Oblivion3 - 24. kapitola

Překlad: Noemi

Čas sa zrýchlil a zrazu sme si uvedomili, že sa musíme vybrať do Mount Weather. Kat strávila predpoludnie s matkou a ja som si vyhradil jej popoludnie. Dal som jej prívesok, ktorý som vyrobil s opálom a rovno som jej ho zavesil na krk. Chcela, aby som ho nosil ja, ale nepovolil som.

Potom sme sa len povaľovali vedľa seba a ani jeden z nás nespal.  Bolo to úplne iné ako predošlá noc...alebo nasledujúce ráno, ale vtedy som nebol schopný o tom rozmýšľať.

Kat bola zatiaľ doma a o chvíľu odíde v spoločnosti Ash a Dee, lebo sa musíme ponáhľať.

„Tentoraz zostane na prázdnom pozemku Andrew spolu s Ash a Dee“ – vysvetľoval Matthew. „Ale keďže aj on niekedy trénoval s ónyxom, ak by sa situácia tak vyvinula, môže prísť aj on za nami...“

Ak by sa situácia zle vyvinula. Preto som s nimi chcel prehodiť pár slov, skôr ako sa do toho pustíme.

„Chcel by som, aby ste mi všetci niečo sľúbili“ – pozrel som do očí Matthewa a potom Dawsona.

Matthew si povzdychol a oprel sa o auto.

    „Prečo mám taký pocit, že sa mi nebude páčiť , čo nám povieš?“

„Lebo tak to je.“ – prekrížil som si ruky na hrudi.  „Ak by sa veci zvrhli dnes večer, nech sa stane čokoľvek, chcem, aby ste mi sľúbili, že odtiaľ dostanete Kat.“

Matthewovo obočie vyskočilo do výšky.

„Daemon...“

„Viem, že ty sa budeš zaoberať s Bethany“ – otočil som sa k Dawsonovi – „To je samozrejmé. Ale prosím ťa, úpenlivo vás prosím, postarajte sa o Kat a nie o mňa.“

Môj brat sa dlhú chvíľu pozeral na mňa a potom prikývol.

„Chápem ťa.“

Vedel som, že áno, lebo aj on cítil podobne.

Matthew ticho hrešil, potom uhol pohľadom smerom k stromom.

„Ja s tým nie som v pohode.“

„Matt...“

„Nech to dokončím!“ -  blysol na mňa kryštálovo jasným pohľadom.

„Nepáči sa mi myšlienka, tá možnosť, že by som sa mal rozhodovať medzi tebou a Katy. Nechcem ani len pomyslieť na to, žeby k tomu došlo.“

„Ani ja.“ – ubezpečil som ho.  „Ani ja si nemyslím, že sa to stane, ale ak sa veci rozbehnú smerom do pekla chcem, aby ste ju odtiaľ dostali. Na ničom inom nezáleží. Chcem vedieť, že na ňu všetci dávame pozor. Aj ona je schopná sa o seba postarať, ale predsa...“

„Chceš, aby sme ju ochránili“ – Dawsonova ruka dopadla na moje plece – „Chápeme to.“ – pozrel na Matthewa  - „Ochránime ju.“

Matthew si  položil ruky v bok, ale po chvíli váhania, pritakal. S uľahčením som si povzdychol.

„Ďakujem!“

Matthew sklonil hlavu.

„Prosím ťa, neďakuj.“

„V skutočnosti to ani nebude potrebné“ -  uisťoval ma Dawson a prešiel mi prstami po chrbte.

Aj ja som v to dúfal.  So zovretým srdcom som sa otočil k vedande. Kat práve vyšla von. Mala na sebe čierne legíny a k tomu sa hodiacu košeľu. Usmiala sa, keď ma uvidela a sivé oči jej zažiarili.

Do pekla, veľmi som v to dúfal.

                                                     ***

Niekoľko minút pred stanoveným časom sme sa dostali ku farme na konci tmavej prístupovej cesty. Ako predtým aj teraz sme prišli dvoma autami a keď sme vystúpili, na Blakeov mobil došla Luckova správa.

