CV - 35. kapitola

Překlad: Lenka

Kor.: Irenka

Prescott

Neplánoval som jej to povedať znova, ale bolo dobré to vysloviť. Úsmev, ktorý som dostal na oplátku, stál za každé slovo.

„Tiež som do teba zamilovaná,“ hovorí. Potom mi dá hlasný bozk a chichoce sa ako čert. Je to prvýkrát, čo skutočne povedala tieto slová, a nie iba odpovedala a ten pocit je bolestivý. Chvíľu mi trvá, kým sa spamätám.

„Myslím, že to počuli až dovnútra.“

„Výborne. To bol môj plán.“

„Myslím, že by sme sa mali vrátiť.“

Vivi mi venuje obrovský úsmev. „Asi by sme mali. Musím povedať Sare, že som zamilovaná do jej vnuka.“

„To rozhodne urob.“ Nemôžem si zmyť úsmev z tváre.

Pomáham jej vstať a oprášiť z nej sneh. Potom kráčame späť a držíme sa za ruky. Aká zvláštna vec. Vždy som nenávidel tento druh svinstva a teraz je to všetko, čo chcem robiť.

Jeme svoje dezerty sediac okolo ohňa a čoskoro nato sa Melinda a Robert poberú domov. Sľubujeme, že sa čoskoro stretneme.

Starká a Vivi sedia blízko seba a rozprávajú sa. Počujem niečo o kvetoch. Vivi sa asi pýta na záhradu. S dedom sa bavíme o podnikaní a zrazu je pri vchodových dverách silný rozruch. Pozerám hore a vidím svojho otca, ako sa rúti do miestnosti a kričí. Čo tu do pekla robí?

„Nie je to ale pekný pohľad?“ zavrčí. „Viem, čo robíš. Nestačí, že si ma vyhodil z firmy? Ale teraz ma plánuješ vyhodiť z môjho domova - z domu, v ktorom som ťa vychoval? Domov, ktorý sme zdieľali s tvojou matkou. Prescott, neviem, čo sa s tebou stalo, ale toto je spôsob, ako sa odplatiť mužovi, ktorý ťa vychoval, ktorý sa za teba obetoval?“

Sedím strnulo ako kameň a mentálne odškrtávam veci, ktoré práve povedal, aby som sa uistil, že som počul správne. Potom sa párkrát zhlboka nadýchnem, aby sa moje myšlienky zoradili.

„Musíš mať halucinácie,“ začnem. „Po prvé, dom nie je, a nikdy nebol tvoj. Po druhé, vyhodili ťa z firmy kvôli vlastným zlým rozhodnutiam. Po tretie, vieš, čo sa so mnou stalo. Je to tvoja klamárska manželka. Ak by si si overil fakty, veľa by si toho zistil. Prečo nezačneš s chlapom pri bazéne vo West Palm?“ Znechutene krútim hlavou. „A nakoniec, títo vynikajúci ľudia, to oni ma vychovávali, nie ty. Oni sú tí, ktorí  sa obetovali, nie ty. Už ti nemám čo povedať. Odíď hneď.“ Na konci kričím.

Pozerá na mňa tým pohľadom. „Nie si nič iné ako -“

„Áno, viem. Sklamanie. Chceš niečo vedieť? Ako otec si väčším sklamaním a úprimne povedané, je mi z teba zle. Sklamal si moju matku. Psychicky si ju týral. Vedel si, že má depresiu, vedel si, že potrebuje pomoc, a neurobil si nič, a preto ťa obviňujem za jej smrť. Vedel si, že nie si môj biologický otec, a napriek tomu si neurobil nič. Sedel si tam a sledoval jej cestu k zániku, pretože si chcel mať z toho finančný prospech. Nerobí to z teba veľkého muža? Nie si na seba hrdý? Chcel som počkať, až po prázdninách, až o tom s tebou budem diskutovať, ale teraz, keď si tu, chcem aby si sa vysťahoval z môjho domu do budúceho týždňa. Teraz odtiaľto vypadni.“

Keď dvíha päsť, z očí mu chrlí zlo. „Budeš to jedného dňa ľutovať. Pamätaj moje slová.“

„Vážne o tom pochybujem.“

Vyrazí von a ja zízam na prázdne miesto pred sebou. Potom tento priestor naplní vízia. Vivi predo mnou kľačí. „Si v poriadku?“

Zdvihnem ju z kolien a stiahnem do náručia. „Teraz som. Tvoja tvár, tvoja prítomnosť je to, čo potrebujem.“

Jej ruky sa vinú okolo mňa. „Som tvoja. Vždy.“

Nie je to v skutočnosti miesto ani čas, ale nič iné teraz nepotrebujem. Chytiac jej líca, pobozkám ju. Potom počujem, ako si dedko odkašlal a Vivi sa odtiahla, vyšiel z nej nervózny smiech.

