ASO - 13. kapitola

Překlad: Lenka

Kor.: Irenka

Special

Delores je klenot, ktorý bude fungovať, presne tak, ako povedal Jeb. Vkročí dovnútra, akoby tu pracovala večne. Je úľavou vidieť, že pozná kuchyňu. V mnohých ohľadoch mi pripomína Mimi, spôsob, akým skočí a ovláda - v pozitívnom zmysle. Nebude to nijaké zdĺhavé školenie a teraz si môžem trochu oddýchnuť. Ubezpečuje ma, že dlhé hodiny budú vítané, pretože potrebuje peniaze, a neskorá práca nebude problém. Zdá sa to byť príliš dobré, aby to bola pravda.

Telefón bzučí vo vrecku a keď ho skontrolujem, uškrniem sa.

Weston: Ešte raz ďakujem za záchranu môjho života.

Ja: Nezachránila som ti život. Iba som ťa odviezla do nemocnice. Lekári zachránili tvoj život.

Weston: Takže v istom zmysle si mi zachránila život.

Ja. Ale keby som v prvom rade nespôsobila problém, nemusela by som ťa tam odviezť.

Weston: Vyhrala si.

Ja: Cítiš sa lepšie?

Weston: Stále ma bolí zadok. Ha-ha.

Ja: To nie je vtipné.

Weston: Hovor mi. Je to môj zadok.

Ja: Ako horúčka?

Weston: Oveľa lepšie. Zišla by sa mi nejaká návšteva.

Kontrolujem čas a rozmýšľam, či by som sa mohla vykradnúť. Je pondelok a nie sme príliš zaneprázdnení.

Ja: Uvidím či sa dokážem dostať preč.

Weston: Naozaj?

Ja: Áno.

Jeb je v bare a všimnem si, že miesto nie je príliš plné.

„Hej, myslíš si, že to tu ty, Delores a zvyšok personálu, zvládnete, ak rýchlo skočím skontrolovať Westona?“

„Môžem sa postarať o predok, ale ona musí riadiť kuchyňu. Mala by si sa jej na to radšej spýtať.“

Neustále na mňa zíza s úškrnom na tvári.

„Čo je?” spýtam sa.

„Nič.”

„Ale nie. Vysyp to.”

„Myslel som si, že sa o neho nezaujímaš.”

Keď sa pozriem na strop, prosím o trpezlivosť a sebaovládanie. „Samozrejme, že sa zaujímam. Toho chlapa som prakticky zabila.“

Opiera sa o bradu a venuje mi jeden zo svojich áno, to ti tak verím pohľadov. „Spesh, je to jeden drsný chlap. Zabiť ho bude musieť oveľa viac ako len malý škrabanec.“

„Vieš, čo tým myslím,“ naštve ma. „Musím ísť.“ Vrážam späť do kuchyne. „Hej, Delores, zvládneš tu na chvíľu sama?“

„Určite, zlatíčko. Som v pohode.“ Vysype kôš s čerstvo vyprážanými kuracími nugetkami na papierové utierky, na ktorých trvám, aby nasiakli mastnotu. „Len choď. Budem v poriadku. Nerob si starosti.“

Zavesím zásteru na háčik, umyjem ruky a smerujem k zadnému vchodu, kde je bunda. Čoskoro veziem svoju Vespu do nemocnice. O malú chvíľu neskôr idem výťahom hore na jeho poschodie.

Vojdem po špičkách do jeho izby, kým nezbadám, že sleduje televíziu.

„Čo robíš?“ pýta sa.

„Nechcela som ťa zobudiť, ak by si spal. Zabudla som ti poslať správu.“ Prechádzam k stoličke a vyzliekam si bundu, keď si všimnem, ako sa mu rozšírili oči až do takej miery, že si myslím, že má infarkt. „Čo je? Si v poriadku?“ Ponáhľam sa k jeho boku, ale on ma chytí za ruku a potiahne za ňu a kontroluje atrament.

„Kurva, Special, Nevedel som, že máš toto všetko.”

V zhone, keď som sa dostala do nemocnice, som si zabudla stiahnuť košeľu. Aj keď milujem svoj atrament, nie je to niečo, čo pravidelne vystavujem ľuďom, ktorých príliš dobre nepoznám. Snažím sa vytrhnúť ruku z jeho zovretia, ale on ma pevne drží a odmieta pustiť.

„Počkaj. Daj mi príležitosť oceniť toto umenie.“ Skúma to. Myslím tým úplne skúma môj atrament. Znova ťahám ruku, ale on zdvihne pohľad a naše oči sa spoja.

