MHTE - 14. kapitola

Překlad: Eowyn

SERENA

Ako čašníčka som nosila tenkú bielu blúzku a čierne šortky. Bola to uniforma pre hostesing, ktorá bola nepohodlná a vyzývavá. Ale zmenila sa na zlatý tesný top pošitý filtrami a sieťkovanú nariasenú krátku sukňu. Bola podobná, ako mala na sebe Sheri, keď bola vo výčape, ale zdalo sa, že je ešte kratšia. Tielko malo taký skúpy strih, že odhaľovalo viac, ako zakrývalo. Ale radšej som využila svoje úbohé skúsenosti so šitím a trocha som upravila otvory. A prišla som na spôsob ako pod to obliekať istý druh z boku neviditeľnej podprsenky, aby som neprovokovala s vystrčenými bradavkami.

Používala som ten istý spôsob líčenia ako predtým. Nezáležalo na tom, aký druh outfitu som nosila. Len trocha kovových tieňov, maskara a červený rúž. Vlasy som nosila do chvosta a do uší som si dávala veľké náušnice. Takto som bola schopná čeliť návštevníkom, hlavne mužským, ktorí navštevovali toto miesto.

Typ mužov bol obmedzený. Starší bradatí motorkári, starí dobrí americkí chlapi v baseballových šiltovkách, opití manažéri, ktorých prvá zastávka bola pri bare na rohu, kde podávali dobré ale lacné drinky.

Istotne nebolo ťažké si zapamätať ich objednávky. Pivo, rum a cola, Jack a cola, alebo čistá whisky bol ich výber na fláme.

Večery boli pekne ostré, a ani ja ani Sheri sme nemali auto. Zvyčajne som sa riadne ponáhľala, keď som šla do klubu. Ale počas nocí, keď sme pracovali spolu, obliekli sme si bundy, dali čiapky a robili sme si pomalé prechádzky cestou do klubu.

Dnes večer bolo tak chladno, že z komína jediného obývaného domu, ktorý sa rozhodol prežiť v ulici plnej obchodov, vychádzal dym.

„Videla si toho nového vyhadzovača?” spýtala sa Sheri.

„Ešte nie. Čo sa stalo s Johnom?”

„Z nejakých dôvodov skončil.”

 „Ten nový chlap je Owen. Ale toto meno sa mu vôbec nehodí. Možno by som si vedela predstaviť knihovníka s takýmto menom. Je obrovský. Ale je totálne hanblivý.” Zachichotala sa. „Dopekla, možno je to fakt materiál na knihovníka. Mohla som sa uflirtovať a nikdy sa na mňa ani neusmial.”

„Ale nie je vôbec zlý,“ Sheri pokračovala. „Taký drevorubačský typ, potetovaný s bradou.“

Zbadala som toho nového vyhadzovača. Stál tam s tým jeho hipsterským imidžom. Vlasy mal ostré, na krátko ostrihané, dlhšie na vrchu hlavy a bradu mal pedantne na lícach upravenú.

 Akurát sme prechádzali cez cestu smerom k baru.

„Nie som si istá prečo tento náhly obrat, ale Lou bol vždy totálny kokot,” povedala Sheri hlasno, pokúšajúc sa prekričať hluk z áut, ktoré prechádzali okolo nás. V tom sa urobila malá medzera v nepretržitom prúde áut a my sme sa ponáhľali na druhú stranu.

„Spomeňme čerta,” zamrmlala si popod nos, keď sme prišli k okraju chodníka.

Lou fajčil vonku pred budovou. Vyfúkol oblak dymu, predtým než prehovoril. „Hej, Giny, prehodnotila si už svoj postoj k vystúpeniu na pódiu?”

Pokrútila som hlavou, predtým, než som nasledovala Sheri dnu. Nebolo ani jednej noci, počas ktorej som pracovala, aby sa Lou nepýtal túto istú otázku. Bola som jediné dievča, ktoré nerobilo v tomto klube dve práce počas svojej zmeny, najskôr obsluhu stolov a potom striptíz. Lou dotlačil Sheri od baru, aby vystupovala. Samozrejme, že to vzbudzovalo veľkú nevôľu medzi dievčatami, z ktorými som pracovala. Vedela som, že budem musieť skončiť, ak bude tlak príliš veľký. Proste som sa nemohla vyzliekať pred cudzími chlapmi. Bolo šialené, že som sa cítila viac vydato teraz, ako keď som žila s ním. Túžila som po tom, aby som bola opäť s ním. Chcela som, aby ma uistil, že nemá nič spoločné so smrťou môjho otca. Väčšinu času som si želala, aby som sa nikdy nebola hrabala v jeho veciach. Uprednostnila by som túto blaženú nevedomosť pred touto túžbou.

