CV - 6. kapitola

Překlad: Lenka

Kor.: Irenka

Prescott

 

Prečo mi do pekla nevolá?

 

Keď som poslal kabáty, myslel som si, že sa okamžite ozve, ale nič. Ani mi nenapísala, že jej prišli. Potom takmer o týždeň neskôr krabica ležala na mojom stole, keď som prišiel do práce, s poznámkou vo vnútri. Napísala: „Ďakujem, ale neprosím.“

 

Malý vĺčik bojuje.

 

Hltá moje dni nie hodinami, ale sekundami. Chcem ju ovládnuť. No, to je vtipné. Vivienne Renard. kurva vlastní môj zadok, gule a péro. Musím vymyslieť spôsob, ako to všetko získať späť, pretože bez nich som bezcenný kus hovna.

 

„Pán. Beckham, váš otec vás očakáva v jeho kancelárii,“ hovorí Lynn cez telefón. Potom zašepká: „Povedz tomu bastardovi, aby sa posral, a pôjdeš za nim kedy chceš ty.“

 

„Lynnie, nikdy by som ťa nepostavil do tejto pozície. Povedz mu, že som na ceste.“

 

„Zbabelec.”

 

Má pravdu. Za celý život neviem pochopiť, prečo som nechal toho skurvysyna dostať sa ku mne. Možno je to tým, že stále chcem jeho chválu. A prečo do pekla?

 

Keď prídem k jeho dverám, jediná vec, ktorú nerobím, je zaklopanie. Toto je viac moja spoločnosť, ako jeho. Dedo má pravdu. Na meno Whitworth mám väčšie právo ako on. A teraz, keď je na vedľajšej koľaji, si vôbec nezaslúži úctu. Môj starý otec ho už sotva toleruje.

 

„Chcel si ma vidieť.“ To nie je otázka. Som stručný a idem priamo k veci.

 

„Sadni si.”

 

„Radšej postojím.”

 

„Dobre. Aj tak sa musíš dať dokopy.”

 

„Nie si v pozícii, aby si mi hovoril ako mám riadiť svoj život. Tú možnosť si stratil na Vianoce.”

 

Trhne ním. To je prekvapenie.

 

„Tvoja nevlastná ma—”

 

„Ona mi nie je ničím.”

 

„Prescott, prosím.“

 

„Nie. Vlastne, by som bol rád, keby si už o nej nikdy nehovoril v mojej prítomnosti. Vysvetlil som to jasne.”

 

Mierne prikývne.

 

„Chcel si hovoriť ešte o niečom inom, napríklad o práci? Ak nie, mám iné povinnosti.”

 

„Nie.”

 

Vychádzam. Netuším, čo chcel povedať o mojom živote a je mi to jedno. Čokoľvek tá mrcha urobila, aby ho prinútila, sa ma netýka. Dokáže sa vysporiadať s jej sračkami.

 

Keď míňam Lynn, naznačím jej nech príde do kancelárie.

 

„No?“ pýta sa.

 

„Začal hovoriť, že sa musím dať dokopy, ale prerušil som ho a pripomenul mu, že toto právo stratil. Potom sa pokúsil vytiahnuť nevlastnú kundu, ale znova som ho odstrihol a bolo to.“

 

„Hmm. To je zvláštne, nie?”

 

„Nie pre mňa. Nechcem o nej nič vedieť a to je všetko, čo chcel.”

 

„Nabudúce, keď zavolá poviem mu nech príde on do tvojej kancelárie.”

 

„To je v poriadku, ale nemusíš sa postaviť v mojom mene do takejto situácie.”

 

„Čo? Myslíš si, že to nezvládnem?”

 

Lynn je majsterka v zvládaní ľudí. Dokázala by skrotiť skurveného leva, keby to bolo potrebné a to jej aj poviem. Ale nikdy od nej nebudem žiadať, aby robila špinavú prácu namiesto mňa, hlavne keď sa týka môjho otca.

