ASO - 31. kapitola

Překlad: Lenka

Kor.: Irenka

Weston

Vidieť Special s mojim vtákom v hrdle bolo lepšie, ako povedať môjmu otcovi, aby sa posral. Bolo to lepšie ako - sakra, bolo to lepšie, ako skurvená nirvána. Spočiatku som si myslel, že sa bude brániť tomu, ako som jej rozkazoval, ale bola celá v tom. A prehltla každú kvapku, ktorú som do nej vystrekol.

Teraz mi sedí na tvári. Spočiatku vyzerala šokovaná, ale chcel som jej mačičku, všetko z nej. A budem ju jazykom šukať, kým nebude kričať moje meno a urobí sa, až uvidí hviezdy. Mám jej roztiahnuté pery a prstami jej rozmazávam vlhkosť po klitorise. Stoná, ako som ju ešte nikdy nepočul.

Hýbe bokmi a viem, že je blízko. Je tak skurvene pripravená a ja sa nemôžem dočkať, až z nej dostanem všetku vlhkosť. Tvrdo.

„Áno, neprestávaj. Presne tam.“

Jej ruky sú v mojich vlasoch a trhá nimi, ako si na mňa sadá. Potom to udrie, jej vnútorné svaly zovrú môj jazyk a chrbát sa oblúkom vykloní.

Keď sa uvoľní, zdvihnem ju a poviem jej, aby sa ohla cez gauč. Lovím svoje odhodené nohavice, aby som našiel peňaženku a vyberiem kondóm. Skontroluje ma cez plece, nič nehovorí. Keď som pripravený, prejdem prstami po jej pohlaví zozadu.

Nedal som jej čas premýšľať o tom, čo príde, tvrdo som do nej vrazil. Zanarieka.

„Ešte?”

„Áno.”

Opakujem, znova a znova, až kým ma prosí, aby som ju urobil. Ale nevzdávam sa. Tento krát ju prinútim, aby pre to pracovala ... natiahnuť a vydržať. Vytiahnem sa úplne von a masírujem jej nádherný zadok, škádliac ju, keď kňučí.

„Toto je moja jazda, nie tvoja. Tu nemôžeš rozkazovať.“ Otočím ju a brutálne bozkávam. Ani jeden kúsok jej úst neostal nedotknutý. Pobozká ma späť so všetkým, čo má. Special to chce rovnako ako ja. Snaží sa ma chytiť za vtáka, ale ja jej ruku odhodím.

„Nie. Toto je teraz moja hra.“ V očiach má zranený výraz, ale jazykom jej prechádzam po bočnej časti krku a cmúľam, čím jej zabavím rozum. Obliznem bradavky a následne ich zahryznem až znova zaskučí.

„Prosím, Weston. Potrebujem ... potrebujem sa urobiť.“ Prekríži si nohy a skrčí sa.

„Urobíš. Rukou. Teraz.“

Jej hlava sa okamžite ponorí, keď na mňa pozerá s otvorenými ústami. „Čo?“

Ukazujem na podlahu. „Tam. Hneď. Ľahni si a nohy roztiahni doširoka. Ukáž mi, ako sa urobíš.“

Jej hlava sa pohybuje odo mňa na podlahu a potom späť ku mne. „Nie.“

„Áno. Teraz. Pohni sa.“ Mám prísny hlas. Okamžite viem, kedy to vzdá. Ľahne si a otvorí sa mi dokorán. Jedna ruka siaha medzi stehná. „Special, veľmi ťa nevidím. Roztiahni sa pre mňa. Chcem vidieť tvoju pekne ružovú mačičku, vidieť, ako vytekáš.“

Po hlasnom vyfúknutím urobí to, čo chcem.

„Zatvor oči.“

„Prečo?“ pýta sa.

„Lebo som povedal.“

Urobí ako som jej to povedal, a uľahčuje si to. A pre mňa je to ťažšie, pretože, keď je takto vystavená, všetko, čo chcem je, šukať ju. Pracuje rukami a ja sa rozhodnem ju niečím prekvapiť. Vojdem do kuchyne a z mrazničky schmatnem kocku ľadu. Je tak mimo, že ma nepočuje, ale keď jej tým prejdem pozdĺž štrbiny, tam a späť, vykríkne.