Starká zatlieska rukami. „Je také pekné vidieť ťa šťastného, napriek všetkým prerušeniam. Ale Scotty, naozaj ho donútiš tak skoro sa odsťahovať? Vieš, že ak chce, môže ťa ťahať na súd. Možno by si skončil v boji.“

„Viem, a hovoril som z hnevu. Je mi úplne jedno, kedy sa odsťahuje. Miesto aj tak predávam. Nikdy by som tam nežil so spomienkami, ktoré mám.“

Vivi ma stlačí za ruku a poskytne mi jej podporu.

„Môže sa domáhať práv, alebo niečoho rovnako smiešneho,“ hovorí Starká.

To sfúknem. „Nebude, pretože by som ho žaloval, a on by nechcel, aby jeho meno bolo pretiahnuté cez blato, alebo tlač.“

Vivi si sadne rovno a dáva návrh. „Ak nenávidíš ten dom, prečo mu nedáš ponuku na jeho kúpu?“

Táto myšlienka mi nikdy nenapadla. Mohla by to byť možnosť, keby so mnou o tom hovoril. „To znie teoreticky dobre. Jediné, v čom vidím problém, je, že dom už považuje za svoj. Ale pokúsim sa.“

Dedo chce vedieť, či som s ním pripravený ísť do legálneho boja.

„Ak je to potrebné. Som si istý, že môžem vyhrať.“

Súhlasí.

Potom Starká hovorí: „Možno musím zavolať Pani Plastická Chirurgia.“

Vivi vybuchne smiechom. „Čo si to povedala?“

„Nehovoril som ti o nej?“ Pýtam sa.

„Nie, povedal si mi iba o vianočnej večeri. Alebo si to aspoň pamätám.“

Dedko sa pustí do svojej verzie jej balónových pier a on ju samozrejme prikrášli. „Ide o to, že predtým nebola zlá, ale teraz by si ju mala vidieť. Je to priam strašidelné. Povedal som Sare po poslednom zákroku, že vyzerá ako klaun. A jej prsia vyzerajú, akoby boli namierené nesprávnym smerom.“

„Je to tak, drahá. Ľavá strana je otočená doľava a pravá doprava. Nevieme, či je to tým, že jej chirurg bol zlý, alebo trvala na takých veľkých implantátoch,“ vysvetľuje Starká. Ale Vivi sa tak chichúňa, že sa odráža na mojom lone. Obrázok, ktorý Starká popisuje, je však presný.

„Vivi, nepreháňa. Neverila by si tomu. A zvyčajne má na sebe hlboký výstrih, takže sa musíš dívať. Ale je to všetko z nesprávnych dôvodov. Vyzerajú tak nenormálne.“

Vivi konečne vyrazí dych. „Panebože. Tá časť, keď si povedal, ako sa nevychyľujú správne, ma úplne dostal.“

„Musíš tam ísť so mnou, aby si to videla. Už nikdy nebudeš ako predtým. Nie je to pravda, Starká?“

„Má pravdu. Mohla medzi ne postaviť pohár na víno, poprechádzať sa po bloku a nevyliala by ani kvapku,“ hovorí Starká.

Vivi pri tom tak hlasno odfrkne, že sa nakoniec všetci zasmejeme.

Po utíchnutí témy o prsiach nevlastnej matky sa rozhodnem, že by sme sa mali vrátiť späť do mesta. Odchod trvá so všetkými rozlúčkami asi pol hodiny, ale konečne ideme na cestu. Túto vianočnú noc je riedka premávka a Vivi sleduje, ako padá sneh, keď ideme. Okrem incidentu s otcom, môžem povedať, že to boli moje najlepšie Vianoce vôbec.

Keď prídeme domov, Vivi hovorí, že má pre mňa prekvapenie. Idem do spálne a počkám na posteli. Asi po desiatich minútach prichádza v rúchu a podáva mi malú škatuľku.

„Veselé Vianoce.“

Otváram krabicu a vo vnútri sú dva lístky na hru Rangers.

