DE - kapitola 23,24

Překlad: Yogi_22

23.kapitola

Brendan

O 3,5 roka skôr

Stojím na konci dlhej uličky s Willom po boku. Je nervózny ako kurva, ale ja by som bol tiež, keby moja snúbenica toľkokrát zdrhla zo svadby ako Olivia. Existuje 25 percentná šanca, že práve teraz chytí taxíka na letisko. Tiež som nervózny, až mi je zle. Od tej zásnubnej party som Erin nevidel, čo bolo takmer pred mesiacom, a vo mne sa skrýva obrovský hlad po tom, aby som ju videl, o ktorom som si nikdy nemyslel, že je možný. Viem, že si ona a Rob spolu vyšli. Nepýtal som sa na detaily a zakaždým, keď sa pokúšal podeliť s niečím viac, som ho zarazil, ale podľa toho nadšeného, vzrušeného pohľadu na jeho tvári, keď čakal, kým sa objavil v uličke, predpokladám, že to šlo dobre.

Tá nenásytná, zúfalá túžba v mojej hrudi nezmizne, pokým sa konečne neobjaví. Mohol by som na ňu civieť celý deň, každý deň. Chcem to. Chcem počuť jej mrmlanie si, keď pracuje, chcem vidieť ako sa jej rozžiari tvár, keď si dá prvý hlt čerešňovej zmrzliny. Chcem počuť jej stonanie v mojich ústach, keď ju bozkávam, presne tak, ako to robila v Mikeovom dome, a chcem to počuť každú zasranú noc. Vyhliadka na nespočetné množstvo povoľných dievčat už nie je nič pre mňa – na čo aj, keď si len zakaždým predstavujem jej tvár?

Chcem jedine ju, a pôjdem navštíviť jej rodinu a zájdem na farmársky trh každý zasraný deň, ak je to to, čo chce. Je to len smiešna cena, ktorú by som mal zaplatiť za to, čo dostanem na oplátku. Nemôžem uveriť, že mi trvalo tak dlho, kým som si uvedomil, že to nikdy nebola Erin, čo ma štvalo. Bol som naštvaný sám na seba, tým neustálym vnútorným bojom medzi tým, čo som chcel a o čom som si myslel, že chcem. Je to voči Robovi hnusná vec, o to horšie, ak ju má rád tak veľmi ako si myslím, že má, zničí to naše priateľstvo, ale dnes večer jej to poviem. Možno je už príliš neskoro, ale nemohol by som žiť sám so sebou, ak by som sa o to aspoň nepokúsil.

No ľahšie sa to povie ako urobí. Pretože celý večer je Rob po jej boku. Bez ohľadu na čokoľvek, je stále na dva metre od nej. Takže všetko čo môžem robiť je čakať, stáť v rohu, civieť na ňu tak, až to musí byť divné, premýšľajúc, či ma vôbec vypočuje, ak dostanem šancu byť s ňou sám, vzhľadom na to, že som sa voči nej celé leto správal ako debil.

Netuším, či by som to na jej mieste urobil ja. Medzitým sa vedľa mňa objaví svadobná koordinátorka, navrhne mi, aby sme šli skontrolovať strešný apartmán a odmieta sa pohnúť ďalej bez ohľadu na to, čo robím, aby som ju odradil. Keď Rob konečne odíde, dám sa do toho, požiadam Erin o tanec s takou naliehavosťou v hlase až zniem takmer naštvane. Pozrie sa na mňa váhavo, za čo by som ju sotva mohol viniť.

„Súhlasím z jediného dôvodu,“ povie.

„Pretože toto je tvoja obľúbená pesnička?“ Odvetím.

„Vedel si to?“ Opýta sa. „Alebo len hádaš?“

„Vedel,“ poviem jej. Samozrejme, že som to vedel – preto som aj požiadal, aby ju zahrali. Preto som si ju púšťal v aute stále dookola celé mesiace.

Prejdem po holej pokožke na jej chrbte, pritisnem na ne silno brušká prstov. Vzhliadne ako keby vedela, čo robím, ako keby chcela, aby som urobil niečo viac, a ja už viac nemôžem čakať.

