DE - kapitola 29,30

Překlad: Yogi_22

29.kapitola

Erin

Súčasnosť

Keď prídem domov do Boulderu, nájdem si hromadu zmeškaných hovorov od Roba a Timothyho. Nemôžem povedať, že by som chcela hovoriť s niektorým z nich.

„Kde si bola?“ Žiada Rob vysvetlenie. „Volal som ti na mobil. Volal som dokonca do kancelárie a tam mi povedali, že si chorá.“

Poviem mu o Brendanovej mame. Pozná Dorothy takmer celý svoj život, takže si vyvodím jeho ticho, keď dohovorím, ako jednoduchý šok.

„Chceš mi tým povedať,“ konečne povie, „že ty, zo všetkých tých ľudí, si si vzala PNku, aby si utešila Brendana?“

„To myslíš teraz ako úplne vážne?“ Opýtam sa ho. „Práve som ti povedala, že žena, ktorú poznáš od trinástich má rakovinu, a ty máš obavy o moje zneužitie práceneschopnosti? To sa ma ani neopýtaš ako je na tom?“

„Samozrejme, že chcem vedieť ako je na tom. Ale takisto chcem vedieť, o čo tu, do pekla, ide, pretože keď spolu telefonujeme, ako keby som ťa ani nepoznal.“

„Jo, Rob, tak to by dávalo zmysel,“ odvetím a zavesím. „Som si pekne istá, že ani nepoznáš.“

***

Keď sa v pondelok dostanem do kancelárie, na počítači mám množstvo prilepených papierikov s odkazmi od Timothyho, že ma chce vidieť. Okamžite. Predstavujem si, ako o tom neskôr porozprávam Olivii – o tom náklade, ktorý sa chystám na seba prevziať len za to, že som si vzala jeden prekliaty deň voľna. A viem, že by kvôli tomu zúrila – a nie kvôli Timothymu, ale mne, za to, že znášam tie kecy, namiesto toho, aby som ten náklad zhodila zo seba.

„Chcel si ma vidieť?“ Opýtam sa, keď vojdem do jeho kancelárie.

Niekoľko sekúnd pozerá stále do počítača pred sebou, predstiera, že pracuje, hoci obaja veľmi dobre vieme, že celá jeho robota spočíva v tom znevažovať moju robotu pred univerzitou a správať sa, ako keby na tom nejako on zapracoval.

Nakoniec sa ku mne otočí. „Potrebujeme prebrať, čo sa dialo v piatok.“

„Vzala som si PNku,“ poviem mu, „Pretože som bola chorá.“

„A nevzala si mi žiaden hovor.“

„Áno, pretože, opakujem, bola som chorá.“

„Potreboval som tú maketu brožúry pre kanceláriu rektora do piatka popoludnia a musel som sa tam ukázať s prázdnymi rukami,“ povie. „Pripíšem ti tak porušenie pracovnej disciplíny.“

A mám to. Timothy žije v neustálom strachu z odhalenia jeho podvodu. Nech si s tým teda vykope vlastný hrob.

„Dobre,“ poviem úprimne. „Pripíš mi ho.“

Zamrká. „Asi nerozumieš čo znamená porušenie pracovnej disciplíny.“

„Viem presne, čo to znamená. A hovorím dobre, pretože uvítam tú možnosť zájsť si na personálne, kde im vysvetlím, že si ma nahlásil za porušenie pracovnej disciplíny, pretože som ti nebrala hovory počas druhého dňa, kedy som si za štyri roky vybrala PNku.“

Som sama sebou trochu ohromená. Ruky sa mi trasú hnevom, ale zniem pokojne, takmer znudene – ako by asi mohla znieť Olivia, bez potenciálnej možnosti reagovať útokom.

„To sa mi ako vyhrážaš?“ Opýta sa.

