná a dvere. Musí existovať spôsob, ako sa odtiaľto dostať!”

Zažmurkala som, keď utekal cez chodbu do kuchyne. Poskočila som, keď som ho počula nadávať a  preklínať. Tušila som, že kuchynské dvere a okná boli tiež zablokované snehom.

Zdvihla som pohľad z bábiky a schovala ju za gauč, potom som vyšla z obývačky a zamierila do jedálne. Zamračila som sa a nemusela som ísť ani k oknu, aby som vedela, že tu bolo sklo rovnako zablokované snehom. Žalúzie boli odostreté a sneh bol pritlačený o sklo cez jasný deň. Pozerala som na sklo, keď sa môj žalúdok rozvíril. 　　　　

To nemôže byť pravda.

“Prosím ťa, Ježiš, nerob mi to!” kričal Darcy z kuchyne.

“Zavri ma tu s niekým iným, ale nie s ňou, prosím!” 　　　　

Prevrátila som oči. 　　　　

On bol taký blbec. 　　　　

Išla som z jedálne cez chodbu späť do obývačky, rovnako ako Darcy.

“Za čo som si to zaslúžil?” spýtal sa ma, keď som sa posadila na gauč. 　　　　

Zažmurkala som. “Lebo si sa narodil.” 　　　　

“Nežiadal som, aby som sa narodil,” zasyčal. “Nemal som v tej veci žiadne slovo!” Nemohla som si pomôcť, zasmiala som sa.

“Smeješ sa?” Darcy vybuchol. “Myslíš si, že to, že sme spolu zapadli, je sranda?”

Naďalej som sa smiala, ako som zavrtela hlavou a povedala: “Nie, ale ak sa nebudem smiať, budem kričať, alebo plakať... to je to, čo chceš?” 　　　　

Einstein kričal z kuchyne, “strč sa, Neala!” 　　　　

Pozrela som sa na Darcyho.

Zažmurkal. “Nie, nechcem, aby si kričala alebo plakala. Panika je posledná vec, ktorú potrebujeme.” 　　　　

Prikývla som. “Presne, takže si sadni a drž hubu. Musíme si to v tichosti premyslieť.” Darcy prekvapujúco urobil čo som povedala a sadol si na druhý koniec gauča. 　　　　

Pozrela som sa na neho a rýchlo sa odvrátila. “Darcy, daj si nejaké oblečenie ... lebo ochorieš.”

Znelo to, akoby som sa o neho starala, ale nerobila som to. Len som sa nechcela dlhšie pozerať  na jeho telo, pretože bol prekvapivo veľmi dobre stavaný a určite by som ho pozorovala. Kto vedel, že mal Darcy šesť-tehličiek? 　　　　

“A Véčko” zamrmlala som nahlas. 　　　　

Cítila som Darcyho pohľad. “Hovorila si niečo o Véčku?” 　　　　

Do riti.

“Nie,” zasmiala som sa. “Len som si nevšimla, že ho máš.” 　　　　

Cítila som Darcyho úškrn, hovoriac čistú lož, a to ma hnevalo. 　　　　

Nenávidela som, že klamem, ale vedela som, že to bolo jediné, čo som mohla spraviť pre moje nervy a nenávidela som samú seba za to, že ma Darcy prichytil pri pohľade na jeho telo.

 Hlavne som nenávidela, že som bola prichytená pri pohľade naňho.　　　　

“Neviem, prečo sa uškŕňaš, ale prestaň.” 　　　　

Darcy sa usadil na gauči tak, aby bol ku mne obrátený tvárou. “Nie, poďme hovoriť o tom, ako sa ti páči moje neuveriteľne vypracované telo.”

Oh, poďme. 　　　　

“Nesúhlasím,” povedala som a zasmiala som sa. “Nepovedala by som, že si vypracovaný.” 　　　　

“Neoveríš si to na mojom tele?” Opýtal sa Darcy. 　　　　

“Nie.” 　　　　

“Potom ako vieš, či som vypracovaný, alebo nie?” Opýtal sa Darcy, športovým úsmevom na zožratie. Nuž... kecy. 　　　　

“Drž hubu, Darcy,” zamrmlala som. 　　　　

Darcy sa zasmial : “Nie, ako šanca snehových gulí v pekle, dievčatko Neala. Nenechám si ujsť príležitosť každý deň si ťa doberať s mojím telom. Vychutnám si to.”

Zamračila som sa. “Ty si ozajstný blbec, vieš to?”

 Pozrela som sa na Darcyho a rozzúrila sa, keď som si všimla, že prikyvoval hlavou.

“Neznášam, keď to robíš,” zasyčala som.

Darcy sa usmial. “Robím čo?”

“Súhlasíš so mnou, keď sa ťa snažím uraziť.”

Zasmial sa, “nie je to urážka, ak je to pravda, ale áno, väčšinou súhlasím, pretože potom urobíš tento svoj pohľad na tvári, akoby si ma išla pohryznúť alebo čo.”

Odfrkla som si, “A ty si myslíš, že je to vtipné? Dráždiť levicu, keď je naštvaná?”

Darcy žmurkol. “Som si istý, že ak si prišla ku mne, tak to zvládneš.”

Oh vážne?

“V poslednom týždni sa to stalo dvakrát, a spomínam si, čo som v oboch prípadoch urobila.”

“Áno, ale v oboch prípadoch, som bol otočený chrbtom takže sa to nepočíta,” povedal a pritom sa mi pozeral priamo do očí.

Lákal ma, aby som teraz stála k nemu tvárou, a ja som si povedala, že sa snaží, aby som sa cítila nepríjemne, a tak som sa rozhodla otočiť situáciu proti nemu. Zamrkala som svojimi riasami. “Darcy, ty so mnou flirtuješ?”

Zažmurkal, potom prehltol a pokrútil hlavou, čím naznačoval, že nie.

Naklonila som sa bližšie. “Pripadá mi to, akoby si sa ... Chceš, aby som sa k tebe priblížila, práve teraz, keď sme proti sebe? To by mohlo byť trochu nebezpečné aj keď, máš tak málo oblečenia, po tom všetkom ... a čo keby som ťa poškriabala? Tenká látka nohavíc ťa neochráni.”

Darcyho brada spadla, a nemohla som zadržať dunivý smiech, ktorý unikol z mojich úst. “Mám ťa.”

Darcy sa zamračil. “Prestaň, naozaj som si myslel, že sa o niečo so mnou snažíš.”

Zasmiala som sa, “Darcy, ty si posledný človek na Zemi, s ktorým by som niekedy mala sex.”

To nebola úplná lož.

Ja by som mala sex s Darcym, ale iba, keby boli jeho ústa zašité a zatvorené.

Darcy cúvol pri mojom krátkom údere, akoby som mu dala facku.

“Hej? No, to je škoda, viem, že ešte žiadny chalan v dedine sa nedostal ani na druhú metu, nieto na homerun, tak ak nie so mnou, tak s kým stratíš svoje panenstvo?”

Bola rada na mne vrátiť sa k nemu a čumieť na neho.

Nemal to povedať.

“Ja nie som panna, Darcy,” klamala som.

Chcela som nakopať samu seba, pretože pre niekoho, kto nenávidel klamstvá tak veľmi ako ja, to vyzeralo, že to nič nie je, ale tentoraz som skrývala niečo osobného, takže to nič neznamenalo. Chcem povedať, som panna, ale ako to sakra Darcy vedel?

Mala som to napísané na čele, alebo také niečo?

“Áno, si,” argumentoval Darcy.

Čo do pekla?

“Len do toho, povedz mi, ako si prišiel k tomuto záveru. Nič o tom nevieš, ale musím tu byť s tebou, takže pokračuj,“ povedala som a pohodlne som sa usadila.

Darcy sa na mňa pozrel, naozaj sa na mňa pozrel a pokrútil hlavou. “Nevadí.”

 Chystal sa postaviť, ale chytila som ho za zápästie a držala ho. “Nie, povedz mi to.”

Darcy, opäť pokrútil hlavou. “Nechaj to tak, Neala.”

Správal sa teraz vážne, na jeho tvári nebolo ani stopy po úsmeve.

“Nie, povedz mi to.”

Darcy zavrčal: “Nechceš to, ver mi.”

Čo to znamená?

“Darcy, jednoducho mi to povieš?”

Striasol mi ruku, sklonil hlavu a pozrel sa na zem. “Fajn,” zahundral. “Pamätáš si, keď sme mali šestnásť, a Laura Stokes oslavovala svoje osemnáste narodeniny dole v O'Leary krčme, bolo to do skorých ranných hodín, a všetci sme sa vrátili do jej domu?” Prehltla som. Pamätám si na tú párty. Laura Stokes, bola, a stále je, Darcyho kamarátka na šukanie alebo tajná priateľka. Bola niečo také, ale vedela som to tiež preto, že sme vyrastali v rovnakej malej dedine, takže účasť na akejkoľvek párty, kde vás pozvala, bola vzorom. Prakticky, ale párty sa líšia. Veľmi líšia.

Nemyslím si, že by som niekedy mohla zabudnúť na tú noc, aj keď som sa snažila.

“Hej, spomínam si. Čo s tým?” Zamrmlala som.

Darcy prehltol a potom povedal: “Bolo to okolo druhej ráno, a Sean ma požiadal, aby som sa na teba šiel pozrieť. Povedala si mu, že ideš na záchod, než pôjdeš domov, zabralo ti to dosť času. Usúdil som, že si niekde v dome s Jess a Sarah a pijete.”

 Sedela som v tichosti, keď hovoril. Zľahka sa zasmial, “Myslel som, že si niekde v dome, a že si mi jednoducho nechcela byť na blízku. Ale upokojil som tvojho brata a išiel hore skontrolovať ťa, a počul som ťa z kúpeľne ... počul som aj jeho.”

Stuhla som na svojom mieste.

“Č-čo?” Zašepkala som.

“Ja to viem, Neala,” odpovedal a jeho hlas bolo sotva počuť.

Ach, môj Bože.

Vedel to?

To bola tá najhoršia noc môjho života, moje jediné tajomstvo a Darcy o tom vedel?

