DE - kapitola 53,54

Překlad: Yogi_22

53.kapitola

Erin

Súčasnosť

Môj nočný rozhovor s Brendanom mi stále vŕta v hlave. Ak mám prsty v tom, že sa niečo pokazilo, asi nebude riešením pokračovať v tom. Asi bude riešením to, dať od toho ruky preč. Ale môžem to vôbec urobiť? Môžem naozaj nezdvihnúť mamine hovory? Môžem hneď nevyskočiť za Seanom, keď bude na pochybách? Tak nejako o tom pochybujem.

Po prvý raz za celé dva týždne zavolám Seanovi a v okamihu ako zodvihne viem, že niečo nie je v poriadku – v prvom rade a hlavne preto, že neznie šťastne. Čo sa týka Seana, je to vždy zlé znamenie. V drhom rade, pretože mi nechce nič povedať sám od seba, čo je ďalšie zlé znamenie.

„Znieš nejako znepokojene,“ poviem. „Vyrušila som ťa uprostred niečoho?“

„Uh, nie. Len sa učím.“

Niečo mi na tom rozhovore nesedí. Nemôžem určiť čo presne, ale poznám, keď Sean klame a rozhodne klame práve teraz.

Opýtam sa ho ako ide vyučovanie a medzi mojou otázkou a jeho odpoveďou sa mi žalúdok potopí až k nohám. Sean potrebuje len pár kreditov, aby spromoval a ja som už zaplatila za štúdium poradenstva pre závislosti, ktorý začne v septembri, takže máme pomerne pevne stanovený plán. Premýšľam či už nejakým spôsobom spláchol moje celoživotné úspory.

„Oh,“ povie konečne. „Jo. Vyučovanie je v pohode.“

„Čo znova berieš?“ Opýtam sa, hoci viem presne, čo berie. Sama som vypĺňala jeho registračný formulár na odvykačku, keď zmeškal konečný termín v letnom semestri.

„Hej, musím bežať,“ povie. „Môžem ti potom zavolať?“

Nemôžem urobiť nič, len s tým súhlasiť, hoci viem, že mi naspäť nezavolá. Viem, že niečo nie je v poriadku a on sa mi bude vyhýbať, kým to nedá do poriadku. Alebo tie veci ešte zhorší. Nechcem sa viac takto cítiť, ale nevidím možnosť, ako by som ho mohla nechať len tak.

***

Hneď po obede sa Timothy vráti z porady s plesknutím dverí na svojej kancelárii, ktoré zarachotia v pántoch.

„Erin,“ povie. „Moja kancelárie. Hneď.“

Keď vojdem dnu, máva jednou z nových brožúrok a potom sa otočí na stoličke a hodí ju po mne. V šoku sledujem ako sa mi odrazí od pleca a dopadne na zem.

„Sú tam rektorove poznámky,“ uškrnie sa. „To si si fakt myslela, že sa z toho vykrútiš tak, že ma vynecháš?“

Pozerám z papiera na neho.

„Zodvihni to. Daj to do poriadku. A neukazuj sa mi na oči, kým to nebude hotové.“

Som tak šokovaná, až sa cítim úplne prázdna – žiaden strach, žiaden obavy, dokonca ani hnev. Ale viem, že som absolútne nad vecou. „Nie,“ podvetím ticho. „Nebudeš so mnou takto zaobchádzať. Nebudeš s nikým takto zaobchádzať.“

Vrátim sa do svojej kóje odhodlaná urobiť to, čo som mala urobiť už dávno. Schmatnem svoju kabelku a kráčam cez kampus na personálne, môj šok konečne ustúpi. Som pripravená ho za toto nahlásiť, ako aj za ďalších sto vecí, ktoré urobil. Za prácu do neskorých hodín, za neúctu, za vyhrážanie. Ako kráčam, v hlave sa mi rozrastá zoznam, ale musím ho stopnúť, keď prídem ku kancelárii, zistím, že majú zatvorené. Na poznámke na dverách stojí, že sú na nejakom teambuildingu a vrátia sa až po víkende.

Zostane vo mne hnev, ktorý nemám ako vyventilovať.

O 15 minút neskôr som už v Brendanovom byte, všetko mu vykladám a pokým celú tú story zo seba nedostanem, až potom si uvedomím, že je to vec, ktorú by spravila priateľka. Je to ten druh veci, ktorú očakávam, že by nenávidel.

