IC - 7. kapitola

Překlad: Eowyn

Nadine

Zvyšok našej cesty späť prebiehal takmer v tichosti. Našli sme bobule, možnosti výskytu rýb a obrovské vtáky, ktoré leteli ponad vodu, o ktorých Adrian tvrdil, že môžeme chytiť a upiecť. Môj žalúdok sa skrúcal pri tejto myšlienke. Dopekla, doma nekupujem ani kurča, ktoré má kosti. A ak je možnosť kúpiť už uvarené, je to výborné.

Avšak, tie bobule. Vyzerali skvele. Hodila som na ne pohľad, keď sme sa vracali a videla som, že ich vtáky ozobávajú. Bol to biely vták, so žltými škvrnami na zobáku. Ďobal do nich bez akékoľvek hlúpej obavy, že sú jedovaté. Pozorovala som ho, pokým ich neozobal celé.

Ak ich môže jesť vták a nezomrie, prečo ja nemôžem?

Vracali sme sa späť tou istou cestou. Adrian vysvetľoval, že ak nájdeme vhodné jedlo a pitnú vodu, budeme to tu môcť preskúmať celé. Odhadoval, že môžeme celý ostrov prejsť za štyri, alebo päť hodín, ale chcel byť plne pripravený na to, čo budeme robiť.

Čokoľvek. Len som sa chcela okúpať, niečo zjesť a piť.

Adrian držal zopár veľkých kokosových orechov, ktoré našiel na zemi pod kokosovými palmami. Budeme ich potrebovať viac, ale zatiaľ museli stačiť. Zdal sa byť hrdý sám na seba, ale ja som nebola hrdá na neho.

Možno dnes ukázal trocha súcitu, ale bol to muž, ktorý bol stále monštrom.

Bodka.

A chystala som sa poslúchať len toľko, aby mi to pomohlo sa vyhnúť tomu, aby som bola trestaná. Budem ho klamať. Nechám ho myslieť si, že ma nejako zlomil ku podvoleniu sa. A jedného dňa, keď jeho pozornosť nebude taká ostrá, urobím niečo.

Nemala som ani poňatia, kde sme boli, ale dúfala som, bože, že Adrian vie. Kriste, nerozoznám ani sever od juhu, alebo čokoľvek podobné. Takže, keď povedal, „Kde bol ten zvuk vody?” prekvapilo ma, že sme už tak blízko nášho príbytku.

„Neviem,” povedala som. „Myslím, že som to počula z okna vľavo, zatiaľ čo som ležala na posteli predtým.”

Prikývol, a zamieril k boku chatrče. Nasledovala som ho. Netrvalo dlho, pokým sa nám do uší dostal zvuk zurčania vody. Obaja sme pridali do kroku. Boli sme blízko. Tak blízko. Ak nájdeme len ďalší zdroj slanej vody, porazí ma.

Prosím, buď tam pitná voda, hovorila som si to ako tichú modlitbu sama pre seba. Niečo, čo som nerobila, odkedy som bola dieťaťom. Mali sme obrovské množstvo slanej vody, ale neboli sme schopní ju piť.

Zvuk tečúcej vody sa zintenzívnil, stával sa hlasnejším a pridal sa k nemu aj zvuk dopadajúcej vody a udieranie vĺn a tiež škrekot vtákov ponad naše hlavy. Zvuk vody mocnel viac a viac. Avšak, znelo to intenzívnejšie, ako nejaké stále klokotanie.

„Myslím, že je to niekde za rohom,” povedal Adrian. „Znie to tak.”

Srdce sa mi rozbúchalo do vzrušenia.

„Zahnime tuto doľava,” zašomral Adrian. „Vpravo popri línii tých stromov.”

Zdroj vody znel silno, pretože tu nebol len prameň, ale vodopády. Dvojité vodopády padali do hlbokej modrej vody pod nimi. Slnko presvitalo smerom dole z oblohy a sfarbovalo okolie zvláštnymi farbami.

„Waw,” nadýchla som sa, na moment zabudnúc, že som tu s Adrianom. Nechcela som, aby si myslel, že ma niečo mohlo ohromiť. Ak veril, že sa krčím od strachu, alebo som nejakým spôsobom prišla o schopnosť byť dojatá, dávalo mu to menej kontroly nado mnou.

„Waw je to pravé slovo,” odpovedal.