“Počul som ťa smiať sa, a potom mrmlať, takže som vedel, že ti niekto dal napiť,” povedal Darcy a potom zovrel ruky v päsť. “Počul som, ako ti Trevor Nash, skurvený onanista, hovoril, aby si mu dala vyvrcholenie, a potom počul urobiť to teba. Chcel som ťa zastaviť, ale vedel som, že to bola tvoja chyba, a že keby som zasiahol, nenávidela by si ma ešte viac.”

Oprel sa a zaklonil hlavu na gauči.

“Neviem, prečo som zostal za dverami, niečo vo mne mi povedalo, aby som ostal, tak som to urobil. Mal som šťastie, pretože keď ti Trevor povedal, aby si si vytiahla sukňu, povedala si nie. Počul som zvuk facky, čo ti dal. Neváhal som, kopol som do dverí a pohľad na teba, na zemi s Trevorom stojacim nad tebou s rozopnutými džínsami ma rozzúril. Ako to môžeš očakávať, udrel som to hovno do penisu.” Darcy mal stále oči zatvorené, keď hovoril.

“Prestal som ho mlátiť, keď som počul, že začínaš plakať. Zdvihol som ťa a keď som sa snažil, odniesť ťa dole, prosila si ma, pretože si nechcela, aby Sean vedel, čo sa stalo. Vedela si, že mu to povieš, ale nie teraz. Bolo to čudné. Požiadala si ma, aby som to nikomu nepovedal, pretože každý by si myslel, že si šľapka za to, čo Trevor urobil, aj keď si stále panna.”

Zažmurkala som slzy, keď Darcy otočil hlavu na stranu a pozrel sa na mňa. “Tak som to nikomu nepovedal, až dodnes. Prešiel som s tebou chodbou a sadol si s tebou, kým si nezaspala. Trevor vyšiel z kúpeľne a von z domu bez upozornenia, prebudila si sa asi o tridsať minút neskôr, a namiesto toho, aby si bola rozrušená, si na mňa kričala, že som tak blízko. Spomenula si si, čo Trevor urobil, spoznal som to podľa výrazu na tvojej tvári, ale nepamätala si si čokoľvek z toho, čo som urobil ja. Nezáležalo na tom, nikomu som to nepovedal, čo sa chystal urobiť, asi preto, že karma ho neskôr v noci dostihla.”

Karma bola autonehoda, ktorú mal Trevor potom, čo ukradol auto s dvoma svojimi priateľmi a opustil večierok. Opitý Trevor Nash havaroval autom - išiel takou rýchlosťou z kopca dole, že sa auto obtočilo okolo stromu. Doslova. Zrážka auta okamžite zabila všetkých troch ľudí.

Nemohla som povedať, že som smutná, že to počujem.

Cítila som s Trevorovou rodinou, a rodinou jeho priateľov, ale to bolo všetko.

Spomenula som si na výraz v jeho tvári, keď som mu povedala nie, a vedela som, že sa bude snažiť, a nútiť ma to robiť. Keby dostal šancu, bol by ma tú noc znásilnil.

Ale neurobil to, a teraz už viem prečo.

Darcy ho zastavil.

“Darcy ... ja”

“Nie. Neďakuj mi za niečo, čo by urobil ktokoľvek, aby ho zastavil.”

Prehltla som. “Zastavil si ho pred tým aby ma znásilnil, nemyslím si, že si uvedomuješ roky bolesti z ktorej si ma zachránil.”

Darcy sa obzrel až ku stropu a povzdychol si: “Nemyslím si, že je to pravda. V priebehu posledných rokov som na teba hádzal všelijaké šialené hovná.“

Utrela som si oči, keď som si nečakane odfrkla, “Naše boje boli to najlepšie, čo si mi vtedy mohol dať. Zamerala som sa na to, takže som sa nesústredila na to, čo ... čo sa skoro stalo.”

 Darcy mi dal jedno pokrčenie ramenami. “Ja viem, to je dôvod, prečo som bol na teba taký hnusný, pokiaľ sme nemali dvadsať. Bol som tvoje osobné rozptýlenie.”

Prevrátila som trochu opuchnuté oči. “Nezastavil si to, keď sme mali dvadsať, stále si ku mne hnusný. Bábika, pamätaj.”

Darcy zastonal, “Ty s tým nikdy neprestaneš, že nie?”

Pokrútila som hlavou. “Nie, dúfam, že ťa baví sklamanie, pretože je to márne.”

 Čo?

“Prepáč?”

Darcy sa na mňa pozrel a zdvihol obočie. “Čo ten šokovaný pohľad?”

“Práve si mi odhalil niečo tak hlboko dôverné. Práve si mi povedal, že si ma zachránil pred znásilnením, keď som bola teenager ... a napriek tomu mi stále nedáš tú prekliatu bábiku?”

Darcy na mňa zažmurkal. “Nemyslím si, že som ti povedal niečo, čo znelo ako výzva, aby si si   mohla robiť nárok na bábiku.”

Nemohla som tomu uveriť.

“Ty si neuveriteľný.”

 Darcy pokrčil ramenami. “Povedz mi niečo, čo neviem.”

Pozrela som na neho. “Stále si ešte neodpovedal na moju otázku, povedal si, že som panna, ale ako to vedieš, čo? Bola som panna, keď som mala šestnásť, ale teraz mám dvadsaťpäť.”

“Tak?”

“Takže už nie som dievča.”

Darcy urobil niečo, čo spôsobilo, že moje vnútornosti poskočili. Pozrel sa na moje telo z dola a potom späť hore do mojich očí. “To vidím, a čo? Tvoje telo rástlo, ale ty si stále rovnaké dievča, aké poznám celý život. Vzala si si to, čo sa stalo, veľmi vážne, ako každý človek.

Nedala by si vtedy hocikomu, a ešte viac teraz. Neviem isto, či si panna, ale som si sakramentsky istý, že si. Ty sa chrániš, uzatváraš sa pred ľuďmi. Tvoja predstava na nočný výlet v meste je s tvojou rodinou v krčme. Nie si ten typ dievčaťa, ktorému padajú nohavičky bleskurýchlo pre každého, takto si ťa neviem predstaviť.”

“Myslíš ako Laura Stokes?” Rozšírila som oči hneď po tom, čo som to povedala.

Nechcela som na to myslieť, len mi to vykĺzlo.

Darcy sa zasmial : “Áno, ty nie si ako Laura Stokes, dievčatko Neala.”

Vau.

Hovorme o podpásovke.

Laura Stokes bola všetko čo ja nie som. Bola vysoká, štíhla, mala veľký zadok a veľké prsia. Bola krásna a mala prirodzene dlhé husté jahodovo blond vlasy. Darcy povedal, že nie som ako ona, nemalo by mi to ublížiť, ale tak veľmi ma to rozrušilo, do riti.

“Vieš, čo? Srč sa, Darcy!” Vyštekla som, vstala z gauča a vyrazila z miestnosti. “A som panna,” zakričala som, “čo je na tom?”

“Čo som sakra urobil?” Vykríkol Darcy, keď ma nasledoval von z obývačky do kuchyne.

Zúrila som celú cestu do komory a zabuchla dvere, len čo som bola vo vnútri.

“Neala, vážne si unikla predo mnou tým, že si šla späť do komory?”

Snažila som sa utiecť.

Treskla som do dverí. “Odíď. Chcem. Byť. Sama.” 

Bol ticho, potom nasledoval tupý úder na dvere a ja som nevedela, či sa o ne opieral alebo nie.

“Neviem, čo je s tebou, a môžeš staviť svoj zadok, že budeme o tom hovoriť, ale ak tam chceš na chvíľu trucovať ako dieťa, choď do toho.”

Neber to ako návnadu.

“Budem.”

“Urob to,” zasmial sa Darcy.

Zakričala som : “Choď. Preč!”

Bože.

“Nie, toto je môj dom, pamätáš?”

Nemohol ma jednoducho nechať samú!

Zahundral v porážke a kopol do dverí, udrel sa a vzlykol ako dievča. Teraz som sa cítila o niečo lepšie. Vyšla som z komory a kráčala, akoby sa nič nestalo. Postarala som sa, aby som ignorovala Darcyho aj hlúpeho Einsteina.

Darcy ma na chodbe chytil za ruku a otočil čelom k sebe. “Dobre, čo je s tebou?”

Zotrela som ho. “Ty nevieš?”

“Vážne nie, tak ma pouč.”

Naozaj vyzeral zmätene, a tak som sa rozhodla chlapca osvietiť.

“Nazval si ma tučnou a škaredou.”

Darcy na mňa zostal pozerať so širokými očami bez žmurknutia. “Oficiálne si stratila rozum.”

Uškrnula som sa, “Ako si na to prišiel?”

Darcy ma chytil za druhú ruku a zatriasol so mnou. “Nenazval som ťa tučnou alebo škaredou. Nikdy som nepovedal tie slová.”

“To si nemusel, stačí, že si to naznačil!” Zasyčala som.

Darcy vyzeral tak zmäteno, že som ho skoro ľutovala.

Takmer.

“Neala ... Čo do pekla?”

Vyfúkla som veľké množstvo vzduchu cez nos a povedala: “Povedal si, že nie som ako Laura Stokes. Ona je perfektná, taká aká je. Je nádherná, vysoká, chudá, a všetko ostatné, čo nie som. Nestarám sa, že nie som, ale nemal si to povedať.”

Darcymu poklesli trochu ramená.

“Si naštvaná, pretože som povedal, že nie si ako Laura?”

Pokrčila som ramenami. “Hovor mi blázon, ale žiadne dievča, ani nepriateľ, by nepočul rád, že nie je ako dievča, ktoré by sa ľahko mohlo vydávať za supermodelku.”

 Darcy na mňa dlhú chvíľu pozeral, potom ten parchant vybuchol do smiechu.

Bola som okamžite od zlosti bez seba.

“Si necitlivý kus -”

“Si blázon, ak si to, čo som povedal, brala ako urážku namiesto komplimentu,” prerušil ma Darcy, stále so smiechom.

Prosím znova?

“Počkaj chvíľku, má mi lichotiť, že nie som ako Laura?” Objasnila som.