„Stále sa dotýkaj svojho klitorisu. Chcem ťa vidieť urobiť sa.“

Pokračujem v trení kocky ľadu tam a späť, až kým nepocítim jej blížiaci sa orgazmus, potom do nej zasuniem to, čo zostalo z ľadu v tvare polmesiaca, a nasledujem ho svojím vtákom. Naráža do mňa a chytí ma oboma rukami. Cítim, ako jej ľadové svaly rytmicky zvierajú môjho vtáka, keď pumpujem dovnútra a von. Chlad sa rýchlo zmení na oheň vytvorený našim trením. Moje vlastné uvoľnenie netrvá dlho.

Neskôr v noci pod sprchou si ju  znova vezmem a potom ešte raz v posteli. Nikdy sa jej nenabažím. Nasledujúce ráno sa zobúdzam s jej vlasmi omotanými okolo ruky a jednou nohou prehodenou cez môj bok. Môj vták je tvrdý, ako keby sme pred pár hodinami nevyskúšali tisíc spôsobov.

Teplá ruka sa stiahne okolo môjho vtáka a začujem jej chichot.

„Včera v noci bol niekto veľmi nadržaný.“

Keď nájdem miestečko medzi jej stehnami vsuniem medzi ne ruku a poviem: „Áno, niekto bol. Takmer si strhla dvere svojho bytu, aby si ma sem dostala.“

Opiera sa o lakeť a hovorí: „Zničil si mi moje obľúbené pracovné tričko.“ Potom stiahne prikrývku, aby odhalila ruku na mojom vtákovi, a pekne ho spomalene rozpracovala. Plazí sa k nemu a vezme si ho celého do úst. Bože, ona je dokonalým liekom na rannú erekciu.

„Nemusíš prehĺtať, vieš to.“

„Mmhmm,“ ľahnem si. Stále ma saje. Snažím sa ísť na ňu ľahko, nesunúť môjho vtáka do jej krku, ale sakra, je to ťažké, keď ma má v tejto polohe. Skláňam boky hore a dole a čoraz rýchlejšie sa hojdám do jej teplého, vlhkého raja úst. Pokračuje v užívaní, kým jej nepoviem, že sa chystám urobiť. Potom sa zastaví a ja skoro kňučím ako posraté dieťa.

„Si čistý?“ spýta sa z ničoho nič.

Trením rukou po tvári hovorím: „Áno. Nikdy som nemal sex bez ochrany.“

„Si prvý človek, s ktorým som od strednej školy bola. Kde máš kondómy?“

„Niektoré som dal na nočný stolík.“

Natiahne sa k jednému a potom ma obkročí. Chystám sa sledovať, ako mi ho nasadí. Namiesto toho na mňa nasadne.

„Oh. Jebne. Ma”

„To je plán.”

A ako. Tvrdo na mne jazdí a je to nádherné. Ležím a sledujem, ako jej skáču bradavky a bokmi na mne pracuje. Potom prestane. Myslím, že viem, o  čo ide, ale mýlim sa.

„Chceš mi povedať, prečo si bol včera v noci taký mrzutý?“

Nakloní sa dozadu a prstom mi obíde gule. Kurva. „Ah!“ Dýcham s potrebou. „Môžeme o tom hovoriť neskôr?“

„Nie. Teraz.“

„Ide o môjho otca.“

Pevnejšie zovrie gule a potom zovrie mačičku na mojom vtákovi. „To viem. Ale čo sa stalo?“

Moje prsty sa zaboria do mäkkého mäsa jej bokov a snažím sa s ňou hýbať hore a dole, ale ona mi odtiahne ruky. „Hm-hm. Odpovedz mi.“

„Povedal som mu, aby sa posral. Do zadku.“

„Stavím sa, že to šlo výborne. Čo to spôsobilo?“ Veľmi pomaly sa kĺže hore-dole a má zlý lesk v očiach.

„Pravdepodobná hromadná výpoveď architektov a inžinierov zo spoločnosti.“

Záblesk zmizne a nahradí ho skutočný záujem. Dlaňou mi siaha po líci a hovorí: „Och, nie.“

„Teraz to môžeme dokončiť?“

Znovu sa pohybuje, rýchlejšie a znovu hráme hru s bradavkami. Sme späť v sexe a takmer prestrelím, keď povie: „Zatiaľ sa neurob. Mám pre teba plán.“

„Čo? Radšej sa teda poponáhľaj.“

Skĺzne zo mňa a stiahne kondóm. Čo to kurva robí?

Do riti, kurva, sakra! Chytím svojho vtáka, aby som zabránil výstreku. Neskoro. Ale jej je to jedno. Smeje sa. Skurvene sa smeje. Zostal mi klzký neporiadok na rukách, na nej a obliečkach. Nevadí mi to, ale mala mi to povedať vopred.