„Nesúdim, ak sa toho obávaš. Obdivujem a závidím.“ Jeho oči dlho neopúšťajú tie moje. Môj dych sa zachytil niekde medzi pľúcami a hrdlom a zmenil sa na tehlu z betónu. Je to silné, také silné, že nemôžem dýchať.

„Je to veľkolepé. Kúsok som toho už videl, ale nikdy som nevedel, že máš toto všetko.“

„Áno,“ znie slovo ako šepot, „pokiaľ nepracujem, zvyčajne nosím dlhé rukávy.“

„Prečo?”

„Nie každý je fanúšik tetovaní.” Zdvihnem rameno.

„Áno, chápem čo tým myslíš. Máš tetovanie ešte niekde inde?”

„Áno. Všade. Je to v podstate moja vášeň.”

Pokrúti hlavou a usmeje sa. „Možno mi to jedného dňa ukážeš. Ako náhradu.”

„Náhradu?”

„Veď vieš.”

Zažmurkám, pokrútim hlavou.

„Za to, že si ma strelila do zadku.”

„Á, áno. To by sa ti páčilo, však?“ Aj keď to ide proti mojej povahe, flirtujem s ním späť a moje líca zapáli tisíc stupňov.

„Special sa červená.”

„Nie, nečervená sa.”

Stále som napnutá cez posteľ a Weston ma drží za ruku, keď sa dvere otvoria a vbehne do nich žena. Objíme ho a hovorí: „Bože, Quinn, mala som také obavy. Blakely mi zavolala, že si v nemocnici.“

Trhnem rukou dozadu a sledujem, ako sa ryšavka narovná. Je vidieť, že má peniaze. Prakticky sa v nich kúpe - od nôh zahalených v dizajnérskych čižmách, cez špičkové džínsy, ktoré nosí, až po zápästia, prsty, krk a uši, ktoré sa lesknú v draho vyzerajúcich šperkoch. Koľko žien ide po ňom?

„Evelyn, čo tu robíš?“ Jeho hlas nejaví nijaké vzrušenie, že ju vidí.

Vyzerá ohromená, že sa jej na niečo také vôbec pýta.

„Ako som povedala, bála som sa o teba, tak som ťa prišla pozrieť. Blakely povedala, že si chorý - nehoda na stavenisku alebo také čosi.“ Elegantne si prehodí vlasy dozadu.

„Áno, ale som prekvapený, že ťa tu vidím,“ odpovedá.

„Quinn, musela som ťa prísť skontrolovať sama, aby som sa uistila, že si v poriadku. Blakely povedala, že príde tiež.“ Rozčuľuje sa nad ním a strčí mu plachty okolo brady, akoby bol batoľa. Potom sa na mňa zameria jej ľadovo modrý pohľad, keď povie: „Som prekvapená, že tu ešte nie je.“

Kto je sakra Quinn? Myslela som, že sa volá Weston? Čo sa tu deje? Možno by som mala odísť.

„Ďakujem za tvoje obavy, Evelyn.“ Počuj náznak neúprimnosti? Určite vyzerá nepríjemne. Možno nechce, aby ma videla.

Usmieva sa, ale nedosahuje to k jej ľadovému pohľadu. Jej pozornosť bliká medzi nami. Premeriava si ma povýšeným pohľadom, akoby ma chcela prehliadnúť. Jej ruka siaha cez posteľ a hovorí: „Keďže Quinn je taký nevšímavý, dovolím si predstaviť sa. Som Evelyn Blackwood. A vy ste?“

„Som Special O’Malley. Rada vás spoznávam.“ Natiahnem ruku, aby som si s ňou zatriasla, zatiaľ čo sledujem jej reakciu. A to teda je reakcia.

„Ahoj, Shelly.” Chytí ma za ruku, ale iba končekmi prstov, rýchlo ma pustí, akoby sa popálila.

„Volám sa Special,” opravím ju.

Jej jasne červené pery mi pripomínajú rybu, keď na mňa otvorene zazerá. „Special,“ pomaly opakuje.

„Presne tak. Special O’Malley.”

Potom sa povznesie, pretože žiadna dobre vychovaná južanská dáma by nikdy nedovolila nikomu, aby ju videl sa správať hrubo. Alebo som si to aspoň myslela. Keď jej oči padnú na moje tetovania, uvedomím si, ako sa mýlim.

„No, Special, vidím, že to určite musíš byť.“ Jej komentár je škaredý. Presne z tohto dôvodu skrývam svoje tetovania. Reakcie ako jej vo mne vyvolávajú túžbu skrútiť sa a schovať. Prečo som taká? Prečo nechávam týchto podlých ľudí, aby ma takto zneistili? Nie je o nič lepšia ako ja. Očakávam nejaký zásah od Westona, som sklamaná, keď žiadny nepríde.

