Unlovable - 30. kapitola

Překlad: Noemi

Maggie

„Čo myslíš, ako sa ti podaril test?“ – opýtal sa ma Seth a vybral mi knihy z rúk, ked sme išli na hodinu biológie.

„Neviem. Škoda že som to lepšie nepochopila. Mám dojem, že len napíšem čísla a vzorce bez toho, žeby som rozumela, prečo.“

„Neboj, onedlho sa ti ozve v hlave malý zvonec a uvidíš celý obraz.“

„To mi už istý čas sľubuješ. Keby to bola pravda, už by k tomu bolo došlo.  Mimochodom nikdy si mi ešte neukázal ako pôsobí intenzívna matika na môj každodenný život. Je absolútne neužitočná.“

„Ak chceš,  aj v tomto momente ju môžem využiť, aby som mohol vypočítať bozkávaniahodný sklon plochy tvojho krku.“

„Radšej pobozkaj môj bozkávaniahodný krk“

„Tak to je rande. Dnes po škole, ty, ja a tvoj bozkávaniahodný krk“ Dívala som sa za ním ako pomaly odchádza, zaznelo posledné zvonenie a mne bolo srdečne jedno, že zmeškám začiatok hodiny.

Ale bol to taký pekný pohľad.

Odnikiaľ zrazu moje ústa priklopila hrubá ruka a nečakane ma niekto odvliekol po chodbe. Chorobný smiech mi hneď objasnil, kto to bol.  Zack ma vsotil do plného kumbálu s čistiacimi prostriedkami a zamkol za nami dvere. Drobnú miestnosť zaplnila vôňa amoniaka a čistiacich chemikálií, od ktorých mi prišlo zle.

„Čo to stváraš, pusti ma!“ - zvolala som rozhodným hlasom napriek tomu, že som sa chcela ako osika.

„Nie si nejaká odvážna bez tvojho policajtíka, ktorý by ťa ochranil“

„O čom to hovoríš?“ – pokúsila som sa klamať, ale nešlo mi to.

„Nenamáhaj sa Maggot! Všetko o ňom viem. Odkedy ma vyhodili z družstva, našiel som si zopár nových kámošov.“

Z jeho hlasu sa šírila nenávisť a všetka bola zameraná na mňa. Len aby si vedela, ten chalan chce od teba len jednu vec a to nie je tá vec, ktorú som chcel od teba ja“ – povedal so širokým úsmevom.

„Snaží sa len o to, aby ho povýšili a likvidácia drogovej siete je len trofej, ktorú k tomu potrebuje. Využíva ťa Maggot. Navyše je to zbohatlík. Čo myslíš, kde by zohnal také drahé auto z policajného platu?“

„Ty...“

„Ale Alann a Bill majú so zaľúbencom svoje plány“ – svojim oslintaným palcom mi prešiel po tvári. Prudko som odvrátila hlavu. „Povedali mi, že pokial im pomôžem, môžem ťa mať“

„Kto je Alann a Bill?“ – opýtala som sa a prehltla som žlč tlačiacu sa mi do úst.

„Bratia Dreserovci, ty hlupaňa! Netvrd mi, že ti o nich Seth nepovedal. Bill povedal, že  tvoj drahý milenec oklamal ich brata, Jefferyho a potom ho strelil do chrbta. Ty si teda vieš vybrať.“- povedal schmatnúc môj kabát a trhol mnou k sebe. Chcel ma pobozkať. Urobila som presne to, čo by urobilo každé rozumné dievča, ak by sa ocitlo s bláznom zatvorené v kumbáli...z plného hrdla so zvrieskla. Dvere sa otvorili a p. Gianchi stála vo dverách.

„Môžem sa opýtať, čo sa to tu deje?“ pýtala sa a zúrivo sa dívala na Zacka.

„Len hádka medzi zaľúbencami, nič zvláštne. Chcem sa s ňou rozísť a ona zúri.“

„Ťažko je mi uveriť čo hovoríte, vzhľadom k nedávnemu nahláseniu pokusu o znásilnenie, pán Finkle“ Pozrela na mňa. „Hovorí pravdu?“

„Nie a spolu so svojimi kumpánmi chcú zabiť Setha Prescotta“

„Snáď nie, pán Finkle?“ povedala. Už aj choďte do kancelárie pani Volkel!“ Zack vyrazil z kumbálu a prebehol cez chodbu. Pani Gianchi vybrala svoj mobil.

