ETC - 8. kapitola

Překlad: Janka Es
Kor.: Noemi

Kočky, posielam ďalšiu mega dlhú kapitolu. Konečne zistíme, kto je DJ J Užite si ju!

Sotva som prespal celú noc. Všetko, na čo som dokázal myslieť bola ona a čo povedala. Už predtým sa spálila hráčom. To by mohlo znamenať hocičo – očividne ju podvádzal, ale keď mi povedala, že chcela počkať, tak zjavne z nejakého dôvodu neprotirečila myšlienke spať so mnou– takže to znamenalo, že nemohla mať priateľa, však?

 Počas noci som sa presvedčil, že bola single, skutočne nevyzerala ako typ dievčaťa, ktoré podvádza a spôsobuje niekomu akúkoľvek bolesť. Bola príliš sladká a rozkošná, aby niekomu ublížila.

Stále tu zostávala obrovská otázka o DJovi. Vedel som, že existoval, pretože Ashton sa na neho pýtal, ale on nebol jej priateľom – na to by som stavil prachy. Ale čím viac som na to myslel, tým viac som bol presvedčený o tom, že to bol jej brat. Musela mať brata, ktorý sa s ňou sťahoval do L.A. a Ashton ho poznal. Vlastne mi nikdy konkrétne nepovedala, že má priateľa – nikdy nespomenula to slovo „priateľ“. Mal som chuť skákať od radosti, keď som došiel k záverom, že ona sa hrala snažiac sa ma odohnať, pretože mala strach z hráčov. Bola príliš pekná na hranie, takže som si bol celkom istý, že som mal stále šancu.

Vzhľadom na zrušenie večerného rande som miesto toho zavolal Sethovi, aby som zistil čo robí. Skutočne som nechcel sedieť doma sám v sobotu večer, to sa na mňa vôbec nepodobalo. Išiel s chlapcami do baru a tak by som sa pripojil na pár hodín... stále som sa zaujímal o Rosie, ale tiež by som mohol vidieť chalanov. Perfektné!

Keď som sa zastavil u nej, začal som sa trochu znepokojovať, že som sa rozhodol nesprávne.

Čo ak nebola na takéto veci a neznášala ich a ja zahodím svoje šance s ňou?

To by bolo na hovno. Zobrať ju tam nebolo ako úžasné rande, ale ja som chcel byť originálny a urobiť niečo, čo by si pamätala. Dúfajme, že si to bude pamätať ako zábavu, miesto najhoršieho rande!

Z obrovským úsmevom na tvári som zamieril k jej dverám, pretože som sa ju chystal znovu vidieť. Wau, toto bolo skutočne zlé pre môj image – takto rýchlo sa zavesiť na dievča!

Celé ráno mi písala, pýtala sa ma kam pôjdeme, aby vedela, čo si má obliecť. Po mnohých správach sa mi ju konečne podarilo presvedčiť, že nejdeme do striptízového baru.

Keď otvorila dvere, cítil som, ako sa mi v hrdle zadrhol dych. Bola zakaždým, čo som ju uvidel žhavejšia? Ako je  možné, že zakaždým vyzerala lepšie? Mala len jeansy a top na ramienka , cez ktorý mala prehodený modrý kardigan – ale spôsobila že som slintal.

„Čau, hráč.“ Zacvrlikala so šťastným úsmevom, keď pre mňa otvorila širšie dvere, aby som mohol prejsť dnu.

„Čau, drahá. Ospravedlň ma na minútku, keď som ťa uvidel, niečo mi spadlo.“ Pozeral som žartovne na podlahu.

Tiež sa pozrela dole, „Čo to bolo?“ spýtala sa zvedavo, mračila sa, pretože tam nič nebolo.

„Moja sánka.“ Pokrčil som ramenami.

Vybuchla do smiechu a schmatla ma za tričko ťahajúc ma do svojho bytu. „Oh, sme späť pri gýčových hláškach, huh?“ doberala si ma, jej oči žiarili pobavením.

„Toto nebola hláška, cukrík,“ obalil som ruky okolo nej, takže sa nemohla odo mňa odvrátiť.

„Takže, pobozkáš ma alebo budem musieť svojmu denníčku klamať?“ doberal som si ju, keď som pomaly posúval svoju tvár k jej, dávajúc jej čas odstrčiť ma, ak by to chcela.

Usmiala sa a pretočila očami, vyhupla sa na špičky a jemne pritlačila svoje pery na niekoľko sekúnd na moje skôr, ako sa s úsmevom odtiahla. Do riti, toto dievča bolo šialene dráždivé!

„Takže, kam v skutočnosti ideme? Dozviem sa to už, alebo nie?“ Spýtala sa, keď dala jednu ruku na moju hruď a našpúlila na mňa ústa. Zúfalo som sa snažil nemyslieť na to, že vyzerala roztomilo. Nenávidel som, že ma nútila myslieť na takéto veci! Rozhodne som bol chlap – nemal by som myslieť na to, že je dievča roztomilé!

Okej, mal by som jej to hádam povedať. „Ako si na tom s výškami?“ spýtal som sa dúfajúc, že povie- v pohode.

Pozrela nervózne na mňa. „Umm... dobre, myslím.“

„Úžasné, takže ideme  liezť na skaly.“ Povedal som škeriac sa, keď sa jej ústa v šoku otvorili.

Jej oči sa rozšírili a úsmev jej zmizol z tváre, keď si uvedomila, čo som povedal.

„Lezenie po skalách? Prosím, povedz mi, že je to len vtip.“ Vyzerala byť skutočne znepokojená.

„Žiaden vtip, je to moja voľba. Ale ak na to nie si dostatočne...“ Zastavil som sa potichu.