Darcy prikývol.

“Ako to myslíš?” Odsekla som.

Len pokrútil hlavou a zasmial sa.

“Odpovedz mi,” spýtala som sa.

Darcy zaklonil hlavu a povzdychol si, ako sklonil hlavu a pozrel sa späť na mňa.

“Chceš tu stáť a hovoriť o tom , alebo sa chceš dostať von z tohto domu?”

Zmena témy.

Zaváhala som a potom o chvíľu povedala: “Vypadnúť z domu.”

Darcy prikývol. “To som si myslel, tak mi môžeš pomôcť vymyslieť spôsob, ako sa odtiaľto dostať.”

Nechala som to nachvíľu tak, ale akonáhle nebudeme v núdzovom režime, vrátim sa späť k tomuto prípadu a zistím, čo tým myslel.

“Dobre, takže všetky dvere a okná sú blokované po vrch snehom. Musíme rýchlo niekoho zavolať, aby nám pomohol dostať sa odtiaľto.”

Žuvala som si moju spodnú peru a potom zalapala po dychu, "Minulú noc som si nechala telefón v krčme!“

V tej dobe som ho nechcela, pretože som nemala vrecká na saku alebo šatách, a nechcela som ho držať pri jazde na bicykli, ktorý som si požičala, aby som mohla ísť do hôr. Potom som pomyslela na bicykel, a toho chlapca, ktorý mi ho požičal a v duchu som zastonala. Určite povedal svojim rodičom, že som mu ukradla tú hlúpu vec.

“Potom dobre, že ho mám ja, nie?” Darcy vtipkoval, otočil sa a zamieril chodbou do svojej spálne.

Zúžila som pohľad na zadnú časť jeho hlavy, ako som ho nasledovala. Oprela som sa pri spálni o rám dverí a sledovala, ako vybral svoj telefón z nočného stolíka.

Obrátil sa ku mne a uškrnul sa, keď mával telefónom mojím smerom. Strčila som do neho prstom, na čo pokrútil hlavou.

“Pekne,” odfrkol si a stlačil displej svojho telefónu.

Urobil tak presne vtedy, keď zhasli svetlá v spálni.

Vykríkla som, a rovnako tak aj Einstein z kuchyne.

“To je v poriadku, zlatíčko!” zavolal Darcy.

 Zovrela som rám dverí. “Som v poriadku, Darcy.”

 Ticho.

 “Hovoril som s Einsteinom.”

Pozrela som sa do tmy. “Máš väčšiu starosť o vtáka, než o mňa?”

 Darcy si odfrkol, “Ehm, áno.”

 Blbec.

Narazila som späť, keď niečo tvrdé sa zrazilo s mojou hruďou.

“Do čerta, Neala. Kde si?” Vyštekol Darcy.

Vrazil do mňa, a on bol šialený?

Typické.

Zahundrala som, roztiahla ruky, a schmatla riedky vzduch, ako som ho hľadala. Schmatla som to, čo som cítila ako jeho nahé ruky. Poklepala som ho cestou dole ramenom, kým som si s ním preplietla prsty.

“Dobre, nenaraz do mňa. Veď ma.”

Ticho.

“Darcy?” Zovrela som ho.

Odkašľal si. “Počul som ťa ... Len sa čudujem, prečo odišla elektrina.”

Myslím, že to zavrčal: “Počasie? Zdá sa, že sa pokazilo všetko, prečo nie elektrina?”

Darcy zastonal. “Kravina. Musíme sa odtiaľto dostať, chlape. Môj sporák je elektrický, rovnako aj kúrenie, chladnička beží tiež na elektrinu. Sme v prdeli.”

Huh!

“Len zazvoním jednému z našich bratov, nech prídu pre nás.”

Pozrela som sa na Darcyho telefón, keď sa obrazovka rozžiarila.

“Ach, hovno,” zamrmlal Darcy.

To neznelo dobre.

“Čo je to tentoraz?” Opýtala som sa.

Darcy strčil telefón k mojej tvári. “Mám len dve percentá baterky.”

To bolo všetko?

“Tak ho nabi.”

Cítila som, ako Darcy otočil hlavu a pozrel sa na mňa. “Nie je elektrina ... pamätáš?”

Prikrčila som sa a cítila sa hlúpo pre môj nadutý návrh.

“Zabudla som,” zamrmlala som.

Darcy si zľahka odfrkol, keď stlačil obrazovku svojho telefónu. Justinova fotka sa objavila na obrazovke, ako sa mu Darcy pokúsil zavolať. Darcy si dal telefón k uchu, keď Justin odpovedal. “Justin? Braček, musíš pomôcť mne a Neale. Snežilo pri mojom dome, a potrebujeme - Čo myslíš, že snežilo príliš? To nemôžeš myslieť vážne!”

Môj žalúdok sa potopil, keď som zovrela Darcyho ruku, a stisol ma späť, čo ma napodiv upokojilo - trochu.

“Je to zlé všade? Myslím sneh,” spýtal sa Darcy.

Napäto som počúvala, čo Justin hovorí, ale jeho hlas bol veľmi tlmený, takže som nepočula jeho odpoveď.

“Justin? Haló? Nerozumiem, čo hovoríš. Braček, počuješ ma?”

To neznelo dobre.

Darcy zaklial a dal si telefón preč z tváre, a keď sa pozrel na telefón, domovská obrazovka ukazovala, že Justinove volanie bolo skončené. Chystala som sa navrhnúť, nech znovu vytočí Justina, ale Darcyho displej telefónu zrazu sčernel, ukazujúc, že sa baterka vybila. Zovrela som Darcyho ruku, keď sme sa znovu ocitli v tme.

“Nikdy sa nedostaneme von,” povedala som a hrýzla sa z vnútra do líca.

Darcy vedľa mňa zahundral. “Dostaneme. Pokiaľ naše rodiny nemôžu prísť a pomôcť nám, potom si budeme musieť pomôcť sami a dostať sa odtiaľto.”

Vážne som sa zasmiala: “Sme zasnežení, ty prekliaty magor!”

 Darcy zavrčal, “Dostanem sa von z tohto domu, aj keby ma to malo zabiť.”

Pustila som Darcyho ruku, keď prešiel odo mňa preč. Počula som ako kráča do spálne. Odfrkla som si raz alebo dvakrát, keď zanadával, pretože stúpil na niečo, alebo vrazil do niečoho. Robil veľa hluku, a práve keď som sa chcela opýtať, čo robí, objavilo sa na chodbe svetlo sviečky.

“Pozriem sa aj na baterku, ale mám veľa sviečok, môžeme použiť svetlo na osvietenie miesta hore. Drž túto jednu.”

Vzala som si sviečku od Darcyho, a keď som sa nadýchla, sladká vanilková vôňa naplnila môj nos. “Vonné sviečky, vážne?”

Darcy do mňa hravo strčil, keď ma obišiel. “Len do toho, smej sa. Vanilková vonná sviečka vonia krásne, a ak nesúhlasíš, zadrž dych.”

Zasmiala som sa, “Páči sa mi, len som si nemyslela, že by si mal vonné sviečky.”

“Prečo, pretože som muž?” Spýtal sa Darcy.

No ... áno.

“Keď poviem áno, budeš si myslieť, že som sexistická?"

“Áno.”

“Tak nie.” Uškrnula som sa.

Darcy sa zasmial, “Typické.”

Potlačila som vrelý úsmev, a potlačila pocity závrate. Od toho rozhovoru sa veci medzi nami ... zmenili.

Neviem, či to bolo Darcyho priznaním, tým čo urobil, a ako mi pomohol, keď sme boli teenageri, ale môžem povedať na sto percent, že som k nemu necítila nenávisť.

To ma vydesilo viac než len trochu.

Aby som získala späť svoj rozum, zamerala som sa na súčasnú situáciu.

“Takže ... aký je plán, ako sa odtiaľto dostaneme ?” Spýtala som sa a oprela si ramená proti múru na chodbe.

Darcy sa na mňa pozrel a uškrnul sa.

Nepáčil sa mi jeho úsmev, ani trochu.

Zapraskal kĺbmi a potom krkom. “Čas na mojom telefóne pred tým, než sa vybil, povedal, že je skoro šesť hodín večer. Veľa z dňa sme prespali. Teplota dnes večer klesne pod bod mrazu, tak prvá vec, ktorú zajtra ráno urobím, keď sa prebudím, že začnem kopať cestu von a ty mi pomôžeš.”

Zasmiala som sa, ale Darcy nie, to spôsobilo, že sa môj žalúdok potopil.

Chystali sme sa kopať cestu von?

No ... hovno.

13.Kapitola

Darcy

Neala bola preč.

Prebudil som sa zhruba pred piatimi minútami a potom, čo som vstúpil do už teraz bezpečnej kúpeľne uľaviť si, otvoril som obývačkové dvere a strčil tam hlavu, aby som videl, či je v poriadku, ale nebola tam - čo bolo divné. Keď som išiel v noci spať, bola schúlená na gauči s náhradnou prikrývkou, ktorú som jej dal v piatok večer, ale teraz som ju nikde nevidel. Bola tu väčšia tma ako včera večer, pretože všetky sviečky boli sfúknuté, ale znova som ich zapálil, aby osvetlili izbu. V ruke som držal veľkú zapálenú sviečku, chodil som po obývačke a kontroloval miesto za gaučom a každé iné časti izby, kde by Neala mohla sedieť alebo v ležať, ale nebolo po nej ani stopy.

Bola tam krabica s bábikou, tak som ju zdvihol a priniesol do spálne. Dal som ju do hornej zásuvky v bielizníku. Nemal som v úmysle schovať bábiku pred ňou, len som chcel, aby bola uložená na bezpečnom mieste. Sotva som myslel na bábiku, premýšľal som o Neale, a kedže ma dostala zvedavosť, išiel som hľadať môjho nečakaného hosťa.

Opustil som spálňu, skontroloval som jedáleň, ale rovnako ako aj obývačka, bola prázdna.

“Neala?” Zavolal som.

Žiadna odpoveď.