A pustili sme sa do toho.

Znovu sme vybehli hore na kopec k bráne. Tentoraz som zlikvidoval ja strážcu. S napätím som zastal pred bránou a vyťukal som prvý kód. IKARUS. Žaden problém. Prebehli sme cez trávnik rovno k bráne tri.

Tu bola prvá ťažká skúška. Kat sa cez ňu dostane, lebo má opál – aspoň sme si to mysleli – ale čo my ostatní? Nič nezaručovalo, že trénovanie vedie k úspechu. Trénovať s ónyxov, aby sme sa dokázali dostať cez prah, to bola len teória, ktorú držala pokope len lepiaca páska a duch svätý.

Mrkol som na Kat. Prívesok mala pod košelou, na tele.

Môj brat vyťukal slovo LABYRINT.

Dvere sa švihom odtiahli na bok. Ako prvý som prekročil prah. Počul som tichý syčavý zvuk a aj som ho pocítil – ale miesto toho, aby ma zdolal, bolo to také, ako príliš blízko stáť vedľa otvoreného ohňa. Dával som jednu nohu pred druhú a konečne som bol tam v oranžovej chodbe. Obzrel som sa cez plece a usmieval som sa.

Matthew nahlas vydýchol. Vyšlo to.

Nasledoval ma s Kat a Dawson s Blakeom nakoniec. Kat sa postavila tesne ku mne, keď sa Blake, ktorý tu už bol, postavil na čelo našej skupiny. Previedol nás po chodbe, ktorú osvetlovali len zhruba po dvadsiatich krokoch malé nástenné lampy. Celý čas som sledoval len to, kde sú núdzové východy, ktoré spomínal, a ktoré by nás dokázali v podstate zošrotovať.

„Ónyx“ – šepol Blake keď uvidel, že Kat sleduje strop. „Celé to tu pokrýva ónyx.“

Ježiši, aké milé konštatovanie.

Chodba sa na konci rozvetvila a tu boli aj výťahové šachty. Matthew opatrne vykukol za roh.

„Čistý vzduch.“ – vyhlásil.

Mlčky sme nastúpili do kabíny. Pozrel som na Dawsona mal na tvári výraz nekompromisného odhodlania. Kat sa dívala na strop a vtedy som si všimol, že je tiež plný ónyxu.

Natiahol som sa a stisol jej ruku. Cítil som, ako jej búši srdce.  Pozrela na mňa, ja som na ňu mrkol a ona potriasla hlavou. Už sme boli skoro tam.

Výťah sa jemne zastavil a otvorili sa dvere. Dostali sme sa do bielej čakárne. Všetko bolo celkom biele, steny, strop, podlaha.

„Pekné ozdobné zafarbenie.“ – poznamenal Matthew.

Uškrnul som sa, ale dobrá nálada ma rýchlo prešla, keď sa Dawson postavil pred posledné dvere.

„Opatrne Dawson, urobíme to pomaly!“

Prikývol.

„Tu som ešte nikdy nebol. Blake?“

Blake sa postavil k nemu.

„Nová chodba, širšia a kratšia s dverami po pravej strane. Sú to vlastne cely s televíziou a kúpeľňou. Zhruba asi dvadsať. Neviem, či tu držia v zajatí aj iných.“

„Iných?“

Kat pozrela ostro na mňa.

„Nemôžeme ich tu len tak nechať.“

Skôr ako by som niečo mohol odpovedať, prerušil ma Blake.

„Nemáme čas, Katy. Ak ich vyslobodíme príliš veľa, spomalí nás to a nevieme ani to, v akom sú stave.“

„Ale...“

„Tentoraz musím súhlasiť s Blakeom“ Vydržal som jej šokovaný pohľad a nenávidel som sa. „Nemôžeme, kote. Teraz nie!“

Kat stisla pery a vedel som, že sa jej to nepáči, ale skutočne sme nemali čas a ani sme nepočítali s viacerými, než s vyslobodením Bethany a Chrisa.

