CV - 9. kapitola

Překlad: Lenka

Kor.: Irenka

Vivi

 

Prečo je zrazu taký  ohľaduplný? Moje posledné stretnutia s ním sa mi vôbec nepáčili. Čo sa stalo s kreténom Prescottom - človekom, ktorý si myslí, že všetkých vlastní? Idiot Prescott bol samoúčelný a panovačný. Čo ma núti premýšľať, čo sa stalo s chlapom, ktorého si pamätám zo strednej školy. Iste, vtedy bol akosi plný seba, ale svojím spôsobom bol ku mne vždy slušný. Áno, potreboval ma a využil ma, ale stále. Táto náhla úvaha o mojej pohode mi toho chlapca pripomína, len trochu. Aspoň viac ako debil Prescott. V každom prípade musím na jeho návrh reagovať.

 

"Neber to zle, ale nemyslím si, že je to možné."

 

Jeho oči do mňa vŕtali dieru. Túžba ustúpiť je taká silná, akoby ma zrazu bodla osa. Čírou silou vôle stojím pevne. Zložím ruky, položím si ich do lona a pevne ich zovriem.

 

Jeho neutíchajúci pohľad nepoľavuje. Ani môj. Neustúpim a neprehrám túto hru, ktorú hrá rád. Nedovolím mu, aby ma urobil tým slabším pri tomto stole. Moje ruky znecitlivejú od tlaku, ale je mi to jedno.

 

Nakoniec jeho viečka zatvárajú jeho pohľad a ja si trochu oddýchnem.

 

"Prekvapuješ ma, Vivi."

 

"Ja? Prečo? “

 

"Si iná."

 

"Ako?" Pýtam sa. Som zvedavá na jeho odpoveď.

 

Odkedy ma poznal, zmenilo sa na mne niekoľko vecí. Môj fyzický vzhľad po prvé, ​​ale už tiež nie som to nemotorné dievča, ktoré kedysi poznal.

 

Keď som sa dostala na MIT, uvedomila som si, že aby som vo svete obstála, potrebovala som byť viac asertívna. Vtedy mi narástla chrbtová kosť. Nebolo to ľahké. Spočiatku to bolo ťažké, aby som si sadla v triede namiesto dozadu, kde mi bolo najpohodlnejšie dopredu. Skoro som mala záchvaty úzkosti, keď som sa ujala vedenia v triednych projektoch. Napriek tomu som sa neustále nútila stať sa osobou, akou som chcela byť a bolo to stále ľahšie a ľahšie.

 

Vtedy tiež klesli kilá. Menej som sa obávala, čo si dávam do úst a viac toho, čo bolo pre mňa dôležité. Váha sa postupne odbúravala a kým uplynuli dva roky, dala dole šesť veľkostí.

 

"Tvoj vzhľad, napríklad. Ale si tiež ... silnejšia. “

 

"V to dúfam. To dievča, ktoré si poznal na strednej škole, bolo šikanované a nebránilo sa. “ Znechutene krútim hlavou. "Asi na tom potom nezáležalo. To dáva zmysel. Bol si tak uväznení vo svojej vlastnej popularite. Úžasný Prescott Beckham. Stačilo sa usmiať a všetkým dievčatám to zapálilo nohavičky. Jedno lusknutie a spustili by ich. “

 

Nechcem tým znieť zatrpknuto, ale zakaždým, keď myslím na tie protivné mrchy a na to, ako strašne som sa cítila, emócie sa zo mňa nekontrolovateľne valia.

 

"Chováš sa, akoby to bola moja chyba. Nikdy som neurobil nič, čo by nechceli. “

 

Dlho som sfúkla. "Nie, neurobil. A aby som bola spravodlivá, nikdy si ku mne nebol zlý. Ale žil si vo svojom vlastnom malom útulnom svete, Prescott. Prepáč. Moje spomienky na Crestview nie sú také teplé a jasné ako tie tvoje. “

 

Jeho nepoddajný pohľad je späť. "Prečo si myslíš, že moje roky tam boli teplé a jasné?"

 

"Robíš si zo mňa srandu? Bol si chlapom, po ktorom každé dievča túžilo. Prečo by neboli? “

 

Nakláňa sa dopredu a lakte má opreté o stôl. "Takže to, že ma všetky dievčatá chceli, znamená, že som bol šťastný?"

 

"No, vždy si vyzeral šťastne."

 

Oči sa mu zúžili. "Ty si nikdy nevyzerala nešťastne. A aby si vedela, nikdy som nevidel, ako ta tie dievčatá šikanujú. Neignoroval som to. Ja som to nevedel. Keby som to videl, niečo by som s tým urobil. “

 

Robí si zo mňa srandu?