Nepáčilo sa mi to ticho, keď bola Neala v mojej tesnej blízkosti, bolo by pochabé a nebezpečné nepredpokladať, že nemá niečo za lubom. Pravdepodobne už nemala v pláne nič, ale kým som to nevidel na vlastné oči, predpokladal som, že to nebolo dobré.

“Neala?” Zavolal som znova.

Vedel som, že nie je v spálni, ale aj tak som to dôkladne overil. Keď bola izba čistá, šiel som späť na chodbu. Neviem prečo, ale išiel som k predným dverám. Vízia Neali ako sa nejako dostala cez múr snehu, sa mi blysol v mysli, preto som sa ponáhľal dopredu a otvoril dvere. Vydýchol som si, úľavou, keď som uvidel múr snehu dokonale neporušený.

 Upokojil som sa a pripomenul si, že je stále niekde tu, hlavne, že nebola mŕtva a uzavretá v kope ľadu. Jej mama by ma zabila, keby zomrela, zatiaľ čo som spal.

Zavrel som dvere a otočil sa. Išiel som chodbou a zastavil sa pri kúpeľni, nepozrel som sa do vane, keď som tam bol, zaklopal som na dvere a zavolal znova Nealino meno. Opäť žiadna odpoveď. Otvoril som dvere kúpeľne a zachvel sa, odvzdušňovací ventil na strope rozhodne nebol zanesený snehom, pretože studený vzduch zvonka prúdil úplne v poriadku.

Zavrel som dvere do kúpeľne a pokračoval v chôdzi po chodbe, zastavil som sa pri dverách do kuchyne len na chvíľu, než som siahol po kľučke. Otvoril som dvere a prešiel nimi.

“Neala?” Zamrmlal som, keď som strčil hlavu do dverí.

Nealy nikde. Môže :)

Kde do pekla je?

Vstúpil som do miestnosti a zamračil sa. Bola tu celkom tma, takže som na pulte zapálil sviečku.

Po osvietení miestnosti, som sa rozhodol zakričať Nealine meno tak hlasno, ako som len mohol, keď som začul slabý zvuk chrápania.

Úsmev sa mi tiahol po celej tvári, keď som uprel oči na dvere komory. Išiel som ku komore a zaklopal na dvere.

“Clarke! Si tam?”

Ďalšie zachrápanie.

Uškrnul som sa, položil sviečku na kuchynskú linku, potom som vrátil späť ku komore a búšil som na dvere oboma rukami tak hlasno, ako som mohol. Prestal som, len čo Neala zakričala, a zasmial som sa, keď sa otvorili dvere a ona spadla bokom na podlahu.

“Si hajzel!” zastonala Neala z podlahy.

Nemohol som s ňou nesúhlasiť, tak som to neurobil.

“Si v poriadku, Harry Potter?” Opýtal som sa, keď som sa na ňu pozrel.

Neala zasyčala. “Harry žil v komore pod schodami, nie v komore v kuchyni.”

Pokrčil som ramenami. “Nemal inú možnosť, ty, na druhej strane, si mala gauč úplne v poriadku, a napriek tomu si prišla spať sem ... prečo?”

Neala sa prevalila na chrbte a pozrela sa na mňa. “Tvoj dom robí v noci šialené zvuky a preto som nemohla zaspať... tak som prišla sem. Einstein hovorí tak často, že sa cítim trochu lepšie... aspoň som nebola tak sama.” 　　　　

Nenávidel som, že som sa cítil zle. 　　　　

“Prečo si neprišla za mnou, keď si sa bála?” Opýtal som sa zvedavo. 　　

Neala zavrčala, “Pretože som vedela, že by si mi povedal, že mám odísť z postele a mám ísť spať.” 　　　　

Zažmurkal som preč obraz Neali roztiahnutej v mojej posteli, naklonil som hlavu, a pozrel som sa na ňu. “Ako vieš, že by som to povedal?” 　　　　

Pokrčila ramenami. “Pretože nemáš rád, keď sa bezdôvodne bojím.”

Dostala ma.　　　　

Hryzol som si vnútornú stranu tváre, a pozrel sa jej do očí. “Máš pravdu, dostal by som ťa do postele, ale bolo by to len na spanie. Žiadna zábava.” 　　　　

Neala si odfrkla, “Viem.” 　　　　

Zamračil som sa. “Tak prečo si teda prišla sem?” 　　　　

Povzdychla si, “Moja hrdosť by mi nedovolila ísť k tebe po pomoc.” 　　　　

Usmial som sa. “Budeš ma nakoniec potrebovať Neala, či to bude plechovka fazule, fľaša vody, alebo svetlo na sviečky.” 　　　　

Pozrela sa preč odo mňa. “Budem sa ti vyhýbať pokým to nebude absolútne nutné.”

Zasmial som sa.

Typická Neala.

“Dobre, dobre, nerobil som si srandu o tom, čo som povedal včera večer. Prekopeme si cestu von.”

Neala zastonala. “To nie je dobrý nápad. V piatok večer a včera celý deň snežilo, sneh bude tvrdý ako ľad, a musíme kopať lyžičkami a vidličkami. Ver mi, overila som si to.”

Otvoril som ústa, aby som ju opravil, ale potom som si uvedomil, že všetko náradie a lopaty sú v šope mimo domu, zavrel som ústa a nahneval sa. Mal som veľký dom, ale skoro žiadny nábytok, ktorý by ho zapĺňal. Kúpil som si len to, čo som potreboval, keď bol dom postavený. Nevedel som variť, rozsah mojich kulinárskych zručností zahrňovalo dať pizzu do rúry a potom ju vybrať, keď zazvoní budík. Nevarím, nepoužíval som nič v mojej kuchyni s výnimkou nožov, vidličiek, lyžíc, pár tanierov, šálok, a ojedinele misky na cereálie.

“No, lyžičky a vidličky jednoducho budú musieť stačiť.”

Neala sa zasmiala, “Ty si sa zbláznil.”

“Prepáč, ale ja nie som ten, ktorý leží na chladnej podlahe a smeje sa ako hyena. Nie, to ty by si mala byť blázon.”

Neala ma kopla nohami, preto som uskočil.

 „Sklapni!“

Neala sa ďalej smiala, keď sa dostala na nohy. Luskla prstami a poskakovala okolo mňa v kruhu s  falošným nadšením. “Poďme na to, šéfe. Poďme kopať našu cestu von.”

Nechcel som oceniť jej sarkazmus.

“Ak nechceš pomôcť, potom ťa nebudem nútiť,” odsekol som.

Otočil som sa a vyšiel z miestnosti.

Dúfal som, že vyzerám drsne a mužne, držiac voňavú vanilkovú sviečku, aby som videl kam idem, ale pochybujem, že som vyzeral tak drsne, ako som chcel.

Neala ma nasledovala a zasmiala sa, “Nedržím tvoje skrútené nohavičky, slečna Daisy. Idem ti na pomoc.”

Obrátil som oči v stĺp. “Hlavne mi pomôžeš tým, že budeš držať hubu.”

Neala sa za mnou posmievala, “Ty drž hubu. To ty si ten, ktorému sa nikdy nezastaví huba.”

“Všetci vieme, že to nie je pravda, to by sa dalo povedať aj o celom Írsku, že tára.”

“Choď do riti, nie som tárajka!”

Áno, si.

“Dobre,” povedal som, a postavil som sviečku na zem.

Neala sa oprela na chodbe o múr a zavrčala, keď som išiel okolo nej, “Nehovor, že je to v poriadku, len aby si ma upokojil.”

Zazubil som sa, keď som vstúpil do obývačky. “Dobre.”

“Darcy!” Vykríkla Neala zlostne.

Bože, bolo tak jednoduché, nazlostiť ju.

“Len som to s tebou preberal, Neala,” povedal som a dúfal, že počuje pravdu v mojom hlase.

Samozrejme, že som klamal, pretože ona bola tárajka - nikdy neprestala hovoriť. Každý, v našej obci by sa za mňa mohol zaručiť, keď to poviem.

“Neverím ti ... čo to robíš?”

Povzdychol som si, keď som zobral zapálené sviečky. “Osvetlím nimi chodbu, takže budeme lepšie vidieť, keď sa budem prekopávať von.”

“Keď sa my budeme prehrabávať, to máš na mysli.”

Áno, správne.

“Áno, myslel som „my“.”

Neala zamrmlala, “Si zlý klamár, Darcy.”

Usmial som sa pre seba, keď som prechádzal okolo nej a zamieril späť na chodbu.

“Mohla by si zobrať pár sviečok z jedálne? Zoberiem nejaké lyžice a vidličky.”

Neala niečo zamrmlala, čo som mohol len hádať, že boli pre ňu hrubé nadávky, ale predsa išla do jedálne pre viac sviečok. Zamieril som do kuchyne a zobral nejaké lyžice a vidličky z kuchynských zásuviek. Rozhliadol som sa po niečom väčšom, čím by sa dalo kopať jednoduchšie, ale nič som nenašiel. Ľutoval som, že som nenechal matku kúpiť mi viac kuchynských blbostí, keď som sa sem prvýkrát presťahoval, čo by nám práve teraz pomohlo.

Vzdychol som si a prešiel k Einsteinovej klietke, keď zavrieskal. Otvoril som dvierka klietky a  vyložil ju na ňu, aby si mohla roztiahnuť krídla a trocha sa poprechádzať. Milovala svoju klietku, ale ešte viac milovala prechádzky po vrchole klietky.

“Drž hubu, Neala!” Vykríkol Einstein.

Usmial som sa na Einsteina, keď Neala jedovato zakričala, “Nenávidím toho prekliateho vtáka!”

Zasmial som sa a trel Einsteinovu hlavu. “Dobré dievča,” zašepkal som s láskou.

Odišiel som z kuchyne vyzbrojený s nástrojmi na kopanie a zamieril späť k dverám ... , ktoré boli vyplnené snehom.

“Je to divné, že sa sneh neprepadol na chodbu, dvere boli otvorené niekoľkokrát a nič sa nestalo,” povedala Neala, keď som prišiel k nej a pozrel na dvere zaplnené snehom.

“Stvrdlo to, zatiaľ čo boli dvere zavreté, nie je to práve ľad, ale nie dosť na jaskyňu, keď je nejaký priestor v dispozícii.”

