DE - kapitola 43,44

Překlad: Yogi_22

43.kapitola

Erin

Súčasnosť

Cez víkend sa ja a pán Tibbles nasťahujeme k Harper. Konečnosť odchodu z Robovho domu – s možnosťou, že sa už možno nevrátim – ma dorazí silnejšie, než by som čakala. Žila som tu tri roky, predpokladala, že je to moja budúcnosť. Dokonca som vybrala aj izbu pre bábätko. Nie je to len domov, čo strácam, sú to všetky potenciálne životy, ktoré sa tu mohli žiť. A mohli to byť dobré životy. Možno nie vynikajúce, možno nie ten druh životov rozdávame-si-to-až-do-druhej-ráno, ale takisto nič, na čo by sa dalo sťažovať.

Väčšinu svojho života som verila, že žiť život, na ktorý sa nesťažujem stačí. Pokiaľ by sme sa ja a Rob nedali znova dokopy, musím sa pýtať, či príde deň, kedy sa nebudem sťažovať na život, čo mi znie ako sen, či sa niekedy pozriem späť na to, čo som mala a budem ohromená vlastnou hlúposťou, že som to nechala ísť. Zatvorím snubný prsteň do Robovho trezoru a premýšľam, či ho ešte niekedy uvidím.

V nedeľu idem do Littletonu, aby som vzala svojho brata na obed. Vidieť Seana ma veľakrát zabolelo, ale dnešok je iný: aspoň raz vyzerá zdravo. Trošku pribral a je zo všetkého nadšený. Z posledného semestra na škole, ktorý sa začne o týždeň a z toho, že po tom ako odpromuje, stane sa poradcom pre závislosti. Stálo to za každý cent, ktorý som minula, ak mu pomôžem dostať sa tam, kde je v tomto okamihu. Len tak pomimo zmienim, že trávim čas s Brendanom. Je to detinské, ale rada vyslovujem jeho meno, ako keby to, čo sa deje, tak bolo viac reálne. Čo ale málinko bolí, pretože viem, že sa vlastne nedeje nič.

Sean sa zamračí. „Myslíš tým, že sa vídate ako kamaráti, že? Nevráti sa Rob čoskoro domov?“ Opýta sa.

„Oh,“ odvetím, pozerám do svojho taniera, starostlivo vyrovnávam každý kúsok jedla ako keby som bola Martha Stewartová. „Nie. Vlastne, ostáva tam až do augusta, myslím.“

„Augusta?“ Jeho tón vyžaduje očný kontakt, ktorý nie som ochotná poskytnúť.

„Jo. Tak nejako sme sa rozišli. Myslím to tak, možno sa k sebe vrátime, keď príde domov, ale proste som už takto ďalej nemohla, a boli v tom aj nejaké ďalšie veci.“

„Bolo to o prachoch, však?“ Opýta sa. „Nechcel, aby si zaplatila za moje školné.“

„Nie, samozrejme, že nie. Mali sme veľa problémov. Peniaze s tým nemali nič spoločné.“

„Ale bol nasraný,“ povie Sean, vyzerá skľúčene, „môžem to posúdiť z toho, aký bol, keď som s ním hovoril.“

Odmávnem ho. „Vtedy z toho nebol veľmi nadšený, ale preniesol sa cez to. A úprimne, Sean, peniaze boli asi tak jedinou vecou, v ktorej nebol problém.“

„Budeš tie prachy potrebovať naspäť, pokiaľ ťa už Rob nebude podporovať,“ trvá na tom.

„Vždy si môžem zarobiť niečo navyše,“ poviem mu.

Nezdá sa, že by mi veril a vzhľadom na narastajúcu pravdepodobnosť, že ma Tim vykopne z práce má zrejme aj pravdu.

***

Celý víkend strávim tajným kontrolovaním telefónu, hľadám správu od Brendana, ktorá nikdy nedorazí. Prahnem po ňom, prahnem po všetkom z neho – po jeho hladkej pokožke, po jeho vôni. Po tom spôsobe, akým sa smeje, prahnem po vzdychaní jeho mena.

Utorok ešte ani nie je na konci a ja už začínam byť zúfalá, keď konečne napíše. Mám pocit, ako keby to robil schválne, to, ako čakal, pokým sa to už nechystám vzdať, než sa ozve.

Brendan: Zobudil som sa s pocitom, že by moje steny potrebovali ešte trochu práce.

Ja: Steny? Stále tomu hovoríme takto?

Brendan: Fajn. Môj vták. Môj vták by potreboval nejakú tú prácičku. Len som sa snažil byť zdvorilý.

Viem, že by som mala odmietnuť. Čomukoľvek, čo mi môže spôsobiť takýto veľký smútok, a takto skoro, by som sa jasne mala vyhýbať. Ale zrejme nie sú len môj brat a otec jediní členovia rodiny, ktorí sú na niečom závislí. Zakaždým, keď dostanem trošku z Brendana, potrebujem viac. Bez ohľadu na to, ako zlé to má pre mňa následky.

***

Je krátko po polnoci, keď nás prebudí zvonenie telefónu. Okamžite sa po ňom natiahnem, presvedčená, že je to môj otec, len aby som zistila, že to nezvoní môj telefón. Schmatne ho, rýchlo a ponáhľa sa preč z izby. Na okamih som totálne zmätená. A potom som nasraná.

Jediné hovory, ktoré má slobodný chalan uprostred noci sú tie s ponukou na sex, a samozrejme, že také dostáva – má predsa celý zoznam kočiek, s ktorými môže a aj spí. Čo so sebou prináša otázku: Prečo som ešte tu? Nikdy som nemala v pláne byť pre nejakého chalana len jednou z mnohých, a som si istá ako peklo, že to nebudem robiť ani pri chalanovi, ktorý takýto hovor zdvihne, zatiaľ čo som v jeho posteli.