„Toto je fantastické. Milujem Rangers.“

„To som si pamätala.“ Uškrnie sa. „Och, tu.“

Podáva mi obálku. Vo vnútri je karta s nápisom „Vitaj v masážnom salóne Vivi, kde splnia každú tvoju fantáziu.“ Pozriem hore a ona už na sebe ten župan nemá. Namiesto toho má na sebe zladenú podprsenku a tangá. Sú sýto červené, ale na sexy miestach majú kúsky kožušiny. A sakra, táto žena je sexi.

„Vaše želanie je mojím rozkazom, pane.“

Do prdele. Môj vták skamenel v okamihu, keď sa zbavila rúcha.

„Kriste, Vivi, zabíjaš ma.“

„Neplánujem ťa zabiť. Iba potešiť. Tak prečo sa nevyzlečieš.“

„Mám lepšiu predstavu. Urob to sama. Začni mojimi nohavicami. Chcem, aby si ma rozbalila zubami.“

Daruje mi nezbedný úsmev a rozopne mi opasok, potom sa zohne. Zachytila pútko môjho zipsu, dala si ho medzi zuby a potiahla. Hneď ako vec dopadne na dno, môj vták sa uvoľní. Chcem kričať: „Zasrane-ďakujem-hallelujah,“ ale namiesto toho zastonám, pretože môj vták je už v jej ústach. Ide na mňa ako stroj, berie ma hlboko a tvrdo. Snažím sa držať späť, ale je to nemožné, keď ju vidím v tých malých Vianociach.

„Kurva, Vivi, budem.“ Pozerá sa na mňa s mojim vtákom v ústach, s perami okolo neho a saje ma do sucha. Olizuje si cestu k mojim ústam, kde ma zachytí v horúcom bozku. Vivi je prvá žena, s ktorou by som mohol stráviť hodiny bozkávaním. Jej kypré pery sú také vynikajúce, že je ťažké zastaviť, keď začneme. Naťahujem ich a zaborím zuby do jej mäkkého mäsa. Keď narieka, prinúti môjho bezvládneho vtáka ožiť.

Stiahne mi nohavice, potom jej ústa klesnú späť na moje gule, kde ich olizuje a cmúľa. Nič nezostane nedotknuté. Kým sa presunie na moje vnútorné stehná, som opäť tvrdý ako kameň a zvíjam sa na plachte. Vždy som vedel, že vnútorné stehno je erotogénna zóna, ale nikto mi to nikdy neurobil. Presunie sa na miesto, kde sa moje stehná spoja s mojou panvou, a tam ma cmúľa a hryzie. Skoro som sa opäť urobil. Jej ruka znovu chytí moje gule, nájde to miesto, hrebeň za nimi, a stlačí. Táto žena ma teraz jasne ovláda. Jej prst silnejšie tlačí a kĺže okolo. Potom jej hlava klesne späť dole a olizuje ma, hovorí a cmúľa moje gule, krúži a stláča hrebeň, nikdy sa nedotýka môjho vtáka. Takto som sa nikdy predtým neurobil, ale myslím si, že to bude prvýkrát. Jej ústa sú neúprosné, až kým sa môj chrbát nevyklení a ja nevydýchnem orgazmus. Moja ruka siaha po mojom vtákovi, ale jej hlas ma zastaví.

„Môj.“ Jej ruka dokončí prácu, čerpá a saje. Veľa tam toho nezostalo, ale teraz som bezvládny vojak.

„Nehýb sa.“

„To by som nedokázal, ani keby som chcel.“ Odchádza, len aby sa vrátila s teplou látkou, aby ma utrela. Potom mi prinesie ľadovú vodu.

„Mmm, to bolo ... iné,“ hovorím.

„Nepáčilo sa ti to?“

„Miloval som to. Nikdy predtým som to neurobil.“

„Dobre.“ Usmieva sa. „Teraz sa prevalíš na brucho.“

„Áno Madam.“

Po prevrátení nič nepočujem. Ale čoskoro ma obkročí a ja začujem zvuk otvárania fľaše. Potom mi niečo kvapne na chrbát.

„Hmm. Masáž. „ Jej ruky zapracúvajú olej do mojich svalov a predtým, ako sa presunú dole po mojom chrbte, mi vymasíruje uzle z ramien a krku. Nie je zlá na niekoho, kto nie je profesionál. Pracuje prstami do mojich svalov a je to také relaxačné. Aj moje zadné líca dostávajú svoj podiel.