Ignoruje ma, akoby som už nebola zaujíma, a pýta sa Westona: „Takže, ako dlho tu budeš?“

„Zatiaľ mi to nepovedali.“ Nepozerá sa na ňu, iba na mňa. Ale ako náhle sa naše pohľady spoja, sklopím oči k rukám. Napätosť a nepríjemnosť sa nepribližujú k tomu, ako sa cítim.

Jej pozornosť sa otočí späť ku mne. „A Special, presne prečo si tu?“ Jej snobský tón sa ozýva v malej miestnosti.

„Ja, uh—”

„Je to moja kamarátka, Evelyn. Takže, kedy si hovorila s Blakely?”

„Nedávno. Volala, pretože vedela, ako veľmi sa budem báť. Och, Quinn, musíš si dávať väčší pozor.“ Jej nadmerne maskované mihalnice sa mihnú tak rýchlo, až sa mi pri ich sledovaní zatočí hlava. „Neviem si ani len predstaviť, čo by sa stalo, keby ...“

„Evelyn, je to v poriadku. Som v pohode. Bola to nehoda. Za pár dní som preč.“

„Ale čo Kennerly soiree?“ Stále tam pôjdeš?“ kňučí. Skoro to znie, že sa rozplače, ak povie nie.

„Nikdy som nemal v úmysle ísť.“

Zalapala po dychu. „Ako si vôbec mohol myslieť, že by si nešiel? Je to najväčšia jesenná udalosť roka!“

Weston si položí ruku cez oči a všetko zablokuje.

„Quinn?“

„Evelyn, to nie je nič pre mňa, dobre?“

Hlava sa jej otáča od neho ku mne a potom zúži oči. Môžem povedať, že mi to vyčíta, čo je smiešne.

Jej tón nadobúda krutú hranu. „Takže, Special, aké je tvoje zázemie?“

Mám dosť celej tejto šarády. Moje zázemie? Čo je ona? Súkromný vyšetrovateľ?

„No, Evelyn, bývala som tanečnicou pri tyči. V Miss Kitty Kat’s Klub som dosť pekne zarobila. Určite to miesto poznáš. „ Potľapkám ju po ruke.“ Je to džentlmenský klub z vašich kruhov. Ale potom, čo som mala niekoľko detí, rozhodla som sa to vzdať.“ Krúžim rukou vo vzduchu. „Vieš, aby som mohla tráviť viac času doma s deťmi. A otcovia mojich detí už nechceli, aby som tancovala pri tyči. Koniec koncov, teraz som mama. Nakoniec som si roztrhla kĺbový vez, keď som robila prevraty. Omotala som si nohu okolo tyče, ale akosi počas otáčania som stratila silu. Niekedy sa také veci stanú. V tom čase to bolo jednoducho hrozné. Museli ma odniesť z pódia. Roztrhol sa mi bod G a všetko sa pokazilo, ak vieš, čo tým myslím.“ Prehnane na ňu žmurknem. „Každopádne, po tom neporiadku som sa rozhodla otvoriť obchod vo Vegas, kde prevádzkujem miesto zvané Special’s Strip Squad, a neverila by si, aký je úspešný.“ Tlieskam rukami, akoby som bola šialená od radosti. „Myslím, že ak chceš získať nejaké tipy, ako si jeden otvoriť, zavolaj mi. Tiež som sa dostala k tetovaniu a piercingu. Takže ak chcete niekedy prepichnúť bradavky alebo klitoris, daj mi vedieť. Poznám človeka, ktorý to dokáže.“ Nakloním sa k nej bližšie a zašepkám: „Neverila by si, aké potešenie prinesie piercing na klitorise.“ Potom predstieram, že kontrolujem čas a hovorím: „Och, moment, čas tak letí. Naozaj musím ísť. Poznáš časový rozdiel vo Vegas? O 30 minút mám telekonferenciu. Prehodnocujeme niektoré nové pohyby pre dievčatá.“ Pozerám sa na Westona a je rovnako šokovaný ako Evelyn. Zovriem v rukách bundu a poviem: „Budeme v kontakte, cukrík.“ Pošlem mu bozk a vybehnem z miestnosti.

Netuším, odkiaľ sa to všetko vzalo, ale viem jednu vec. Weston a ja sme z dvoch protiľahlých koncov spektra. Toto medzi nami nikdy nebude fungovať. Som len dievča z robotníckej triedy a nikdy by som sa nezmestila do jeho sveta.