„Poď sem,“ poviem, vezmem ju za ruku, ťahám ju pomedzi dav do tmavej časti budovy.

„Prečo sme tu?“ Opýta sa.

„Kvôli tomuto,“ poviem. Pritisnem ju na stenu, položím dlane na jej tvár a pobozkám ju. Na okamih podo mnou zmäkne, telo má poddajné, ústa pootvorené v odpovedi na moje. Je to správne, je to dokonalé. Je to všetko, čo by sme mali celý čas robiť.

A potom sa odtiahne. „Zastav.“

„Prečo?“ Namietam. „Kvôli Robovi?“

„Nie,“ povie. „Pretože sa ku mne nebudeš správať ako k handre celý čas, čo spolu pracujeme a odrazu sa rozhodneš, že máš o mňa záujem v okamihu ako ma pozve von tvoj kamarát.“

Hlas má chrapľavý, ako keby bola na pokraji sĺz. Nenávidím sa kvôli tomu. Ako som si nemohol uvedomiť, že je už príliš neskoro? Kompletne som to celé dosral.

„Nie je to tak ako...“ Začnem práve vo chvíli, keď DJ oznámi, že Will a Olivia odchádzajú.

„Musím ísť,“ povie, odtiahne sa. „Potrebujem pomôcť Olivii sa pripraviť.“

„Erin, musíš mi dať šancu to vysvetliť,“ prosím. „Stretni sa so mnou po tom, ako Will a Olivia odídu.“

Pritiahnem si ju k sebe skôr než  môže niečo namietať a pobozkám ju ešte raz – tvrdo, ticho ju tak prosím – prosím, daj mi šancu, prosím, ver mi.

Omračujúce ticho z jej strany beriem ako súhlas.

Až neskôr, keď sa nikdy neobjaví a dostanem správu od Roba, v ktorej mi oznámi, že konečne dostal Erin do svojej izby, že vôbec s ničím nesúhlasila.

Odišla nadobro preč.

24.kapitola

Erin

Súčasnosť

Dokončím si vlasy a make-up práve keď v sobotu večer dorazí Harper. Tak či tak nemám dosť oblečenia „na von“. Spolu s Robom sa chodievame najesť niekam von len párkrát do mesiaca, ale na to mi stačí moje oblečenie do práce. Uspokojila som sa preto s tým istým tielkom a upnutými džínsami, v ktorých som bola von naposledy, ale jej hlasný povzdych mi napovie, že to neschvaľuje.

„Nie,“ povie, prezrie si ma kritickým okom než zamieri rovno do môjho šatníka.

„To slovko nie je k čomu?“ Opýtam sa.

„Ku všetkému. Máš 26, Erin. Prestaň sa obliekať ako keby si poznala jediné dva obchody, a to Ann Taylor a Lady Footlocker. A máš na sebe denné líčenie.“

„Medzi denným a večerným líčením je nejaký rozdiel?“ Opýtam sa.

„Oh, môj úbohý drobný motýlik,“ povie, potľapká ma po hlave. „Stále sa máš čo učiť.“

Keď o hodinu neskôr dorazíme do klubu, mám na sebe viac make-upu než za celý život, spolu s drobnými čiernymi šatami, ktoré ma donútila vziať si Harper, a k tomu vysoké lodičky. Neviem, či sa cítim príťažlivo alebo skôr ako na predaj. Zrejme trochu z každého. Po prvýkrát stojím v rade pre VIP a klub už sám o sebe je tým druhom miesta, s ktorým mám málo skúseností: slabé osvetlenie, klubová hudba, basy, ktorí rozvibrujú steny. V okamihu ako sa dostaneme dnu ma Harper zatiahne do oddelenej časti miestnosti, kde stojí chlap oveľa vyšší a širší než normálna ľudská bytosť.

„Nie som na to pripravená,“ zopakujem. „Už roky som nehovorila so žiadnym mužom, ktorý nebol Rob alebo nejaký klient.“

„Zdá sa mi, že sa celý čas bavíš s Brendanom,“ povie s nadvihnutým obočím. Odkedy nás na tej šou videla spolu, je ako pes, čo objavil kosť.

