CM - 10. kapitola

Překlad: Lenka

Kor.: Irenka

Midnight

Harrison prišiel do zariadenia. Bol neustále v mojej mysli. Myslím na jeho silu, na to, ako ma tiahnu jeho teplé oči, a na to, že je to jediný muž, ktorého som sa kedy chcela dotknúť, ale napriek tomu som ho odmietla vidieť. A posledný človek, ktorého chcem, aby ma takto videl - surovo rozobratá ľuďom, aby videli priamo do mňa - je on. On je dôvod, prečo som tu ... a kvôli tomuto prekliatemu miestu bolo moje posraté srdce a duša vytrhnuté z môjho tela. Ostal mi len krvavý neporiadok. Vedela som, že prísť sem je zlý nápad, ale netušila som, aké hrozné to bude.

 

Ak ste závislý, odoberú vám drogy - drogy, ktoré kurva ani neberiem- ale ponoria sa aj do vašej psychiky, kúsok po kúsku ju roztrhajú, prepašujú  sa do vecí, ktoré je lepšie nechať nedotknuté. Znovu sa otvorili rany; jazvy, ktoré sa uzdravili, teraz sú to otvorené rany, z ktorých pulzuje krv. A riešenie následkov ostáva na mne. Moja poradkyňa je šikovná krava. Celé hodiny ma rozoberala, až som sa zlomila a vyvracala celý posratý príbeh. Do čerta s Harrisonom Kirklandom, že ma sem poslal. Toto je jeho chyba.

Mala som sa cítit lepšie. No nie je to tak. Moje telo kurva kričí bolesťou. A vidím iba jeho tvár a to, čo mi urobil ... k čomu ma prinútil. To pripomenutie som nepotrebovala ... nechcela som ho. Ale aj tak som to dostala. A pomyslenie, že musím prekonať ďalšie dva trýznivé týždne prežívania týchto hrôz. Moja poradkyňa hovorí, že tieto stretnutia raz ocením. Jediná vec, ktorú však ocením, je 30. deň, keď budem môcť povedať: „Adios, sráči.“

***

Hovorí sa, že keď sa bavíte, čas uteká veľmi rýchlo. No, keď nie, presný opak je pravdou. V skutočnosti niekto úplne uzavrel ten priechod. Posledné štyri týždne trvali asi päť rokov. Becky, moja vážená poradkyňa, verí, že môžem byť bipolárna. To, čo si neuvedomuje, je, že moje nálady sú tak posraté, pretože musím pokračovať v tejto šaráde a odkrývať toľko seba, že sa z toho správam ako bipolárna. Jednu minútu strašne plačem, že mám prakticky záchvat a ďalšiu som ako maniačka, chodím okolo jej kancelárie, neschopná kontrolovať svoje činy.

 

Na mojom poslednom stretnutí, deň predtým, ako budem prepustená, rozhodne hovorí: „Midnight, sadni si, alebo niekoho zavolám, aby ťa upokojil.“

 

To upúta moju pozornosť. Nechystám sa posrať posledný deň. Nie je potrebné, aby som dostala silnú injekciu nejakého lieku. Zadok mi dopadne na stoličku, ale neudržím u seba ruky. Potrebujem odtiaľto kurva vypadnúť. Prišla som o zmysli a odídem odtiaľto ako skurvený blázon.

 

„Ako sa cítiš?“

 

To myslí vážne? „Ako si myslíš, že sa cítim?“

 

Neodpovedá. Neznášam, keď to robí.

 

„Som rozrušená, Becky.“ Nemôžem zabrániť tomu, aby som to zakryla.

 

„A prečo?“

 

„Neviem.“

 

„Áno, vieš,“ hovorí. Jej pokojné správanie ma rozčuľuje.

 

„Chcem ísť domov.“

 

„Nemyslím si, že si pripravená.“

 

Už sme si tým prešli. Odchádzam, či chce, alebo nie. „To nevadí.“

 

„Midnight, chcem, aby si bola čo najsilnejšia. Keď odídeš, môžeš začať znova brať drogy.“

 

„Nie, nebudem. Už nikdy viac nič nezoberiem.“ Pretože som nikdy ani nebrala.

