CV - 15. kapitola

Překlad: Lenka

Kor.: Irenka

Vivi

O niekoľko týždňov neskôr a som v plnom kole v The Meeting Place. Je to vlastne výbuch miešania nápojov a môj chaotický mozog je v tom veľmi dobrý. Dokonca aj na Lucasa moje šialené schopnosti robia dojem. Po treťom dni tréningu sa ma po stý raz spýtal, či som predtým nerobila barmanku.

„Nikdy,“ povedala som mu.

„Ani na svadbách alebo v cateringovej spoločnosti?“

„Nie.“

„Si v tom sakra dobrá.“

„Páni, ďakujem, láskavý pane,“ zavtipkovala som.

S Lucasom tvoríme za barom celkom dobrý tím. Tak dobrý, že ma Lucas nútil pracovať v sobotu večer, v najrušnejšiu hodinu v týždni. Prvýkrát, keď sa ma to spýtal, som bola v šoku. Dvakrát som ho opýtala, či som dobre počula a on sa iba zasmial.

Keď som v ten večer prišla domov a povedala to Ericovi, bol nadšený. „Cítim peniaze. Mala by si dostať veľa prepitného. Chlapi milujú barmanky.“

„Dúfam.“

„Uvidíš.“

Zistila som, že Eric mal pravdu. Zarábam na tom veľa peňazí. No, aspoň v porovnaní s čašníčkou v reštaurácii. S Lucasom sme si to rozdelili, pretože sa toľko krížime a to je najférovejší spôsob, ako to urobiť. Keď jednu sobotu upratujeme a robíme uzávierku, Lucas hovorí, že by som tam mohla byť každý víkend už len kvôli peniazom.

„Áno, je toho veľa, že?“

„Určite viac ako obvykle. Hej, prečo to na dnes už nezabalíš? Odpracovala si si zadok, Vivi. Vďaka.“

„Och, vlastne bola to zábava.“ A skutočne bola. Bavilo ma byť okolo všetkých ľudí, ktorí sa skvelo zabávali. „Uži si nedeľu,“ hovorím cestou k dverám.

„Hej! Nechoď domov sama. Jeden z chlapov ťa môže vziať. Niekto by mal vyraziť o minútu alebo dve.“

„Bývam odtiaľto len pár blokov. Je to v pohode.“

„Si si istá? Nechcem, aby sa ti niečo stalo.“

„Sme v SoHo. Toto je bezpečná oblasť.“

„Áno, ale nikdy nevieš.“

„Budem bežať. Sľubujem.“ Odchádzam skôr, ako ma dokáže zastaviť. Ulice sú prázdne, až na auto sem, alebo taxík tam, ale bez problémov sa dostanem domov. Eric je v posteli, tak sa plazím okolo ako zlodej. Potom mi pípne telefón. Pravdepodobne je to Lucas, ktorý ma kontroluje. Ale keď vidím správu, skoro mi spadne telefón.

V túto hodinu by si nemala byť vonku sama. Je to nebezpečné.

Je od Prescotta. Stále ma prenasleduje aj keď som dala jasne najavo, že s ním nechcem mať nič spoločné? A ako vie, kde bývam? Nikdy som mu to nepovedala.

Oh, správne. Je to mocný Prescott Beckham so všetkými druhmi informácií, ktoré má k dispozícii. Pravdepodobne si najal súkromného detektíva a dal ma sledovať. To je jednoducho zlé. Nedám mu zadosťučinenie s odpoveďou.

Bohužiaľ, ten hlupák sa vložil do mojej mysle a keď vleziem do postele, je jediné, čo vidím. Chcem kvôli nemu vyraziť dieru do vankúšov. Prečo musí byť tak sakra sexi a prečo mi musel povedať, že je v ňom toho viac, ako si uvedomujem? Prečo mu teraz verím vo veciach ohľadne jeho otca?

Bolo mi lepšie, keď som si myslela, že je debil len preto, aby ním bol. Teraz, keď si myslím, že má akúsi pohnutú minulosť, mám také smiešne nutkanie napraviť ho, čo je tá najhlúpejšia vec vôbec. Ja som tá, kto potrebuje nápravu, nie on. Ja som tá, kto je pred dverami bankrotu. On musí len lusknúť prstami a všetky, vrátane ich matiek, pribehnú. Dokonca ho aj Eric spomínal minule. Skoro som sa zadusila na svojej kuracej rezancovej polievke. Myslí si, že by som ho mala znovu zvážiť.

