IC - 15. kapitola

Překlad: Eowyn

Nadine

Zažmúrila som od jasného slnečného svetla, ktoré sa predieralo do vnútra izby. Nepamätala som si, ako som sa sem dostala, alebo čo sa stalo, ale matne som si uvedomovala, že uplynul nejaký čas, odkedy som chorá.

Sadla som si na posteli a zamrzla som, keď sa mi vlasy prevalili cez plece. Boli vo vrkoči. Ja som si vlasy nikdy nezapletala. Urobil to Adrian?

Pozrela som na zlatistý pletenec, a potom som sa pozerala po izbe. Počula som nejaké buchotanie a udieranie blízko miesta, kde sa vonku nachádzalo kuchynské kempingové vybavenie.

„Adrian?”

Moje slová sa stretli s tichom, len na zlomok sekundy, než som započula dupot nôh hneď za oknom a to tak hlasný, že ma to vydesilo. Otvoril dvere a zostal stáť v nich. Pozeral sa na mňa. Vyzeral, ako keby nebol mal príliš dobré posledné noci, či dni a bol trochu pochudnutý. Líca mal prepadnuté a popod oči mal čierne kruhy. Aj bradu mal dlhšiu. Na jeden nerozumný moment som si pomyslela, či náhodou neuplynuli týždne, či nebodaj mesiace, odkedy som mimo.

„Môj Bože,” vydýchol a hlas mu znel priškrtene. Vošiel do izby a sadol si vedľa mňa.

A vtedy som si uvedomila, že som bola vážne chorá.

A on sa o mňa vlastne..staral.

„Čo sa stalo?” Spýtala som sa, sediac v posteli. Musela som byť v posteli riadne dlho, pretože ma bolela koža a aj svaly ma divne boleli. „A Bože, mohla by som dostať niečo na jedenie?”

Potriasol hlavou, ale jeho oči popierali prísnosť. Žiarili mu ako hviezdy na polnočnej oblohe.

Bol šťastný, že som nažive. Bol skurvene šťastný.

Zohol sa ku mne dole a bruškom palca mi prešiel po líci a pobozkal ma. Keď sa odtiahol, zašepkal, „Ty si tak skurvene v probléme.”

Čo sa stalo?

Náhle som zostala nervózna, pretože odchádzal, ako keby jeho neprítomnosť niečo ochudobňovala.

„Kam ideš?” Spýtala som sa.

Otočil sa zdvihol na mňa zvedavo obočie. „Len pre nejaké jedlo,” povedal. „Hneď som späť.”

Odišiel. Snažila som sa poskladať rozhádzané kúsky mojich spomienok, ale nemohla som sformulovať nič súvislé z čohokoľvek a rozčuľovalo ma to, že nemôžem.

Našťastie sa za chvíľu vrátil späť s veľkou táckou s jedlom.

„Je to praženica z vajíčka?” Spýtala som sa a neveriacky som pozerala na žltú hmotu, z ktorej sa parilo ponad tanier.

„Hej,” povedal. “Našiel som tu blízko hniezdo.”

„To je trocha smutné,” povedala som. Ale rýchlo som na to prestala myslieť, keď si ku mne sadol, nabral na vidličku vajíčka a zdvihol ju k mojim ústam.

„Môžem sa nakŕmiť sama,” povedala som, viac prekvapená ako vzdorovitá, ale keď som zdvihla ruku, chvela sa a triasla.

 „Nechaj ma to urobiť,” povedal. “Kŕmil som ťa celé dni.”

Oprela som sa dozadu a nechala ho. Môj hlad bol príliš silný na to, aby som mohla protestovať. Vložil mi naloženú vidličku do úst. Pomedzi žuvanie mi ponúkol otvorený kokos plný vody. Pokrčila som nosom. „Och, neznášam kokos.”

Oči mu stmavli. „Je mi to skurvene jedno. To bolo to jediné, čo ťa vrátilo do života, takže to budeš piť.”

Trochu som si odpila a zamračila som sa pri tej hnusnej chuti. Bolo to, ako taká presladená voda. „Nemohla by som dostať len čistú vodu?” Spýtala som sa.

„Nie. Toto má oveľa viac živín a pomôže ti to zotaviť sa.”

„Potom, myslím, že to je liek,” povedala som.

 „Presne.” Jeho pokojné oči ma priviedli k otázke.