Blake vyťukal posledné slovo DAEDALUS.

V tichu sme počuli uvoľnenie zámkov a nad dverami sa objavilo zelene svetlo. Postavil som sa pred Kat, keď Blake pootvoril trochu dvere. Matthew, ako som ho prosil sa postavil za ňu.

„Čistý vzduch“ – oznámil Blake s úľavou.

Keď sme prekročili prah, pocítili sme, že aj tieto dvere chráni ónyxový štít. Takže cestou späť musíme ostatných dostať cez dva štíty. Nebude to ľahké.

Chodba bola taká istá ako hore, len biela, širšia a kratšia.

Zvládli sme to. Sme tu!

„Tretia cela je jej.“ – ozval sa Blake a už aj utekal po chodbe k posledným dverám. Ja som sledoval Dawsona, s Kat za pätami som pristúpil k nemu, keď sa načiahol za kľučkou potiahnutou ónyxom.  Prebleskol mu cez tvár moment bolesti, ale potom sa otvorili dvere a Dawson...Dawson sa začal chvieť.

„Beth?“ – povedal a zlyhal mu hlas.

Vtedy som uvidel chudé dievča, sedela na úzkej posteli a bola presne taká ako som si ju pamätal. Bledá škriatkovská tvárička, hnedé vlasy do chvosta. V očiach jej zažiarilo poznanie, potom jej oči vyhľadali Dawsona a ja by som najradšej vykríkol od úľavy.

Dawson sa tackajúc pohol k nej, zovreté ruky v päsť roztiahol a stále opakoval jej meno. Beth sa postavila, prezrela si nás a keď uvidela Dawsona... „Dawson? Toto teraz...nerozumiem.“

Naraz sa pohli, utekali k sebe a tuho sa objali.  Dawson zodvihol Beth a ukryl si tvár do jej krku a pobozkal ju. Vtedy som sa otočill nabok, aby som im dal aspoň ilúziu súkromia. V skutočnosti sme si to nemohli dovoliť, ale vidieť Dawsona konečne šťastného, objímajúceho svoju lásku bolo pre mňa, ako úder päsťou do žalúdka.

Milovali sa a ja som bol jeden obrovský debil, že som ich od prvej chvíle nepodporoval.

Ale v tomto momente sme museli odtiaľ zmiznúť.

„Dawson.“ – ozval som sa ticho.

Dawson sa odtiahol od Beth, ktorá ho schmatla za rameno. V tom momente ako sa jej uvoľnili ústa, vysypala na nás kopu otázok.

„Čo tu robíte? Ako ste sa dostali dnu? Vedia o vás?“

Dawsonov úsmev bol od ucha k uchu.

„Pozdejšie!“ – povedal.  „Musíme prejsť cez dve dvere a bude to bolieť...“

„Ónyxový štít, ja viem“ – povedala Beth.

No do riti!

Bastard mal pravdu. Keď už o ňom...Otočil som sa do chodby. Objavil sa Blake v náručí s ochabnutým telom tmavovlasého Luxena.

„Je v poriadku?“ - Blake prikývol, ale bol bledý a napätý.

„Nespoznal ma. Musel som ho umlčať.“

Kat rýchlo uhla pohľadom. Vedel som, že napriek všetkým sračkám, čo jej urobil, ho poľutovala. Do riti, kto by ho neľutoval.

„Nemôžeš...“ – otočila sa k nemu Beth.

„Musíme ísť“ – prerušil ju Blake a ponáhľal sa von popri nás. „Už nám neostáva veľa času.“

Beth divo triasla hlavou.

„Ale...“

„Vieme Beth, ale musíme ísť.“ Dawson ju rýchlo pobozkal a Beth konečne prikývla,  ale bolo ťažké nevšimnúť si paniku, ktorá sa šírila chodbou. Prešla mnou nová vlna adrenalínu. Všetci sme rýchlo prešli chodbou. Naťukal som kód a dvere sa otvorili a...