„On sa nepočíta,“ vzdychnem. „Aspoň potrebujem najprv drink.“

„Akože sa Brenadan nepočíta?“ Opýta sa, zamáva dvackou na barmana.

„Proste to nie je tak ako si myslíš.“

„Si si istá?“ Opýta sa.

Pomyslím na Brendana, na jeho výrazné lícne kosti a spôsob, akým sa mu vyklenú ako keby trpel, keď tuho premýšľa. Na míle jeho hladkej pokožky, na jeho široký chrbát v tých cyklistických šortkách, na všetko, čo som si všimla, keď sa v tých šortkách otočil.

Prehltnem. „Samozrejme, že som si istá.“

Posunie predo mňa panáka. „Tak si to stále opakuj. To ale neznamená, že sa to stane pravdou.“

***

O dvadsať minút neskôr držím v ruke drink, ktorý som si neobjednala – ten, ktorý nebol priamo od barmana, pretože jednoducho nemôžete preplávať životom, ak budete predpokladať, že každý je násilník – a práve sa rozprávam s chalanom, ktorý sa volá Jason. Predpokladám, že je to futbalista, na základe jeho veľkosti, ale zatiaľ sa s tým nevytasil a preto som príjemne prekvapená. Moja jediná skúsenosť s hráčmi futbalu je tá s kreténmi z univerzity, ktorí sa neustále predháňali v tom, kto si uchmatne lepšie miesto na trati a u ktorých sa konverzácia točila jedine o tom, aká skvelá bola party, na ktorej boli.

Ale Jason je dostatočne milý, hovorí mi všetko o dome, ktorý sa pokúša v Beaver Creeku renovovať. To je niečo, o čom môžem debatiť celé hodiny, nakoľko som sa postarala o rekonštrukciu Robovho domu, hoci premýšľam, či vlastne mám tomuto chalanovi povedať, že nie som single. Asi by som mala nosiť svoj snubný prsteň, ale zostal na nočnom stolíku, odkedy Rob odišiel. Proste mi nikdy nesadol. Trojkarátový prsteň je tak pre Kardashianky, nie pre dievča, ktoré si šetrí maskaru na špeciálne príležitosti.

S Jasonom práve preberáme výhody chladničky s presklenými dverami, keď sa mi okolo boku pevne ovinie ruka a hlas, ktorý by som spoznala kdekoľvek ma pošteklí na uchu, potom nasledujú jeho pery. „Prepáč, že meškám, zlato.“

Brendan. Ktorý je teplý a známy a vonia úžasne a keď sa otočím, usmieva sa na Jasona spôsobom, ktorý by mnohí považovali za strašidelný – pokojne, sebavedomo, priateľsky, a so záluskom na bitku.

Jason sa pozrie na Brendana a ruku na mojom boku než sa zdvorilo ospravedlní. Prepodkladám, že by som mu nakoniec prezradila, že nie som single, takže ma Brendan ušetril tej nepríjemnosti, ale stále som naštvaná.

„Mám 26, Brendan. To znamená, že som dosť stará na to, aby som potrebovala opatrovateľku.“

„Ten chalan bol zlá voľba.“

„Jo, rozhodne bolo dosť hrozivé ako potichu odišiel, keď si sa ukázal – fakt som sa tým vyhla guľke,“ odvetím. „Prečo si vôbec tu? A ako si sa dostal do VIP sekcie?“

„Mám kamarátov na vysokých miestach,“ povie. „A som tu, pretože si mi neodpísala na správu. Myslel som si, že bude lepšie ťa skontrolovať.“

Vzdychnem si sa zároveň sa usmejem. Bože dobrý, Brendan môže byť aj sladký. A takisto aj poriadna osina v zadku. „Nekontrolovala som si telefón, pretože som sa chystala a potom preto, lebo som prišla sem a robím presne to, čo si mi aj celé týždne radil, aby som robila.“

„Som si dosť istý, že som ti neporadil, aby si sa obliekla, ako keby si si chcela zapíchať a vyštartovala po prvom futbalistovi, ktorého nájdeš,“ povie, jeho slová sú pichľavé a nešťastné.