„Nie, len ťa informujem o logických krokoch, ktoré by nasledovali u kohokoľvek za týchto okolností.“

Vytiahne svoj najdesivejší výraz, pozerá na mňa a sedí vzpriamene. Ale z nejakého dôvodu vôbec nie som vydesená. Je to len krpatý chlap, ten typ, čo šikanuje decká, pretože vie, že nikoho iného by nevydesil, a ja žiadne decko nie som. Vlastne som už celé roky dospelá, a možno je načase, aby si to konečne uvedomil aj niekto iný než len ja.

30.kapitola

Erin

Súčasnosť

Rob znova zavolá, a ja sa donútim to zodvihnúť. Obaja sa ospravedlníme, ale ani jeden z nás neznie, že by ho to mrzelo. Naše rozhovory teraz predstavujú nútenú konverzáciu, ako keby sa odohrávala medzi dvoma bojujúcimi krajinami, ktoré vyjednávajú mier. Je to úľava zavesiť telefón. Robím čo môžem, aby som sa v tom nerýpala až príliš.

Brendan mi napíše v utorok na ceste do Boulderu, či nechcem ísť na večeru. A hoci mi písal ohľadom noviniek o stave jeho matky, odkedy sme odišli z nemocnice minulý piatok, osobne som ho odvtedy nevidela. Viem, že by to tak malo zrejme zostať, ale nemôžem mu povedať nie. Jeho mama je chorá a on potrebuje povzbudiť. A okrem toho, nie je to tak, že by sa malo za týchto okolností niečo stať. Inými slovami, som príliš slabá, aby som odolala.

***

Svoj byt v srdci Manitou Springs má neďaleko kancelárie. Žije v hornej polovici rozparcelovaného obytného domu – len dve izby, ktoré nutne potrebujú renováciu, ale sú mi viac po chuti ako Robove lesklé sídlo. Tento byt má svojho ducha – ten druh líšt, ktorým sa už domy neobkladajú, úchvatné drevené podlahy, ktoré majú presne tú správnu hrúbku.

Uškrnie sa, keď sa rozhliadam dookola. „Som si istý, že premýšľaš, kde je hosťovský apartmán a izby na biliard.“

„Bolo by úplne úžasné, keby si tu vymaľoval,“ odvetím, prejdem jeho komentár. „Len mi odľahlo, že si zvesil tú blbú hojdaciu sieť.“ A to z mnohých dôvodov.

„Nezvesil,“ odvetí. „Je v spálni.“

Je mi zle a zároveň som vzrušená. A prečo na svete by som bola vzrušená? Nie je to tak, že by som si tú hojdaciu sieť vyskúšala, pre Kristove rany.

Vyjde von, aby zapol gril, kým ja pripravujem zemiaky a šalát. Mám tendenciu hmkať si, keď varím, takže som vo svojom malom svete, keď sa vráti, no neuvedomím si to, pokým neucítim jeho ruky na svojich bokoch. Jeho ruky, presne tam, kde sú, mi vnuknú stovky rôznych myšlienok, ktoré by som mať nemala.

„Čo to pripravuješ?“ Opýta sa. Hlas má tichý, neznie ako jeho normálny hlas. Jeho dych cítim na krku, tak teplý a tak blízko, až by som prisahala, že keby som sa len o centimetrík naklonila, cítila by som dotyk jeho pier. Postavia sa mi chĺpky na ramenách.

„Je to prekvapenie,“ poviem bez dychu. Vlastne to žiadne prekvapenie nie je, ale nemyslím si, že by som práve teraz dokázala sformulovať tie správne slová.

Pustí ma, natiahne sa mi ponad moju hlavu po taniere a vtedy si uvedomím, že ten okamih nebol nič iné, len aby sa v malej kuchyni nejako dostal okolo mňa. A ja tu stojím tak šialene zaslepená, že sa ma ani nemôže dotknúť počas toho, ako sa snaží dostať k riadu, bez toho, aby ma to neprenieslo do porna. Fakt sa potrebujem vzchopiť, ale viem – ako pred rokmi – že na to je už príliš neskoro.