Strhol som sa.

V čakárni stál Simon Cutters a jednoznačne nebol mŕtvy. Všetci za mnou zmeraveli.

„Do riti!“  - zastonal som.

„Chýbal som vám?“ usmieval sa Simon. „Mne ste vy chýbali.“

A zodvihol ruku. Na jeho kovovom náramku sa blyslo svetlo. Bol v ňom opál – samozrejme. Roztiahol prsty a vyzeralo to, akoby všetko zasiahol víchor. Všetci sme popadali. Kat padla na najbližšie dvere. Dawson sa pootočil , aby chránil svojim telom Beth proti víchru. Matthew padol na stenu a spodo mňa sa vyšmykli nohy a letel som niekoľko metrov po kameni.

Kurva!

Z niekoho urobili nabudeného hybrida a nemal som ani poňatia ako sa to stalo, ale nemali sme čas na hru na otázky. Vyskočil som a pozrel sa na Kat. Stála pri Blakeovi a odľahčovala si jednu nohu.To som nevidel, čo robil Blake so zamdletým Chrisom.

Od hnevu mi zovrela krv.

„Si mŕtvy!“

„Oh, myslím, že to bude moje posledné slovo.“ – povedal Simon a poslal na nás nový výbuch energie.

„Daemon!“ – vykríkla Kat. Zvrtnúc sa nabok som sa vyhol pred smršťou a povolal som energiu Zdroja, aby som odpovedal červenobielym bleskom.

„Unavíš sa , Luxen.“ – vysmieval sa mi Simon, vyhnúc sa mu.

„Vtedy aj ty.“

Simon mrkol a otočil sa smerom ku Kat a znovu natiahol ruku. Kat a Blake sa znovu šmýkali dozadu, Blake jednou rukou zachytil Kat a ja som sa vyhnúc Simonovi postavil pred nich, aby som stiahol Kat za seba a zaštítil ju.

„Toto je veľmi zlé.“ – povedal Blake približujúc sa k Simonovi.  „Nestihneme to.“

„No nepovedz!“

Aj Dawson sa pohol k Simonovi, ale on ho ľahko odhodil.  Ďalší výboj energie dostal Blake, potom Matthew. Obaja sa hodili na zem, aby sa vyhli bezprostrednému náporu smršte. Simon sa stále len približoval s psychotickým úškrnom na tvári.

Náhle ukročil na stranu, aby sa pozrel na Kat.

„Chceš sa hrať, mačiatko Kat?“

No a teraz som toho už mal naozaj dosť.

„Kurva!“ – zavrčal som.

Ako nejaká kobra som preletel vedľa Blakea a Matthewa, rovno pred Simona. Hybrid zodvihol ruku. Cítim som silu Zdroja, keď som mu stisol hlavu z obidvoch strán a otočil som ňou.

Bolo počuť chrupnutie a Simon sa poskladal. Cúvol som, zhĺboka som vydýchol a zovrel som ruky v päsť.

„Stále som neznášal, toho blbca.“

Kat sa potkla, keď som sa otočil a pozrel na ňu.

„On...on teraz...“

„Nemáme čas!“ Dawson ťahal Beth smerom k výťahu. „Vedia že sme tu!“

Blake zodvihol Chrisa, hodil pohľad na Simona a prešiel okolo nevládneho tela. Nepovedal nič.

Preplietol som si prsty s Katinými.

„Si v poriadku? Škaredo si spadla.“

„Je to dobré, ty?“

Prikývol som, nepustil som si do vedomia ten fakt, že  som práve Simonovi vykrútil krk. Je pravda, že sa pokúsil ma zabiť, a nedal si povedať, ale aj tak ma na duši tlačila váha ďalšieho života.

„Poďme!“ – vstúpil bledý Matthew do výťahu. „Až sa tieto dvere otvoria, môže nás čakať čokoľvek.“

Pritakal som.