Každý, kto sa dotkne, alebo priblíži k Prescottovi Beckhamovi, musí byť šibnutí. Na Erica bol pekelne hrubý a teraz je Ericovi toho človeka ľúto.

„Možno bude potrebovať tvoju pomoc, Viv. Možno sa v jeho minulosti niečo pokazilo. Ľudia sa tak nesprávajú bez dobrého dôvodu.“

„Čo si ty? Dear Abby, alebo ako sa sakra volá?“ (pozn. Dead Abby je americká poradenská rubrika) 

„Och, no tak. Keď si mi povedala svoj príbeh, skoro som sa rozplakal. Neotvoríš sa každému človeku, ktorého stretneš. Možno je rovnaký. Vieš, aký bol jeho život doma? Možno bol týraný. Deje sa to stále.“

Ó Bože. Na to som ani nepomyslela. „Do riti, Eric. Vieš niečo, čo ja nie?“

„Nie. Len hovorím. Popremýšľaj o tom.“

„Nie, kým sa nenaučí nejaké spôsoby.“

A tým sa rozhovor skončil.

Ale pravdou je, že na neho nemôžem prestať myslieť. A prečo? Je tam veľa sexy chalanov. Vezmime si napríklad Lucasa, ale nemyslím na neho takto. Stonám, desiatykrát sa prevrátim a päsťami udriem na posteľ. Prečo som taká hlupaňa? Vieš prečo, Vivi. Vždy si mala na toho muža obrovskú slabosť. Prečo musel byť taký debil len preto, že som sa nasťahovala k Ericovi? Prečo nemôžem jednoducho ísť ďalej a zabudnúť na neho? Aj na to poznám odpoveď. Pretože on ma chce.

Keď sa moja izba trochu stmieva a oveľa viac šedivie, vytiahnem svoje unavené. ako peklo telo z postele. Na čo tu ležím, keď je spánok rovnako vyhýbavý, ako moja šanca výhru v lotérii? Priblížim sa do maličkej kuchynky a dala som si variť hrniec s kávou. Kým čakám, pozerám z nášho okna s výhľadom na východnú tretinu. Je ironické, že Prescott býva iba o pár blokov ďalej. Som si istá, že už zistil, že pracujem v The Meeting Place.

Potom, čo schytím hrnček kávy, otvorím laptop a po tretíkrát začnem hľadať všetko, čo nájdem na Prescotta Beckhama. Existuje veľa informácií o Whitworth Enterprises, jeho starých rodičoch, bratrancovi a otcovi, ale o jeho matke opäť nič. To je čudné. Ani krstné meno sa neobjaví, aj keď jej dievčenské meno by zjavne bolo Whitworth. Mohla by som zaplatiť za to, že ju budem hľadať, ale nemôžem si dovoliť minúť peniaze a som naozaj taká zvedavá?

Slnko svieti. Stále pozerám na svoj notebook, ktorý už dávno zhasol, keď Eric príde do miestnosti. „Ako dlho si hore?“

„Od svitania.“

„Prečo?“

„Nemohla som spať. Vieš, kto mi napísal správu, keď som včera večer prišla domov? Napísal mi, že by som nemala kráčať domov tak neskoro sama.“

„Má pravdu, vieš to.“

„Aj ty? Nechcela som nikoho obťažovať ani čakať, kým skončia. A naozaj? Nie je to ani len pár blokov.“

Eric pokrčí plecami. „Všetko, čo hovorím, je, že sa asi bál. A mal pravdu. Nehnevaj sa na mňa.“

Potom sa mi oči naňho zamerali a uškrnula som sa. „Takže, čo si nakoniec včera robil?“

„Išiel som do klubu. Prečo?“

„Vyzerá to, že sa niekto dobre bavil.“

„Čo ... prečo to hovoríš?“

„Musíš sa pozrieť do zrkadla a možno si obliecť košeľu.“ Potom som vydala srdečný smiech. Eric je pokrytý fialovými milostnými hryznutiami, od krku po pás pyžama. „Niekto musel byť v noci totálne nenásytný.“

Pozrie sa dolu a zafarbí sa do svetloružová. „Ó Bože. To je hrozné. Musíš si myslieť, že som - 

„Chlap, ktorý sa včera večer skvelo bavil. Netreba sa za to hanbiť. Bol roztomilý?“

„Drž hubu, mrcha,“ hovorí cez rameno. Vracia sa s košeľou a s rozpačitým úsmevom. „Áno bol. Veľmi.“

Tlieskam rukami a pýtam sa: „Ó, uvidíte sa ešte?“

„Áno, dnes večer ideme na večeru.“

„To je úžasné.“ Päsťou narazíme.

