DE - kapitola 45,46

Překlad: Yogi_22

Erin

Súčasnosť

Od Olivie sa dozviem, že sa Brendan a Will spolu nebavia. Will je nasratý, že mu Brendan nepovedal o Dorothinej rakovine, ale najmä je nasratý na to, že sa zaplietol so mnou. Olivia chce nejaké detaily, ale naozaj jej nemám čo povedať, pretože sama neviem o čo medzi nami ide. Viem len to, že teraz o ňom počujem každý deň. Jeho správy sú vždy vtipné a pravidelne perverzné, ale nikdy nie sú sladké. Čakám, kým sa to nejako dostane aj k tomuto, kým mi povie, že si želá, aby som zostala, alebo, že ho mrzí, že ma nemohol včera v noci vidieť, ale takéto slová nikdy neprídu. Viem, že som s ním teraz v noci častejšie než som sama, viem, že sme sa nejako náhodne udomácnili – on uvarí večeru, ja napečiem. Začínam zostávať cez noc a zdá sa, že jemu to nevadí. Ale nechodíme spolu. Nechodíme spolu nikam von, nedržíme sa za ruky. A netuším, kde je počas večerov, keď nie sme spolu. To mi asi robí najväčšie starosti. Brendanove nevysvetliteľné zmiznutia sa stanú prázdnou obrazovkou, na ktorej si maľujem tie najhoršie možné scenáre: roztlieskavačky s D-éčkami, modelky bažiace po sexe. Alebo noci strávené s Gabi – s babou, o ktorej mám podozrenie, že ju ešte nenechal za sebou.

***

Ide do Boulderu za mamou, keď začne s ožarovaním. Nevidím ho tri dni, ale netuším, či je s ňou po celý ten čas. Nemám ani potuchy, či o ňom ešte budem vôbec počuť. Som tak donútená premýšľať – niežeby som vôbec vlastne prestala premýšľať – kedy to ukončíme a či ma varuje, predtým než sa to stane.

Keď sa vráti domov, idem k nemu.

Keď dorazím, stojí pri sporáku, ale stačí mu jeden pohľad na mňa a vypne horák.

„Vyzleč sa,“ povie, mierne zavrčí.

O pár sekúnd na to už zo seba strhávame oblečenie, nahá pokožka sa dotkne nahej pokožky. Dokáže zvládnuť slovo „posteľ“, ale dostaneme sa len po gauč. Keď je po všetkom, jeho pohľad nasleduje môj, keď sa obzeráme po izbe, ktorú sme doslova zasypali oblečením.

„Tvoj byt vyzerá ako miesto činu.“

„Pôvodne som mal v pláne si s tebou najprv pár minút pohovoriť,“ prizná. „Ale to tie zasrané opätky čo máš na sebe. Vidieť ťa nahú, keď sem prídeš v tomto, je doslova povinnosť.“

„Čo je šokujúce je to, že to stále chceš,“ odvážim sa povedať. „Nemôžem uveriť tomu, že ťa to ešte nenudí.“

„Prečo by som sa mal nudiť?“

Pokrčím plecami a predstieram rozpačitosť. „Tak nejako si tým predsa známy, nie? Nikdy do toho predsa nejdeš dvakrát s tou istou babou?“

Študuje moju tvár. „Vadí ti to?“

„Len sa chcem uistiť, že to skončí dobre.“ Pri poslednom slove zatnem zuby, aby sa mi neklepali, pretože tak sa odrazu cítim, keď o tom hovorím nahlas – necítim sa rozpačito, tak ako by som sa pri našom malom špinavom tajomstve mala, ale úplne do toho ponorená. A pritom nemôžem byť ponorená do niečoho tak krátkeho ako je toto, najmä do toho, o čom som od začiatku vedela, že skončí, ale je to tak.

„Až príliš sa znepokojuješ,“ povie. „Práve teraz sme v bubline. Preto to klape.“

„Bubline?“

„Ako sáčok naplnený vzduchom v potápajúcom sa aute, kde je len málo priestoru na kyslík, o ktorom vieš, že nevystačí nadlho. Klape nám to, pretože viem, že sa s Robom dáte znova dokopy,“ povie. „A ak nie, nebudem sa obávať, pretože...vieš, pretože, by si sa nenamotala.“

„Takže ty mi tu tvrdíš, že by si sa v prvom rade so mnou ani nevyspal, ak by sme sa s Robom neplánovali dať dokopy?“

Zasmeje sa, posunie sa dosť na to, aby som si uvedomila, že už myslí na druhé kolo. „Nemám veľa sebaovládania. Ale ak sa s ním nedáš znova dokopy, toto by si nechcela. Budeš stále len hľadať niekoho ako je on.“

„Prečo to hovoríš?“

Prevráti sa na chrbát, pozerá do stropu. „Chceš stabilitu, Erin. Chceš nudného chlapa ako je Rob, ktorý bude makať, kým neodíde v 65ke do dôchodku, a kto si nedá viac než jeden-dva poháriky, keď pôjde niekam von.“

„Tvrdo pracovať a piť zodpovedne ešte neznamená, že je niekto nudný.“

Brendan pretočí oči. „Fajn, tak nie nudný – ale vždy pod kontrolou. Chceš niekoho, kto sa vždy ovláda, je na neho spoľahnutie. A tým chalanom ja nikdy nebudem.“

Už si viac nemyslím, že ovládať sa – alebo ovládanie sa – je to, čo potrebujem, ale stále chcem niekoho, s kým môžem počítať. Keby som mala viac rozumu, opýtala by som sa prečo som, po týchto faktoch, ešte stále tu.

„Prečo si tak veľmi proti vzťahom?“ Opýtam sa. „Nie všetky sú zlé.“

„Problém nie je so vzťahom ako takým,“ povie, „je to o sľube voči tej druhej osobe – niežeby ste zostali spolu, ale že aspoň budete uvažovať, že by to tak mohlo byť. A dojebe to ľudí, keď si uvedomia, že sa mýlili. A tento sľub už ja znova nikomu nevyrieknem.“

„Brendan, to nie je sľub. Je to len pokus. Pokým si nikoho nevezmeš, stále tým len sľubuješ, že sa o to pokúsiš. Nikto ťa predsa neobviní, ak to nebude fungovať.“

„Nikdy nevieš, ako na to niekto zareaguje,“ povie. „Ale je to možno len mnou. Možno to ja vyvolávam v ľuďoch. Ale tých párkrát, kedy som sa o to pokúšal to dopadlo katastrofálne, keď to skončilo. A keď sa to stane, nesieš za to nejakú zodpovednosť, za to, čo si z niekoho iného urobil.“

„Nie, nenesieš,“ protirečím. „Pri Robovi som sa stala niekým iným – niekým, kto chce udržať pokoj a urobiť ho šťastným, ale on ma nenútil, aby som sa tak rozhodla a takisto nie je zodpovedný za to, aká som bola nešťastná, keď som si toto zvolila. Jediná osoba, za ktorej pocity by si mal byť zodpovedný, si ty sám.“

„Fakt tomu veríš?“ Opýta sa, pozerá niekam do diaľky.

„Naozaj tomu verím,“ potvrdím.

Vzdychne si a pozrie sa na mňa než vyskočí na nohy. „Kiežby som tomu veril aj ja.“

Holky, kapitola tu nechybí, jen se udělala chybka v číslování, tak jsem dopsala obě čísla, aby to pak nemátlo, zítra už kapitoly od Yogi pojedou normálně :-)