Zavesila som si obrúčku na hodvábnu stuhu.

Sheri sa zahľadela na mňa. „Iste to máš ťažké kvôli tomu svojmu nepriateľovi,” povedala.

„Veru ťažké,” súhlasila som. Zatlačila som späť svoje slzy, keď som si zasunula prsteň pod látku svojho tielka.

Zavesili sme si bundy na vešiaky do miestnosti, kde sa uskladňovali papierové obrúsky a krabice s alkoholom.

Odsunula som záves tak, aby som mala výhľad do klubu. Bolo ešte len po piatej a biznismeni už zapĺňali svoje miesta. Zjavne šli rovno z práce opiť sa. Tak veľa obrúčiek na ich prstoch. Mohla som si len predstaviť, aké potešené sú ich manželky, keď prichádzajú večer čo večer domov namazaní.

Predtým, než som šla na svoje miesto, kde som mala vítať návštevníkov, rozhodla som sa upratať nejaké poháre a dopité fľaše. Vzala som si tácku a začala som zbierať zo stolov.

Niečia ruka ma chytila za zadok a prázdne fľaše popadali z podnosu na zem.

„Pane, dajte z nej ruky dole.”

Muž rýchlo stiahol ruku späť a potom zvihol obe naraz, aby ukázal ako spolupracuje, aby ho nevyhodil z baru.

Otočila som sa, aby som poďakovala svojmu záchrancovi. „Ty musíš byť Owen,” povedala som. Sheri mala pravdu, že bol ako hora. „Naozaj si to cením.“

„Žiadny problém,” povedal a kývol hlavou, predtým, než sa vrátil na svoje miesto vzadu v bare.

Owenove džentlmenské správanie rýchlo zvíťazilo u Sheri. Na konci večera mu už prinášala sódy.

„Kto by si to bol pomyslel,” povedala, keď sme sa vliekli domov nad ránom. „Rytier v lesklej zbroji v tejto bohom zabudnutej diere.”

Ďalší deň som vstala na obed. Šla som do kuchyne. Do misky som si nasypala cereálie a zaliala ich mliekom. Potom ma natiahlo nad umývadlom. Posledných pár dní mi bývalo trocha zle. Dnes som sa cítila, ako keby som mala brušnú chrípku. Hovorila som si, že to je od stresu, ktorý prežívam ale začalo mi dochádzať, že je to niečo úplne iné. Perióda mi tiež meškala a mne to nikdy nemeškávalo.

Natiahla som si rifle a tričko a vybrala som sa do obchodu za rohom. Čo ak som bola tehotná? Tento zablšený byt nebol miestom pre vyrastanie dieťatka. Možno by som to mohla risknúť a zavolať Jen z predplatenej karty, aby som zistila, či by niečo mohla zistiť.

Musela som sa sústrediť na iné. Nemala som sa kam ponáhľať. Mala som kopu času, aby som si to premyslela. Skoro som spadla na Owena, ktorý sedel na vrchu schodiska a telefonoval. Zachytila som sa jeho pliec, aby som nespadla. Vstal a telefón si schoval do vrecka.

 „Nevedela som, že tu bývaš,” povedala som.

„Si v poriadku?” spýtal sa. „Vyzeráš nezdravo bledá.”

„Len trochu pod vplyvom počasia.“ Pretisla som sa okolo neho a zamierila dolu schodmi.

„Hej, nemala by si ísť na prechádzku v takej horúčave. Zaveziem ťa.”

V momente, keď som vykročila na parkovisko pred budovou, uvedomila som si, že mal pravdu. Bolo pekelne horúco. Bolo ťažké zvyknúť si na takého teplotné výkyvy. Spaľujúce horúce dni a mrazivé noci.

Owen už vyťahoval z vrecka kľúče od auta.