„Ako ste na tom?“

„Nie je to najlepšie.“ – povedal Dawson a rytmicky otváral a zatváral voľnú ruku. „Ten prekliaty ónyx. Neviem dokedy to ešte vydržím.“
„Čo to, do pekla, bolo so Simonom?“ – otočil som sa ku Blakeovi, keď sa pohol výťah. „Naňho ónyx ledva pôsobil.“

„Ja neviem, človeče.“ – kýval hlavou Blake. „Neviem.“

Čo, doparoma, to mohlo spôsobiť? Opál? Len ten to mohol byť – ale nebol čas nad tým rozmýšľať. Cítil som chvenie, ktoré sa šírilo z Kat a hlavne to ma zaujímalo. Musel som sa postarať o to, aby sa nezosypala.

„Všetko dobre dopadne. Už sme skoro vonku. Dokážeme to“ – usmieval som sa na ňu. Jej krásne pery sa roztiahli do úsmevu a mne sa ešte aj tu zovrelo srdce. „Sľubujem, kote.“ A tento sľub som chcel v každom prípade dodržať.

„Koľko máme času?“ – pýtal sa Blake.

Matthew pozrel na hodinky.

„Dve minúty.“

Do riti, začal som byť nervózny aj ja. Dve minúty?

Dvere sa so škrípotom otvorili. Pred nami sa ukázala dlhá úzka chodba, chvalabohu prázdna.

Blake utekal dopredu so svojim nákladom.  Za ním utekal Matthew, za ním Dawson s Beth a nakoniec my dvaja s Kat, ako som to naplánoval.

„Zostaň za mnou!“ – prikázal som jej a pevne som ju držal za ruku.

Kat prikývla.  A utekali sme, len vtedy sme spomalili, keď si Blake hodil na plece  Chrisa v bezvedomí a naťukal kód. Dvere sa otvorili a privítala nás temnota noci.

Blake vyšiel a ustrnul. Obzrel sa ponad plece. Nie na mňa. Na Kat.  Ruka sa mi zovrela do päste, keď som uvidel, že Kat si siahla na krk. V tom momente mi zamravenčila pokožka, akoby po mne behalo tisíce pálivých mravcov.

A Blake sa usmieval.

Kurva!

Zodvihol ruku a medzi prstami sa mu kýval biely motúz s opálom, ktorý som dal Kat.

„Ľutujem, ale tak to malo byť.“

Môj hnev vybuchol.

„Ty bastard!“ – zvrieskol som a vytrhol som si ruku z Katinej.  A hodil som sa dopredu. Stačilo, koniec, zabijem ho!

Dostal som sa len do polovice, keď ma zastavila hrozná zima a zreval som od hnevu.

Arumovia.

Okolo bastarda sa zhmotnili tiene, natiahli sa, vykĺzli z dverí a rozprestreli sa po stenách a na strope ako nejaká pekelná pleseň. Svetlá iskriac zhasli. Všetko zastrela tma.

Šesť postáv sa zhmotnilo, odstúpili od Blakea, ktorý držal na rukách Chrisa – a Blake zmizol.

Vo mne vypela zlosť ako láva, ktorá  chce vybuchnúť.

Toto sa nemôže diať! Do skurvenej matere, toto sa práve teraz nedeje!

Odrazil som prvého útočiaceho Aruma. Päsťou som ho udrel do hrude, hodil som ho o stenu práve vtedy, keď Dawson odsotil Beth, aby mohol udrieť ďalšieho.

Chodba sa okamžite zmenila na bojisko.

Matthew skolil obsidiánovým úlomkom ďalšieho Aruma, ktorý  vybuchol pod stropom. Kat skolila ďalšieho silou energie Zdroja ale ten nezostal ležať dosť dlho a Kat nevládala zostať dlhšie napojená na Zdroj. Sústredil som sa na útočiaceho Aruma a jednoducho som ho surovo zlikvidoval.  Keď som sa zvrtol, zbadal som, že ďalší sa práve dotkol Kat.

