CM - 7. kapitola

Překlad: Lenka

Kor.: Irenka

Harrison

 

„Takže si bola na ňu tvrdá?“

 

Misha ma informuje o ich večeri.

 

„Áno, ale prinútila som ju to prijať. Musím povedať, že som sa kvôli tomu cítila dosť nepríjemne.“

 

„To je prvýkrát.“ Smejem sa. Misha zvyčajne nie je žiadny miláčik, pokiaľ ide o klientov.

 

Zamračí sa na mňa.

 

„Maj na pamäti, že z dlhodobého hľadiska pre ňu robíme správnu vec. Myslel som si, že, keď to bude počuť od inej ženy, bude to lepšie,“ hovorím.

 

„Mám ju rada, Harrison. Veľmi. Je originálna, ale nie egoistka, čo je vo filmovom svete vzácne.“

 

„Súhlasím. Tiež to vidím. Možno takou zostane.“

 

Po odchode Mishy sedím a premýšľam. Je ťažké nájsť akékoľvek informácie o Midnight. Aj jej záznamy z pestúnskej starostlivosti sú väčšinou slepá ulička, čo je neobvyklé. Trápi ma, že bola taká vystrašená. Čokoľvek skrýva, musí to byť skurvené hovno.

 

Ide nám predovšetkým o ochranu jej súkromia, takže jej poloha nebude prezradená. Bezpečnosť je priorita a budem tam mať niekoho, kto bude strážiť, keby sa udialo niečo neobvyklé. Mená nebudú uvedené, takže by to nemalo predstavovať problém.

 

Nasledujúce ráno sme sa zhromaždili v malej zasadačke. Midnight vyzerá lepšie, aj keď asi toho veľa nenaspala. Pod jej očami stále číhajú fialové mesiačiky, ktoré vrhajú hlboké tiene. Ponúkne mi slabý úsmev.

 

„Tam je káva a raňajky, ak chceš,“ poviem a ukážem na jedlo.

 

„To by bolo pekné, ďakujem.“

 

Emily objednala raňajky, tak jej hovorím, aby sa obslúžila. Sledujem, ako si dáva na tanier rožok spolu s nejakým ovocím. Dobre. Aspoň jedáva.

 

Keď všetci sedia, prejdeme program. Misha vysvetľuje, ako bude Emily natáčať vyhlásenie Midnight a potom ho prepošle do rôznych médií. Bude to rýchle priznanie s niekoľkými otázkami.

 

„To je všetko?“ Pýta sa Midnight.

 

„To je všetko. Naraňajkuj sa a ideme na to.“

 

Midnight si prejde rukou cez vlasy a ja sa pýtam, či je pripravená.

„Áno.“

 

Znova sa všetci zídeme a Misha hovorí, čo je potrebné urobiť.

 

Emily spolu s make-upom zakrýva únavu, ktorá lemuje tvár Midnight.

 

Misha nastaví fotoaparát na statív a je pripravená spustiť. Usadí Midnight na jednu zo stoličiek a začíname.

 

Akonáhle sme pripravení, dychtivým hlasom, začne: „Ako mnohí viete, v noci došlo k incidentu, za ktorý preberám plnú zodpovednosť.“ Zastaví a zhlboka sa nadýchne. „V dôsledku toho sa prihlásim na liečenie. Súvisí to s problémom, keď som sa ako tínedžerka stretla so zneužívaním, potom som hľadala pomoc vo forme drog. Je zrejmé, že to nebola správna voľba. Teraz budem čeliť môjmu problému a napravím to. Ďakujem za vašu podporu a pochopenie v týchto ťažkých dňoch.“ Potom si utrie oko. Nie som si istý, či je to skutočné, alebo to hrá. Mishy znázorním gesto, keď si prejdem prstom cez krk čo znamená, že má vypnúť kameru.

 

„To bolo perfektné.“

 

Midnight sa nehýbe.