Pri jedle sa rozprávame o tom, že Dorothy pôjde na ožarovanie. Hoci bolo miesto po nádore čisté, chcela si byť istá, takže začne s liečbou, keď sa vráti budúci týždeň z Oliviiných pretekov.

„Nemôžem uveriť tomu, že má v pláne cestovať tak skoro po operácii,“ poviem mu.

Vzdychne si. „Viem, ale asi je to liečenie po lumpektómii ľahšie ako po mastektómii, a navyše povedala, že by si nikdy neodpustila, ak by Olivia vyhrala a ona tam nebola, aby to videla. A okrem toho, bude tam mať Petra, aby jej pomohol. Pokým sa toto nestalo, neuvedomil som si, aké má šťastie, že je s ním.“

„Vidíš? Nejaké výhody zo vzťahu predsa len plynú,“ pokarhám ho.

Nadvihne nado mnou obočie. „To fakt? To je to najlepšie, s čím môžeš prísť? Že budem mať po svojom boku niekoho, ak dostanem rakovinu prsníka?“

Unavene si vzdychnem. „Fajn, Brendan. Pokúsim sa teda zahrať na jedinú strunu, na ktorej ti záleží: celý ten čas si môžeš vrznúť.“

Zaksichtí sa. „Prosím, už to nikdy znova nespomínaj, keď hovoríš o mojej mame a Peterovi. A inak je to ten najúbohejší argument vôbec. Ja si vrznem oveľa častejšie než ty.“

Civím do svojho taniera. Má pravdu, samozrejme, Rob a ja sotva siahame k jeho štandardom.

„To jeho povýšenie isté veci zmenilo. Som si istá, že to také nebude večne.“

„Jeho povýšenie?“ Opýta sa s úžasom v hlase a stretne sa s mojimi očami. „Hovoril som o tom, že ste posledných niekoľko týždňov na rozdielnych kontinentoch,“ povie. „Povýšili ho vlani v lete.“

Brendanovo prekvapenie mi na okamih rozjasní hlavu. Stále som mladá, a za posledný rok, istá dôležitá časť mňa prakticky prestala existovať. Len ďalšia položka na zoznam vecí, ktorej som sa kvôli Robovi vzdala. A ten zoznam je až príliš dlhý. Začínam uvažovať, či sa to vôbec môže dať do poriadku.

***

Keď prídem od Brendana domov, zavolám Robovi inak ako je bežné a len tak. Nechcem počuť o žiadnych reštauráciách s posteľami, pirátskymi rozhlasovými stanicami, a ako dobre sa baví. Je mi to jedno.

Povie mi, že je mu ľúto, že nezavolal o deň skôr, ale všetci prišli neskoro a on hneď padol do postele, ako sa dostal na izbu. Ani som si to nevšimla, ale nechám si to pre seba. Rozpráva mi o nejakej streleckej súťaži, na ktorej sa zúčastnili.

„Christina to musela----„ začne, ale potom mu hlas vypovie službu a začne, „uh, vzdať.“

Christina je úplne bežné meno. Len preto, že existuje žena s menom Christina to ešte neznamená, že to bude rovnaká Christina, kvôli ktorej sme sa hádali. Nie tá Christina, ktorá to na neho skúšala viackrát než by som mohla spočítať. Určite to nemôže byť tá istá Christina, pretože jednoducho neexistuje možnosť, že by sa nezmienil, že tam je šesť týždňov s ním.

„Nie tá Christina z Denveru.“ Nie je to otázka, je to zasrané varovanie, pretože by bolo lepšie, ak to tá Christina z Denveru nebude.

„No, jo,“ povie zarazene. „Je predsa kľúčovou osobou v tej fúzii.“

Nepoviem nič, pretože, úprimne, jednoducho nemôžem uveriť, že si tak dlho nechal tento fakt pre seba.

Proste. Tomu. Nemôžem. Uveriť.

„Erin...,“ povie.

