DE - kapitola 55,56

Překlad: Yogi_22

55.kapitola

Erin

Súčasnosť

V piatok som na ceste na stretko s Brendanom v bare jeho kamaráta Becka, už tak či tak meškám vďaka Harperinej naliehavej požiadavke, aby som jej dovolila zosvetliť niekoľko pramienkov v mojich vlasoch, keď zavolá Rob. Prvýkrát som ešte prižmúrila oko, ale teraz už na to fakt tlačí. Zdržím sa ale komentára, pretože v Amsterdame sú tri hodiny ráno a nikto nevolá o tretej ráno bezdôvodne.

„Práve som na ceste von,“ poviem mu.

„S nejakým chalanom?“ Opýta sa.

Vzdychnem si. „Rob, myslím si, že toto nie je dobrý námet na rozhovor ani pre jedného z nás.“

„Poviem ti, čokoľvek chceš vedieť.“

„Veď to je práve to. Ja to vedieť nechcem. Ani jednému z nás to neprinesie nič dobré.“

„Chýbaš mi, Erin,“ povie. „Tak prekliato mi chýbaš. Kiežby som ťa nikdy nenechal odísť. Kiežby som v prvom rade nikdy neodišiel preč.“

Od tej viny je mi takmer zle. Urobil chybu, ale stále mi na ňom záleží. Nechcem, aby bol nešťastný, takže nenávidím, čo mu poviem. „Rob, myslím, že to bolo zrejme to najlepšie.“

Z toho ticha na druhom konci telefónu je mi ešte horšie. Už som slová ako tieto počula predtým, je to ten typ slov, ktoré na vás dopadnú ako kopanec do brucha. Nenávidím, že som za ne zodpovedná práve ja.

„Znieš ako keby si nechcela začať odznova,“ konečne povie.

„Keď som bola s tebou, veľmi som sa zmenila,“ poviem mu, „takým spôsob, ktorý pre mňa nebol prospešný. Nehovorím, že je to tvoja vina, alebo že by sme spolu neboli šťastní, ale...teraz som šťastnejšia.“

A je to. Povedala som to. Kiežby som bola na svoju úprimnosť hrdá, ale v skutočnost je mi len zle.

„Nemal som ani potuchy, že si kvôli mne bola nešťastná. Ale musíš mi dať aspoň šancu.“

„Rob...,“ začnem, ale neviem ako mám pokračovať, „proste nevidím, ako by to malo ďalej fungovať.“

„Bude,“ povie. „Uvidíš. Môžem sa zmeniť. A keď prídem domov, chystám sa ti to aj dokázať.“

Až na to, že ja nechcem, aby sa zmenil. Nechcem, aby mi čokoľvek dokazoval. Chcem, aby odišiel.

***

Meškám skoro hodinu, keď konečne nájdem Brendana, sedí s priateľmi pri stole. Neboli sme spolu von s ostatnými od tej katastrofálnej akcie pred niekoľkými týždňami. Postaví sa a odtiahne mi stoličku veďla neho, čo asi znamená, že sa dnes večer nebude správať ako keby ma nepoznal, ale je trošku smutné, že mám latku nastavenú tak nízko.

„Takže, čo sa stalo?“ Opýta sa, naleje mi pivo. „Mala si tu byť už pred hodinou.“

„Prepáč,“ vzdychnem. „Volal mi Rob.“

Tá mäkkosť opustí jeho tvár. „V Amsterdame je uprostred noci. A myslel som si, že si mu povedala, aby ti nevolal.“

„To som povedala.“

Položí džbán s pivom s buchnutím. „Takže si o ňom teraz počula po prvýkrát?“ Znie to ako výčitka, čo je smiešne – to on je tu ten, čo nechce žiaden vzťah. Tak ako môže mať nejaký význam, či som už s Robom predtým hovorila alebo nie?“

„Nie,“ poviem trochu defenzívne. Mám niekedy pocit, že s Brendanom proste nemôžem vyhrať. Zrejme by práve teraz so mnou ani netrávil čas, ak by vedel, že by som to s Robom už nadobro vzdala. Toto sú jeho pravidlá. Nemôže byť na mňa naštvaný za to, že ich nasledujem.

„Takže, čo chcel?“

Vzdychnem si, prebehnem prstom po orosenom pohári. „Len si pohovoriť.“

„Pohovoriť o čom?“ Opýta sa, hlas má stiahnutý.