 

„Misha, ukáž mi to. Chcem si to pozrieť, aby som sa ubezpečil, že máme všetko, čo potrebujeme.“

 

„Och, máme všetko. Bolo to dokonalé.“

 

Všetci v miestnosti sa usmievajú, okrem Midnight. Potom vyhŕkne: „Má niekto cigaretu?“

 

„Uh, toto je nefajčiarsky hotel,“ odpovedá Emily.

 

„Môžem ísť von. Je mi to jedno.“

 

Zo spálne je malý balkón a ja mám cigarety. Niekedy fajčím, keď pijem, zlozvyk, priznám sa.

 

„Poď so mnou.“

 

Nasleduje ma do mojej izby a ja siahnem do svojej bundy a vytiahnem balíček malrboriek. Podám jej jednu spolu so zapaľovačom a vykročíme pred posuvné sklenené dvere.

 

„Po všetkom, čo si včera povedala, som predpokladal, že nefajčíš.“

 

„Nefajčím,“ hovorí.

 

Vystrelí mi obočie.

 

„Som nervózna. Potrebovala som niečo urobiť.“

 

„Technicky, nikotín zvyšuje úzkosť.“

 

Ponúka mi prázdny pohľad.

 

„Ak mi neveríš, vygoogli si to. Ľudia cítia ústup a keď fajčia, zmierňujú príznaky, takže majú automaticky pocit, že ich to upokojuje. Berie im to však len abstinenčné príznaky. Nikotín je návykový ako heroín.“

 

Chrapľavým hlasom, ktorý bol taký sexi v jej pornofilmoch (áno, včera som ich pár sledoval), sa pýta: „Tak prečo fajčíš?“

 

Kút mojich úst sa zdvihne. „Fajčím, keď pijem. Nejako mi to ide ruka v ruke.“

 

Dlho potiahne z cigarety a potom sa rozkašle. Nie, rozhodne nie je fajčiarka.

 

So smiechom hovorím: „Cítiš sa lepšie?“

 

„Nie.“

 

Jej pochmúrny výraz je veľmi roztomilý. „Poprosím ťa, aby si mi dala svoj mobil, keď pôjdeš na liečenie.“

 

„Prečo potrebuješ môj telefón?“

 

Nezdá sa, že by sa jej tento nápad páčil, takže pokračujem. „Je obvyklé, že rehabilitačné zariadenia požadujú od svojich pacientov, aby sa vzdali svojich telefónov a počítačov, a aby s nikým nekomunikovali inak, ako prostredníctvom písomnej korešpondencie. Pomáha to pri ich úspešnosti. Som si istý, že toto miesto bude rovnaké. Ak nie, vrátim ti telefón späť za týždeň, alebo dva. Bol by som rád, keby to mal niekto z nás, pre prípad, že by ti znova zavolal útočník, potom by sme ho mohli dostať.“

 

„To dáva zmysel.“

 

Jej odovzdanie znamená, že môže vidieť svetlo. Toto nám výrazne uľahčí prácu. Ale v skutočnosti je naša práca takmer skončená. Akonáhle ju vysadíme a uistíme sa, že ju verejnosť vidí ako obeť, v podstate odídeme, pokiaľ nenastane nejaký iný problém.

 

„Skvelé.“ Podá mi svoj telefón a ja ho strčím do vrecka. „Sľubujem, že ti ho vrátim.“

 

Keď dofajčí, vrátime sa do miestnosti. Tím končí a ja žiadam správu o pokroku.

 

„Všetko je odoslané. Som si istý, že budú telefonovať, ale všetko presmerujeme na jej agentku,“ hovorí Leland.

 

„Dobre. Musím zavolať Rashidovi, či niečo našiel.“

 

„Rashid?“ Pýta sa Midnight.

 

Hlavou naznačím Mishe, aby sa postarala o Midnight, zatiaľ čo si idem zavolať do svojej izby.