„Seth máme tu problém“ – rýchlo mu povedala, kde sme a Seth sa o chvíľu objavil.

„Maggie“ – chytil ma za ruku. S vyvalenými očami som sa dívala na p.Gianchi.

„Ooodkiaľ ste vedeli...?“

„Pomáham MET v ich akcii na škole“- povedala. Padla mi sánka. „Nevadí, porozprávaj čo sa stalo so Zackom!“

Rýchlo som rozpovedala čo hovoril Zack, hoci istá časť mojho mozgu sa zaoberala otázkou, kto ešte na škole pracuje pre MET.

„Ak sa dal k dielerom, to nie je dobré.“ – šúchala si spánky p.Gianchi. Bude lepšie ak vezmeš Maggie so sebou. Zavolám Bookera a oboznámim ho s tým.“ Seth súhlasil.

„Dávaj pozor. Mám dojem, že Zack nešiel do kancelárie Emily Volkel. Skôr je vonku, sleduje nás a čaká.“

„Díky, Holly“

Akonáhle sme došli domov, Seth ma vmanévroval dnu a v momente zapol poplašné zariadenie. Zavesila som naše kabáty, kým on chodil v obývačke hore dole. Viackrát sa zastavil a pozrel na mňa.akoby mi chcel niečo povedať, potom si to rozmyslel a zase sa začal prechádzať.

Viem, čoho sa Seth obáva. Nielen Zackovho nového zistenia čo sa jeho inkognita týka. Posadila som ho na pohovku a stúlila som sa k nemu. Díval sa na mňa plný obáv, keď som sa natiahla k nemu, aby som ho pobozkala.  Cítila som ako z neho sála napätie keď ma objal. 

„Milujem ťa, a viem, že Zack o tebe klamal.“

Vzdychol si. „Ďakujem“

„Holly? Takže pani Gianchi pracuje pre vás? Takže tie prípady keď sme sa úplne náhodou dostali do páru na hodinách varenia neboli tak celkom náhodné?“

„O veľa láskavostí som musel požiadať, aby som si vydobil tvoje srdce. Nemohol som riskovať.“ – uškrnul sa. „Holly po večeroch poskytuje poradenstvo drogovo závislým a alkoholikom a dobrovoľne sa prihlásila, aby pomáhala v tejto akcii.  Jej manžel je penzionovaný agent MET.“

„Nečudo, že sme v januári vyhrali súťaž vo varení s Magginým bozkom. Bol to podfuk“

„Podfuk? Narážaš na to, že nie som majster kuchár?“ – začal ma štekliť a skončili sme na podlahe s hysterickym smiechom. Ozval sa zvonček pri vchode a skôr ako sme mohli zareagovať vpochodoval dnu Booker.

„Som naozaj rád, že vy dvaja znášate toto všetko tak dobre.“ – povedal so zachmúreným výrazom. „Chceli by ste, aby som odišiel?“

„Áno“ – povedali sme naraz, pričom ma Seth postavil na nohy.

„Neviem nájsť toho malého potkana“ Booker sa hodil do objemného zeleného kresla. „Všade som ho hľadal.“

„Jeho rodičia povedali, že nebude celý víkend v meste, lebo šiel na baseballový zápas. Tak sa zdá, že nevedia o tom, že ho vyrazili z družstva. Seth, ten chalan je hlupák, ak si myslí, že tí dealeri budú k nemu verní. Zabijú ho, hneď ako urobí to, čo od neho potrebujú.“ – na Bookerovej tvári sa objavil výraz pochybnosti.

„Aj ja mám zlé správy. Som predvolaný na zajtra, aby som svedčil vo veci Biden. Ráno o šiestej letím do Albany.“ Teraz som prvýkrát počula o jeho plánoch. Snáď si nemyslí, že odíde sám a mňa tu nechá?

„A nie, ty nejdeš so mnou. Toto je pre teba najbezpečnejšie miesto.“ Bol pripravený na moju reakciu.  Zamilovala som sa do veľmi múdreho chalana, lebo moja reakcia bola presne taká s akou počítal.