 

Mávne rukou. „To nie je špinavá práca. Myslím, že by bola zábava ukázať tomu bastardovi, kde je jeho miesto. Si ako môj syn a on sa na teba vysral.“

 

„Sakra, prečo si nemohol vziať teba?“ Natiahnem ruky pre objatie.

 

„Pretože by som mu nakopala zadok. Okrem toho tak trošku sa mi páči môj manžel.“

 

„Oh, jasné. Zabudol som na neho.”

 

Udiera ma päsťou do ruky. „Si teda neporiadok. Teraz sa vráť do práce. Volal Jack z bezpečnosti. Povedal, že je to súrne.“

 

„Ďakujem, Lynn.“ A potom ma napadne myšlienka. „Hej, z kade ty a Larry najradšej jete?“

 

„Larry rád jedáva doma. Neznáša obliekanie. Vieš to.“

 

„Nepýtal som sa, kam radi chodíte. Pýtal som sa, z kade radi jete. To je rozdiel. „

 

Dá mi názov reštaurácie.

 

„Neplánuj večerné varenie. Očakávajte večeru okolo siedmej. Daj mi vedieť, čo chcete.“

 

„Ďakujem, šéfe.”

 

Zaslúži si oveľa viac, ako zasranú večeru. Pripomínam si, aby som zabezpečil, že dostane obrovský štvrťročný bonus. Lynn pre mňa udržuje kanceláriu v chode a neviem, čo by som bez nej robil.

 

Okamžite volám Jackovi a jeho správy ma dostávajú na hranu.

 

„Čo tým myslíš, že prišla domov v policajnom aute?“

 

„Pán. Beckham, všetko, čo viem je, že chlap, ktorého sme najali na kontrolu jej miesta nahlásil, že prišla domov policajným autom.“

 

„Potom chcem, aby si presne zistil, prečo. A nevolaj mi, kým nebudeš vedieť odpoveď.“ Pred ukončením hovoru nemá príležitosť reagovať.

 

Čo to kurva! Vivi príde domov v policajnom aute a ich ani nenapadne zistiť prečo? Bola zranená? Alebo v problémoch? Už som na pokraji síl a myslím, že ju pôjdem skontrolovať, keď mi zavolá Weston. Čo sa to do pekla dnes deje ?

 

„Kámo, čo sa deje?”

 

„Nič,” Prakticky kričím.

 

„Whoa, niekto má dnes drsné ráno?”

 

„Do riti. Prepáč.“ Drhnem si tvár a povzdychnem si. „Mal som stretnutie s otcom,“ napoly som klamal. Nikdy predtým som Westonovi neklamal a nesedí mi to. V skutočnosti ma to rozčuľuje viac, ako si sám pripúšťam.

 

„Prepáč chlape. Chceš, aby som ti zavolal inokedy?“

 

„Nie. Poďme sa porozprávať.“ To je možno presne to, čo potrebujem, aby som nemyslel na Vivi.

 

Mám financie pre A Special Place a všetko mu vysvetlím. Pár investorov navrhlo, aby sme založili niekoľko ďalších reštaurácií v iných lokalitách, aby sme zistili, ako sa im bude dariť. Povedal som im, že na rozvíjajúcich sa trhoch na juhovýchode ako Charlotte, Charleston a Birmingham už existujú reštaurácie, ktorým sa veľmi darí. „Keď som im to povedal, boli všetci za.“

 

„Dali ti časový rámec?“ pýta sa.

 

„Myslím si, že do Vianoc budeme mať zmluvy, ktoré podpíšeme. Je čas kúpiť nejaký majetok, kámo.“

 

Weston sa smeje. „Akoby som na to mal čas, ale zvládnem to.“

 

„Nemôžeš to dať Special?“

 

„Toto nie. Toto je moja oblasť. Ona bude riešiť vybavenie.“

 

„To znie ako plán.”

 

„Kedy sa vrátiš do Atlanty?” pýta sa.