Neala prehltla. “Nemôžem uveriť tomu, že sa to deje, nikdy nebolo toľko snehu.”

Pozrel som sa na ňu a zdvihol obočie. “Súhlasím, že sme zvyčajne nikdy nemali toľko snehu, ale po celé týždne sme boli varovaní, že tento rok by mala byť zima najhoršia za posledných päťdesiat rokov. Prečo si myslíš, že ja, a všetci ostatní, sme si nahromadili konzervy a balenú vodu v prípade výpadku prúdu, alebo ak by cesty neboli dostatočne bezpečné pre jazdu?”

Neala pokrčila plecami. “Počula som to, ale ľudia od počasia sa zvyčajne mýlia. Predpovedia jasnú oblohu a slnko, a namiesto toho bude zamračené a prudký dážď. Šance boli tentoraz v ich prospech, pretože sa to ukázalo byť správne.”

Pokrútil som hlavou. “No, teraz sa trafili, a to znamená, že sme sa tu zasekli, tak to poďme zmeniť. Postav sa trocha ďalej a ja začnem kopať.”

Šiel som dopredu, len aby som bol potiahnutý malou rukou, ktorá obopínala moje predlaktie. “Nezaobchádzaj so mnou ako s nejakou neschopnou ženuškou, Darcy.”

“Si neschopná- Au!” Vzlykol som, keď ma Neala schmatla za môj ušný lalôčik a skrútila ho.

“Dokonči tú vetu. Vyzývam ťa.” Skrútila ho viac.

Vykríkol som, “Srandoval som, prisahám!”

Neala sa na mňa uškrnula a pustila mi ucho, takže som rýchlo umiestnil prsty na môj ušný lalôčik a rozotieral som si bolesť. Pulzovanie zostalo, keď som odstránil ruku, ale počiatočné pálenie a bolesť odišla.

Vďaka Bohu.

Zameral som sa na Nealu a pozrel sa na ňu tak tvrdo, ako som len mohol.

“Urob to ešte raz, a nebudem mať žiadne zľutovanie, a vyšteklím z teba život.”

Neala na mňa zažmurkala a na chvíľu vyzerala šokovane ... vtedy sa dosmiala.

“Vau!” zachechtala sa. “Na sekundu si vyzeral vážne.”

Nepohol som svalom na tvári.

“Myslím to vážne.”

Neala sa prestala smiať a pozerala sa na mňa, bez jediného mihnutia oka.

“Aha. No dobre teda. Už nikdy sa ťa nedotknem.”

Výborne.

“Dobre, teraz tu stoj a dovoľ mi začať kopať tunel. Nechcem ťa odstrihnúť, pomôžeš mi. Budeme si len meniť smeny ... dobre?”

Išiel som do spálne a dal si na seba niekoľko vrstiev oblečenia, aby ma zahrialo a pomohlo chlad zo snehu. Keď som bol oblečený, išiel som späť do chodby a podal Neale niektoré lyžice a vidličky. Stále som mal dve lyžice pre seba, aby mi pomohli hrabať sa cez sneh o niečo jednoduchšie. Dal som Neale strohé kývnutie, ale nepozerala sa na mňa, tak si to nevšimla. Vzdychol som si a otočil sa k dverám zo snehu a prižmúril oči.

Idem na to.

Dal som sa na kolená a začal robiť obrys veľkého kruhu. Bol to náčrt. Začal som vydlabávať sneh lyžičkou a dával ho vedľa seba. Prešlo desať minút a ja som sotva urobil jamku do vytvorenia skutočného tunela a netrpezlivá Neala za mnou začala hromžiť.

“Budeš to robiť navždy.”

Prestal som kopať.

“ Teraz na mňa netlač, Neala.”

Keď som to povedal, začal som znova pracovať na tuneli, a Neala znova mlčala. Asi len hodinu, pretože sa začala sťažovať na chlad, takže si zobrala z komory deku, ktorú omotala okolo seba. Potom, čo nebola tak kúsavá, šla do obývačky, a sama sa s niečím zamestnala. Nepýtal som sa, nad čím rozmýšľa, ani som ju nešiel skontrolovať, len som si užíval to ticho. Netrvalo to však dlho, keďže sa nudila, rozhodla sa vrátiť späť na chodbu a znovu otvorila ústa.

“Som na rade. Nič som neurobila a uisťovať sa, že sviečky nie sú sfúknuté, je hlúposť.”

Môj Bože, ženská!

Mal som zhotovený slušný tunel ale neustále mi to sťažovala.

Tunel bol trochu väčší ako moje telo, porovnal som dĺžky k šírke, takže keď sa dostaneme preč, bude to hladko prestupné pre nás oboch. Neale sa nepáčilo, že som si vzal čas navyše a rozšíril tunel kvôli nej, rovnako ako aj mne.

Nevďačná čarodejnica.

“Udržiavať sviečky zapálené je dôležitá práca!” Zakričal som, aby ma mohla počuť.

Kopla nohou do snehu. “Potom to choď prekliato robiť.”

Bol som šialene nahnevaný, toľko k tomu, že ma nikdy znova neudrie. Nemohla ma nechať dokončiť ten prekliaty tunel, aby sme mohli obaja čo najskôr vypadnúť ďaleko od seba.

“Dobre!” Vyštekol som a začal krútiť moje telo späť cestou von z tunela.

Ako som sa sťahoval späť, moje ramená udierali po bokoch s každým posunutím.

 Zastal som, keď zaznel nado mnou hluk. Práve, keď som otočil hlavu na bok, aby som vyhľadal a zistil, čo sa to deje, sneh sa zrútil okolo mňa.

Studený sneh ma bodal ako ihly, ale to, čo bolo najhoršie bolo, že ma ťažil dole a zrazil ma k podlahe tunela. Snažil som sa pohnúť, ale nemohol som. Snažil som sa zhlboka dýchať, aby som sa upokojil, ale dýchanie sa stalo ťažkým so snehom okolo mňa.

Do riti.

To nebolo dobré.

14.Kapitola

Neala

Všetko sa to stalo ako v spomalenom filme. 　　　　

V jednu minútu na mňa Darcy kričal z vnútra tunela, a v ďalšej jeho vrchná časť tela zmizla v tuneli pod kopou snehu, zrútilo sa to naňho. Doslova sa to naňho zrútilo a teraz sa nehýbal. 　　　　

Vôbec. 　　　　

Najmenej dvadsať sekúnd som nič neurobila, len som sa naňho pozerala a potom sa moje vnímanie nakoplo na plné obrátky. 　　　　

“Darcy!” Kričala som a odhodila deku zo seba, ako som sa ponáhľala k nemu. 　　　　

Olízla som si pery a s doširoka otvorenými očami som sa zadívala na jeho telo, roztriasli sa mi končatiny.

Moje srdce narazilo do hrude a každý impulz sa stával hlasnejší a hlasnejší. Mohla som počuť každý úder môjho srdca a v ušiach mi zvonilo. 　　　　

“Darcy!” Zakričala som a dúfala, že spod snehu urobí nejaký hluk, alebo aspoň pohne nohou. Nič.

Žiadny zvuk ani pohyb. 　　　　

Naozaj som sa začala báť potom, ako mi hlavou prebehla myšlienka o utopení. Myslím, že sneh bol vyrobený z vody a keďže bol pochovaný pod snehom, znamenalo to, že bol práve teraz technicky pod vodou. Kurva. 　　

Musela som ho zachrániť.

Pustila som sviečku na zem a ignorovala fakt, že sklenená misa, v ktorej bola, by sa mohla rozbiť. 　　　　

Teraz tu bolo tmejšie, ale zvyšok sviečok, pozdĺž chodby, stále svietil, takže som videla celkom dobre. 　　　

“Darcy, neboj sa!” Vykríkla som. “Dostanem ťa odtiaľ!” 　　　　

Klesla som na kolená a začala zhrabávať hrste snehu z jeho tela. Hádzala som sneh na hromadu po mojej pravici, ktorú Darcy vytvoril pri kopaní tunela, ale musela som prestať, pretože moje ruky pálili z chladu. Namiesto toho som sa presťahovala k Darcyho nohám, zovrela som ich a potiahla. Dala som do toho všetko a to idiotské telo sa len mierne pohlo.

“Hýb sa!” Kričala som a potiahla znovu jeho nohy. 　　　　

Držala som Darcyho s každým vláknom mojej sily, ktorý som mala, a znovu som potiahla a s Božou pomocou, sa jeho telo pohlo . 　　　　

Skutočne sa pohlo. 　　　　

Som silná! 　　　　

“Áno!” Zajasala som.

Vykríkla som od úľavy, keď som znovu zbadala Darcyho ramená. Umiestnila som svoje ruky na obe jeho ramená a zatiahla, ako to len bolo fyzicky možné, mokrá podlaha pod Darcym sa šmýkala, čo robilo veci pre mňa a moje ruky oveľa jednoduchšími.

“Si vonku!” Zajasala som.

Darcy lapal po vzduchu, tak som ho prevalila, aby mohol vstrebávať toľko vzduchu, koľko potreboval. Oči mal zatvorené, ale jeho telo sa triaslo. Inštinktívne som položila svoje ruky na jeho ramená, priamo na bicepsy. 　

Jeho tvrdé bicepsy. 　　　　

Prestaň. 　　　　

Začala som Darcyho veľmi rýchlo trieť, dúfajúc, že ho zahrejem, čo by zmiernilo jeho chvenie. Všetko to trenie bolo zbytočné, keď bol na studenej mokrej podlahe, zbytočne by ochorel. 　　　

“Darcy, vstaň,” povedala som. 　　　　

Ani sa nepohol, ani mi neodpovedal. 　　　　

Vystrašilo ma to. 　　　　

Pozrela som sa na Darcyho tvár a zistila som, že mal stále zavreté oči. Pozrela som sa na jeho hruď a videla, že sa mu pohybuje hore a dole, čím sa mi nesmierne uľavilo. 　　　　

“Darcy!” Povedala som hlasno a zatriasla ním. 　　　　

“Darcy!” Volala Einstein z kuchyne.

Zvrieskla som, “Drž hubu, Einstein!” 　　　　