 

Rashid hovorí, že majú nejaké videá, ale mužov na nich nie je ľahko identifikovať. Pracuje na tom s hotelom.

„Myslíš si, že niečo vedia? Boli použité nejaké kreditné karty?“

 

„Nie som si istý. Manažér nebol veľmi nápomocný,“ hovorí Rashid.

 

„Dobre. Zvládnem ho. Stále pracujte na technickej časti.“

 

„Dobre.“

 

Než odídeme, musím vybaviť dve, alebo viac vecí. Mám jedného známeho - Gina - ktorý mi môže pomôcť, a tak mu zavolám a požiadam ho, aby sa so mnou stretol v hoteli. Hovorí, že o hodinu tu bude.

 

Keď odtiahnem Lelanda nabok, hovorím mu kam idem. „Pôjdem s tebou.“

 

„Nie, zostaň tu. Musíš sa ubezpečiť, že všetci do obeda nastúpia do lietadla.“

 

„Mám to.“

 

Keď siahnem po taxík, tím dokončí vybavovanie niektorých vecí s agentom Midnight na konferenčnom hovore.

 

Prichádzam do hotela, tesne za mnou Gino. Je to statný chlap, ešte väčší ako ja. Toto nie je najkrajší hotel v meste. Ibaže ma čaká malé prekvapenie. Osoba na recepcii nie je muž. Je to žena, ktorá sa neskutočne podobá na Harley Quinn, až po dúhové farebné copy a žiarivo červený rúž. Žuje dokonca žuvačku, akoby už zajtra nebola. Chýba už len rozmazaný očný make-up.

 

V mysli mi preletí otázka, či skutočne podstúpila plastickú operáciu, aby tak vyzerala.

 

Keď sa pýta: „Hej, čo pre vás môžem urobiť?“ môj radar oprav začal bzučať. Sakra! Prečo teraz?

 

Opretý o pult sa pýtam: „Je tu manažér?“

 

„Áno. Počkajte sekundu.“ Potom, čo žmurkne a vyfúkne obrovskú bublinu, rýchlo odbehne.

 

Môj spoločník zamrmle: „Fičí asi na všetkom, čo?“

 

„Hádam.“

 

O pár minút sa približuje chlap. „Chceli ste vidieť manažéra?“

 

„Ja som chcel. To ste vy?“

 

„Nie, som Muhammad Ali. Čo chceš?“

 

Mrknem letmým pohľadom na svojho pomocníka a on pokrčí plecami.

 

„Musíme sa vás na niečo opýtať. Kto v stredu večer pracoval na recepcii?“

 

„Ja som tu bol. Prečo?“

 

„Perfektné. Potom nám možno pomôžete. Našu kamarátku sem priviedlo pár mužov, proti jej vôli. Bola nadrogovaná. Pamätáte si, že?“

 

„Nie, nie, nič si pamätám.“ Pozerá sa do oči.

 

„Naozaj? Potom môžem vidieť vaše bezpečnostné kamery?“

 

„Žiadne nemáme.“

 

Gino na mňa pozrie a ja sa ostro pozriem do rohu miestnosti na kameru pripevnenú vysoko na stene.

 

Ukázal som na to a hovorím: „Čo je potom toto?“

 

Kópia Harley sa chichotá. Manažér na ňu strelí škaredý pohľad a ona rýchlo stíchne.

 

„Je to falošné.“

 

„Vidím.“ Gino pod ňu stiahne stoličku a vylezie hore.

 

Manažér kričí: „Hej, čo to robíš?“

 

„Dáva to dole. Ak je to falošné tak to nepotrebujete, nie?“

 

„Dobre, prestaňte Je to skutočná kamera.“

 

To bolo dosť ľahké. Teraz, keď vidí, že sme neprišli na piknik, by veci mali postupovať o niečo rýchlejšie.