 

Vedela o tom celá škola. Aj vedenie o tom vedelo, len nikdy neurobili nič a to len kvôli tomu, koľko peňazí rodičia týchto dievčat vrazili do Crestview. Moja skrinka to každý deň schytala a viackrát som videla, ako riaditeľ ticho sledoval, ako ma tie dievčatá napodobňujú.

 

"Nebudem o tom debatovať, ale musel si byť slepý, aby si nevidel ich napodobeninu slona. A nehovor mi, že si nepamätáš, aká som bola tučná. “

 

"No tak, Vivi. Nehovor tak o sebe. “

 

"Priznaj to, Prescott. Keby nebolo toho, že potrebuješ môj mozog, nikdy by si so mnou neprehovoril ani slovo. “

 

Oči sa mu posúvajú rovnako ako telo. Aha, takže som toho veľkého chlapa znervóznela. Dobre. Väčšinu svojho života som prežila v stave nepohody. Mám z toho zlý pocit? Trošku. Nie je v mojej povahe byť takáto, ale sakra, dotlačil ma k tomu.

 

"Prepáč. Chlapi zo strednej sú hlupáci. A ja som spadal do tejto kategórie. “

 

"Spadal alebo spadol?" Spýtam sa ostro.

 

Počujem, ako sfúkne ťažký dych. Možno som narazila na nervy. Kto vie? Ani neviem, prečo ma to zaujíma. Nie je to tak, že z toho niečo bude. Nie je to ten typ človeka, do ktorého by som sa chcela zamilovať. Moje srdce by nikdy nezvládlo chlapa ako Prescott Beckham. Zobral by si, čo chce a ležérne ma odhodil ako použitý smetný kôš. A túto hru nehrám, pokiaľ ide o moje srdce.

 

"Zdá sa, že o mne máš veľmi nízku mienku."

 

Rozmýšľam nad jeho výrokom, ale neprehovorím.

 

"Čo som ti ešte urobil, okrem toho, že som ti zaplatil, a ešte pekne ak môžem dodať, za to že si mi robila domáce úlohy? Nebol som zlý. Nikdy som sa nepripojil k šikanovaniu, o ktorom som po druhýkrát opakujem ani nevedel. Teraz sa ti úprimne snažím pomôcť, ale stále mi dávaš košom. “

 

Keď hodnotím situáciu, všimla som si, že tu stále sedím so založenými rukami v lone ako malá slečna. Rozložím ich a predkloním sa. "Buďme úprimní. Nepomáhaš mi z altruistických dôvodov. Niečo odo mňa chceš a obaja vieme, čo to je. “

 

Pomaly si jazykom prechádza po spodnej pere. Na každom inom mužovi by to vyzeralo strašidelne. Na Prescottovi to vyzerá vyslovene chutne. A on to kurva vie. Zovriem stehná k sebe, pretože sakra, ak som nezvlhla.

 

"Je na tom niečo zlé, Vivi?" Jeho výraz v kapucni spojený s jeho hriešnymi perami ma prinútil na chvíľu prehodnotiť svoj postoj. Vyrovnávam chrbticu.

 

"Nie, ak by sme to chceli obaja, ale ja to nechcem, Prescott." Aj keď by som potrebovala zmierniť svrbenie medzi stehnami. Ale to mu nespomeniem.

 

Našťastie sa potom objaví čašník s podnosom zakrytým toľkými jedlami, až sa skoro nahlas zasmejem.

 

"Bude to výzva," hovorím v súvislosti s jedlom.

 

"Som pripravený na každú výzvu, ktorú na mňa vrhneš. A aby si vedela, som tvrdý konkurent. “ Úškrnom na tvári rozhodne nehovorí o obrovskom množstve jedla, ktoré je pred nami.

 

Prečo musí vyžarovať takú silnú sexualitu? A prečo musí byť najlepšie vyzerajúcim chlapom, akého som kedy stretla?

 

"Dobre vedieť. Ale pochybujem, že môžem zjesť toľko, koľko ty. “

 

"Och, neviem. Myslím, že pri troche cviku by si sa mohla naučiť to prijať. “

 

Vidlička v ruke rachotí o stôl. Do čerta s jeho narážkami. Nervózne prehltnem a nedobrovoľne si predstavujem, čo naznačil. Aký by to bol pocit, cítiť ho keby sa do mňa zasunul a vysunul?

 

Pozriem na neho. Jeho víťazoslávny úsmev sa prejavil na jeho arogancii, ale nechal ma zmätene reagovať. Keď mi nič nepríde na myseľ, chytím vidličku a zaborím do jedla. Jeho chrapľavé zachechtanie mi ide na nervy a cez mäso sa mi tvorí husia koža, ktorá mi bradavky mení na skaly.