 

„Potom vysvetli svoj strach.“

 

„Ide o moju minulosť,“ hovorím frustrovane. „To už vieš.“

 

„A ty vieš, ako s tým naložiť.“

 

„Tým, že sa tomu postavím, ale je mi z toho horšie.“ Chcela som, aby to zostalo pochované. Tak som bola oveľa šťastnejšia a svoj život som prežila. Ale nie, Harrison Kirkland prišiel s týmto dokonalým plánom a zničil to.

 

„Midnight, posilní ťa to.“

 

„Nemôžem. Chceš, aby som ho navštívila. On ... nikdy by to nefungovalo. Musíš mi v tom veriť.“ Posledná vec, ktorú v živote urobím, je navštíviť človeka, ktorý ma zničil.

 

Zdvihne ruky a roztiahne ich vo vzduchu. „Je to tvoj život.“

 

Presne, to je. Ale je to naše posledné stretnutie, chcem zanechať dobrý dojem.

 

„Dovoľ mi povedať len toto, Becky. Nie je toho veľa, čo by som chcela povedať mužovi, ktorý ma násilím prinútil mať s ním sex a robiť jeho kamarátom fajky takmer tri roky, keď som bola maloletá. Je to niečo, s čím sa môžeš stotožniť?“

 

Sfarbenie jej tváre sa jemne zmenilo a posunula sa na sedadle.

 

„Nie, nemyslím si. To je dôvod, prečo kým budem dýchať, sa s tým mužom nestretnem. Myslím, že toto stretnutie je na konci.“

 

„Mohla by si proti nemu vzniesť obvinenie.“

 

„Naozaj? A zamerať všetku tú pozornosť na mňa? Nie, nemyslím si.“

 

Trasiem sa počas dlhej prechádzky späť do svojej luxusnej izby. Rozhovor mi prechádzal mysľou spolu s ďalším kúskom skladačky - ten, ktorý ma vždy rozbije - o ktorom Becky ani nevie.

 

Ľahnem si na posteľ a zakrývam si tvár vankúšom, aby nikto nepočul vzlyky, ktoré mi vychádzajú z tela.

***

 

O šestnásť hodín neskôr prechádzam okolo recepcie a mávam na veselý personál. Sú poslední, kto ma zaujíma. Tie šťastné tváre sú fingované. Celý mesiac, čo som tu, na mňa neboli ani milí. Zakaždým, keď som ich o niečo požiadala, bolo mi to odoprené, aj keď to bolo také malé ako pohár ľadu. S gigantickou cenovkou na tomto mieste by ste si mysleli, že by si mohli dovoliť pohár zasraného ľadu. Chcem ich uraziť, ale zdržím sa. Ktovie, čo začnú hovoriť, keď odtiaľto odídem? Posledná vec, ktorú potrebujem, je viac nepriateľov, ako už mám. Holt Ward je dosť veľký nepriateľ.

 

Nečudujem sa, keď vidím Harrisona kráčať ku mne. Neposlal by po mňa nikoho iného. A sakra, je to pohľad pre boľavé oči. Má oblečenú čiernu košeľu a tmavé džínsy, ktoré sa formujú na jeho dokonalom tele. Keby vyzeral o niečo lepšie, asi by som omdlela. Nie je nažive muž, ktorý by sa mu mohol vyrovnať, sakra. Aj napriek tomu, že sa na neho stále hnevám, je ťažké poprieť šťastie, ktoré cítim, aj keď to nechcem dať najavo.

 

Usmieva sa, keď sa stretávame v polovici parkovisku. Chcem sa na neho vrhnúť a stlačiť pery k jeho dokonalým ústam. Stáva sa to, keď niekoho na tridsať dní zamknete a podrobíte intenzívnej psychoterapii? „Takže? Ako sa máš? Zastavil som sa na návšteve, ale ty si ma v ten deň odmietla vidieť.“

 

V hrdle prehltnem púšť. „Prežila som. Popravde, nemám dnes náladu sa na teba ani pozerať.“ Klamárka!