„Nezostanem tu sama, na to zabudni!“ Preložila som si ruky na prsiach. „A vôbec, kto je ten Biden“

„Prevádzkoval v okolí Albany sieť prostitúcie a drog. Ja som bol agentom, ktorý ho zatkol.“ Posadil sa ku mne.  „Maggi, toto je záležitosť MET. Nemôžeš ísť so mnou. Ľutujem. Vieš, že by som ťa vzal so sebou, ak by to bolo možné.“

„Sam by ťa rád opäť videl, Maggie. Radi ťa u nás privítame.“

„Díky Booker“ – povedala som bez nadšenia – „ale zostanem tu“

„Nepáči sa mi myšlienka, že by si tu mala zostať sama. Bol by som radšej, ak by si zostala u Bookerovcov.“

„Myslela som, že tvoj alarm je najlepší.“

„Je.“

„A netvrdil si, že sa sem nikto nedostane bez toho, aby sa tu neobjavilo celé MET?“

„Áno“.

„Zostanem!“ – trucovala som ďalej.

„Dobre“ súhlasil príliš ľahko.

„ A koľkých svojich kamošov sem pridelíš, aby sledovali dom? Je možné, že diferenciálne rovnice sú pre mňa nepochopiteľné, ale nie som blbá.“

Prudko vydýchol. „Jedného, možno dvoch“ – priznal.

„Možno Bookerov bezpečnostný systém nie je až taký bezpečný ako tvrdíte“ – poznamenala som.

Booker sa zasmial. „Myslím, že ťa dostala, Kid.

„S Maggie bude všetko v poriadku.“ – povedal, zase pohodovo, takže je jasné, že na mňa bude dávať pozor Booker.

Seth nereagoval ani na jedného z nás, a radšej zmenil tému. „Ak pekne poprosíme Bookera vezme nás zajtra na streľnicu a môžeš si pocvičiť streľbu.“

Stiahla som sa.

„Na kieho čerta by som chcela niečo také urobiť?“

„Je to lepšie ako sa dať zabiť“ – povedal Booker. Seth naňho škaredo pozrel.

„Žiadne zbrane!“ – vyhlásila som rozhodne.

„To je jedine kvôli sebaobrane. Čo ak sa z nejakého dôvodu stanem bezmocným a ty by si ma musela ochrániť?“

To bol úder pod pás. Urobila by som čokoľvek, aby som ho ochránila a on to veľmi dobre vie.

„Dobre, ale mizerne mierim.“

Na druhý deň ráno o ôsmej nás Booker vyzdvihol a odviezol nás na streľnicu. Seth ma naučil, ako funguje pistoľ. Už som aj zabudla aká je zbraň ťažká a keď som ju vzala do ruky, stiahla mi rameno dole.

„Počkaj, keď s ňou budeš strieľať“ – povedal – „dokáže celkom pekne kopnúť.“ Nech to už znamenalo čokoľvek, hanbila som sa priznať, že čo sa streľných zbraní týka, som analfabet. Takže som len prikývla.  Booker sa zasmial. Snaživec!

„Maggie najprv nejaké pravidlá. Nikdy nemier pistoľou na nikoho!“ – poučoval ma Seth.

„To protirečí celej koncepcii“ – znovu sa zasmial Booker. Začínal mi ísť poriadne na nervy.  Vyplazila som naňho jazyk, ale on sa len viac rozosmial.

Seth si ho nevšímal.

„Maggie, len chcem povedať, že je lepšie dávať pozor. Vždy je dobré predpokladať, že je zbraň nabitá. Aj vtedy ak vyberieš zásobník a skontroluješ, či je prázdny“ – ukazoval jednotlivé časti. „Pištoľ musí vždy mieriť na zem, dovtedy, kým nie si pripravená použiť ju.“ Namieril zbraň k zemi.

„Rozumiem, mieriť na zem“

Najprv strieľali Seth s Bookerom striedavo na terč. Oni a ich mačovské egá sa pretekali v tom, kto dosiahne vyšší počet bodov. Chlapi.

Terč bol nastavený tak, aby sa pohyboval náhodne, takže bolo ťažšie ho zasiahnúť. Po niekoľkých okruhoch stlačil Seth malý žltý gombík a obe utrápené terče sa na dráte prisunuli k nám. Booker vyhral o desať bodov.  „Musíš vyčkať ten správny moment, kamoš.“

„Jasne, kapitán,  alebo musím mať z pekla šťastie“ – povedal zachmúrený Seth. „Vidíš, tu si celkom minul cieľ“ – ukázal na dieru na dlžku palca pod cieľom.