Zamračím sa. „Neviem. Proste o nejakých veciach. Čo sa bude diať, keď príde domov, také niečo.“

Položí svoj pohár príliš silno a jeho stolička zaškrípe na podlahe, keď sa odtisne od stola. „Idem po ďalšiu rundu,“ oznámi. Ani sa na mňa nepozrie, keď odíde, proste ma tam nechá s partiou ľudí, ktorú sotva poznám, každý z nich predstiera, že si nevšimol to náhle napätie medzi nami dvoma.

Jeho kamaráti sa bavia ďalej, ale ja neviem zachytiť niť rozhovoru. Som príliš zamestnaná tým, aby som prišla na to, čo sa práve stalo.

Je nasratý? Zdá sa, že áno, ale prečo? To on je tu ten, čo nechce vzťah, ten, čo ma priviedol so sebou a správa sa ako keby som bola jeho sestra.

Obzriem sa po ňom smerom ku baru. Už viac nie je sám – doslova na ňom visí smiešne krásna baba. Má jednu ruku na jeho pleci a druhú na jeho ramene, opiera sa o neho. A možno ju nijako nepovzbuzuje, ale na sto percent ju v tom ani neodrádza.

Začne mi hučať v ušiach. Ten rev je tak hlasný, že sotva počujem niečo iné, hoci zvuk Brendanovho návratu na svoje miesto je tak ohlušujúci ako odpálená bomba.

„Spomínate si na Paulinu?“ Opýta sa, predstavuje dievča, ktoré bolo pri bare.

Noc je teplá, ale odrazu sa trasiem, chĺpky na ramenách sa mi postavia do pozoru. Vedela som, že so mnou Brendan jedného dňa skončí a vráti sa k babám akou je presne Paulina, presne s rovnakým typom s akým sa vláčil vždy, keď som bola na výške. Len som si neuvedomila, že to bude takýto pocit, že ma to takto rozpára a okradne o dych a nechá ma napoly slepú. A takisto som si neuvedomila, že sa to stane teraz, priamo predo mnou. To, že sem doviedol to dievča ma zranilo viac než čokoľvek, čo urobil Rob za posledné štyri roky dokopy. Tá bolesť vo mne, to rozpáranie, začína v polovici hrudníka a šíri sa mi dole po chrbte.

Brendan a jeho kamaráti sa začnú posúvať, snažia sa spraviť Pauline miesto pri stole. Časť mňa sa nechce vzdať, chce tu zostať a bojovať o neho, okúzliť ho, prilákať ho späť. Ale už sa viac nebudem zhadzovať kvôli mužovi, zvlášť kvôli takému, ktorý so mnou zaobchádza tak ako práve teraz Brendan a môj hnev je len kúsoček od toho, aby sa premenil na slzy – len taká šialená, emotívna odpoveď, ktorej sa Brendan obáva pri akejkoľvek žene.

„Vezmi si moje miesto,“ poviem jej, zodvihnem sa, tie slová sú tiché a chladné ako vrchol ľadovca.

„Kam ideš?“ Opýta sa Brendan. Pozerám na neho, ani sa nesnažím zakryť svoju nechuť. „Kamkoľvek, kde nie si ty.“

Vyjdem z baru, som taká naštvaná, že nedokážem ani len myslieť. Vytiahnem telefón, aby som si zavolala Uber, som odhodlaná vrátiť sa k Harper skôr než urobím niečo horšie, než som práve spravila.

Stále čakám, kým nájdem vodiča niekde v blízkosti, keď mi niekto vytrhne telefón z rúk.

„Daj mi ten telefón,“ žiadam.

„Nie,“ povie Brendan, ide smerom k zadnej časti pozemku. Predpokladám, že tam zaparkoval svoj džíp, ale je tam prílišná tma, aby som to vedela naisto.

Pohybuje sa tak rýchlo, že musím bežať, aby som ho dobehla. Ale v tej tme a na trojpalcových opätkoch sa to ťažšie urobí než povie.

„Daj mi ten zasraný telefón!“ Skríknem na neho, keď ho dobehnem.

Otočí sa na mňa. „Kam tak naponáhlo, Erin? Chceš si opäť romanticky poklábosiť s Robom?“ Moje oči sa natoľko prispôsobili tme, aby som videla hnev v jeho očiach, hoci nemá žiadne právo byť naštvaný.