„To tam bola celý ten čas?“

„No, potrebovali sme ju tu, lebo----„

„Nepýtala som sa ťa, Rob, kvôli čomu tam je. Je mi to u riti. Pýtala som sa ťa, či tam bola celý ten prekliaty čas.“

Podráždene zafuní. „A ja sa ti to pokúšam povedať. Áno. Potrebovali sme ju tu preto, lebo---„

„Takže Christina, tá malá cundra, ktorá to na teba skúšala priamo predo mnou viackrát než by som mohla spočítať patrí do tej skupiny ľudí, s ktorou sa bavíš a večeriaš každú noc.“

„Nie je to tak ako si myslíš. Je tam celá naša partia.“

„A trvalo ti šesť týždňov sa o to so mnou podeliť.“

„Nie je to žiadna veda,“ povie so zastonaním. „Som šokovaný, že ťa to vôbec zaujíma. Ani len polovicu času sa nesprávaš tak, ako keby som ti chýbal.“

„Šla s tebou do Belgicka?“ Spomínam si ako mi o tej ceste hovoril – že ich tam šlo len zopár. Spomínam si, ako sa o tom zmienil len vágne.

„Bola to záležitosť partie. Vieš, že by som ťa nikdy nepodviedol,“ odvetí.

Jeho absentujúca odpoveď je odpoveďou samou osebe. Nemôžem uveriť tomu, že odišiel s ňou. Nemôžem uveriť tomu, že mi celý ten čas klamal.

„Takže, odkedy si odišiel, s Christinou sa vlastne nič nezmenilo?“ Opýtam sa. Hlas mám ako kus ľadu. „Absolútne nič.“

Je ticho a v tom okamihu si uvedomím, že existuje celý svet možností tam, kde som si myslela, že existuje len jediná. Tak bezhranične som verila v jeho lojalitu, že by ma ani len vo sne nenapadlo, že je aj iná možnosť. Bol vždy osobou, ktorá robila správnu vec a dokonca by mi nikdy neublížil tak ako Brendan. Vzdala som sa kvôli tomu všetkého, a nakoniec to bola len ilúzia.

„Jeden večer sme sa bozkávali,“ povie s výdychom. „Bol som opitý, ale zastavil som ju, a to bolo všetko.“

„Ale chcel si viac.“

„To som nikdy nepovedal.“

„Ani si nemusel, Rob. Je to kočka, a vy dvaja ste tam spolu a s nikým nespíte, a ty si to chcel urobiť už predtým. A stále máš pred sebou celý mesiac tejto debiliny---„

„Tri,“ preruší ma ticho.

„Čože?“

„Teraz hovoria, že to bude trvať až do konca augusta. Ale pokúsim sa prísť na návštevu koncom júna.“

Vzdala som sa kvôli nemu seba samej. Vzdala som sa vecí, ktoré som milovala. Skrývala som pred ním a hrala tú verziu seba, o ktorej som si myslela, že by mu bola najviac pochuti a toto je to, čo dostanem na oplátku: zamlčané klamstvá a mesiace strávené osamote a jeho, ktorý mi hádže túto kostičku v podobe víkendu, kedy sa tu objaví, ako keby to niečo mohlo napraviť.

„Nie.“ To slovo zo seba vyhŕknem spolu so šiestimi týždňami potlačovanej zúrivosti.

Nie, Rob. Nie, nie, nie, nie, nie, nie na to všetko. Na tvoju blbú prácu a tri mesiace s Christinou, na to všetko.

„Nechceš, aby som ťa prišiel pozrieť?“

„Nemôžem to urobiť. Nám. Nemôžem. Nie, keď sme takto od seba. O čom mi teraz hovoríš, že sa neskončí až do konca augusta. Je to hrozné, a vieš čo? Práve teraz ti už ani neverím. Niečo takéto si predo mnou tajil šesť týždňov a tak dlho, kým som ja tu a ty tam, a nerobíme nič iné, len sa hádame, ti ani veriť nebudem.“

„Ty sa so mnou rozchádzaš?“ Opýta sa ma. Znie urazene.