„A mohla by som si tu zaplávať pretože slnko tu nepraží tak silno, lebo tu tienia stromy.”

„Mohla by si,” povedal, otočiac sa ku mne so miernym zamračením, „ak by som ťa nechal. Ale nemôžeš plávať s putami.”

Áno. Samozrejme. Sotva som zdržala neprevrátiť oči.

„Pozrime sa, či je tá voda slaná.”

Prikývla som a nasledovala ho. Ohol sa dole a ponoril prst do vody, potom si  priložil prst s kvapkou vody k ústam.

Premohol ma úsmev v dobrej viere, a vycerila som na neho zuby. Na jeden krátky moment sme sa tešili spolu. Nikdy predtým som ho nevidela usmiať sa. Takmer som uverila, že by mohol mať v sebe niečo dobré.

Takmer.

„Je pitná?” Spýtala som sa.

Prikývol. „Ak je tu vodopád, bola veľká šanca, že bude pitná.”

Usmiala som sa. „Skvelé. A už sa konečne môžem okúpať?”

Úsmev mu zmizol z tváre a oči stmavli. „Myslíš tým, že ťa teraz môžem okúpať ? Áno.”

Striaslo ma. Aké naivné odo mňa bolo, si myslieť, že by ma mohol nechať sa okúpať. Nie potom, čo mi urobil minulú noc. Dopekla, nie potom, čo mi urobil ráno. Naša cesta okolo ostrova sa zdala byť takmer ako dobrodružstvo. Ale nebola. Je to nočná mora. Bola to skurvená nočná mora.

„To vážne?” Spýtala som sa, pozerajúc sa preč. Pokúsala som sa predstierať, že jeho zmienka o kúpaní mňa mi nespôsobila nič zvláštne v mojom vnútri. Nebola som vzrušená. Nebola som nadržaná.

Prinajmenšom, som si to chcela povedať sama sebe.

Mračil sa a obzeral sa dookola. Poťahoval si bradu, a svojim hlbokým chrapľavým hlasom zamyslene povedal. „Je tu teplo. Napravo je menšia trocha oddelená časť jazierka, kde by mohla byť voda ešte teplejšia a tam by sme pri kúpaní neznečistili potenciálny zdroj pitnej vody.

Ale všetko, čo som počula bolo len bla bla blaaa bla tu.

Prsty strčil za pás nohavíc a ja som pozorovala spôsob, akým sa mu napli svaly na krku a hrudi. Odopol si nohavice, zhodil ich dole a vykročil z nich. Poskladal ich, položil na kameň s rovnou plochou a potom si chytil boxerky.

Vyschlo mi v ústach. Pokúšala som sa pozerať inam. Nechcela som ho vidieť nahého. Bolo mi to nepríjemné. Čo keď budem vzrušená len z toho, že sa na neho pozerám? Nemohla som.

Nemohla, nemohla, nemohla!

Ale samozrejme, že som bola. Pozerala som na neho, ako stál predo mnou chránený len obtiahnutými boxerkami, ktoré len málo ukrývali krivky jeho dlhej erekcie a opálené svaly zadku. Jeho nohy boli rovnako silné, ako kmene stromov a tvarované, ako nohy bežca. Rovná plocha jeho brucha bola mierne pokrytá jemnými tmavými chĺpkami, ktoré sa tiahli až ku pásu boxeriek.

Nikdy som nebola s mužom a nikdy ani nebudem s takýmto.

Je to mučivé pre pannu.

„Je dostatočne teplo na to, aby sme uschli cestou späť do chatky,” povedal s polovičným úškrnom.

„Aby sme boli presní nie je tu momentálne žiadny plážový sluha.”

„Radšej sa nechám zožrať chrobákmi.” Protestovala som hlúpo.

Len sa pozrel na mňa prísno a kývol na mňa prstom, nedávajúc mi tým na výber. Vedela som, že ak nepôjdem, potrestá ma.

Najviac, zomierala som túžbou po očiste. Ešte stále som mala na nohe zvyšky krvi a pot na každom centimetri môjho tela. Moje vlasy viseli ako motúzy a musela som si priznať, že smrdím ako niekto, koho priam vytiahli z chlieva.

„Čo keď sa chcem umyť sama?” Spýtala som. Pokúšala som sa zachovať mierny tón, aby ma nepodozrieval z toho, že vzdorujem.

