Unlovable - EPILOG

Překlad: Noemi

O mesiac

„Prosím, prosím, nerob mi to! Nezažila som už aj tak dosť hrozných vecí? Myslela som, že ma ľúbiš!“

„Mags, preháňaš“ – povedal Seth a vyniesol zbytok mojich vecí z auta a zložil ich pred Bookerov dom.

„Preháňam? Dobre, v poriadku. Nasťahuj sa ty k Bookerovi! A ja zostanem v tvojom dome.“  Urazene som sa posadila na kapotu auta.

„Mags, ty vieš, prečo to musí takto byť.“ Zovrel ma do náručia. „Si príliš žiadúca“ – hravo mi začal okusovať krk. „Je pre mňa už aj tak hrozne ťažké zdržiavať sa, ale ak si so mnou sama noc čo noc, zbláznim sa z toho.“

„Aj pre mňa to je ťažké, ale nasťahovať ma k Bookerovi,  to je naozaj drastické riešenie. Nemohla by som spávať v garáži?“

Dvihol pohľad k nebu.

„Dobre. A čo povieš na Coleho? Má veľký dom. Stavím sa, že by mu nevadilo, ak by som sa tam nasťahovala.“

„Cole nikdy nie je doma a väčšinu nocí spí v nemocnici v lekárskej izbe, takže by si bola sama. Takto to musí, kým nenájdeme Harryho Dresera.“

Takže hoci aj naveky.

Každá stopa a 90% obchodu s heroinom skonalo spolu s Alanom. Operácia MET skupiny na strednej škole sa koncom mesiaca končí a budú mať čas na uhladenie niektorých už nepotrebných vlákien.

Rozhodla som sa pre niekoľko hodín práce v Sethovej dobrovoľníckej organizácii. Potrebovala som prácu. Cítila som sa tak omnoho silnejšia.

Aj Seth s tým bez problému súhlasil, možno preto, lebo tak ma mal ľahšie na očiach. Netešila ho myšlienka, že Harry Dreser je ešte stále na slobode ktovie kde, a možno plánuje pomstu.

Pritisla som si tvár k jeho hrudi.

„Zbláznim sa, ak tu budem bývať.“ Keď sa rozosmial, hlava mi poskakovala na jeho hrudi. „Snáď by som sa mohla vrátiť späť do prívesu. Už som dokázala, že sa viem o seba postarať. Booker by tam mohol namontovať takú tú šokovaciu elektronickú vec“. Vedela som, že spomenutím prívesu som prehrala tento spor, ale musela som to skúsiť. Už sme si tým viackrát prešli, ale teraz som bola zúfalá.

Niežeby som nemala rada Bookera, lebo som ho mala až veľmi rada, ale jeho neustále provokovokácie mi išli na nervy. Seth ma ukľudňoval, že to nebude také zlé a sľúbil mi, že to o pár dní Bookera prestane baviť.

„Maggie“ – povedal mi vážne. „Ak by sa tebe niečo stalo, to ja by som sa z toho zbláznil.“

No dobre, znovu som sa zamilovala do tohto úžasného chlapíka. Ako sa s ním môžem po tomto dohadovať? Zmierila som sa so svojim osudom. 

„Tak dobre, zostávam.“

„Už si sa ho spýtala ako dostal meno Booker?“ – opýtal sa s diabolským úškrnom.

„Nie, zabudla som.“

„Ahoj Magpie, alebo ťa mám volať spolubývajúca? Už som ti zariadil izbu.  Však je ružová tvoja obľúbená farba?“  Booker veľmi dobre vedel že nie je, už sme o tom hovorili.

„Kúpil som ti ružovú čipkovanú prikrývku na posteľ a žakárové záclony“ Pochybovala som o tom, že Booker má poňatia čo znamená žakárové, preto som sa rozhodla hrať s ním túto hru.

„Óh, super! Pozdejšie si  môžeme urobiť aj pukance a nalakujeme si navzájom aj nechty na nohách?“

„Jasne, ale mám už len čierny lak“ – upozornil ma a pozbieral  mi aj zbytok vecí z trávnika. Pískajúc sa vrátil do domu.

Cez trávnik sa ku nám hnal nejaký čierny chlpatý tvor.

Potkol sa a prevrátil sa, potom sa opäť postavil na všetky štyri nevšímajúc si, svoj pád.

„To je tvoj psík?“ – kľakla som k malému čiernemu labradorovi. Psík mi skočil do náruče a posial  moju tvár psími pusami.

„Môj? Kdeže, ja neznášam psov“ – povedal odsudzjúco Booker. „Ona je tvoja. Daisy May zoznám sa  so svojou paničkou, Magpie. Magpie, to je Daisy May.“

„Booker...“

„Nie je to Fluffy, ale je dosť milá, napriek tomu, že je to pes“ – povedal mi ľahostajne. „A ty budeš po nej upratovať mláčky“ – doložil.

„Ďakujem, Booker“  Privinula som si psíka.

„Odvolávam všetko, čo som kedy proti tebe povedala.

„No jasne, do zajtra“ – zasmial sa. „Odnesiem ti veci do domu, kým sa zotmie. Poď ty kopa bĺch, nechajme samé tie dve hrkútajúce hrdličky!“ Booker sa otočil a stúpil do čerstvého psieho hovna.

„A práve pre toto mám radšej mačky“  Utieral si topánku do trávy a ako odchádzal hundral niečo o zablšených bastardoch.

„Super, teraz mám výčitky svedomia“ – skryla som sa do Sethovho náručia.

„Je to správny chlapík. Radšej pôjdem. Zajtra máme záverečnú písomku z matiky a potrebujem sa ešte učiť“ – uťahoval si zo mňa.

Zasmiala som sa a pobozkala som ho. 

„Si si istý, že nechceš ísť dnu a pozrieť si jeden zo svojich stupidných starých filmov?“

„Moje filmy nie sú stupidné“ – povedal.

„Dosť rečí! To preberieme pozdejšie. Pritiahla som si ho k ústam a objala som ho. Žiaľ príliš rýchlo sa vyslobodil.

„Zúfalo potrebujem nejaké hobby.“

Chytil mi tvár do dlaní a znovu si ma pritiahol k perám. Skoro som cítila ako mi krv prúdi v žilách. Behom chvíle sa odtiahol.

„ Na veľmi veľké sústredenie si vyžadujúce, časovo a fyzicky obzvlášť náročné hobby.“

Dívajúc sa do Sethových zelených očí prvýkrát v mojom živote bolo moje srdce naplnené  pocitom skutočného  šťastia. Už som sa pomaly vyrovnávala so svojou matkou a svojou citovou závislosťou vďaka intenzívnym rozhovorom s pani Gianchi.

Niektoré dni boli lepšie, iné menej, ale už som sa uzdravovala. Cítila som sa silnejšia, plná života a bola som pánom svojho života, prvýkrát v živote.

Rozhodla som sa odložiť na rok vysokoškolské štúdium a sústrediť sa  na to, aby som sa dala dokopy.

Svoj život som teraz zdieľala s takými ľuďmi, ktorí ma skutočne mali radi a podporovali ma.

Moja budúcnosť sa jasne utvárala a v náručí ma držal ten najúžasnejší muž na svete.

Život ani nemôže byť lepší.