Dám mu preč ruku a odstúpim od neho. „Nemôžem uveriť, čo si práve povedal.“

Na okamih mu vidím na tvári hnev, ako keby mal v pláne sa hájiť, ale potom si stisne koreň nosa – úplne rovnako ako to robí jeho brat zakaždým, keď je z Olivie frustrovaný – a hnev ustúpi.

„Máš pravdu. Prepáč.“

Cítim ako mám slzy na krajíčku a preto sa odvrátim, rýchlo zbehnem po schodoch dole a zamierim k východu. Skôr než sa tam ale dostanem, mám na bokoch jeho ruky, pritiahne si ma proti svojej hrudi.

„Prosím, Erin. Mrzí ma to. Je mi to tak zasrane ľúto. Vyznelo to horšie než som mal v úmysle.“

Strčím do neho. „Ako myslíš, Brendan. Je to v pohode. Idem domov, takže si skončil s tým, prečo si sem prišiel.“

„Nie,“ povie. „To nerob. Vyzeráš naozaj dobre, okay? Vyzeráš až príliš dobre. A to ma proste nasralo, pretože som si už o teb robil tak či tak starosti, a potom som sa tu ukázal a ty vyzeráš takto a ten týpek na teba pozeral ako keby...to je jedno. Proste ma to nasralo. A je mi to ľúto.“

Po chrbte sa mi začne plaziť drobné vzrušenie. Na Brendanovom názore by mi nemalo záležať, ale vždy mi na ňom záležalo a myslím, že aj vždy bude.

„Tak poď,“ povie, ťahá ma smerom ku baru.

„Čo to robíš?“

„Kupujem ti drink.“

„Ak tu zostávame, asi by sme sa mali vrátiť späť do VIP časti za Harper.“

Vzdychne si, stisne k sebe viečka. „Vyzeráš žhavo, Erin. Je mi jedno, či rozdám niekoľko rán, ale nemám náladu na to, aby som sa bil s celým futbalovým tímom.“

Objedná mi pitie, vie, čo pijem bez toho, aby sa ma opýtal a očami prebehne po mojich šatách.

„Ježíši. Len nedovoľ, aby ťa ešte niekedy obliekla Harper.“

„Len aby si vedel, práve som na pokraji toho, aby som sa znova urazila.“

„Nevravím, že je niečo zle. Len si proste nerád robím o ľudí starosti. A pokiaľ sa budeš obliekať takto, budem si robiť starosti.“

Ten blbý ochranársky alfa samec, správa sa ako keby som bola zo skla a potrebovala jeho starostlivosť. Netuším, prečo sa mi to tak veľmi páči, prečo mám pocit, že sa mi z toho zväčšuje srdce v hrudi. Asi preto, že väčšinu života som to ja, ktorá si robí starosti o všetkých ostatných.

Kývne k môjmu drinku. „Napi sa a ideme tancovať.“

Rob rozhodne nie je chalan, ktorý by preferoval tanec. Je to ten typ chlapa, ktorý je z tancovania zdesený. Nebola som schopná ho dotiahnuť na parket, odkedy sme boli spolu po prvýkrát na rande.

„Už je to tak dlho, že si ani nepamätám ako sa tancuje.“

„Videl som ťa tancovať,“ povie, preruší ma. „Tancuješ ako niekto, kto sa tým živí.“

„Naznačuješ mi tým, že tancujem ako striptérka?“

„Len vravím, že tancuješ ako tanečníčka. Ktorá by potenciálne mohla byť zasrane úchvatnou striptérkou.“ A s týmto ma vtiahne do davu.