Vôbec neviem čo hovorím. Nemôžem to predsa ukončovať, však? Sme predsa zasnúbení. Bola som s ním väčšinu svojho dospelého života.

„Neviem. Ale rozhodne už nebudem v tejto kravine pokračovať. Nebudem ťa počúvať ako mi každý večer hovoríš o tom, ako sa bavíte s tým, že je tam aj Christina, zatiaľ čo ja sedím doma sama.“

Cítim ako začínam mať priškrtený hlas. Som z toho všetkého ohromená. Vážne nemôžem uveriť, že tam celý ten čas bola, že mi práve oznámil, že zostáva ďalšie tri mesiace.

„Päť mesiacov, Rob. Bude to päť mesiacov, kým sa vrátiš. A to je kravina. Ani raz si sa ma neopýtal, či som s tým v pohode.“

„Nikdy si sa nesprávala tak, že by ťa to vôbec zaujímalo. A kvôli Christine, to myslíš vážne?“ Opýta sa. „To si zo mňa robíš, kurva, srandu?“

„Nie, nie kvôli Christine. Kvôli nám,“ poviem mu. „Milujem ťa, ale už viac nie som šťastná. A netuším, či to bude ešte klapať, keď sa vrátiš domov, ale viem určite, že to neklape teraz. Každý rozhovor, ktoré posledné obdobie vedieme je vyčerpávajúci a ja už nebudem počúvať ani jedinú sekundu tejto hovadiny. Povedz niekomu inému, ako dobre sa bavíš. Ja proste nemôžem uveriť tomu...“ Musím prestať, lebo sa rozrevem.

„Erin, no tak, zlato. Nerob to práve teraz. Si naštvaná. Nie je vhodný čas na veľké rozhodnutia. Pozri, zavolám ti zajtra. Zavolím ti skôr než pôjdeš do práce a môžeme poskypovať. Potrebujem vidieť tvoju tvár.“

Do tohto nejdem. Už z pomyslenia na to, že uvidím jeho tvár sa mi chce revať. Bolo by len ťažšie urobiť to, o čom som presvedčená, že je potrebné urobiť.

„Nie, Rob. Urobíme to teraz. Žiadam od teba tak málo, že ti ani neprišlo podstatné, aby si mi povedal, že zostávaš až do augusta. Všetky veci kvôli ktorým ráno vôbec vstanem z postele sú veci, ktoré sú kvôli tebe na hovno. Ale je to moja vina, že som ťa to nechala robiť, ale je takisto tvoja vina, že si sa nezaujímal o moje šťastie natoľko, aby si sa to pokúsil zmeniť.“

Keď konečne prehovorí, hlas má surový. „Ježiši, Erin. Odkiaľ sa to všetko vzalo? Boli sme spolu takmer štyri roky a ty mi to hovoríš až teraz?“

„Nemyslím si, že som si to vlastne doteraz vôbec uvedomovala. Prišla som na to len nedávno.“

„Nechcem to ukončiť,“ povie.

Ani ja nie, nie tak celkom. Vlastne neviem čo chcem. Rob je ako rodina. Určite som s ním strávila viac času ako so svojou vlastnou rodinou, a on bol ku mne láskavejší ako oni, teda aspoň donedávna.

„Nejako to vymyslíme, keď sa vrátiš domov,“ poviem mu.

„Takže mi tým hovoríš vlastne čo? Že potom začneme znova? A čo sa stane medzitým?“

„Nebudem tu každý večer sedieť a premýšľať nad tým, čo robíš a či je Christina s tebou. Takže si rob čo len chceš.“

„Čo to má, kurva, znamenať, Erin? Nechcem byť s nikým iným. Milujem ťa. Milujem náš život. To je to, čo chcem.“

Správne slová, ale povedané v nesprávnom čase.

„Potom,“ poviem mu tesne predtým ako zavesím, „by si sa mal podľa toho čo najskôr správať.“