„Čo sa stalo?” spýtala som sa a vystrela som sa na svojej strane postele. Pozerala som sa po izbe a videla som svoje veci úhľadne zložené a vedľa nich položenú moju čiernu tašku. Prekvapene som zažmurkala, ale nič som mu nepovedala. Bola to moja toaletná taška. Priniesol mi moje osobné veci.

Zložil si ruky do lona a pozeral sa na mňa.

„Nevrátila si sa späť z pláže,” povedal. „Predpokladal som, že pôjdeš na krátku prechádzku, ale ty si sa nevrátila. Takže som ťa šiel hľadať, čo chvíľu trvalo. Našiel som ťa pri kríkoch s bobuľami.”

Spomienky do mňa udreli ako hrom. Vydýchla som. „Zaspala som na pláži,” povedala som. „Zobudila som sa riadne spálená a cítila som sa zle.”

„Úpal,” povedal.

„Vracala som sa späť a bola som strašne smädná a hladná. Narazila som na bobule. Bola som zmätená a všetko bolo ako keby v hmle. A myslela som si, že si povedal, že sú jedlé.”

Zamračil som sa. „Rozhodne sú úplne nejedlé. Neochutnal som ich poriadne. Bolo dobre, že si ich nezjedla viac, lebo by som nebol schopný ťa vzkriesiť.”

Pozrela som na neho spýtavo. Nebola som si istá, čo mám urobiť, aby som bola úprimná. “Ty si ma oživoval?”

Pokrčil ramenami. „Musel som ti to dostať zo žalúdka,” povedal, potom sa uškrnul. „Zábavná činnosť.”

„Och, fuj.”

„No nebolo možné tu v divočine dať ti vypumpovať žalúdok, bejby.”

Bejby? Neodpovedala som. Bolo to takmer..sladké, alebo tak nejako.

„Hej,” povedala som za moment. „Takže..čo si urobil?”

 „Priniesol som ťa k vode, kúpal som ťa, aby som ti zrazil teplotu. Kŕmil som ťa len kokosovou šťavou niekoľko dní.”

Staral sa o mňa, aby som sa vyzdravela. Bdel pri mojom boku, kúpal ma a kŕmil. Bože. Naozaj som nevedela, čo si mám o tom myslieť.

„Ako dlho?” Spýtala som sa a môj hlas prešiel takmer do šepotu.

Sklonil sa a pobozkal ma na čelo tak nežne, až sa mi slzy tlačili do očí.

„Týždeň,” povedal.

„Skurvené peklo. Týždeň. Bola som v bezvedomí týždeň?”

„Hej,” povedal a potom jeho pohľad potemnel a hlas tón hlasu prehĺbil. „Ak sa ešte niekedy skurvene čo len priblížiš ku tým bobuliam, vezmem remeň na tvoj zadok. Potrestal som ťa ním len raz, ale to nebolo nič proti tomu, čo by som ti narobil s ním potom.”

Pozrela som sa zahanbene preč, a úprimne trochu vystrašená, pretože som vedela, o čom hovorí. Nebolo to tak ťažké predstaviť si ako ma šľahá ešte tvrdšie a dlhšie.

„Hej,” povedala som „Nemyslím si, že potrebujem hroziť trestom. Bolo to sakra hrozné. Takže hej, nepriblížim sa ku nim.” Nežné potiahnutie za vlasy ma hneď prinútilo doplniť, čo som povedala. „Áno, pane.”

Bola to pripomienka toho, že som nebola s putami len preto, že som postúpila. Ešte stále som bola zajatec. A on bol môj… pán, alebo čokoľvek kurva.

Ale zachránil mi život.

„Ďakujem,” povedala som mu.

Vstal a kráčal ku dverám, potom sa otočil tvárou ku mne. „Nechcem tu byť sám,” povedal a odišiel.

Žalúdok mi poklesol. Presvedčila som samú seba na krátky čas, že možno by som mohla byť pre neho niečím viac. Že som niečo viac ako telo, ktoré mu má zohriať posteľ, ktoré komanduje podľa svojej vôle. Že som pre neho naozaj niekto dôležitý.

Strávil celý čas tým, že sa staral o mňa, aby som vyzdravela. Priniesol ma sem naspäť. Viac ako to? Šiel ma hľadať, aby s tým začal.

Ale som len iná ľudská bytosť, takže sa bojí, že by sa tu zbláznil, keby tu bol sám na tomto ostrove.

Alebo možno z každého niečo.