 

„Dobre. Chceme sa pozrieť na vaše videá zo stredajšej noci.“

 

Pretrie si nos a odpovie: „Áno, myslím, že žiadne nemám.“

 

„Skutočne? Čo sa s nimi stalo?“

 

„Ide o to. Niekto sem vošiel a ukradol ich.“

 

„Ukradli ich?“

 

„Áno. Môžete sa jej opýtať.“ Ukázal smerom k Harley.

 

Harleyna bublina sa objaví na tvári a má ju zalepenú po celom nose a lícach. Stiahne ju a zasunie späť do úst.

 

„Neviem, o čom hovoríš, pokiaľ nemyslíš toho blbca Trenta. Prišiel sem so svojím kamarátom –„

 

„Drž hubu.“

 

Žmurkám na Gina a v priebehu sekundy sa pán manažér ocitne v zajatí. Potom sa usmejem na Harley a poviem: „Čo keby sme sa išli mi dvaja trochu poprechádzať?“

 

Oči sa jej rozšírili, ale upokojujem ju a dodávam: „Nie som ako Trent. Neublížim ti. Trent zranil moju kamarátku a ja ho chcem nájsť.“

 

„Och.“

 

Pán manažér má vypúlené oči. Možno sa bojí toho, čo mi Harley povie. Alebo by sa mohlo stať, že Gino vyvíja príliš veľký tlak na jeho krku. Vlastne ma to ani nezaujíma. Tak či onak, chcem zistiť nejaké veľmi potrebné informácie.

 

„Ak mi pomôžeš, môžem ti pomôcť na oplátku,“ poviem Harley.

 

„Pozrite, pane, môžem vyzerať ako také dievča, ale nie som.“

 

Znovu sa usmievam. „A vieš čo? Ani ja nie som taký typ človeka. Zdá sa, že môžeme byť kamaráti. Môžem sa ťa spýtať, ako sa voláš?“

 

„Helen. Helen Reddy.“

 

Robí si zo mňa srandu? „Naozaj? Ako tá speváčka zo 70. rokov?“

 

„Áno. Myslím, že moja mama si myslela, že je to veľká žena.“ Hovorí o piesni I Am Woman, ktorá preslávila Helen Reddy. Potom odhodí hlavu a zasmeje sa. Je to kurva nákazlivé.

 

„Zavýjala?“ Pýtam sa a stále sa smejem, mysliac na texty, ktoré som počul. Moja mama zvykla tú pieseň neustále spievať.

 

„Stavím sa, že áno. Najmä keď zistila, že som v trinástich objavila jej trávu a zásoby alkoholu. Potom ma poslala k otcovi.“

 

Jej tvár stráca jemnosť a všetky známky humoru. Nechcem ísť touto cestou, ale mám veľa nápadov, pretože Helen potrebuje pomoc.

 

Z ničoho nič sa pýtam: „Helen, potrebuješ prácu?“

 

„Mám prácu.“

 

„Nebudeš mat, keď mi pomôžeš, a ja odtiaľ dnes ráno odídem.“

 

Potiahne si jeden zo svojich copov a potom si ho natočí okolo prsta. „Tak áno, myslím, že áno.“

 

„Ukáž mi bezpečnostné pásky. Vieš, kde sú, však?“

 

„Áno. Poď.“ Pohne rukou, ale zrazu sa zastaví. „Hej, ako sa voláš?“ Vytvorí ďalšiu bublinu.

 

„Zatiaľ mi môžeš hovoriť Harry.“

 

Kráčame po chodbe do inej miestnosti. Helen sa rada rozpráva a zanedlho mám spolu s menom aj video, ktoré potrebujem. Potom sa pýtam, či môže zo stredajšej noci vytiahnuť všetky nahrávky.

 

„Samozrejme.“

 

Prihlási sa do jedného z počítačov a tam je Trentovo meno spolu s informáciami o jeho kreditnej karte. Stále mi však nie je jasné, aké spojenie má Trent s Midnight. Je to iba náhoda, alebo je za tým viac?

 

Všetko fotografujem a sťahujem kópiu videa na flash disk a potom sme hotoví.