Hlúpy prekliaty vták. 　　　　

Pozrela som sa späť na Darcyho, keď sa mi zazdalo, že počujem smiech, ale mýlila som sa, pretože sa stále nehýbal a mal zavreté oči. To by mi snáď neurobil, musela som ho prebudiť, pretože by sme inak v tomto dome uviazli, ak by neopravil tunel a ďalej nekopal, aby sme sa mohli odtiaľto dostať.

Bolo to sebecké? 　　　　

“Darcy!” Zakričala som a potriasla ním, tvrdo. 　　　　

Zastonal a spôsobil, že môj tep vyletel.

“Neala?” zaškriekal. 　　　　

Bol živý!

“Áno, Darcy, tu je Neala. Tu som. Je to v poriadku, zachránila som ťa.” 　　　　

Bola som na seba hrdá, že som ho zachránila. 　　　　

“Neala,” zalapal znova moje meno, a tentoraz nasledoval kašeľ. 　　　　

Zamračila som sa na neho. 　　　　

Prečo ten kašeľ? 　　　　

“Si v poriadku?” Spýtala som sa, naozaj znepokojená kvôli jeho blahu. 　　　　

Darcy znova zakašlal. “Nemyslím si ... všetko bledne.”

Môj Bože. 　　　　

Bledne? 　　　　

Bledne do temnoty? 　　　　

“ Nezomieraj, nenechaj ma tu samu!” Vyštekla som na neho. 　　　　

Možno som ho na deväťdesiat percent nenávidela, ale napriek tomu, som nechcela, aby zomrel... tiež som tu nechcela ostať na vlastnú päsť s Einsteinom ako spoločnosť. 　　　　

“Ja ... Umieram ... Neala.” 　　　　

Ach, nie. 　　　　

“Nemôžeš, nebol si pod snehom tak dlho, Darcy!” Zvrieskla som a potriasla ním, keď začínal slabnúť. 　　　

“Neala,” zalapal po dychu. “Poď bližšie.”

Nemohla som uveriť tomu, čo sa deje. 　　　　

Nemalo to takto skončiť, myslela som si, že sa môžeme odtiaľto dostať preč ... spolu. 　　　　

“Som tu, Darcy,” povedala som a prehltla späť vzlyk, ktorý chcel uniknúť.

Darcyho dýchanie sa spomalilo. “Vidím svetlo,” zašepkal. 　　　　

Zažmurkala som späť slzy. “Choď za svetlom, Darcy.” 　　　　

Darcy zalapal po dychu, potom sa všetko náhle zastavilo. 　　　　

Jeho pohyb. 　　　　

Jeho dýchanie. 　　　　

Jeho všetko. 　　　　

Ach, nie. 　　　

“Darcy?” Zašepkala som. 　　　　

Nič. 　　　　

Oh môj Bože. 　　　　

“Prosím, nebuď mŕtvy,” povedala som a potom som vypustila vzlyk, ktorý vyšiel von. 　　　　Pozerala som na Darcyho tvár, a nemohla som uveriť, čo sa práve stalo. 　　　　

Zomrel mi v náručí. 　　　

Čo budem robiť? 　　　　

Dokonca som mu nikdy nepovedala, že mi bolo ľúto keď mal tú hnačku, alebo všetky ostatné razy, keď som bola mrcha, a teraz už nikdy nedostanem šancu. 　　　　

Cítila som sa ako špina. 　　　　

Začala som plakať, ale Darcyho telo zrazu zacukalo, potom sa prudko a hlasno nadýchol. 　　　　Zažmurkala som, potom som v šoku rozšírila oči.

“Darcy?” Zašepkala som.

Darcy otvoril svoje veľké hnedé oči a zažmurkal.

Bol živý!

“Som v nebi?” Opýtal sa.

Myslel si, že je mŕtvy.

Darcy pár krát zažmurkal, švihol po mne očami a na dlhú chvíľu sa na mňa díval predtým, než si povzdychol. 

“Nie, nie nebo. To musí byť peklo, keď si tu,” povedal, jeho tvár bola taká vážna, ako keby mi povedal, že mal niekto srdcový záchvat. 　　　　

Zadívala sa na neho a privrela oči. 　　　

Ospra - Kurva - vedlníte ma? 　　　　

“Čo?” Spýtala som sa, úplne zmätená. 　　　　

Darcy sa pozrel na mňa a potom vybuchol smiechom. 　　　　

Smeje sa! 　　　　

Zalapala som po dychu a zatlačila ho na podlahu. 　　　　

Zavrčal od bolesti, ale naďalej sa smial. 　　　　

To ... Je kurva bastard! 　　　　

Hral to. 　　　　

“Žartoval si o umieraní?” Zvrieskla som. 　　　

Kto to robí? 　　　　

Darcyho jediná odpoveď bola ďalší záchvat smiechu. 　　　　

“Si zlý blbec!” Zakričala som.

Z hromady po mojej pravici som schmatla hrste snehu, a pokúsila sa toho bastarda zabiť, ako som tlačila sneh do jeho úst a nosa, tentoraz skutočne. Darcy otáčal hlavu zľava doprava a chytil mi ruky, aby ma zastavil. 　　

Smial sa celú dobu. 　　　

Bola som tak naštvaná. 　　　　

Odstrčila som sa z neho a kopla ho do boku.

“Vedel som, že ti na mne naozaj záleží!” kričal Darcy cez smiech a potom napodobňoval môj hlas. “Darcy, Darcy! Prosím, nebuď mŕtvy.”

“Nenávidím ťa!” Kričala som a potom som sa obrátila a dupala chodbou. 　　　　

Cítila som, ako sa moje oko myklo, keď som zabuchla Darcyho dvere do obývačky, aby som sa od neho oddelila, ale nebolo to dobré, stále som mohla počuť, ako sa ten blbec smeje. Vrhla som sa na gauč a sadla si. Založila som si ruky na hrudi a pozrela sa na dvere obývačky. 　　　　

Kto predstiera, že zomiera? 　　　　

To nebola sranda. 　　　　

“Darcy! Darcy choď za svetlom, Darcy,” zvolal na chodbe, potom znovu prepukol v smiech. 　　　　Bože. 　

Znova som ho nenávidela, na prekliatych plných sto percent.

15.Kapitola

Neala

“Nealaaaa?”

Poser sa. 　　　　

“Poď sem, Neala,” pochechtával sa Darcy. “Raz so mnou budeš musieť hovoriť.” 　　　　

To prekliato neurobím. 　　　　

“Dievčatko Neala,” Spieval si Darcy a jeho hlas znel veselo. “Ach, vyzdobila si izbu.” 　　　　

Áno, vyzdobila som izbu. 　　　　

Zatiaľ, čo on ráno pracoval na tuneli, ja som otvorila krabicu s ozdobami a vyzdobila som stromček. Keď som bola hotová, vyzeral celkom pekne. Ešte som po izbe umiestnila vianočné svetlá. Tie prekliate veci boli na baterky, čo znamenalo, že zapnuté, by úplne rozžiarili izbu, a my sme pritom od včerajška používali sviečky. Darcy bol debil, keď na ne nepomyslel, keď zlyhala elektrina.

Z myšlienky ma vytrhlo, keď Darcy znova zavolal moje meno. Zavrčala som a zavŕtala sa hlbšie do gauča, objala som sa rukami, aby som zastavila triašku môjho tela. Deka bola stále na chodbe a bola mokrá od snehu, ktorý bol všade okolo, ako som sa snažila prinútiť Darcyho ho zjesť. 　　　　

“Neala,” Povzdychol si dlho a hlboko Darcy. “Si premrznutá, vidím ako sa trasieš. Vstaň a poď do spálne, kde ti bude teplo a pohodlne.” 　　　

Ha. Áno skurvene správne.

Tú istú pesničku spieval znova a znova, keďže dnes ráno fingoval svoju vlastnú smrť. Nechcela som nič z toho. Ani s ním hovoriť, ani ísť do jeho spálne, bez ohľadu na to, aké katastrofálne to pre mňa bude. Darcy si za mnou povzdychol, potom sa sám pre seba zasmial. 　　　　

“Prinesiem sem Einsteina, aby si prišla do spálne,” hrozil Darcy. 　　　

Neodváži sa. 　　　　

“Prinesiem ju sem, Neala. Nepochybuj.” 　　　　

Rozšírila som oči. 　　　　

On mi vie čítať myšlienky? 　　　　

Strč sa, Darcy. 　　　　

Ticho. 　　　　

Nie, nevie čítať myšlienky, len hádal, čo si myslím. 　　　　

“Poď, Neala. Ochorieš tu. Izba je premočená,” zavrčal Darcy, jeho tón sa zmenil na zlostný.

Neľakla som sa zmeny jeho tónu. 　　　　

V izbe bolo mokro kvôli nemu, bola to iba jeho vina. 　　　　

Potom, čo fingoval svoju smrť a ja som sa zavrela v obývačke, preč od neho, ten hajzel otvoril dvere a hádzal do mňa snehové gule. Áno, snehové gule. Zrejme sa nikdy neučil nehádzať veci vo vnútri domu, najmä kurva snehové gule. Moje šaty, sako aj nábytok, úplne premáčal, pretože má najhoršiu mušku v dejinách ľudstva. Snehové gule sa roztopili a zničili nábytok, to málo čo mal, predtým než ho namočil. 　　　　

Mohol byť šťastný, že nezničil stromček, nakopala by som jeho zadok, ak by to urobil. Ten blbec si ani nevšimol, čo som urobila v izbe, predtým než ma napadol, pretože som vypla svetlá, aby som šetrila baterky, ale teraz svietili a on si to všimol.

Prekliate hovno.

“Hovor so mnou, Neala,” prosil Darcy. “Rozčúlim sa, ak nebudeš.”

Zdvihla som pravú ruku do vzduchu, a vystrčila na neho prostredný prst.

Darcyho náhly výkrik ma vydesil. Rýchlo som sa k nemu obrátila, presne vtedy, keď klesol na kolená a dramaticky začal kričať a plakať.

Bol to taký prekliaty blbec.