„Chcela som vidieť ako sa urobíš.”

Pýtam sa: „Prečo to bolo také smiešne? A ešte trochu varovať, by bolo milé.“

„Vyzeral si ako prichytený tínedžer.“

„Chcel som to zdržať.“

„To nie je veľký problém.”

„Pobozkaj ma. Si tak kurva dokonalá. A môžeš prosím ísť na tabletky, alebo tak? Kriste, šukanie bez kondómu by bolo ako mágia. Máš, ach, neviem, zázračný prach v kundičke?“

V záchvate chichotu spadne späť na posteľ. Rád počujem túto ženu smiať sa.

„Zázračný prach? Odkiaľ sa to, do čerta, vzalo?“

„Tvoja mačička je mágia. Robí mi veci, ktoré by nikdy nemali byť dovolené.“

Pretočím sa na ňu a zubami jej zovriem pery. „Vážne. Okúzlila si ma. Si čarovná. A špeciálna. Ale to som ti už povedal. Musím prestať skôr, ako sa ti nafúkne hlava a začne sa podobať na môjho vtáka.“

Výraz jej tváre je na nezaplatenie. Spustí čelo na moju hruď a počujem, ako si odfrkuje. Potom hovorí: „Spravidla je to chlap, ktorý sa označuje ako péro.“

Keď sa naše oči stretnú, sme ticho. Jej tmavé kakaové dúhovky skrývajú dlhé riasy. Sú teplé a príjemné, presne ako nápoj.

Jej prsty sa mi zapletú do vlasov. „Páčia sa mi tvoje vlasy. Nikdy si ich neostrihaj.“

Posmešne sa zasmejem. „Áno, mal by ťa počuť môj otec. Počkaj. Nevadí. Nemá o tebe dobrú mienku.“

„Naozaj. Ale skutočne ma to vôbec nezaujíma. Zaujímaš ma iba ty.“

Usmievam sa nad jej slovami, pretože sa zaujíma. Moje srdce búcha v hrudi a zahrieva moje telo. Chcem, aby tento pocit trval večne. Chcem sa v nej kúpať, zabaliť sa do nej, obklopiť sa ňou. Keď ste to nikdy nemali a zrazu je to tu, nikdy to nechcete nechať ísť. Dusený emóciami, nerozprávam chvíľu. Akokoľvek chcem povedať, že nenávidím svojich rodičov, nechcem ich v mojom živote, nie je to pravda. Prosil by som na kolenách, aby ma objali tak, ako ona. Iba viem, že je to k ničomu... smiešne myslieť týmto spôsobom. Musím prerušiť väzby, ale ľahšie sa to hovorí, ako robí.

Prstom prechádzam po zamatovej pokožke jej líca a zastavím sa pri maličkom záhybe, ktorý sa jej tvorí vedľa úst, keď sa usmeje. „V živote je toľko vecí, pre ktoré sa ľudia trápia, rozrušia a majú stres. Ale je tak málo vecí, na ktorých skutočne záleží. Na tebe záleží, Special. Moja rodina ... nikdy sa o mne nestarali. Potom, čo mi dali život, v podstate odišli, umyli si ruky. Za ten krátky čas, čo ťa poznám, ti na mne záležalo viac, ako im za mojich dvadsaťšesť rokov. To je skurvene patetické. Ale vieš čo? Nie je dôležité, ako dlho niekoho poznáš. Dôležitá je starostlivosť, ktorú ukazujú. Na tebe záleží, Special.“

„Aj na tebe záleží, Weston.”

Keď jej ruky krúžia okolo môjho krku, pripadá mi to, akoby som bol doma, akoby som mal byť práve tu.

Čistiac si hrdlo a hovorím: „Chcela si vedieť, čo sa stalo. Prečo som sa správal tak čudne. Tu je celý príbeh.“ Jedno slovo po druhom vychádzajú von, až kým nepozná celý špinavý príbeh.

„Takže predseda správnej rady zavolal môjmu otcovi a povedal mu to. A na oplátku otec zavolal mne. Zúril z niekoľkých dôvodov. Po prvé, pretože som za nim neprišiel ako k prvému. A za druhé, myslel si, že som to všetko zorganizoval. Snažil som sa mu povedať, že vôbec netuším, že sa tam niečo také dialo, kým som nešiel na kávu s jedným z architektov, ale nazval ma klamárom.“

Special si zakrýva ústa rukou. „Ó Bože! Čo budeš robiť?“

„Nič. Koniec. Čo by som mohol urobiť?“

„Čo sa stane s tvojím otcom?“

„Pravdepodobne nič. Som si istý, že za všetko budem vinný ja. Že som ich podnecoval, alebo čo. Otec potreboval obetného baránka a budem ním ja.“

Chytí ma za ruku a hovorí: „Ale to je šialené.“

„To nevadí. Aj tak som sa rozhodol.“

„Rozhodol?”