Pokrčil ramenami. „Možno si niekedy zaslúžiš toto privilégium.” Jeho tón stvrdol. „Ale teraz si moja vec na hranie a ja som tvoj pán.” Jeho slová skysli v mojom žalúdku ako pokazené mlieko a posielali cez moje telo chvenie z nevoľnosti. Jeho vec na hranie.

Pán.

Nie je mojim pánom. Ale spomienka na neho ovládajúceho remeň. Vedela som že moja statočnosť neznamená ani hovno.

„Ako môžeš byť môj pán?” Zašepkala som. „My obaja sme ľudské bytosti.”

Pristúpil ku mne. Slnko svietilo spoza neho. A spôsobovalo, že som nevidela jeho oči. „Som tvoj pán, pretože som silnejší, a som jediný, ktorý tu má moc.”

Kokot. Nebol lepší odo mňa. Mal výhodu, a keď sa naše roly vymenia, uvidí moju inú stránku. Mama ma nevolala len tak pre nič malá lasička.

Keď sa za mnou natiahol, nebola som istá, čo môžem čakať. Ublíži mi? Potrestá ma znova? Zbije ma?

Na moje prekvapenie, mi prešiel silnými prstami po vlasoch. Teplo jeho dotyku spôsobilo, že mi poskočil žalúdok a nebola som si istá, či tento pocit bol napokon nepríjemný.

Je, je, je, musel byť. Opakovala som si dokola tento nekončiaci refrén popierania. On ma neporazí. Neobalamutí ma ako nejaké alfa zviera v džungli, ktoré si na mňa robí nárok, ako na svoju levicu.

Potiahnutie za moje vlasy mi vyslalo zimomriavky do celého tela. So svojimi spútanými rukami som ho nemohla odtlačiť preč. Jeho oči žiarili ako obsidiány predtým, než zohol hlavu ku mne a prešiel mi svojimi perami cez moje. Dvakrát, trikrát, každý dotyk spôsoboval moje chvenie.

Nenávidela som ho. Chcela som ho zmrzačiť, spôsobiť mu bolesť, vidieť ho krvácať, pokým zem nevsala všetku jeho krv a jeho oči by nepozerali prázdno do ničoty.

Ak existovalo peklo, chcela som ho vidieť v ňom.

Ale ešte stále.. potom, čo ma pobozkal, som neomylne cítila nehu. Pritiahol si ma na svoju nahú hruď tak, že spútané zápästia mu zatlačili oproti bruchu. Ovinul ruku okolo mňa, zatiaľ čo ma ťahal ku sebe bližšie. Myseľ mi velila otočiť hlavu, ale nebola som si istá, či ak sa pohnem, nebude protest len duševný namiesto fyzického, pretože by nič nezmenil. Stále ma držal oproti sebe, jeho pery na mojich mi spôsobovali mráz na chrbte a bezmocné vzrušenie medzi nohami. Keď ma bozkával takýmto spôsobom, mohla som takmer predstierať, že voči nemu niečo cítim, alebo že nie je mojim brutálnym mučiteľom. Nechcela som ho zastaviť.

Odtiahol sa odo mňa, hodiac ma späť do reality, keď sa jeho pery odpojili od mojich. Zohol sa, jednu ruku mi dal popod kolená a druhú okolo chrbta a túlil si ma oproti hrudi. Bez slova sa otočil smerom k vode a začal kráčať.

„Vzdoruj mi teraz, Nadin a ja ťa potrestám.” Chvenie sa zintenzívnelo teraz, keď ma znova pobozkal, a keď sa ma dotýkal. Som chorá. Je vo mne niečo zlé a zvrátené, keď moje telo prosilo o to, aby sa ho dotýkal. Povedala som si, že preto, že je taký svalnatý a preto, že som nikdy nemala tento druh pozornosti od žiadneho muža predtým, ale bolo toho viac.

Nemusel mi hovoriť, že ma potrestá. Vedela som, že by to urobil.

„Vidíš tamtie konáre stromov blízko?” pokračoval konverzačne.

Neodpovedala som. Nepotrebovala som pripomenúť, akými spôsobmi ma môže potrestať, keď sa rozhodne.

„Vyšľahal by si ma ako staromódny učiteľ? Alebo by si ma zbičoval ako to robia v Singapure?”
Uškrnul sa. „Zdá sa, že tu je niekto fascinovaný tým, že by bol potrestaný.”