 

„Potom by si prišla o všetky dôležité správy, ktoré pre teba mám.“

To vzbudzuje môj záujem, ale nechcem, aby to vedel. Pokrčím plecami. „Je mi to úplne jedno.“ Klamárka!

 

V tej dobe sme pri jeho aute, starom červenom kabriolete Mustang. Vloží moje tašky do kufra, a potom mi otvorí dvere spolujazdca. Aký džentlmen.

 

Keď nasadnem, hovorí: „Malo by ťa to zaujímať. Je to tvoja kariéra.“ Má pravdu. Malo by ma to zaujímať.

 

Keď sadne do auta, prehrabe sa v priehradke na rukavice a podá mi bejzbalovú šiltovku. „Tu. Budeš mať vo vlasoch uzly, ak si to nedáš.“

 

„Vďaka.“ Hovorím to tak, aj keď si to nemyslím. Prečo som tak mrzutá? Vlasy si dávam pod šiltovku, vďačná za ňu, ale viac nepoviem.

 

Nedovolí, aby moja kyslá nálada ovplyvnila tú jeho. „Veľa premýšľam.“

 

„Odložme pána Jollyho (pozn. postava z americkej komédie).“ Aj keď som rada, že som z toho zasraného pekla von, chcem už len ísť domov, dobre?“ Vystrčím päste a pretriem si oči.

 

„Kriste, kto ti ukradol šťastie?“

 

„Ty si mi ho ukradol, keď si ma tam poslal. Rozobrali ma a roztrhali. Spokojný?“ Prekrížim ruky a hľadím na slnečné nebo.

 

Musela som mu naraziť na nervy, pretože si dal spiatočku a ideme. Až kým sa nedostaneme ku mne, neprehovorí ani slovo. Pomáha mi k dverám, a vtedy hovorí: „Musíme si pohovoriť.“

 

„Môže to počkať. Potrebujem čas. Osamote. V mojom vlastnom dome.“ Potrebujem sa zmocniť svojich emócii. Nezaslúži si moje škaredé správanie.

 

Jeho oči sa stretnú s mojimi a potom robí to, čo milujem. Olizne si spodnú peru a rukou si prejde po brade. Do čerta, je sexi. Potrebujem od neho odísť skôr, ako urobím niečo hlúpe ... niečo, čo budem ľutovať. On je všetko, na čo som myslela posledných tridsať dní, a po celú dobu som nemala svoj vibrátor. Mala som iba prst, ktorý mi robil spoločnosť v noci, a teraz stojím pred úžasne horúcim Harrisonom Kirklandom a mám neskutočnú túžbu padnúť na kolená a urobiť niečo špinavé, len aby som ho počula stonať potešením. Keď o tom premýšľam, skoro zastonám. Čo mi do pekla je?

 

„Fajn.“ Potom zahryzne pery do spodnej pery. Jeho čokoládové dúhovky pozerajú priamo cezo mňa a ani trochu sa mi to nepáči. Alebo sa mi to páči až príliš. „Zmenila si sa. Čo sa tam stalo, Midnight?“ Jeho tón je jemný a všetko zhoršuje.

 

„Veci, ktoré nechceš vedieť.“

 

„Ublížil ti niekto?“

 

Prepuknem v hysterický smiech. „Samozrejme, že mi ublížili. Preto som nechcela ísť.“ Otočím sa a zatvorím dvere a nechám ho s bezradným výrazom na jeho príťažlivej tvári. Potrebujem od neho ujsť. Núti ma chcieť veci, ktoré by som nemala. Muži a ja sa nemiešame.

 

Harrison je však iný. Chcem ho nenávidieť, len nemôžem. Hnevá ma, čo sa stalo na rehabilitácii, a je jediný, na koho to môžem hodiť. Ale stále s ním chcem robiť ... špinavé, sexi veci. Najlepšie je, keď si od neho budem držať odstup, alebo sa mi veci vymknú spod kontroly.