Ak som si myslel doteraz, že som nasratý, tak som sa mýlil, lebo teraz som cítil ešte aj chuť hnevu.

„Daemon!“ – kričala Kat.  Zvrtol som sa späť a práve som sa dokázal vyhnúť Arumovi, ktorý sa mi zakrádal za chrbát. Nemal som čas na tieto sračky.  Počul som výkrik nepriateľa, ktorý zaútočil na Kat, v nasledujúcej chvíli aj ten narazil do stropa a rozplynul sa. Schytil som Aruma pred sebou a hodil som ho nabok.

„Musíme sa odtiaľ dostať von“ – zachytil som Dawsonovu myšlienku.

„No nepovedz“ -  pozrel som naňho a otočil som sa smerom k Matthewovi, ktorý práve vstával. Pohľady sa nám stretli a vycítil som z jeho tváre napätie.  Tá pachuť, ktorú som mal v ústach sa ešte viac zhorkla.

Nezabudni na plán. Dostaň odtiaľ Kat von.  Odkaz som poslal priamo jemu. Matthew stisol pery a potom prikývol.

„Von! Musíme ísť!“ – kričal Dawson, chytil Beth a hodil sa k dverám a dievča za sebou skoro vliekol.

Zvrtol som sa, aby som chytil Kat. Vtedy som zistil, akú chybu som urobil.  Povedal som jej, aby zostala za mnou, akoby som bol nejaký mimozemský Herkules. Počúvla ma a teraz nás delila príliš veľká vzdialenosť. Krívajúc urobila krok ku mne, dívala sa mi stále do očí  - potom sa zosypala dlaňami plesla do podlahy. Dostal som triašku, keď padla nabok. Letel som k nej.  Už nás delili len tri kroky, keď som počul – všetky vlasy na hlave sa mi postavili a ovládla ma panika ako nejaký vírus.

Chodbu zalialo svetlo. Cvakali zámky ako výstrely zo samopalu. Skončili sme.

„Nie!“ – kričal Matthew obrátiac sa tam, odkiaľ sme prišli. Nie!

    Slová sa mi donekonečna opakovali v hlave, lebo som videl, čo sa deje za Kat. Zo stropu po podlahu spadla dole modrá svetelná stena a v rozpätí desiatich krokov ďalšia a ďalšia.  Jeden zo štítov zasiahol Aruma, prerazil ho napoly a tieňová postava zmizla ako hrsť špinavého prachu.

Sväté hovno!

Srdce mi skočilo do hrdla. Kat sa pokúsila liezť dopredu. Ja som sa po nej načiahol  - prsty nám od seba delili centimetre, skurvené centimetre, keď ďalšia modrá stena sa spustila tesne pred mojim nosom.

Rovno pred Kat.

Ježiši!  Zalapal som po vzduchu. Kat sebou trhla dozadu. Horúci vzduch jej odvial vlasy z tváre.

Nie. Nie. Nie.

Triasol som hlavou a tak som sa na ňu díval cez to modré svetlo. 

NIE! Do pekla, nie! Toto nie!

Dívali sme sa na seba a ja som sa ešte viac vydesil, každou bunkou svojho tela. Tackal som sa na bok a hľadal som nejakú medzeru, ale nebola žiadna. Kat zostala na druhej strane a nebola sama.  Okrem Arumov sa objavili na chodbe aj vojaci. Padla do pasce.

Do pasce s nimi.

Nemal som dostatok vzduchu.

„Kat...“

Zajačali sirény.

Nie!

Hodil som sa dopredu, ale nebol som dosť rýchly. Dvere, ktoré sa v prípade poplachu zatvárali sa pohli od stropu po podlahu. Mozog sa mi zastavil, lebo už som sotva Kat videl za tými dverami. Poháňala ma len panika. Natiahol som k nej ruku, presvedčený, že sa k nej musím dostať samotnou silou vôle cez ten laserový záves.