 

„Keď budeme mať konečné zmluvy pripravené. Prečo?“

 

„Len sa pýtam.“

 

„Dám ti vedieť, keď sa dozviem, že ich dokončujú.“

 

„Dobre. Zrealizujeme to. V budúcnosti možno budeme musieť ísť na výlety pri hľadaní miest.“

 

Zaujímalo by ma, či by Vivi vychádzala so Special. Čo si do pekla myslím? Vivi ani len so mnou nevychádza! Skôr by bol chladný deň v pekle, než ju prinútiť ísť so mnou na výlet. Nemôžem prinútiť  tú ženu, ani aby mi kurva zavolala. Bola by to však zábava, keby som mohol.

 

Po ukončení hovoru je moje chvíľkové rozptýlenie preč a ja sa vraciam k otázkam, čo sa sakra stalo Vivi. Kiež by Jack zavolal. Nie je ani desať a správam sa ako býk v klietke.

 

Lynn vstúpi a podá mi nejaké papiere, ktoré mám podpísať, a poskočím, keď mi ich hodí na stôl. Všíma si, aký som nervózny.

 

„Čo sa stalo teraz? Pred pár minútami si bol v poriadku.“

 

„To nič nie je.“

 

Podľa jej pohľadu, viem, že mi neverí.

 

„Och, tu je objednávka na večeru a ešte raz ďakujem.“

 

Odchádza a poslednýkrát sa pozrie cez plece, kým vyjde von.

 

Tá vec s Vivi, ma zožiera. Ak jej niekto ublížil, je mŕtvy. Možno je to tá zasraná budova, v ktorej žije. Potrebuje sa presťahovať, ale nebude so mnou kurva rozprávať. Nemôžem jej ani pomôcť a to som toho schopný. Poslal som jej tie prekliate kabáty, aby sa v tom mrazivom počasí netriasla, ale nechcela s nimi mať nič spoločné. Čo mám kurva robiť?

 

Na obed som sa prepracoval k tomu, že musím ísť domov vyfajčiť trávu a upokojiť zadok. Je po druhej, keď sa vrátim. Lynn ma skúma so zdvihnutým obočím. Pokrčím plecami a rozhodnem sa ju ignorovať.

 

Nakoniec zavolá Jack.

 

„Bola prevezená na policajné oddelenie, pretože bola napadnutá.“

 

„Čo?“ Zakričím.

 

„Upokojte sa, pán Beckham. Pokiaľ je nám známe, je v poriadku.“

 

„Čo vieš? Prosím, povedzte mi čo ste zistili.“

 

„Náš informátor nám povedal, že išla pracovať do centra ...“

 

„Počkaj. Povedali ste do centra?“

 

„Áno Pane. Je tam kancelária Joea Delvecchia, majiteľa firmy Java Beans& More.“

 

„Áno, áno, viem. Pokračuj.“

 

„Podľa všetkého došlo k hádke, po ktorej ho Vivi obvinila, že na ňu zaútočil a pokúsil sa ju znásilniť, on však tvrdí opak. Potom bola prevezená do nemocnice a bolo zistené, že utrpela zlomeninu rebra,“ vysvetľuje mi Jack. Teraz som pripravený vyskočiť z kože.

 

„Kurva, sráč.“ Ten zkurvysyn jej ublížil. Zaplatí za to.

 

„Je v poriadku a polícia podala na pána Delvecchia obvinenie.“

 

„Jack, chcem ju neustále sledovať. Nedovoľte, aby sa niečo také opakovalo. Rozumietw?“

 

„Áno, Pane.“

 

„Ešte jedna vec. Potrebujem adresu pána Delvecchia.“

 

Zavesím telefón a všimnem si, že moja päsť sa zatína a uvoľňuje. Predpokladám, že je to v očakávaní z toho, čo urobím Joeovi Delvecchiovi, keď ho uvidím. Ten mastný sráč dostane čo si zaslúži. Vivi bude poslednou ženou, ktorú sa pokúsi napadnúť.

 

Jedna vec, ktorú nenávidím, je násilník. Ale muž, ktorý šikanuje ženu kvôli sexuálnej láskavosti, muž, ktorý sa ju snaží prinútiť, je v mojom zozname nižšie ako psie hovno.

 

Keď s ním skončím, Joe Delvecchia si bude želať, aby nikdy nestretol Vivi Renard.