„Už nemôžem pracovať s otcom, takže idem na vlastnú dráhu. Zakladám svoju vlastnú firmu.“ 

Sadne si rovno v posteli. „Povedal si, že si založíš svoju vlastnú firmu?“

„Povedal. Včerajšok k tomu viedol. Neznášam, že to skončilo takto. Mal som stretnutia so svojím právnym zástupcom a investičným maklérom, aby som overil môj stav účtu. Otec nemôže veľa meniť. Môže trochu zmeniť, ale väčšina je uzamknutá, pretože mám viac, ako dvadsaťpäť. Všetko som teda previedol na iný účet, aby som chránil svoje aktíva. Otec má teraz prístup iba k desiatim percentám môjho majetku.“

Pohladí ma po lícach a pobozká ma. Potom sú jej ruky okolo mňa a objímajú ma. „Si si istý, že odchádzaš? A čo tvoja mama?“

Opierajúc sa späť, aby som sa mohol pozrieť do jej tváre, hovorím: „Stretla si Ľadovú kráľovnú. Vyzerala, žeby jej na mne čo i len trochu záležalo? Prisahám, že nie - vôbec. Nikdy nezáležalo.“

„Och, Weston, je mi ľúto, že k tomu došlo. Možno sa časom veci sa sami usporiadajú. Či tak, alebo onak, som si istá, že tvoja firma vzrastie.“

„Ďakujem za vyslovenie dôvery, ale nemám obavy. Mám toľko spojení a moja reputácia je stabilná. Okrem toho, teraz môžem pracovať aj na Habitat .“ Preháňal som, aké ľahké to bude, ale nechcel som, aby sa s tým trápila.

„Poď na Vianoce k Mimi. Viem, že ťa tam bude chcieť, a takisto aj Cody.“

„Rád by som. A keďže sa moja rodina o mňa nestará, ani si nevšimnú, že tam nie som.“

Pravda je, že ma popreli a už som nebol pozvaný na Vianoce k vlastnej rodiny. Nie, že by to malo význam, pretože som tam aj tak neznášal chodiť, ale nespomenul som jej to. Stretnutie s otcom skončilo tým, že ma vyhodili z kancelárie a nebolo to bez svedkov. Aj napriek tomu som sa o jeho podnikanie obával. Stratil polovicu svojich ľudí - tých, ktorí spôsobili, že veci fungovali. Bez nich by spoločnosť nemohla fungovať. Keď mi povedal, aby som vypratal svoju kanceláriu, pred tuctom a viac zamestnancov, bolo to v zúrivosti. Snažil som sa ho upokojiť, ale čím viac som sa snažil, tým viac bol nahnevaný. Dokonca sa ma pokúsil udrieť. Nakoniec som to stratil a moje veľké ústa mu povedali, aby sa posral do zadku, čo bola z mojej strany hlúposť. Mal by som ísť po hlavnej ceste, mal som odísť preč, hlavou vztýčenou vysoko. Namiesto toho som kričal a odišiel so svojimi vecami v škatuli.

Odtiaľ som išiel priamo k svojmu sprostredkovateľovi a potom k svojmu právnemu zástupcovi. Na otca som bol príliš rýchly. Musel predpokladať, že sa priplazím domov, aby som si olizoval rany. Ale podcenil ma. Všetko bolo pevne vytesané do kameňa, odkedy som mal dvadsaťpäť rokov, a nemohol už nič robiť. Som si istý, že vrel, keď zistil, čo sa stalo. Stále som myslel iba na to, kde som to pokazil? Jediná vec, ktorú som kedy robil, bolo pokúsiť sa ho potešiť. Nikdy by som proti nemu nešiel, proti ničomu, okrem mojich vlasov a atramentu. No a tie a boje, do ktorých som sa dostal, keď som bol dospievajúci. Školskí poradcovia však vždy hovorili, že išlo o pokus získať ich pozornosť. Nastal čas to nechať ísť a uvedomiť si, že nech robím čokoľvek, nikdy nebudem osobou, akou ma chcú mať. Konečne som si uvedomil, že to oni sú ľudia, ktorí nie sú schopní lásky, nie ja.