Pod tým hnevom mám pocit ako keby sa mu hrudník trhal na dva kusy a keby som bola sama, už by som prepukla v plač. Bez ohľadu na to, aká sa cítim silná, Brendan má tú moc, aby sa všetky nitky rozplietli. Vždy ju má.

Začnem šmátrať po posteli, aby som našla spodné prádlo. Som takmer oblečená, keď sa vráti do izby. Zastaví sa vo dverách a pozerá na mňa. „Kam ideš?“

„Domov,“ odvetím. Nezniem naštvane. Odmietam byť naštvaná. Nič mi nedlží a ja jemu takisto nie. Pohnem sa ku dverám, ale zablokuje mi ich.

„Prečo?“

Pozbieram v sebe všetku vnútornú silu, aby som znela pokojne, hoci v skutočnosti by som mu chcela vlepiť facku a vrieskať. „Pozri, viem ako si užívaš, ale ja toho nechcem byť súčasťou. Zaslúžim si niečo viac ako chalana, ktorý dostáva ponuky na sex cez telefón a odpovie na ne, zatiaľ čo som stále v jeho posteli.“

„To nebola ponuka na sex cez telefón.“

Pokrútim hlavou. „Prosím, Brendan. Kto by ti inak volal tak neskoro?“

Pozerá na mňa. „Veríš mi?“

Možno bola na telefóne Gabi, ale pravda je, že aj na to by som bola naštvaná, takže nechcem uvažovať nad jeho otázkou. Čo chcem zo všetkého najviac je ukončiť to teraz, okamžite, než to na mne napácha naozajstnú škodu, hoci mám podozrenie, že aj na to je už príliš neskoro.

Založím si ruky na hrudi. „Nezáleží na tom,“ poviem. „Potrebujem ísť.“

„Pozri sa mi do očí a odpovedz na otázku, Erin. Veríš. Mi.?“

Neochotne mu pozriem do očí a takmer okamžite pocítim niečo, čo sa mi vsiakne až do krvi. Nechcem mu veriť, ale aj tak mu uverím.

„Áno,“ zašepkám.

„Potom, keď ti poviem, že to nebola ponuka na sex, vieš, že hovorím pravdu?“

Bez ohľadu na to, či išlo o takýto typ hovoru alebo nie, je to bezpredmetné. Zlomí mi srdce, a preto by som tu byť nemala. Chcem si poplakať, keď sa to oficiálne stane, ako keby som mohla nejako zmierniť bolesť v predstihu.

Prikývnem a on sa ku mne priblíži, pritisne mi ústa na ucho, zatiaľ čo jeho prsty nájdu gombík na mojich rifliach. „Potom bež naspäť do postele,“ povie, „pretože som s tebou ešte neskončil.“

44.kapitola

Brendan

O 3 roky skôr

Rozvrh je tak plný, že ja a Gabi sotva stíhame spoločné turistické výlety. Ale som s tým v pohode. Zistím totiž, že má drobné návyky, ktoré mi lezú na nervy, keď som s ňou 24 hodín. Používa napríklad slová ako úžasníčko a fantastičníčko častejšie než je povolená norma, ktorá je nula. Ale všetko to podráždenie zanikne akonáhle sa vyzlečie, ale...Gabi je vyzlečená vždy. Čím viac sexu máme, tým sa zdá, že ho chce viac. Malo by mi to lichotiť, ale niekedy mám pocit, že sa tým snaží dokázať niečo mne alebo sebe, hoci netuším čo by to malo byť. Alebo čo vlastne potrebuje dokázať: okrem Erin som nikdy nepoznal babu, ktorá by dostávala od mužov toľko nevynucovanej pozornosti.

Chlapi z turistickej kancelárie si ani nekladú servítky pred ústa, keď otvorenie hovoria, že prahnú po tom vyspať sa s mojou priateľkou. Jeden z nich dokonca prehodí nejakú poznámku o jej zadku zakaždým, keď prejde dverami. Vôbec ma to neštve, ale zrejme by malo. Štvalo ma, keď sa chlapi čo i len pozreli na Erin, o to menej, keď mali nejaké blbé reči. Kvôli tomu premýšľam, či som neurobil chybu, keď som nechal zájsť veci s Gabi tak ďaleko. Najmä preto, že to začína vyzerať, že máme odlišné očakávania, kam to smeruje.

„Vieš,“ povie mi nad kávou, „neďaleko Stanfordu je veľa miest, kde by sa dali organizovať cyklotúry – napríklad Big Sur v Nape.“

„Myslel som si, že medicína je poriadny záhul,“ odvetím. „Budeš mať popri nej čas na prácu?“

„Nie pre mňa, ty hlupáčik,“ zasmeje sa. „Ale pre teba. Nebolo by úžasné, keby si organizoval výlety po pobreží?“

Jo, to by bolo úžasné. Až na to, že ja už na nejakom úžasnom mieste som a určite nikde, kde by som bol v blízkosti Gabi. Ale niekedy si želám, aby som bol. Niekedy si želám, aby som bol v tomto úplne ponorený, namiesto toho, aby mi permanentne chýbalo niečo, čo tam nie je, ale v mojom vnútri je hotová diera, ktorá si stále viac uvedomuje, že ju Gabi nemôže vyplniť.

„Mal som v pláne presunúť sa potom na Bali,“ poviem jej.

„Aspoň nad tým pouvažuješ?“ Prosí.

Poviem jej, že áno. Chcem byť niekým, kto takéto veci zváži. Poviem si, že chcem veci, ktoré má Rob doma. Až na to, že som si stále celkom istý, že chcem jednu špecifickú vec, ktorú má Rob.