Keď cítim, ako jej kvapká olej do pukliny na zadku, mám pocit, že sa všetko chystá zvrátiť. A mám pravdu. Tie jej prsty sú všade - na mojich guľach a mojom zadku. Keď do mňa vkĺzne prstom, zdvihnem sa.

„Potrebuješ ma zotrieť, ak to urobíš.“

„Nie, nie, ak chcem, aby si ma pretiahol.“

„Hmm. Čo sa stalo s mojím želaním a príkazom?“

„Už si mal dve a ja potrebujem aspoň jedno.“

„Dám ti jedno.“ A jedným plynulým pohybom sa prevrátim a poviem jej, nech si sadne na moju tvár. Vyhovie.

Ale keď začne cmúľať môjho vtáka, urobí sa toho pre ňu príliš veľa, aby mohla pokračovať. Zastaví sa a hovorí: „Nemôžem sa na to sústrediť, keď to robíš.“ Odtiahne sa a snaží sa pohnúť dopredu, aby si mohla sadnúť na môjho vtáka.

„Zatiaľ nie,“ hovorím. Vraciam sa k olizovaniu a ochutnávaniu jej kundičky. Posadí sa na mňa a nechá ma prísť na rad. Dráždim jej klitoris, až kým môj jazyk neprestane jazdiť k vlastnej extáze. Pri jej sledovaní a ochutnávaní sa môj vták opäť rozprúdil k životu, takže ju nechám obkročiť ma a prevezmem kontrolu.

„Och, aký skvelý výhľad. Rád ťa sledujem, keď ťa šukám. A tiež sa s tým budem hrať.“ Chytím jej fľašu oleja a bavím sa s ňou. Podľa zvukov vecí, si to z toho pekla užíva. Nevidím jej tvár, ale spôsob, akým sa jej ohýbajú boky, ma vedie k presvedčeniu, že zasiahnem všetky jej miesta. Potom jej vnútorné svaly zovrú môjho vtáka a to ma opäť naštartuje. Skočí dole, tvárou vpred, na moje stehná a dlho si povzdychne.

„Bola to zábava.“

„Nerád ti to hovorím, ale myslím si, že som ti zničil malé vianočné tangá. Kožušina je teraz trochu mastná.“

Smeje sa. „Asi som si to mala dať dole.“

„Dopekla nie. Kúpim ti ešte päťdesiat. Bolo príliš skvelé ťa v tom vidieť. Páči sa mi spôsob, akým kožušina dráždi vrch tvojej praskliny.“

„Preto som si to kúpila. Len pre teba.“

Stiahnem ju na seba a pobozkám na jej sexi ústa. „Necháš si vyrobiť ústa na dve veci. Bozkávanie a cmúľanie môjho vtáka. Oh, a lízanie mojich gúľ. Kde si sa do pekla naučila ten trik, čo si urobila?“

„Páčilo sa ti to? Čítala som o tom online. Našla som to na jednom blogu.“

Chytiac jej zadok, hovorím, že som to miloval. Potom sa na ňu zvalím. „Milujem ťa, Vivi. Ani neviem povedať ako veľmi.“

„Ukázal si mi to, čo je viac ako slová.“

„Je mi ľúto, že si si zo začiatku myslela, že som taký kretén.“

„Ja tiež. Pozri sa na všetok čas, ktorý sme premrhali. Ale teraz sme tu, takže na to všetko musíme zabudnúť.“

„Chcem urobiť niečo špeciálne, iba my dvaja, na Nový rok. Možno letieť na ostrovy, alebo také niečo.“

Po mojom návrhu vyzerá skľúčene.

„Čo sa deje? Nerada lietaš?“ Pýtam sa.

„Nie! To nie je tým. Ja, uh, mám pre teba prekvapenie, ktoré sa týka Nového roka, takže nemôžeme ísť.“

„Hmm. Prekvapenie, čo? Dobre, môžeme ísť inokedy.“

„Mám nápad. Čo tak sprcha? Ty a ja sme dostatočne mastní, aby sme to zaručili.“

„Videla si posteľ? Vyzerá to, že sme plávali vo veciach.“

Poriadne sa rozhliadne a oznámi, že musíme zmeniť posteľné. Musím s ňou súhlasiť. Pred sprchovaním sme ich vložili do práčky. Ako obvykle, sprchovanie sa zmení na sex pádu, kde sa teplá voda po skončení ochladí.

Keď vychádzame, hovorím: „Veselé Vianoce, Vĺčik.“

„Veselé Vianoce aj tebe.“