Prvých pár sekúnd sa cítim divne, mám stuhnuté končatiny, ako keby to bolo pre ne niečo neprirodzené. Ale dav nás natlačí k sebe a pod dunením bás ma vedú jeho boky, a všetko sa mi to vráti. Prichytím sa ako sa hýbem – tak synchronizovane spolu s ním, až by ste si mysleli, že sme to robili celý život. Je to zábavné, ale takisto je to oveľa viac než len to. Pripomenie mi to iný čas, čas, kedy boli niektoré veci stále možné. Nie je to nejaká určitá spomienka, len všeobecný pocit pohodlia, vzrušenia, pocit, že všetko na svete bolo v poriadku a len malo byť lepšie. Tanec je len ďalším z množstva vecí, ktoré som milovala, a vzdala sa ho – rovnako ako live hudby, cyklistiky, pečenia, sledovania seriálu Klinika Grace. Ale je v tom viac ako len to, že by som sa týchto vecí vzdala kvôli Robovi, ja som to v sebe úplne zabila.

Pesnička sa zmení na niečo pomalejšie, dunivejšie. Brendanove ruky pristanú na mojich bokoch a spolu s tým sa vynorí spomienka na tie isté ruky, keď sme tancovali na Oliviinej svadbe. Je to asi tá najnebezpečnejšia spomienka, ktorú mám. Celý večer strávil tým, že to skúšal na svadobnú koordinátorku, takže som bola prekvapená, keď ma požiadal o tanec. Ešte viac som bola prekvapená z toho, keď si ma pritiahol k sebe – rozhodne, takmer agresívne. Chcela som namietať, ale takisto som sa chcela preniesť do okamihu, na ktorú moja pamäť nikdy nezabudne: na jeho prsty na mojej pokožke, jeho vôňu, na jeho pohľad, ktorý mi prechádzal po tvári tak ako nikdy predtým.

„Daj mi ruky okolo krku,“ povedal, hlas mal hrubý a nízky, stále sledoval moju tvár, ako keby to malo byť naposledy, kedy ju vidí. Vtedy mi jeho ruky skĺzli na boky, ruky tak neskutočne veľké, že keby sa o to pokúsil, bola som presvedčená, ži mi nimi obopne pás. Veci ohľadom Roba boli čerstvé a keď sa na mňa Brendan pozeral takto, nemohla som si ani spomenúť, kto vlastne Rob je. Takisto som zistila, že bolo aj o štyri roky neskôr ťažké myslieť na Roba. Všetko čo som totiž videla bolo Brendanovo strnisko, tá drobná, krásna jazva nad jeho pravou lícnou kosťou a výraz v jeho očiach, keď mi očami prechádzal po tvári.

„Myslím, že som naposledy tancovala s tebou,“ poviem mu. „Na Willovej a Oliviinej svadbe.“

Pozerá mi do očí, je v nich otázka, ktorú nedokážem prečítať.

„Myslel som si, že si na to už zabudla.“

Netuším ako si mohol myslieť, že by som na to mohla kedy zabudnúť. Bol to totiž večer, ktorý všetko zničil, večer, kedy som sa ho nadobro vzdala a rozhodla sa pohnúť ďalej. Na ten večer nikdy nezabudnem. Takisto som si myslela, že mu nikdy v živote neodpustím, ale som tu. Pritiahne si ma k sebe bližšie a ja si uvedomím, že ani jeden z nás nedýcha normálne. Jeho oči strelia po mojich ústach a pozerajú stále tam, a ja sa cítim kvôli nemu rovnako zúfalo ako naposledy, keď sme takto boli.

Áno, Brendan, urob to.

Pomyslím na to len na okamih a ústa sa mi pootvoria ako keby ich viedol niekto iný než ja, zatiaľ čo ma jeho ruky tuhšie objímu na bokoch. Tak veľmi sa to podobá na to, čo bolo naposledy, až na to, že si spomeniem, ako sa to skončilo vtedy.

Potom – a jedine potom – si spomínam na Roba. Roba, ktorý ma dal znova dokopy po tm, čo mi Brendan naposledy zlomil srdce. Odtiahnem sa, nie som schopná zo seba dostať jediné slovo, aby som to vysvetlila alebo nejako ospravedlnila to, čo som takmer urobila. Zasiahlo ma uvedomenie si, ktoré ma ochromuje: Po tej Oliviinej svadbe som sa ho nevzdala. Bez ohľadu na to, čo sa stalo, bez ohľadu na to, čo urobil, Brendan bude vždy tým, ktorého budem chcieť najviac.