Vyprskla som. „To isto nie! Som len študentka histórie a som zdesená z toho, akým spôsobom môže byť človek potrestaný niekým iným.”

Už sme boli takmer na kraji vody. Postavil ma na nohy blízko okraja vody, ale držal ma blízko seba tak, že som sa skoro nemohla pohnúť a začal jednoduchý proces vyzliekania mojich nohavičiek a podprsenky. „Niektorí ľudia prosperujú pod pevnou disciplínou,” povedal. „Čas ukáže, či si jedným z nich.”

„Použil si slovo disciplína, ako keby to bola dobrá vec,” povedala som mu a zasyčala, keď mi treli nohavičky cez pomliaždeniny na zadku.

„Disciplína môže byť dobrá vec,” vyslovil rozhodne. „Disciplína je trest vykonávaný za účelom zlepšenia správania. Nie je to nevyhnutne pomstychtivé, alebo bezdôvodné.”

   Zamyslela som sa nad tým, ako ma šľahal ráno. Čo bolo dôvodom? Skurvené nič.

Namiesto toho, aby som argumentovala, alebo mu dala dôvod, aby mi ukázal svoje metódy potrestania, zatvorila som ústa. Teraz som pred ním stála úplne nahá, ale začínala som si zvykať na to byť zraniteľná bez čohokoľvek na výber. Keď je človek vyzlečený donaha, už sa viac nestará. Ľudia sa narodili nahí. A tiež dosť často zomierajú nahí.

Vykročil kúsok, natiahol sa a z vrecka nohavíc vybral kúsok mydla.”

„Čo ak sú tam aligátory?”

Odfrkol. „Aligátory? Sme na ostrove. Žiadne tu nebudú. Žiadne leopardy, alebo levy. Nie sú tu žiadni predátori, ktorí by sa ti chystali ublížiť.”

Okrem teba, myslím.

„Ako mám vedieť, či nebude moja noha len návnada pre aligátory a hneď ako sa objavia, nepredhodíš ma im, aby si zachránil sám seba?”

„Nadine,” povedal trpezlivo. „Nie sú tu žiadne aligátory. Ak by tu boli, rád nejakého ulovím a urobím nám z neho polievku a vzdám vďaku jašteričím bohom, že nám poslali zdroj obživy.”

 „Radšej by som si dala morského raka,” zamrmlala som si sama pre seba, ale potom sa môj hlas zmenil na výskot, keď zasa zdvihol na ruky a vošiel so mnou do vody. Zľakla som sa, lebo som nemohla mávať vo vode spútanými rukami. Ale potom som si uvedomila, že voda je tak plytká, že sa do nej neponorím. Ale on ma aj tak stále držal v náručí. Pritiahol si ma ku sebe, držal ma pri hrudi tak, že môj zadok tlačil oproti jeho bokom. Začal ma umývať. Z jazierka, kde sme boli, som mala perfektný výhľad na vodopády. Silné dvojité prúdy padali kaskádovito smerom dole pred nás a udierali mocne dole do vody. Vodná hmla sa miesila so vzduchom. Nad hlavami sme mali riedke oblaky, spoza ktorých vykúkalo slnko.

„Čo tvoja noha?” Spýtal sa.

„Bolí pekelne, ale je to trocha lepšie,” Odpovedala som prekvapene, že sa pýtal.

Prikývol. „Mala by si si oddýchnuť, keď sa vrátime.”

Jedna jeho ruka sa obtáčala okolo mňa a držala ma pevne na jeho silných nohách a erekcii. Zadržala som dych. Čo sa mi chystal urobiť?

Pravou rukou ma namydlil a zatiaľ čo ma pevne držal ľavou, venoval pozornosť mojim prsiam. Potom sa jeho ruka zanorila medzi moje nohy. Krúžil mi pomedzi stehná. Jeho dotyk bol drsný, silný a istý. A silný tlak jeho prstov na mojej koži spôsoboval zimomriavky. Potom ma pustil, ale len toľko, aby ma mohol otočiť, aby som mu videla do tváre. Zaklonil mi hlavu do vody, ale len po spánky, aby mi namočil vlasy. Namydlil mi ich a opláchol. Oči so mňa nespustil, ani keď umýval to svoje obrovské telo. Myslela so, že sme hotoví, ale neboli sme ani zďaleka.