„Dosť o mne. Poďme hovoriť o tebe a Pánovi luxusné nohavice.“

„Nie je o čom hovoriť. Robím raňajky. Chceš tiež?“

„Pokiaľ robíš palacinky.“

Pripravím obrovskú dávku, pretože aj keď je Eric vysoký a chudý, zje toho veľa.

Očistí tanier, vyčistí posledný kúsok sirupu a pýta sa: „Čo dnes robíš?“

„Neviem.“

„Poďme si zabehať, keď sa palacinky usadia.“

„Znie to dobre.“ Sledujem ho, ako upratuje, a premýšľam, aký sexi úlovok bude pre toho, kto ho dostane. Eric má tmavé vlasy a tmavé oči. Je rovnako láskavý ako pekný.

„Na čo pozeráš?“ spýta sa, keď ma prichytí .

„Teba. Škoda, že kopeš za druhý tím.“

„Ale nie. Nehovor mi, že máš na mňa slabosť.“

S odfrknutím poviem: „Nelichoť si. Len si myslím, že si jeden z najsladších a najláskavejších ľudí, akých som kedy stretla a tiež dobre vyzeráš.“

„No, prijímam kompliment. Len aby si vedela, ten pocit je vzájomný.“

„Je skvelé mať tu skutočného priateľa. Som rada, že sme sa stretli, Eric.“

„Aww. Poď objať starého Erica.“

Keď sa objímame, pýtam sa ho, kedy zostarol.

„Narodil som sa starý, miláčik.“

A myslím, že u niektorých ľudí to platí. Eric sa javí ako stará duša. Vidí dovnútra ľudí a neposudzuje, čo na ňom milujem. Keď sa objímame, môj telefón bzučí so správou.

„Hmm, kto by to mohol byť?“ Pýtam sa.

„To nezistíme, kým neskontroluješ telefón.“

Pozriem sa a vidím, že je to Vince. Hovorím Ericovi, z kade poznám Vinceho, a že sa chce dnes stretnúť na obed.

„Mala by si ísť. Už si ho chvíľu nevidela.“

„Áno a žije blízko.“

Odpíšem mu správu a robíme plány. Neskôr toho rána ideme s Ericom bežať a prisahám, že vidím Prescotta.

„Hej, nie je tam Prescott?“

„Kde?“

„Na druhej strane ulice.“

„Nevidím ho,“ hovorí Eric.

„Musím byť paranoidná.“ Možno som ja tá, kto potrebuje pomoc, ak vidím veci.

„Eh, bol to pravdepodobne niekto, kto vyzeral ako on.“

Ibaže Prescott je neprehliadnuteľný. Vysoký, tmavý a drsne pekný, vyniká v každom dave. Preto mu ženy padajú k nohám, bez pochýb. Jeho oči sú nezabudnuteľné. Len čo sa do nich zahľadíte, už sa nikdy neoslobodíte. Hlboko zlaté, pôsobivé, takmer hypnotické a jedinečné. A jeho ústa ... musím na neho prestať myslieť, inak by som mohla zakopnúť a zlomiť si členok.

Eric je niekoľko metrov predo mnou a keď zabočíme za roh narazím do pevného predmetu, odrazím sa dozadu a padnem na zadok. Sakra, bolí to ako v pekle, pretože som spadla priamo na kosť. Sedím a zbieram sa, keď ma zdvihnú dve ruky.

„Ďakujem, Eric, neviem -“

„Nie som Eric. Si v poriadku?“

Pozerám do objektu svojich skorších snov. „Prescott? Čo-čo tu robíš?“

„Bežím. Rovnako, ako ty. Si v poriadku, Vivi? Narazila si do mňa dosť tvrdo.“

„Uh.“ Šúcham si pulzujúci zadok. „Budem v poriadku.“

Klesne na koleno a zaviaže mi jednu z topánok, ktorá sa mi nejako rozšnurovala.

„Ak je potrebné môžem zavolať svojmu vodičovi, aby ťa odviezol domov.“

„Nie, je to v poriadku. Poďme, Eric.“ Začínam bežať, ale zadok ma skutočne bolí. Musela som si ho dosť pomliaždiť. Na svete však nie je vec, ktorá by to zmenila, takže nemá zmysel prestať.

„Nevadí, keď sa k vám pripojím?“ Pýta sa Prescott.

Čo na to do pekla môžem povedať? Nie je to tak, že by sme vlastnili tie prekliate chodníky. „Iste, no tak, aj keď ťa pravdepodobne spomalím, hlavne teraz.“

„To je v pohode. Dnes ráno bežím dlho a pomaly.“

„Ach, koľko kilometrov?“ Pýtam sa.