“Drž hubu!” Zakričala som a zakryla si uši rukami. “Spôsobuješ mi migrénu, ty debil.”

Darcy pokračoval v nariekaní a hádzaní sa po podlahe a udieral rukami po drevenej podlahe.

Hádzal sa od zlosti.

Úžasné.

“Prestaň!” Zakričala som a vyskočila z gauča.

Darcy ma ďalej ignoroval a pokračoval v jeho hranej zlosti, dokonca pridal prevracanie sa zo strany na stranu. Einstein začala tiež šalieť a nariekať, a aj keď bola v kuchyni, počula som ju jasne ako cez deň.

Bola ešte hlasnejšia ako Darcy.

“Rozrušuješ Einsteina, prestaň s tým!” Zavrčala som na Darcyho, ako som k nemu dupala.

Keď som stála pred ním, objal moje nohy a držal ich ako o život.

Prepána.

“Darcy!” Zakričala som, sklonila som sa a tresla ho po rukách.

Nepustil ma.

“Pre lásku Božiu, pusti ma a prestaň!” Odsekla som.

Darcy prestal falošne plakať a pozrel sa na mňa. “Budeš robiť to, čo ti poviem?”

“Nie.” Zasyčala som.

Zareval. “Rolničky, rolničky, kto vám dal ten hláááás? Ježiško maličký a či Mikulááááš?”

“Dobre!” Vykríkla som. “Budem robiť to, čo mi povieš!”

Ak prestane hrať a spievať hlúpe koledy ako päťročný, urobím čokoľvek.

Darcy sa na mňa usmial, potom pustil moje nohy a vyskočil na nohy.

“Výborne, teraz poď za mnou.”

Prižmúrila som oči na Darcyho chrbát, keď sa otočil a živo poskakoval.

Bol tak prekliato namyslený.

Pokrútila som hlavou, a neochotne nasledovala Darcyho z obývačky, po chodbe a do spálne. Stála som nečinne pri dverách spálne a váhala, či ísť dovnútra. Darcy sa na mňa obzrel cez plece a usmial sa, za čo som ho chcela udrieť.

“Nechystám sa na teba skočiť- Snažím sa ti pomôcť.”

Ha. Áno, správne.

“Pomôcť mi, ako?” Spýtala som sa zvedavo.

Darcy sa otočil a prešiel k šatníku, otvoril dvere a vytiahol niekoľko kusov oblečenia. Došiel k bielizníku a vytiahol ďalšie oblečenie, otočil sa a hodil oblečenie na posteľ a urobil na ne gesto s rukami.

“Nohavice, tričko, boxerky a ponožky. Máš to tam.”

Čo?

“Nerozumiem tomu,” povedala som so zvrašteným obočím.

Darcy si odkašľal. “Tvoje šaty sú mokré, nemôžeš v nich zostať, ochorieš, takže som ti dal niektoré z mojich vecí.”

Motýle explodovali v mojom žalúdku a musela som bojovať, aby som sa nečervenala. Mala som byť naštvaná za oblečenie, ktoré mi dal, pretože som nemohla zniesť Darcyho, ale nebola som.

Bola som podivne vzrušená.

“Neoblečiem si tvoje oblečenie,” povedala som jednoducho, aby nepostrehol moje vzrušenie.

Kto sa sakra vzruší nad nosením chalanského oblečenia?

Zrejme ja.

Uff.

“Musíš sa zlostiť?” Spýtal sa Darcy.

Nepozerala som na neho, ale počula som úsmev, ktorý mal určite prilepený na jeho hlúpej peknej tvári. Pozrela som sa na neho, ignorovala ho, a zízala na neho. “Vyhrážaš sa mi.”

Bolo to konštatovanie, nie otázka.

“Si šikovná, koláčik,” doberal si ma Darcy.

Uškrnula som sa. “S takýmto správaním by si mohol súťažiť s batoľaťom.”

 Darcy sa uškrnul. “Ďakujem.”

To nebol kompliment, a on to vedel.

“Fajn. Budem nosiť tvoje oblečenie.”

Darcy žmurkol. “Ďakujem.”

Chcela som ho udrieť.

Naozaj mi robil láskavosť tým, že mi ponúkol čisté, suché oblečenie, ale robil to tak, ako keby som mu ja robila láskavosť tým, že ho nosím.

“Boxerky sú úplne nové, taktiež aj ponožky. Tričko a nohavice nie su.”

Moja tvár očervenela a tak som prešla k posteli so sklonenou hlavou.

“Vďaka,” zamrmlala som.

“Ako?” Spýtal sa Darcy, hlasno.

Nenávidela som ho.

“Vďaka,” opakovala som skrz zaťaté zuby.

“Nepočujem ťa.”

Ako, vážne?

Stuhla mi sánka. “Ďakujem.”

Darcy si pritisol ruku na hruď a predstieral dojatie.

“Nemusíš mi ďakovať, Neala,” povedal a ovieval si tvár. “Si vítaná.”

Znudene som zažmurkala očami.

“Udrela by som ťa, len nechcem mať svoje ruky na takom blbcovi.”

Darcy pokračoval v ovievaní sa, a potom prepukol do plaču.

“Darcy, prekliato ťa udriem, ak neprestaneš!” Prerušila som ho, zavrčala a otočila sa chrbtom k nemu.

Darcy prestal, zasmial sa za mnou a potľapkal ma po ramene. “Skončil som, prisahám. Budem v kuchyni, ak ma budeš potrebovať.”

“Nebudem ťa potrebovať,” povedala som jeho chrbtu, keď vyšiel zo spálne, a chichotal sa sám pre seba.

Zamračila som sa na teraz už zatvorené dvere do spálne, potom som sa pozrela dolu na jeho oblečenie a pristihla som sa, že sa usmievam.

Prinútila som sa zahnať úsmev z mojej tváre a pokrútila som hlavou.

“Si úbohý,” zamrmlala som si pre seba.

Vyzliekla som sa z vlhkých a studených šiat, zložila ich a položila na vrch Darcyho bielizníka a potom vytiahla Darcyho trenírky a ponožky. Oboje mi boli veľké, ale cítila som sa dobre, takže som pokračovala a dala si nohavice a tričko. Musela som si zviazať nohavice na tesno so šnúrkami, aby mi nespadli, a tiež som ich musela niekoľkokrát ohrnúť, pretože boli dosť dlhé.

Tričko bolo moje obľúbené. Viselo na mne ako stan, ale teplý, roztomilý stan, ktorý voňal kurva úžasné.

Z hlboka som sa nadýchla a nahlas zastonala.

Darcy. Voňal. Úžasne.

Pozrela som sa na jeho tričko, a keď som si uvedomila, ako strašne som vyzerala, dala som si ruky na tvár a zastonala.

Stávala sa zo mňa akási Darcyho fanúšička a najhoršia časť bola ... že sa mi to páčilo.

Možno sa mi páčil ... Darcy ... trošku.

Myslím si.

Mala som chuť povedať jednu vec, nepatrnú myšlienku: ČO TO DO RITI?

“Som tak nevyrovnaná,” zamrmlala som si pre seba.

Mlčky som vyšla zo spálne a zamierila do kuchyne.

Darcy, ktorý bol pri Einsteinovej klietke, dojedol a chystal sa vyhodiť plechovku.

Pozrela som sa na neho, ale keď sa otočil smerom ku mne, zamerala som sa na umývanie rúk v dreze, na nič iné, ani nikoho.

“Vyzeráš dobre v ... tom oblečení,” poznamenal Darcy, keď dával, teraz už prázdnu plechovku do koša.

Zdvihla som obočie a pozrela sa na neho. “Mala som oblečenie už predtým, než ... bolo mokré.”

Darcy sa na mňa vážne pozrel. “Tie šaty a sako ťa moc nechránili, to, čo máš na sebe teraz, je správne oblečenie.”

V duchu som sa usmiala.

“Hej, no ... čokoľvek.”

Darcy sa zasmial, “Zabíja ťa nosiť oblečenie, ktoré patrí mne?”

No, a to je dôvod, prečo som bola naštvaná.

“Zabíja,” bolo všetko, čo som povedala.

Nechcela som klamať, pretože neznášam klamstvo, takže som odpovedala nepriamo na jeho otázku, čo bola moja jediná možnosť.

“Koľko je hodín?” Opýtala som sa.

Darcy sa pozrel na stenu za Einsteina a povedal: “Pol jedenástej.”

Rozšírila som oči. “V noci?”

Darcy prikývol. “Zajtra je Štedrý deň.”

Zamračila som sa. “Nechcem zmeškať Vianoce.”

Darcy naklonil hlavu, keď sa na mňa pozrel. “Nezmeškáme, naše mamy sem prídu a budú nás vykopávať von s holými rukami, len aby sme nechýbali na Vianoce.”

Zasmiala som sa a zavrtela hlavou.

Nepredpokladala som, že by naše matky urobili niečo tak drastického.

“Tak ...” povedal Darcy.

Chcela som sa usmiať, pretože sa hojdal na pätách tam a späť, keď sa na mňa pozrel.

“Tak čo?” Opýtala som sa.

Darcy pokrčil ramenami. “Tak ... je neskoro. Čas do postele.”

On ma posiela do postele.

“Posielaš ma do postele?” Opýtala som sa podpichovačne.

Pokrčil plecami. “To záleží len tebe. Ak pôjdeš do spálne slobodne, potom nie, ale ak odo mňa utečieš, potom áno.”

Môj žalúdok vyletel, srdce mi búšilo proti hrudi a medzi stehnami mi pulzovalo. Pulz ma vydesil najviac, pretože som nikdy nemala ten pocit pri Darcym ... až doteraz.

“Som, uh, v pohode s komorou,” povedala som a snažila sa ísť poza neho.

Darcy na mňa mľaskol a chytil ma s rukami okolo pása, ako som sa ho snažila obísť. Pritiahol si ma k sebe, až bol môj chrbát v jednej rovine s jeho prednou stranou. Mohla som na sebe cítiť teplo jeho tela.

Kriste.

Prečo som na neho takto reagovala?

Bol to Darcy.

Rovnaký Darcy, ktorý ma privádzal do absolútneho šialenstva.