 

"Čo sa deje, Vivi? Máš pochybnosti o tom, čo hovorím? Pretože ak chceš, môžeme to vyskúšať. “

 

Znovu vzhliadnem, čo nechcem, a poviem: „Nie, nechcem to vyskúšať.“

 

"Bojíš sa, že sa ti to bude páčiť?"

 

"Berieš niekedy nie ako odpoveď?" Rozčúlenie je počuť v mojom tóne.

 

"Veľmi často nie som odmietnutý. Keď na tým rozmýšľam, nemyslím si, že by ma niekedy niekto odmietol. “

 

"Áno, ja. Ja som ťa odmietla. Práve teraz. Tak ma prestaň otravovať. “

 

Zasmeje sa, nízko a hlboko. Bože pomôž mi. Moje zradné bradavky sa chystajú preraziť otvory v podprsenke. Sedieť tu je nepríjemné.

 

Potom si ponorí hlavu a tichším hlasom hovorí: „Vivi, ako by sa ti páčilo, keby som zjedol tvoju mačičku? Olizoval a cmúľal tvoj klitoris, kým by si nekričala? “

 

Zalapám po dychu. Ó Bože.

 

"Nelichoť si, Prescott," prakticky oddychujem. Moje telo hučí a ja sa potím. Chcem sa schladiť, ale to by mu preukázalo to, čo už vie. A to ani náhodou neurobím.

 

"Pravda alebo odvaha," hovorí.

 

"Toto už nie."

 

"Prečo nie? Myslel som si, že to bola zábava, keď sme hrali naposledy.“

 

"Snažím sa zjesť premrštené množstvo objednaného jedla, o ktoré, ako sa zdá, nemáš najmenší záujem."

 

Pokrčí plecom. "Čo môžem povedať? Prišiel som sem kvôli spoločnosti. Späť k našej malej hre. Pravda alebo odvaha?"

 

Keď sa rozhodujem pre zmenu byť odvážna, poviem: „Odvaha.“

 

Oči sa mu rozšírili a v očiach sa mu zjavil zlý lesk.

 

Kurva. Beriem to späť. Kurva. Som v háji.

 

"Tvoja odvaha je, aby si so mnou strávila jednu noc."

 

"To sa nestane. Nikdy."

 

"Takto sa hra nehrá," hovorí, keď tam sedí a má samoľúby výraz.

 

Moja vidlička sa prehupla cez priestor medzi nami. "Mám možnosť odmietnuť odvahu."

 

"Nie, mala si možnosť zvoliť si pravdu pred odvahou. Vybrala si si odvahu a vieš, čo je moje odvaha. “

 

"Nemôžem s tebou stráviť noc."

 

"Nemáš na výber, Vivi, pretože ti nedovolím vrátiť sa do toho čomu hovoríš domov."

 

Zatknutá čeľusť a drobné šklbanie svalov na jeho tvári mi hovoria, že o tomto debatovať nebude.

 

Keď sa opriem, urobím vlastné vyhlásenie. "Ty ma nevlastníš a nemáš právo rozhodnúť o tom."

 

"Robím z toho moje právo," hovorí tichým tónom. "Pokiaľ nepochopíš, že ťa nenechám riskovať nič iné ako pýchu - a neskúšaj sa oklamať tým, že veríš, že je tam bezpečné - nevrátiš sa tam."

 

Ruky si založím na hrudi. Myslí si, že mi môže prikazovať ako jedného zo svojich zamestnancov. No nemôže.

 

"Nemôžeš to urobiť."

 

"Môžem a urobím, aj keď ťa budem musieť odtiaľto vyniesť kopajúcu a kričiacu."

 

“To by si neurobil.”

 

Kamenný odlesk ma vedie k jeho odpovedi. Rozhodne by to urobil. Toto je muž, ktorý vždy dostane, čo chce. Potom sa stane čudná vec. Jeho oči okolo okrajov zmäknú a tvrdé ústa sa zmiernia.

 

"Dovoľ mi, aby som ti pomohol. Prosím. “ Tentokrát je to skôr prosba ako požiadavka.

 

“Ja … Ja nemôžem.”

 

Jedlo je zabudnuté a všetko, čo viem, je, že musím dostať do pekla preč od tohto muža. Robí mi veci, o ktorých ani nechcem uvažovať. Mám na tanieri príliš veľa svinstva na to, aby som na kopu pridala Prescotta Beckhama.

 

"Musím ísť."

 

"Nie, Vivi, ne -"

 

Skôr ako má možnosť povedať čokoľvek viac, vyskočím na nohy a vystrelím k dverám.