„Okolo pätnásť,“ hovorí.

„Hovno. Na niečo trénuješ?“ Spýta sa Eric.

„Nie, len rád bežím.“

„Sakra. To je veľa behu,“ hovorím.

„Behávam denne, ale v nedeľu mám dlhý beh.“

„Koľko bežne behávaš?“ Spýta sa Eric.

„Závisí to od toho koľko mám času, ale zvyčajne šesť až osem míľ.“

„Si zviera,“ hovorím.

Prescott sa smeje. „Už mi to bolo povedané. A idiot. A často hlupák.“

Používa nadávky, ktoré som mu povedala.

„S tým budem súhlasiť.“

Zastaví sa a z nejakého dôvodu aj ja.

„Čo?“

Z ničoho nič sa pýta: „Môžeme byť kamaráti? Viem, že som bol veľký idiot na teba a Erica. Za to sa ospravedlňujem. Ale môžeme to skúsiť, Vivi? Budem sa správať slušne. Sľubujem.“ Stojí oveľa vyššie ako ja a slnko mu svieti priamo do očí. Jeho ruka vystúpi, aby ho zatienila, keď prižmuruje oči.

„Viem, proste viem, že to budem ľutovať, ale dobre. Iba ťa varujem. Toto je tvoja posledná šanca.“

Čo som to do pekla práve urobila?

Bože, pomôž mi. Usmeje sa, a ak už nebolo dosť jasné svetlo teraz sa zosilnilo. Prescott Beckham odovzdáva ten najdokonalejší úsmev, aký kedy človek udelil. Rukou si zakrývam hrudník, aby som upokojila svoje nekontrolovane srdce. Ak nespomalí, mohlo by vyskočiť priamo z hrudného koša a pristáť v jeho ruke.

„Nebudeš to ľutovať. Prisahám.“ Potom opäť naštartuje svoje bežecké tempo a ja sa pridám. Lenže tento krát zaostávam, aby som si mohla vychutnať pohľad na jeho pôvabný zadok. „Dostaň sa sem Renardová, a prestaň mi sledovať zadok.“

Čo do pekla? Má oči vzadu na hlave?“ Nesledovala som tvoj zadok.“

Stále ho sledujem, keď sa otočí a prichytí ma.

„Uh-huh. Presne ako som tušil. Pohni si, alebo nikdy neskončíme.“

„Somár,“ zamrmlem.

„Počul som to. Mám veľmi dobrý sluch.“

„Spolu s tristošesťdesiatstupňovým videním. Pre tvoju informáciu som obdivovala tvoje topánky. Aké ďalšie triky máš v rukáve?“

„Nemôžem o nich s tebou diskutovať.“

„Prečo nie?“

„Pretože som sľúbil, že sa budem správať slušne. Preto.“

„Och.“ To ma umlčí, ale trochu sa mi páči naše žartovanie. Eric je vpredu, takmer o blok. „Mali by sme dobehnúť Erica?“

„Je to veľký chlapec. Myslím, že to zvládne sám. Si  fanúšikom čokolády?“

„Áno, kto nie?“

„Neviem. Len som zvedavý.“

Bežíme späť ku mne domov, on v čele. Našťastie pre mňa, potichu sa uškŕňam. „Hej, ako si vedel, kde bývam?“

Neodpovedá okamžite, ale potom hovorí: „Mám v práci bezpečnostný tím. Môžu zistiť takmer všetko, Vivi.“

„Ak ma chceš odviezť z práce domov, jednoducho sa nabudúce ukáž. Je trochu znepokojujúce, že ma prenasleduješ.“

V kútikoch úst mu trhá úsmev. „To by som mohol urobiť. Zvážiš, že mi dáš svoj pracovný rozvrh?“

„Možno. Ale bude ťa to niečo stáť.“

„Koľko?“ pýta sa.

„Jeden kúsok čokolády,“ poviem a potom sa otočím a prebehnem dverami. Nemám veľa času, kým sa stretnem s Vincom, tak sa vyzlečiem a skočím do sprchy. Eric prichádza do kúpeľne, zatiaľ čo ja sa sprchujem.

„To bolo celkom milé,“ hovorí.