„Vďaka. To by bolo super,” povedala som a nasledovala ho k autu. Bol to veteránsky Mustang v skvelom stave.

Otvoril mi dvere. Sadla som si na horúce sedadlo a moje prsty sa skoro popálili na spone bezpečnostného pásu.

Odtiahol si sedačku najďalej od volantu ako sa dalo a napriek tomu vyzeral, že má málo miesta. Na oči si nasadil slnečné okuliare, ktoré zložil z čela a naštartoval motor.

Šoféroval v tichosti niekoľko blokov a potom sa pozrel na mňa. Jeho oči neboli vidno spoza okuliarov so zrkadlovými sklíčkami. „Robí ti Lou problémy?”

„Môžem si s tým poradiť.”

Nechcela som, aby Owen za mňa orodoval. Louovi by sa nepáčilo, keby som vyrobila akýkoľvek druh paniky.

Našťastie bol Owen tichý typ, ktorý vedel, kedy sa má prestať vypytovať. Zaparkoval auto pod jediným stromom, ktorý vrhal tieň a šiel so mnou do obchodu. Toto som nepredpokladala. Vzal balenie minerálky a nejaké čipsy z police a nasledoval ma do malého oddelenia s drogériou.

Schytila som prvý tehotenský test, ktorý bol v polici a povedala, „OK, mám všetko, čo som potrebovala.”

Všimla som si, že sa začervenal na tej svojej opálenej tvári.

Tiež som sa začervenala. Z police zobral inú krabičku. „Moja žena používa tento druh.”

Vzala som krabicu od Owena a ten, čo som vytiahla ja, som vrátila späť do regála. „Máš manželku.. a deti?”

„Žijeme oddelene,” povedal. „Je to len dočasná situácia.” Sheri mala pravdu, každý v tomto meste sa zdal, že rieši tieto problémy so vzťahmi. Buď boli na úteku od svojich dôležitých ľudí,alebo sa pokúšali vrátiť ku nim späť.

Premýšľanie o Sheri ju zjavne privolávalo. Počula som jej vysoký piskľavý hlas kričať ahoj z druhej strany obchodu.

Zdalo sa, že toto mesto bolo najmenšie zo všetkých miest. Vyzeralo to, že každý žil v tom istom motelovom apartmánom bloku a nakupoval v tom istom obchode. Aby som bola férová, ďalší obchod v okolí mal vysoké ceny a oddelenie s mäsiarstvom, ktoré príšerne zapáchalo skazeným mäsom.

Mohla som uhádnuť, podľa toho ako Sheri krútila bokmi, že sa chystala využiť príležitosť na to, aby mohla flirtovať s Owenom.

„Hej, kámoši,” pozdravila, keď prišla ku nám. Jej pohľad sa v momente zastavil na tom, čo som držala. „Toto nie je miesto na to, aby si bola tehotná. Musela by si presedieť celé dni pri otvorenom okne, aby si prežila v tejto horúčave.“

„Potom mi drž palce, aby som nebola,“ povedala som a šla som ku pokladni zaplatiť.

Owen položil kľúče na pult vedľa mňa. „Budem tu za sekundu. Potrebujem ešte nejaké veci. Počkaj na mňa v aute.“

„A zapni si tam klímu,” prehodil ponad plece, keď odchádzal.

Zaplatila som a šla som von. A radšej som čakala v tieni pod strieškou, ako by som zapínala klímu v jeho starom aute. Možno vyzeralo zreštaurované, ale stále bolo staré. Vyšiel von s taškou plnou potravín a ja som ho nasledovala do auta.

Vybral z krabice krekry. „Tieto ti pomôžu s rannou nevoľnosťou.” Bol presvedčený, že som tehotná. Aj ja som bola presvedčená, že som tehotná. Ten test už mal len viac menej potvrdiť to, čo som už vedela.

Asi sa všetko zmenilo, lebo Owen nevedel zatvoriť ústa po tom všetkom. Začal ma poučovať o manželských záväzkoch, ktoré som mala mať na zreteli a celú cestu ma poučoval o tom, ako má môj manžel právo na to, aby som ho o tom informovala.

Nahnevaná na to, ku čomu to napokon viedlo, som mu odvrkla, že to bola len jednorazová záležitosť.

To mu nakoniec zatvorilo ústa.