„A čo ťa to zaujíma?“ Kričím. „Očividne by si aj tak nešiel domov sám. Nakoľko ti nie som dosť dobrá, tak sa vráť naspäť a choď si po ňu.“

„Ja ju nechcem. Ani som ju len nepozval, aby si prisadla k stolu. Proste tam šla za mnou.“

Časť mňa mu chce veriť, ale tá druhá časť trvá na tom, že je načase čeliť faktom. To, čo sa stalo dnes večer sa nakoniec stane aj tak – keď ma Brendan odkopne alebo sa Rob vráti domov – a keď sa to stane, budem zničená. Preto sa nikdy neoddáte niekomu, s kým vám vyprší platnosť, pretože, keď to skončí, pravdepodobne už nebudete celá.

Brendan otvorí dvere na aute tak hrubo, až napol očakávam, že ich vytrhne. „Nastúp si,“ zavrčí.

„Nenastúpim do tvojho zasraného auta. Vráť mi telefón, tieto sračky nepotrebujem.“

„Ale ja myslím, že potrebuješ,“ odvetí a odrazu som pritisnutá na jeho džíp. Jeho ústa pristanú na mne takmer v rovnaký okamih ako sa jeho prsty zaryjú do môjho chrbta, pritiahne si ma k sebe tak tuho, že sa sotva môžem nadýchnuť. Nie je to Brendanov typický bozk – je na ňom niečo surové a zúfalé, jeho neoholená sánka ma škriabe na koži pri tvrdom tlaku jeho úst a výpadoch jeho jazyka. Nikdy v živote som nebola tak vzrušená a takisto som nikdy v živote nemala tak zlomené srdce. Viem, že všetko zlé, čo som cítila za poslednú hodinu, budem cítiť znova.

Počuje zvuk jeho zipsu a potom vkĺzne prstami medzi moje nohy, odtiahne mi tangá na stranu.

„Už vlhká,“ povie drzo. „To netrvalo dlho.“

Zodvihne ma proti autu a zatlačí sa do mňa tak silno, až sa kvôli tomu zadýcham. Prišpendlí ma tam, bez väčšej námahy, a zachytáva moje stony svojimi ústami. To neúprosné plieskanie jeho pokožky o mňa je jediný zvuk, ktorý počujem.

„Oh, Bože,“ zastoná. „Toto...kurva.“

Nedokončí myšlienku a ani nemusí. Sex s Brendan je vždy úžasný, ale toto je iné. Odlišným spôsobom. Len to začalo a už som blízko.

Utiahne mi ruky pod zadkom, keď prirazí tvrdšie, raz, dvakrát, chrbtom narážam do dverí na džípe, dych mám tak trhaný, takmer ako ten jeho. Zaborí mi ústa do krku.

„Kriste,“ zastoná. „Nebude mi to trvať dlho.“

Zabodnem mu prsty do svalov pod tričkom, utiahnem sa okolo neho.

„Nezvieraj ma takto,“ prosí. Až na to, že si nemôžem pomôcť. Pretože ani mne to nebude trvať dlho.

„Oh, Bože,“ stonám, hlava mi prepadne dozadu, stisnem k sebe viečka. Je to tak dobré, že nič nepočujem, je mi úplne jedno, že sme na verejnosti, a som si len nejasne vedomá jeho zavrčania, keď sa urobí.

Stále ma drží opretú o auto, hlavu má pritisnutú na mojom pleci.

„No do riti,“ zašepká.

„Čo, do pekla, sa práve stalo?“

„Myslím, že sme si to práve rozdali na parkovisku.“

Vzdychnem si. „To som nemyslela, ty chytrolín. Ja len, myslím, že to bol nejaký iný pocit.“

Zodvihne ma dosť na to, aby sa vytiahol a keď to urobí, vytečie zo mňa tekutina.

„Do riti,“ zalapám po dychu, pozerám na svoje nohy. „Nedal si si kondóm. Preto to bolo cítiť inak.“

„Mrzí ma to,“ povie, trhne sebou. „Nechal som sa uniesť. Môžme užiť nejakú tabletku po alebo ako sa to volá, že?“

„Neobávam sa, že by som otehotnela,“ odvetím. „Beriem prášky.“

Padne mu sánka. „Tak prečo sme potom po celý čas používali kondómy?“

„Brendan, spal si s viac babami, než väčšina mužov pozná za celý svoj život. Môžeš ma nazvať bláznivou, ale necítim sa na to, že by som chcela zomrieť na AIDS.“

Pretočí oči. „Svoje som si síce odšukal, Erin, ale vždy som opatrný.“

„Fakt mi o tom budeš hovoriť práve teraz?“ Opýtam sa, pozerám do zeme.