Našťastie, je kvôli mne tak nasraný, až sa zdá, že si to ani neuvedomil. „Mám lepší spôsob, ako sa s týmto vysporiadať než ísť na personálne,“ zovrie ruky do pästí.

„Ty a Olivia. Keď ma naposledy obťažoval, radila mi, aby som mu do auta nastražila bombu.“

„Prisahám, že žiadnu zbraň nepoužijem,“ povie.

„Brendan, toto nie je Divoký západ. Fyzické násilie nič nevyrieši.“

„A to povedal akože kto? Ľudia, ktorí vedia, že nevyhrajú bitku. S týmto ja problém nemám.“

Usmejem sa. Je smiešny, ale takisto sladký. Nemala by som, ale môj chrabrý rytier sa mi páči. „Zakazujem ti, aby si ho zmlátil, Brendan.“

„Fajn,“ povie. „S túrami som na dnes skončil a nakoľko máme aspoň raz obaja voľné popoludnie, mali by sme ho čo najlepšie využiť.“

„Mala by som sa vyzliecť?“ Opýtam sa s úškrnom.

„Myslel som na to, že by sme zbehli do vinice,“ odvetí, „ale páči sa mi ako uvažuješ.“

Vinica patrí jeho kamarátovi. Ešte nie je oficiálne otvorená, ale v malom obchode na prízemí predávajú víno a syr. Brendan tam kúpi fľašu Pinot Noir a viac jedla, než by sme mohli zjesť – štyri druhy syra, krekry, prosciutto, mandľové oriešky – a vedie ma cez pozemky na miesto pri jazere.

Je dokonalý deň na piknik: fúka ľahký vánok, je slnečno, ale nie horúco.

Uvedomuje si, aké je to romantické? Mohla by to byť tá najromantickejšia vec, ten typ v rámci rande, akú som kedy zažila. Všetko čo potrebujeme je čelista a možno nejaké labute, a vyzerali by sme ako z románu od Nicholasa Sparksa.

Otvorí fľašu Pinot Noir a naleje nám trocha do plastových pohárov.

„Kúpil si priveľa syra. Nikdy to všetko nezjeme.“

„Netvár sa, že ješ ako drobný vrabček,“ povie. „Videl som ťa, ako si minulý týždeň spráskala v kine kilový popcorn, spomínaš si?“ Podá mi pohár vína. „Červenáš sa, Erin.“

„Nie, nečervenám sa.“

Zachytí môj pohľad, ústa sa mu takmer nebadateľne stočia nahor. „Na čo myslíš?“

„Na Sýriu,“ odvetím rezervovane. „Vedel si aké vysoké percento našich vojakov je nasadených v Sýrii?“ Parádne som to zahrala, lebo nevidím, že by Brendan nejako často čítal Wall Street Journal, takže som pravdepodobne zachránená.

„To sa vždy červenáš, keď hovoríš o Sýrii?“ Opýta sa. „Kde, mimochodom, nemáme veľkú armádu. Proste len pripusti, že už nikdy nevstúpiš do kina bez toho, aby si nemyslela na minulý týždeň.“

„To fakt?“

Svetlo v jeho očiach sa zmení na divoké. Bože, je až smiešne ako málo mi stačí, aby som ho chcela. Vezme mi z ruky víno.

„Jo, ale je tu jedna alebo dve veci, ktoré by som si prial, aby sme tam urobili.“

Zatlačí ma na chrbát, obalí mi ruku pod kolenom, aby mi roztiahol nohy od seba.

„Čo to robíš, Brendan?“ Opýtam sa, ale už mám dychtivý a trochu zúfalý hlas. Vyhrnie mi sukňu na pás. „Niekto by nás mohol vidieť.“

„Neuvidia. Z hlavnej budovy som skontroloval každý uhol.“ Stiahne mi nohavičky a dá si ich do vrecka. „A sex na tomto mieste je na zozname vecí, ktoré chcem stihnúť do svojej smrti.“

„Si si istý, že nás nikto nemôže vidieť?“ Opýtam sa.