„Bol v skutočnosti zábavný, hoci ma bolí skurvene zadok.“

„Takže? Chcem podrobnosti.“

„Neodolala som, Eric. Ideme vyskúšať tú vec s kamarátstvom. Neviem, či to bolo to najchytrejšie, čo som mohla urobiť, ale nemohla som odolať. Prečo musí byť tak kurevsky sexi?“

„To je. Musel som ísť ďalej, inak by moje trenírky vyzerali trápne.“

„Túžiš po Beckhamovi, však?“

„Aký horkokrvný gay by netúžil? Ak sa budeš cítiš lepšie, myslím, že si urobila správnu vec.“ 

„Dúfam.“ Opláchnem si vlasy a vložím kondicionér. „Budem meškať a Vince ma zabije.“

„Prežije. Len mu napíš správu.“

„Napíšem. Sakra. Musím vyschnúť.“

Dvere sa otvárajú a zatvárajú a ja sa ponáhľam cez zvyšok svojej rutiny. Moje vlasy sú stále vlhké, keď vyrážam z bytu.

Keď sa ukážem o pár minút neskôr, čaká na mňa Vince.

„Hej.“ Zamáva mi. „Vyzeráš trochu nervózne.“

Keď mu poviem väčšinu detailov môjho života, vynechám Prescottove kúsky a povie: „Sakra, som vyčerpaný už len keď to počúvam.“

Dáva mi informácie o jeho živote. Škola je v pohode; pracuje v inej kaviarni; a dúfajme, že absolvuje druhý semester. Stretáva sa s niekým, z koho je nadšený. Alebo aspoň taký je môj dojem.

„Ako sa volá?“

„Milli. Zo všetkých miest pochádza práve z Oklahomy a študuje hudbu na Juilliarde.“

„To je úžasné. Dobré pre teba, Vince.“

„Áno. Je oveľa talentovanejšia ako ja.“

„Na čo hrá?“

„Husle. Je neuveriteľná. Nikdy som nič také nepočul.“

„Wow. Vždy som chcela hrať na nástroj. Moja mama ma prihlásila na klavír a potom na flautu, ale bolo to obrovské zlyhanie. Bola som na nič.“

Smeje sa a hovorí: „To isté. Bol som hrozný v hudbe.“

„Takže, hovoríš niekedy s Jenny? Alebo Jackie?“ Pýtam sa.

„Jenny volala pred niekoľkými týždňami. Odišla zo školy a rozhodla sa presťahovať späť na Floridu. Tento semester jej dal zabrať. Jackie si našla prácu v inej kaviarni. Darí sa jej.“

„Hm, mala by som sa obom zavolať, aby som im zaželala to najlepšie.“

Potom si s Vinceom sľubujeme, že zostaneme v kontakte. Tiež hovorí, že sa jeden víkend zastaví v The Meeting Place na drink a prinesie Milli.

Eric ma čaká, keď prídem domov. „Ako bolo s kamarátom?“

„Fajn.“ Vyzlečiem si bundu a hneď, ako sa chystám vyložiť si nohy a oddýchnuť si, upúta moju pozornosť balíček, ktorý je položený na malom jedálenskom stole.

„Čo je to?“

„Netuším. Je to pre teba.“

„Hmm.“ Chytím to a rozbalím. Vo vnútri sú dva predmety - čokoládová tyčinka pre gurmánov a ďalšia menšia krabička. Vo vnútri druhej škatule je veľká jahoda namočená v čokoláde.

„Páni, zaujímalo by ma, kto ti to poslal,“ žartuje Eric.

Otvorím kartičku, ktorá ju sprevádza, pri čítaní mi zahreje tvár teplo.

„Môj, ach Bože môj. Musí to byť niečo nemravné,“ hovorí Eric.

„Uh, trochu.“

„Čo sa stalo s „budeme priateľmi?“

„Zmieňuje to tu.“

„Prosím, podeľ sa,“ prosí.

Keď si držím notu na hrudi, hovorím: „Nemôžem.“ Potom skontrolujem svoje malé darčeky. Prescottov zmysel pre humor je nákazlivý a ja sa nahlas smejem.

„Toto mi nemôžeš urobiť.“

„Dobre. Povedala som mu, aby ma po práci nesledoval, pretože je to desivé. Preto sa spýtal, či mu poskytnem svoj pracovný rozvrh. Povedala som, že ho to bude stáť kúsok čokolády.“

„To nie je ani smiešne.“

„Áno, je.“

Vytiahnem telefón a pošlem správu Prescottovi:

The Meeting Place, Piatok, 19:00 do 1:30. Ďakujem :)

Eric na mňa zazerá. Potom hovorí: „Chceš sa staviť?“

„Ohľadom čoho?“

„Chceš, alebo nie?“

„Závisí to od toho o koľko.“

„Päť dolárov,“ hovorí.

„Dobre.“

„Do mesiaca si jeho.“