„Joj aj najlepší občas minú“ – povedal Booker ešte stále v eufórii z víťazstva.

Teraz som nasledovala ja.

„Postav sa oproti cieľu a pomaly oboma rukami naraz zdvihni zbraň“ – Seth sa natiahol poza mňa a napravil mi správne ruku na pištoli. Natiahla som sa a pobozkala som ho na tvár.

„Pochybujem Maggie, že to pomôže.“

„Ale ani neuškodí“ – Seth na mňa žmurkol. Znovu som sa sústredila na cieľ a držala som pištoľ tak, ako mi ukázal.  „Dobre, a teraz stlač spúšť!“ Zatvorila som oči a potiahla spúšť. Sila nárazu ma sotila dozadu na Sethovu hruď a celkom som minula cieľ. Booker sa zase smial.

„Nemohol by odísť?“

„Book, prosím ťa prestaň! Nepomáhaš.“

Žiaľ ani nedostatok Bookovho výsmechu mi nepomohol. Vystrieľala som este niekoľko zásobníkov, ale zakaždým so minula cieľ.

„Nedokážem to! Pamätáš sa na Zimný festival a na vodné pištole? Nedokázala som do tej nádoby dostať ani kvapku vody.“ Celé to bolo veľmi znechucujúce.

„Maggie, pomohlo by, keby si nechala oči otvorené“ – pošepol mi do ucha Seth. Mrkla som na Bookera, ktorý sa nám otočil chrbtom. Plecia sa mu otriasali od smiechu. Mračila som sa na cieľ a s otvorenými očami som poslednýkrát vystrelila.

„Trafila som! Pozri!“ – stlačila som žltý gombík a privolala som terč k nám. V rohu papiera bolo vidieť malý odtrhnutý kúsok. Usmievala som sa.  Aj Seth, len Book sa rehotal.

„Ešte nikdy som nepočul, že by niekto umrel na povrchové škrabnutie, ale vždy je možný prvý prípad.“ Zo Sethovej tváre zmizol úsmev a jeho výraz vyjadroval odpor po Bookerových slovách.

„Musím viac cvičiť, sľubujem, že sa polepším.“ Lebo horšie to už nemohlo byť, pomyslela som si, zložiac pomaly pistoľ. A opatrne som zacúvala.

„Minul sa nám čas Seth, poďme radšej upratať po sebe“ – poklepal ho Booker po pleci. „Neboj, postaráme sa o to, aby s ňou stále niekto bol, kým nechytíme tých dvoch chlapíkov. Ochránime aj za cenu našich životov.“  Seth prikývol.

„Čo sa deje Maggie?“ – objal ma Booker okolo pliec a drgol do mňa bokom.  „Nepripúšťaj si natoľko toto strieľanie, prepáč, že som sa ti vysmieval.“

„Nikdy to nedokážem!“ – sťažovala som sa.

„ Čoby nie! Len dve veci si zapamätaj. Prvú: vyčkaj na vhodný okamžik“ – zmlkol a naširoko sa usmial.

Vedela som, že oľutujem, ak sa opýtam, aj tak som to urobila.

„A druhá?“

„Maj otvorené oči!“  Hodil po mne diaboľký úsmev a odišiel, aby službukonajúcemu nahlásil, že sme skončili. Odniesol so sebou pištoľ. Seth ma vzal do náručia a pritlačil svoje jemné pery na moje ústa.

„Radšej by som celý deň robila toto miesto strieľania“

„Jasne, lenže moje bozky ti nezachránia život“

Nepovedala som mu, ako veľmi sa mýli. Chytil ma za ruku a vybrali sme sa k autu. Booker nás už čakal vonku.

„Nemyslím, že sa už niekedy niekto muchľoval na streľnici.“

„Musíme ti nájsť nejakú ženu, Book“ – povedal sucho Seth.

„Ale najprv sa prosím ťa, presvedč, či vie používať zbraň.“ Tresla som ho po ramene. „Snáď mi nesadol na rameno nejaký motýľ?“ -  obzeral sa, akoby hľadal nejaký veľký hmyz.

„Book, raz na to ešte doplatíš“ poznamenal Seth.

Booker sa so zaklonenou hlavou rehotal.