 „Poď sem,” povedal a potiahol ma za nohu tak, že som mu zasa skončia na stehnách. Otočil ma chrbtom ku nemu, takže som videla na vodopády. Pritisol si ma bližšie. Jeho vtáka som mala medzi nohami. Mierne mi oddelil pysky. Stratila som schopnosť premýšľať, pohnúť sa a dýchať. Chystá sa ma znásilniť. Teraz tu a v jazere. Nie je tu nikto, kto by ho zastavil.

Je to znásilnenie, keď tvoje telo je pripravené a vzrušené?

Nechcem to, povedala som sama sebe.

Začala som sa zvíjať. Pokúšala som sa odtiahnuť, ale držal ma blízko a nedovil mi pohnúť sa od neho. Napokon som si uvedomila, že sa nechystá vniknúť do mňa. Jeho tučný žaluď sa mi trel o klitoris. Bolo to prvýkrát, čo sa ma tam dotkol. Pokúšala som sa odtisnúť ho, ale nemohla som.

„Táto mušlička je moja,” mumlal mi do ucha. „Moja, pre moje potešenie, alebo moje na potrestanie.”

Jeho vták sa trel znova a znova oproti mojej mušličke. Bolo to iné, ako keď som sa dotýkala samej seba pod prikrývkou počas nocí. Jeho dotyk bol silnejší a intenzívnejší a niečo na tom, že ma láskal pod vodou sa zdalo byť tak intímne, súkromné a skazené. Silné prsty mi kĺzali smerom do vnútra a potom sa vtlačili dnu. Nemohla som dýchať. Nemohla som myslieť. Bola som kompletne zaplavená Adrianom. Blížila som sa k orgazmu, bojovala som s tým. Snažila som sa spomenúť si, že to nechcem. Nechcem jeho. Nebolo to správne. Ale keď som si spomenula na spôsob, akým mal preložený remeň cez ruku, pocítila som, že som ešte bližšie k uvoľneniu a on ma ku nemu tlačil. Keď som bola takmer na okraji, moje telo sa naplo ako struna, ktorá sa chystala prasknúť. Vytiahol prsty von a postrčil ma do vody pred seba.

Zažmurkala som, zaháňajúc vodu. Vtom som si spomenula, že je mojim mučiteľom. Pokúsila som sa otočiť, aby som na neho videla, ale stratila som rovnováhu a bez možnosti vyrovnať to, som padla prvýkrát do vody. Zadržala som dych, pokúsila som sa vyšplhať na nohy, ale nemohla som sa chytiť. Zatiahla som zápästiami silno oproti putám. Strašne ma zaboleli, ale bolo to úplne zbytočné.

Veľká ruka ma zdrapla za vlasy a vytiahla ma nad hladinu. Bolesť mi vystrelila do lebky, keď ma potiahol tak silno za vlasy. Pozeral na mňa vyčítavo, ako keby to bola moja chyba a postrčil ma vpred.

„Poďme von,” zahučal. „Choď von z tej skurvenej vody.”

Urobila som, čo povedal. Potkýnajúc som sa snažila dostať von, ale držal  ma tak silno, pokým som nevyšla z jazierka. Zdrapil ma jednou rukou za moju, zdvihol úhľadnú kôpku našich vecí a viedol ma späť smerom k príbytku.

Čo sa to vlastne kurva stalo?

A vtom som vedela. To nebola nehoda.

Neodopol mi putá, nie pretože sa ma bál, ale pretože to bolo pripomienkou toho, že som na ňom závislá. Aby ma kŕmil. Aby sa o mňa staral. Aby mi zabránil v páde. Aby mi zabránil v utopení. A sotenie do vody bolo toho dôkazom.

Priviesť ma takmer k vyvrcholeniu bola len ukážka jeho moci, ktorú mal nado mnou.

Krívala som, keď sme šli. Bolesť mi v nohe pulzovala. Bez slova sa na mňa pozrel bokom. Moju bolesť  musel vidieť. Pritiahol ma k sebe, zdvihol ma do náručia. Vydýchla som úľavou a nechala som samú seba relaxovať ale len trochu

Nemôžem mu dovoliť, aby ma obalamutil.

Nedovolím mu premôcť ma.

Musím zostať v strehu po celý čas, čakať na svoju šancu.