MHTE - 12. kapitola

Překlad: Eowyn

MAC 

V tej chvíli, keď som vyšiel z pracovne, som si uvedomil, že už nie je v dome. Nešiel som skontrolovať jej osobné veci, namiesto toho som zamieril ku zadným dverám. Isté ako peklo, že auto bude preč.

Ako je to možné, že som na to neprišiel, že plánovala ujsť? Spomenul som si na to, ako som ju rozbalil zo zavinovacích šiat ako darček ,a potom som jej roztiahol nohy. Nechala ma pozerať sa na jej prekrásnu pičku príliš dlho. Tento malý trik ma omámil. Nazvala ma mojim falošným menom. Zatiaľ čo ma bozkávala a láskala. Mr. Sutton, priadla tými svojimi lákavými perami ako zvodná mačka.

A teraz bola na úteku. Mal by som byť kurva rád. Jej otec sa mi asi chcel pomstiť, keď ma urobil zodpovedným za toto jeho rozmaznané decko. Prečo by som mal po nej pátrať, keď aj tak nevedela nič o tom, čo sa dialo vo firme jej otca.

A jej meno ani nepadlo, keď som vypočúval päsťami toho votrelca. Ukázalo sa, že to bol obyčajný zlodej, ktorý si myslel, že opustený dom môže byť ľahkým terčom.

A ten kokot, ktorého našiel Tom ukrývajúceho sa dole pri ceste, bol najatý Jarvisom. Len bláznivý ex, ktorý chcel svoju frajerku späť a myslel si, z nejakého dôvodu, že súkromný detektív by mu ju mohol pomôcť získať späť.

Bol som presvedčený, že jej otec predpokladal, že Jarvis sa o to pokúsi, preto trval na svadbe. Aby dostal jej bývalého priateľa z jej života. Ale Jarvis zrušil toto pátranie.

Serena bola úplne v bezpečí a mohla ísť kamkoľvek tak ďaleko a rýchlo, ako len dopekla chcela. Toto decko, čo priam vyšlo zo strednej školy definitívne nebolo na mojom zozname neviest.

Zabuchol som za sebou dvere a zamieril smerom k whisky. Čas na oslavu, že táto trieska v mojom zadku bola preč.

Ježiši, ale len myšlienka na to, že ju mám pod sebou a túžil som po nej. Napi sa, choď spať a hraj svoju rolu. Opiť sa, by mohlo byť jedinou zmenou v mojej zvyčajnej rutine. Nalial som si dvojitú, vrazil ju do seba a fľašu whisky som si bral so sebou. Načo sa zasierať s pohárom, keď tu v dome nebol nikto, kto mi nadával, že som moc vypil?

Zostať zavrznutý so šéfovým rozmaznaným deckom za takú malú odmenu bola pekná kravina. Len raz som si nechal rozkázať od jej otca a skončilo to takto.

Riadne som si potiahol z fľaše a spomenul som si na rozhovor, ktorý som mal s ním pri pohári päťdesiat rokov starej škótskej. Povedal mi, že zatváral oči pred tým, čo robil jeho partner. Vedel, že tam bolo niečo podozrivé, ale žena, ktorú zbožňoval, spáchala samovraždu a on sa nemohol sústrediť na obchody až do detailov. Jeho podozrenie neprestalo ani keď sa veci množili; dom pri jazere, loď, športové autá.

Pokúšal som sa spýtať sa ho na to, či bolo lepšie byť slepým, ak sa plnili aj jeho vrecká.

Neboli to len triviálne detaily, ktoré prepásol. Bolo tam viacero očividných znamení o sprenevere, ktoré zjavne prehliadal. Nepýtal sa na žiadne otázky, keď zrazu nakupovali materiály za oveľa menšie ceny. Dodávaný materiál nebol na prvý pohľad chybný. Vyžadovalo to veľa testov, aby sa dali poznať rozdiely. Jeho partner tie testy zrušil a vysvetlil to tým, že nebolo treba pokračovať v testovaní, že bol materiál sledovaný počas uplynulých dvadsať rokov. Payne potom zredukoval výstupnú kontrolu jednotiek na minimum. Kvalifikovaných kontrolných pracovníkov vymenil za neskúsených a nekvalifikovaných.

Vzal som si fľašu so sebou do spálne a postavil som ju na nočný stolík vedľa mojej prázdnej postele. Namiesto toho, aby som sa chľastom ukľudnil, bol som nasratý. Znova som skontroloval mobil ,a ako keby som mohol čakať, že mi zavolá. Potiahol som šuplík, aby som vybral nabíjačku a zbadal som papieriky rozhádzané po šuplíku. Trvalo len sekundu, pokým som si uvedomil, na čo sa pozerám.

Serena našla sobášny list, ktorý som roztrhal. Roztrhol som papier kvôli nabíjačke a objavil som moje identifikačné známky. Z nejakého dôvodu si dala prácu s tým, aby opatrne stočila retiazku.

Priadla ako mačka, klamala o tom, ako sa do mňa zamilovala pretože nechcela, aby som šiel zobrať kondóm a zistil, že bola na malom záťahu. Zistila, že som klamár, pretože som mal idiotský zvyk brať pliešky kamkoľvek som šiel, ako nejaký druh talizmanu.

Vytočil som jej číslo. Známe zvonenie sa ozvalo v dome. Nasledoval som ho a našiel som jej telefón na stole. Zámerne ho tu nechala.

Potreboval som sa vyspať. Pôjdem loviť korisť zajtra. Vyzliekol som sa ľahol som si. Moje ruky až boleli, ako som sa chcel natiahnuť za ňou, privinúť si ju bližšie a cítiť jej mäkké krivky pritlačené oproti mne. Ako som sa dostal až sem? Potrebovať ju vedľa seba? Spomenul som si na prvú noc, keď sa pokúšala zastaviť slzy rýchlym žmurkaním a jej dlhé riasy ma šteklili na koži. Bola definitívne oteckovým milovaným maznáčikom. Určite by nevyjadrila rovnaké city voči mne, keby ma nechcela oklamať dnes v noci. Kriste, už som žiarlil na jej city voči svojmu otcovi. 

Sadol som si a v tme som tápal po svojom telefóne na stolíku. Otvoril som aplikáciu so sledovaním GPS. Objavila sa miestna mapa. GPS zariadenie bolo len kúsok od domu a bolo isté, že ona tam nie je. Srdce mi bilo v hrudi. To decko bolo vynaliezavejšie ako som si myslel. Vyhodila tú skurvenú vec z auta.

Obvolal som zopár ľudí, ktorí mi dlhovali láskavosť a zorganizoval som mužov v blízkosti jej priateľov, aby sa mi ozvali. Využil som nejaké vládne zdroje, aby mi dali vedieť, ak použije svoj bankový účet a použil som aj všetky svoje vlastné zdroje, aby mohli vypátrať moju manželku.

Prešiel som si rukou cez vlasy. Manželku? Neopomeňme fakt, že je lákavé zmeniť to, čo som si povedal. Že nebolo v mojom živote miesto pre skutočné manželstvo a keby aj bolo, určite by som si nevybral túto nádhernú kôpku problémov.