„Určite.“

Usmejem sa. „Tak potom sa daj na chrbát. Ja mám tiež svoj zoznam.“

54.kapitola

Erin

Súčasnosť

V pondelok ide Brendan naspäť do Boulderu navštíviť mamu, ktorá má popoludní absolvovať posledné kolo ožarovania. Keby ma vzal so sebou, len by jej to dalo falošnú nádej, že sme pár, takže pochopím, keď ma nepožiada, aby som šla s ním. Ale stále to bolí.

Zastavím sa na personálnom oddelení cestou do práce. Zjavne už s teambuildingom skončili, takže dnes si môžu robiť svoju prácu, ale tú právnu poradkyňu neznášam od okamihu ako vojdem do kancelárie. Hovorí so mnou jemným hlasom, ale je v ňom náznak nejakého povýšenia ako keby ma brala s rezervou ešte skôr než poviem čo i len slovo.

Poviem jej o tom poslednom incidente, o Timothyho zvyku nechávať mi na stole neskoro v ten deň rôzne úlohy so žiadosťou, aby boli ráno hotové.

Keď skončím, opýta sa ma, prečo som to nenahlásila už skôr.

„Prišla som sem v piatok,“ odvetím. „Ale podľa poznámky na dverách ste tu neboli.“

„Mohli ste poslať email alebo zanechať odkaz.“ Hlas má stále príjemný, ale skrýva sa v ňom nepopierateľný odkaz, aby som si trhla.

„Alebo som sem mohla prísť hneď v pondelok skoro ráno, čo práve robím,“ odvetím.

„Problém je v tom, Erin, že to vyzerá podozrivo, keď je už podaná sťažnosť na zamestnanca, ktorý sa príde sťažovať.“

„Sťažnosť?“ Opýta sa. „Žiadna sťažnosť na mňa nie je podaná.“

„Timothy podal sťažnosť v piatok popoludní. Povedal, že ste odmietli vykonať svoju prácu a odišli ste z kancelárie bez toho, aby ste o tom niekoho informovali. Takisto povedal, že posledných niekoľko mesiacov vykazujete labilné správanie.“

„Skrčil brožúru a hodil ju po mne, potom mi povedal, aby som ju zodvihla a dala ju do poriadku,“ poviem jej. „To som si mala akože nechať?“

„Jeho verzia je trošku iná,“ povie.

A presne vtedy mi dôjde, že jeho verzia je úplne odlišná a že ona verí jemu.

„Môžete podať sťažnosť,“ pokračuje. „Len si uvedomte, že vaša dôveryhodnosť je za daných okolností podozrivá.“

Keď mi podá brožúru, ktorú som sama napísala o programe pomoci zamestnancom, chce to všetko silu vo mne, aby som ju neskrčila a nehodila po nej, nakoľko takéto počínanie tu asi nie je žiadna veľká veda.

Celý deň fučím. Fučím aj celý večer. Jediná osoba, s ktorou chcem toto prebrať je Brendan, ale nie je tu. Keď mi neskoro večer zazvoní telefón, skočím po ňom, predpokladám, že je to on. Na moje nešťastné prekvapenie však namiesto jeho mena uvidím Robove. Až doteraz rešpektoval moje prianie nevolať mi, preto si nie som istá, prečo som vlastne zodvihla. Myslím si, že to je hlavne kvôli vine.

Opýta sa ma, čo som robila – ťažká otázka, na to aby som odpovedala úprimne, nakoľko každú voľnú minútu trávim s Brendanom – takže sa sústredím na prácu. Poviem mu, čo mi urobil Timothy, o svojej sťažnosti na personálnom a on mi poradí, aby som sa uistila, že mám všetko čo sa stalo zdokumentované a urobila všetko, čo sa urobiť dá. Bola som tak zaneprázdnená očierňovaním Roba, že som už zabudla na jeho silné stránky – je šikovný, a cieľavedomý a nikto nie je v čase krízy lepší než on. Pokiaľ by nastala apokalypsa, Rob by bol jedinou osobou, ktorá by zohnala jedlo a prístrešie bez toho aby sa čo i len zapotil.

Keď sa lúčime, povie mi, že si želá, aby sme sa nerozišli a že mu chýbam. A hoci sa rozhodnem nepovedať mu to isté, hovoriť s ním mi pripomenulo, čo mi rozhodne chýba, niečo, čo práve teraz nemám: chýba mi byť s niekým o kom na sto percent viem, že je môj. Toto mi strašne chýba.