 

„Takže, Helen, máš tu rodinu, psa, starnúcu tetu, ktorú nemôžeš uniesť, alebo škrečka, ktorý by bez teba zomrel od hladu?“

 

Zasmeje sa. „Nie Prečo?“

 

„Je tu niekto komu by si chýbala, kebyže odídeš? Tvoja mama alebo otec?“

 

„Kurva, nie.“

 

„Žiadny priateľ?“

 

„Pozri, pane. Možno nie som múdra, ale nie som ani hlúpa. Nie znamená nie. Nemám nikoho, pokiaľ nepočítate toho kreténa, pre ktorého pracujem.“

Zasmejem sa a poviem: „Dobre, chceš pre mňa pracovať?“

 

„Samozrejme. Vyzeráš dosť príjemne.“

 

„V LA.“

 

„Čo? Počkaj, nemôžem sa presťahovať. To by bolo drahé.“

 

„Postarám sa o to.“

 

Na chvíľu si zovrie peru a potom vyfúkne ďalšiu bublinu. „Ako by som sa tam dostala? Nemám káru. „

 

„Hovor spisovne, prosím.. Odchádzame“ - skontrolujem hodinky – „o hodinu. „

 

„Si blázon, do prdele.“

 

„Mohol by som niekoho poslať neskôr, aby ti zbalil veci. Medzitým ta odveziem na miesto, kde budeš žiť. Mala by si prácu, v ktorej by si bola správkyňa. Máš dobré počítačové znalosti, však?“

 

„No, jasné.“

 

„Takže ideš do toho, alebo nie?“

 

Je ticho a tak dodávam: „Potrebujem odpoveď. Mám prísny harmonogram, Helen. Lietadlo čoskoro odlieta.“

 

„Idem do toho.“

 

„Ak nebudeš vychádzať so zvyškom tímu, je to pre nás všetkých hranica.“

 

„Och, vychádzam s každým. Prisahám, že áno.“ Oči má jasné modré ako obloha na jarný deň.

 

„Droguješ?“

 

„Nie.“

 

„Keď sa dostaneme do LA, budeš sa musieť podrobiť drogovému testu. Si s tým v pohode?“

 

„Áno Pane.“

 

„Vezmi si veci a poďme.“ Vidím Mishu a Emily, ako si ju berú pod svoje krídla.

 

„Nemám ...“ Keď zbadá môj výraz, rýchlo povie: „Nemám tu nič ... iba kabelku.“

 

„Dobre.“

 

Kráčame dopredu, kde má Gino stále v rukách pána manažéra. „Dobrá práca, priateľu,“ poviem. Potom odovzdám Ginovi obrovský balík. Prikývne, keď okolo prechádzame s Helen. „Môžeš ho nechať ísť. Mám všetko, čo potrebujem.“

 

„Vďaka, šéfe. Uvidíme sa nabudúce.“

 

Zavolám taxík a nasmerujem ho na miesto, kde nás čaká vrtuľník, aby nás odviezol na letisko Westchester. Je to miesto, kde nás čaká lietadlo, aby nás vzalo späť do LA.

 

V čase, keď prídeme, sú všetci na palube. Keď sa dostaneme dovnútra, predstavím Helen ostatným. Pohľad na tvár Midnight je na nezaplatenie. Sadám si k nej.

 

„Kto do pekla je?“ pýta sa.

 

„Nerob si s ňou starosti. Potrebovala prácu.“

 

„Čo do pekla? Berieš nejaké bludy, alebo čo?“

 

„Niečo také. Je to fajn.“ Potľapkám ju po ruke. „Veľmi pomohla pri identifikácii muža, ktorý ťa priviedol do hotela. Keď budeme v lietadle, získame viac informácií.“

 

Hneď ako prídeme na letisko, auto nás odvezie priamo k čakajúcemu lietadlu. Skôr ako to zistíme, sme v LA.