„Jediná baba, pri ktorej som nemal od vysokej kondóm bola Gabi,“ povie. „Uvedomuješ si, čo to znamená, že? Už žiadne ďalšie kondómy.“

Ten nápad má svoje čaro, ale aj tak ho od seba odtisnem. „A kto povedal, že sa s tebou vyspím znova?“

Na ústach sa mu zjaví náznak úškrnu. „Obaja dobre vieme, že sa so mnou vyspíš znova.“

Prekrížim si ruky na hrudi. „Ublížil si mi, keď si tú babu doviedol ku stolu. Možno toto nie je naozajstný vzťah, ale ak ma niekam vezmeš, nedovoľ niekomu inému, aby na tebe visel. Ako by si asi reagoval, ak by som toto urobila ja tebe?“

Zatne sánku, otvorí ústa a potom ju znova zavrie. „Ja len - ,“ začne a potom sa s povzdychom odmlčí. „Máš pravdu. Prepáč.“

Uzavrie vzdialenosť medzi nami, je tak blízko, že môžem cítiť ako ma jeho dych šteklí na pokožke. „Je mi to tak ľúto.“

Pritisne ústa do kútika mojich pier, na moje lícne kosti, na očné viečka. „Poďme domov, dobre?“ Opýta sa.

Poviem si, že mu odpúšťam preto, lebo to nazval domovom, ako keby jeho byt bol náš spoločný, a aj preto, lebo ho to veľmi mrzí. Ale pravdou je, že by som mu zrejme odpustila bez ohľadu na čokoľvek.

56.kapitola

Brendan

O 3 roky skôr

Vrátim sa domov z túry a Gabi plače. Všetky svoje sračky mám porozhádzané po celej zemi – osobné veci, v ktorých sa nemala právo hrabať. Porozkladané vedľa nej na posteli sú fotky Erin. Erin, ktorá sa škerí od ucha k uchu po šialenej jazde na bicykli. Erin, v štách družičky so zaklonenou hlavou ako sa smeje. Erin, dívajúca sa priamo do foťáku s tým jej vedúcim úsmevom.

„To je ona?“ Plače Gabi.

Zatnem zuby. „Nemala si žiadne právo hrabať sa mi vo veciach.“

„Upratovala som šatník,“ povie. „Vypadlo to samo.“

Neverím jej, ale aj tak mám pocit, že som za to nejako vinný ja – nie je si sama sebou istá, pretože som ju zneistil ja, a to kvôli tom, že som jej povedal, že s ňou nejdem do Kalifornie. A  keď začala hovoriť o tom, že odíde zo Stanfordu, moje slová  ľútosti znejú tak nútene aké aj sú. Pretože, keď s ňou spím, myslím na niekoho iného, a dokonca aj v tých najlepších spoločných okamihoch viem, že by som bol šťastnejší s niekým iným.

Len úplný idiot by ju požiadal, aby sa v tomto momente odsťahovala, keď jej zostáva len niečo vyše týždňa do odchodu z Talianska a nemá kam ísť. Ale len Boh vie, že by som si prial, aby som to mohol urobiť. Nenávidím, že sa mi hrabala vo veciach. A ak mám byť úprimný, celkovo neznášam vracať sa k nej domov. Niekedy za posledný týždeň sa ako keby vyplo svetlo v jej vnútri. Všetko na nej sa teraz zdá tmavé – je buď nahnevaná alebo smutná, každú minútu dňa.

Chce, aby som jej povedal, prečo som si nechal všetky Erinine fotky. Poviem jej, že si nespomínam, že by tam nejaké boli, že sme ja a Erin boli sotva kamaráti. Aspoň tá posledná časť je pravdivá. Nenávidela ma od tej svadobnej noci a zatiaľ čo ja by som ju nikdy nemohol nenávidieť, nenávidel som byť v jej blízkosti tie posledné týždne než som opustil Colorado. Nenávidím, kým som sa stal v prítomnosti Roba a nej, aký som bol zatrpknutý, aký zbytočný a odporný. S Erin nie sme priatelia ani teraz a nikdy ani nebudeme. A keby to bolo na mne, moje oči by na nej už nikdy ani nespočinuli.