Rovnaký Darcy, ktorý bol dvadsať rokov môj nepriateľ.

Ten istý Darcy, ktorý ma nenávidel toľko, koľko som ho nenávidela ja.

Moje telo, a teraz aj myseľ, sa nestarali o nič z toho, pretože som mala rada jeho blízkosť a jeho dotyk.

Ja mám prekliato rada, keď ma Darcy drží takto blízko seba.

Čo to do riti teraz robím? Som zrelá do blázinca?

“Už žiadne spanie v komore, ženuška. Dnes večer spíš vedľa mňa v mojej posteli. Nemusíš sa báť, dokonca ti dovolím vytvoriť medzi nami vankúšovú pevnosť, takže sa nemusíš na mňa ani pozrieť.”

Chichotala som sa.

Hej, prekliato chichotala.

“Bol to smiech, čo som počul?” Doberal si ma hravo Darcy.

Snažila som sa dusiť svoj blížiaci sa smiech, povediac, “Nie.”

Darcy dal svoje ústa k môjmu uchu a povedal: “Tak ideš ochotne, alebo nie?”

Pretože som chcela vidieť, čo bude robiť, povedala som: “Nie.”

“Nechcel som, ale musím to urobiť, nedala si mi na výber,” povedal Darcy, chrapľavým hlasom.

Čo tým- “Panebože!” Zajačala som, keď ma Darcy otočil k nemu, potom sa ohol, uchopil ma rukami za kolená a zdvihol. Prehodil si ma cez rameno a visela som na ňom, keď sa narovnal.

“ Hej-hou, hej-hou, ideme do postele hej-hou,” spieval Darcy, pochodujúc z kuchyne.

Mierne sa otočil a keď vychádzal z miestnosti, moja hlava sa udrela o kuchynské dvere.

“Au!”

Darcy sebou trhol. “Moja chyba.”

Vypukla som do smiechu, visiac mu cez rameno. Niekoľkokrát som ho tresla po zadku, len aby som ukázala nejaké znamenie protestu, aj keď som milovala každú sekundu jeho barbarského správania.

Vzlykla som, keď som bola náhle odhodená z Darcyho ramena, ale namiesto toho, aby som padla na tvrdý povrch, padla som na mäkký matrac. Ešte som sa smiala, keď Darcy skočil do postele vedľa mňa. Prevalila som sa a strčila doňho. Pozrel sa na mňa a zasmial sa. Usmievala som sa zistiac, že sa mi pozeral do očí a potom na ústa.

Prichytila som ho vo chvíli, keď Darcy videl, čo som robila, a všimla som si jeho prudký nádych. Nervózne som prehltla a odkašľala som si.

“Vďaka ... Nesúhlasím s tvojou metódou , ale vážim si, že si chcel, aby som niekde pohodlne spala,” povedala som, potom som sa otočila a vliezla si pod perinu, ďalej od Darcyho.

“Žiadny problém,” povedal Darcy chvíľu predtým, než sa presťahoval a tiež sa prikryl.

 Chvíľu bolo ticho, než povedal : “Dobrú noc, dievčatko Neala.”

Srdce mi búšilo v hrudi a v žalúdku mi lietali motýle.

“Dobrú noc, Darcy.”

Zavrela som oči a modlila sa, nech spánok príde ľahko. Aj napriek tomu, že môj mozog kričal, že sa medzi mnou a Darcym niečo zmenilo, chcela som o tom premýšľať. Prekvapivo som upadla do hlbokého spánku a uvoľnila sa. Uvoľňujúci spánok bol druhý deň ráno úplne zničený.

***

Prebudila som sa predtým, než som otvorila oči.

Nechcela som otvoriť oči, pretože som bola v teple, pohodlí a bola som úplne spokojná s vankúšom, ktorý som s mojím telom tak pevne objímala. Pritúlila som sa bližšie k teplému, tvrdému vankúšu a začala opäť driemať, keď ma zrazu prerušil pohyb podo mnou.

Čo to bolo?

Zastonala som nahlas, čo spôsobilo, že to, čo bolo podo mnou, sa naplo.

Odkedy sa môžu vankúše napnúť?

Odkedy môžu vôbec niečo urobiť?

To všetko som si uvedomila vo chvíli, keď sa môj mozog úplne prebudil.

Ale nie.

“Ach, môj Bože,” zašepkala som, keď som otvorila oči a stretla sa tvárou v tvár so svetlo ružovou bradavkou.

Prakticky bola stlačená do mojej očnej jamky.

Pomaly som zdvihla ruku, pritisla ju proti hrudi okolo bradavky a starostlivo som odtiahla z nej moju tvár. Prehltla som, keď som sa pozrela dolu a zistila som, že moja noha bola natiahnutá cez Darcyho telo. Bola som tak ďaleko v Darcyho priestore, že som bola na ňom prakticky rozkročená.

Rozšírila som oči, keď ma prekvapil ostrý pulz medzi stehnami.

Bola som vzrušená?

Takmer som ležala na Darcyho pevnom tele?

Bola som kurva stratená.

Snažila som sa z Darcyho tela stiahnuť moju nohu tak pomaly, ako som mohla, ale keď Darcy mierne zastonal skrz hrdlo, stuhla som. Nevedela som, čo robiť, tak som zostala úplne ticho, kým som si nebola istá, že sa Darcy neprebudil. Pomaly som sa obzrela a začala som si opäť z Darcyho sťahovať nohu. Chvíľu sa moja noha vznášala nad jeho panvou a skĺzla po tom, čo možno opísať, ako náhly hrboľ, zacítila som chvenie po celom mojom tele. 　　　　

Darcy mal erekciu... a moja noha práve odpočívala na nej. 　　　　

Ach. Môj. Bože.

Chcela som zaťať moje stehná dohromady, keď sa impulzy medzi stehnami stali pre mňa trochu príliš silné, ale nemohla som. Bola som zahanbená, na moju reakciu na Darcyho, aj keď nič nerobil, len spal. 　　　　

Cítila som sa ako úchyl. 　　　　

Rýchlo som si presunula moju nohu z Darcyho triesla, ale môj rýchly pohyb cez jeho erekciu musel Darcy cítiť, pretože sa posunul. Moje srdce poskočilo, ako som sa pozrela na Darcyho. Jeho oči boli zatvorené, ale na tvári mal malý úsmev. 　　　

Ach, Ježiš. 　　　　

Vydýchla som: “Ty si hore!”

Darcy otvoril oči a zasmial sa, “Je mi to ľúto, tak si sa snažila nepozorovane sa dostať preč a bolo to príliš zábavné na to, aby som ťa prerušil.”　　　　

Bola som v rozpakoch. 　　　　

Posmievala som sa a strčila rukami do Darcyho hrudníka, tlačiac sa od neho preč. Zišla som z neho, schúlila sa a prikryla sa na mojej dočasnej strane postele, pretože som na matraci úplne mrzla. 　　　　

Zažmurkala som.

Musela som dlho spať na Darcym.

Dočerta.

“Neala,” Zasmial sa Darcy. “Neskrývaj sa tam. Nevadí mi, ak chceš, aby sme boli ako lyžičky ... alebo keby si na mne ležala. Ak ti je zima, neboj sa použiť moje telo k zahriatiu.”

Do pekla.

“Prestaň. Prestaň so mnou hovoriť, jednoducho spi,” vyštekla som a pochovala svoju tvár do vankúša, na ktorom odpočívala moja hlava.

“Ale môžem byť tvoj ohrievač, baby,” spieval.

Nemohla som sa ani usmiať. “Práve si zmasakroval skvelú pieseň.”

* (Enrique Inglesais - I can be your hero - originál pesnička ;)

Bola som úplne zahanbená, a nechcela som si Darcyho všímať, pretože ma ešte viac podpichoval, takže som sa robila, že som v pohode, a to znamenalo, že som musela byť mrcha.

“Si v rozpakoch?” Spýtal sa Darcy so smiechom.

Kľud, hraj že si v pohode.

“Prečo by som mala byť v rozpakoch?” Povedala som, a potom som si odkašľala. “Nemôžem za to, čo robím, keď spím. Nemôžem zato, že sa moje telo pohybuje, keď osemdesiat percent môjho mozgu spí.”

Darcy sa zasmial, “ Som na tom rovnako, takže by si nemala tak šalieť, že som stvrdol. Chlapci sú vždy každé ráno tvrdí ako drevo a je to mimo našu kontrolu.”

Nespomenula som jeho erekciu!

“Prestaň. Rozprávať,” zavrčala som.

Darcy si povzdychol, “Si vydesená, že si sa pritúlila ku mne, ale si ešte vydesenejšia, pretože si sa dotkla môjho vtáka... Myslím tým penis.”

Počula som úsmev v jeho hlase, hajzel.

“Nie som vydesená, proste by som sa radšej nedotýkala žiadnej tvojej časti. Najmä tvojho vtáka-penisu.”

Dočerta.

Darcy si odfrkol. “Trochu divoká, nie?”

Nikdy nebudem schopná sa upokojiť, keď bude o tom stále hovoriť.

“Ak budeš ďalej hovoriť, idem do obývačky,” vyhrážala som sa.

Darcy sa zasmial: “Dobre, dobre. Prestanem ťa podpichovať.”

Vďaka Bohu.

Darcy prestal hovoriť, po niekoľkých minútach sa jeho dych spomalil a vedela som, že ten hajzel zaspal, čo nebolo fér. Nemohla som spať. Moje telo bolo v najvyššej pohotovosti a bola som stále vydesená.

Nemohla som zostať v posteli dlhšie, takže som ticho vstala a vkradla sa do obývačky. Niektoré časti boli ešte vlhké, preto som išla do kuchyne a zobrala utierky, aby som všetko usušila. Bolo to niečo, na čo som sa mohla zamerať... pár minút.

Moja myseľ sa vrátila späť k Darcyho erekcii, a potom som sa zasmiala, pretože vedel, že som ju cítila.

Bola som v rozpakoch.

Nechcela som na neho pozerať, alebo sa s ním rozprávať, niekedy znova.

Chcela som pochovať svoju tvár v hromade snehu a prestať existovať.

S Darcym však veci neboli nikdy tak jednoduché.