Kat udrela smerom ku mne a energia Zdroja prerazila svetelný štít, zasiahol ma a odsotil.  Dovtedy som sa snažil proti nemu bojovať, kým ma niekto zozadu chytil za pás a odtiahol ma.

Úplne som prišiel o rozum. Zvrtol som sa, z celej sily som udrel do brady Matthewa, ale on ma nepustil a po druhom údere som to vzdal.  Radšej som sa pokúsil aj jeho stiahnuť so sebou. Tak či tak som musel dosiahnúť Kat. Musel som.

Kat padla na kolená. O sekundu pozdejšie mi moje podrazil aj Matthew. Kat sa triasli pery a ťažko sa nadychovala.  Niečo vo mne prasklo, niekde úplne hlboko vo vnútri.

„Nie! Prosím ťa, nie!“ – kričal som, no hlas sa mi zlomil – „Kat!“

Vojaci sa blížili stále víac k nej ale ona zo mňa nespustila oči.  Celý čas sa na mňa dívala, kým ja som zápasil s Matthewom.

Potom sa slabo usmiala a mne sa práve zlomilo srdce. Bol to slabý, trasľavý a krehký úsmev, ale úplne ma zničil tam na podlahe.

„Všetko bude dobre“ -  šepkala mi so slzami v očiach. „Bude to v poriadku.“

Dvere sa skoro úplne zatvorili. S roztvorenými prstami som sa natiahol po nich, ale Matthew mnou trhol späť. Podoprel som sa druhou rukou. Srdce mi divo bilo.  Kat už bola na sekundu od toho, aby zmizla za dverami a odtrhla sa odo mňa.

Vtedy zo mňa vyletelo niečo, čo som jej mal povedať už pred mnohými dňami, týždňami a mesiacmi.

„Ľúbim ťa Kat! Vždy som ťa ľúbil. Vždy ťa budem ľúbiť. Vrátim sa po teba!  Vrá...“

Dvere sa zatvorili.

Kat zmizla.

Len som triasol hlavou a zízal som na tie dvere.

„Kat? Kat!“

„Poď!“ – Matthew ma zodvihol na nohy. „Daemon, musíme ísť.“

Nehýbal som sa. Cítil som sa ako mrtvé závažie.

„Kat!“ – vrieskal som na dvere, ale sirény prehlušili môj hlas.

Vtedy tam bol už aj Dawson, chytil ma za druhé rameno, ale vytrhol som sa a snažil som sa udrieť.

Matthew  ma zozadu chytil, objal ma a pritlačil mi ruky k telu.

V Dawsonových očiach som videl pološialený výraz.

„Ľutujem, ale musíme...“

„Toto nebol plán!“ – kričal som mu do tváre.  „Mali sme sa postarať, aby sa dostala von!“ Zvýjal som sa v Matthewovom zovretí. „Pusť ma, do pekla! Musím tam ísť po ňu!“

„Nemôžeš“ – povedal „Teraz nemôžeš. Daemon, musíme zmiznúť.“

A vtedy mi zasiahla vedomie tá hrozná realita.

„Ona je preč.“ – šepol som dívajúc sa na môjho brata.

Znovu ma pochytila zúrivosť. Vytrhol som sa z Matthewovho zovretia a otočil som sa k dverám.

Vyzval som energiu Zdroja rozhodnutý, že pokiaľ budem musieť, vypálim dieru do dverí, ale tak alebo tak vyslobodím odtiaľ Kat.

Matthew nadával.

Zrazu mi preťala záhlavie bolesť. Urobil som ešte jeden krok, potom ma prestali počúvať nohy a zosypal som sa akoby som bol z papiera. Nevidel som ani hviezdy, obostrela ma úplná tma. Na chvíľu sa predo mnou ešte objavila Dawsonova tvár.

„Ona je preč“ – zopakoval som, keď ma zovrela tma. „Kat tam zostala.“

A potom ma objala ničota.