Prehltla a zastonala. „Vážne? Tvoja voľba? Lezenie na prekliate skaly?“ zafňukala ukazujúc tak najrozkošnejšiu šteňaciu tváričku, akú som v živote videl. Oh, do riti. Teraz už nechcem nikam ísť, pretože nahodila tú tváričku! Wau, tak už som bol nabudený!

„Máš strach?“ doberal som si ju, odťahujúc jej jemne vlasy z tváre, pomaly som prebehol prstami cez jej lícnu kosť, z čoho sa trochu začervenala. Usmial som sa a sklonil hlavu dopredu pritláčajúc svoje pery na jej červenajúce sa líce. Wau, dnes voňala úžasne! Znovu prehltla a dych sa jej mierne zarazil. Nebol

som si istý, či to spôsobilo lezenie alebo to, že som bol blízko pri nej. „Ochránim ťa, slniečko. Nemusíš sa znepokojovať.“ Zašepkal som.

Zastonala a zvesila hlavu na moju hruď. Usmial som sa a utiahol okolo nej ruky tesnejšie, jemne prechádzajúc rukou po jej chrbte. Cítil som, aké prirodzené je držať ju takto – také jednoduché a prirodzené.

„Ak poviem, že nechcem ísť – budeš ma tým  trápiť  a doberať si ma kvôli tomu, však?“ zamumlala proti mojej hrudi a usmial som sa, keď mnou jemne prebehli vibrácie.

„Pravdepodobne. Ale ak naozaj nechceš ísť, tak by sme mohli robiť niečo iné.“ Ponúkol som dúfajúc, že s tým bude súhlasiť. Bola to jedna z mojich obľúbených činností a stavím sa, že jej zadok bude v jednom z tých postrojov vyzerať žhavo! Cítil som sa trochu zvrátene, že jej zadok bola prvá vec, ktorá mi prišla na um,  ale na moju obranu, bol to pekný zadok!

Vzdychla a odtiahla sa odo mňa preč. Stále o tom nevyzerala byť úplne presvedčená.  „Okej, fajn. Ale ak si zlomím krk alebo niečo, tak sa vrátim a budem ťa strašiť v sprche.“

Nemohol som odolať a zaškeril sa na ňu. Sakra, sama sa doviedla k tejto hláške! „ Ak ma chceš vidieť nahého, stačí požiadať, tekvička. Nemusíš ma kvôli tomu strašiť.“

Zúžila na mňa oči a falošne zakašlala. „Ale nie! Vyzerá to, že ma chytá chrípka, ktorá vyčíňa v mojej škole.“ Poznamenala a znovu falošne zakašlala.

„Cestou ti zaobstaráme nočnú sestričku.“ Mrkol som na ňu a schmatol jej kabelku, ktorú mala na boku podávajúc jej ju. Kývol som k dverám.

„Pripravená, hrášok?“

Spýtal som sa, šťastne som sa zaškeril. Nikdy predtým som tieto veci s babou nerobil. Bola to viac chlapská záležitosť, ktorú sme robili kvôli zábave, takže bolo divné to teraz robiť s babou.

Hlboko sa cez zuby nadýchla a potom dramaticky vydýchla. „Áno, tak poďme. Poďme to urobiť, nech sa môžeme ísť potom najesť.“ Zavrčala.

Zasmial som sa na ňu, keď vyšla z bytu a nechala ma za nami zatvoriť dvere.

Keď som šoféroval k vnútornej lezeckej stene, znovu sa mi prehrabávala hudbou. Robil som to veľakrát a bol som skutočne skúsený lezec, ale vnútorná stena bola oveľa ľahšia – hlavne pre začiatočníkov, takže bude  v poriadku.

„Takže, ako si spinkala, mačička? Mala si o mne žhavé sníčky, o ktoré by si sa chcela podeliť?“ spýtal som sa počas krátkej jazdy.

Zasmiala sa. „Nevyčerpal si už tie zvieracie mená?“ spýtala sa so smiechom, vrtiac svojou hlavou. Očividne sa rozhodla ignorovať môj komentár.

„Nie, mám ich tonu. Mohli by sme randiť ďalší rok, než by som ich vyčerpal.“ Žartoval som. Vlastne sa mi pre ňu páčila prezývka „mafin“, ale ešte som nebol pripravený vybrať len jednu, takže som stále skúšal nejaké nové.

„Nevolaj ma blbými prezývkami a budeme spolu dobre vychádzať.“ Zavtipkovala.

Zasmial som sa, skutočne je vtipná. „Alebo zajačik, túto nemáš rada.“ Pripomenul som jej.

Trochu sa zdesila. „Nie, túto nemám rada.“ Potvrdila, vyzerala trochu nepríjemne.

„Takže sa držíš hráča, huh?“ spýtal som sa zvedavo - takže sa zdalo, že si túto prezývku zvolila pre mňa nadlho.

Usmiala sa. „Vyzerá to, že toto ti sedí najlepšie.“

Zažmurkala na mňa a ja som sa snažil udržať svoje oči na ceste, aby som nás nezabil kvôli nedostatku koncentrácie.

Keď sme konečne prišli na parkovisko, pozrela nervózne na mňa.

„Skutočne? No tak, Nate. Myslela som si, že o tom len žartuješ. Lezenie, vážne?“ Pýtala sa a znovu na mňa špúlila ústa.

Zasmial som sa a vyšiel z auta. Aj keď by ju mali do toho postroja priviazať a ona odmietla vyliezť – aj tak by mi to zlepšilo deň. Prinútil som ju to urobiť.

Zamieril som k jej strane a otvoril pre ňu dvere. Zamračila sa a prekrížila si ruky na hrudi – ani sa na mňa nepozrela. Videl som, že bojovala s úsmevom.

„Takže ideš do vnútra, zlatko?“ spýtal som sa držiac svoju ruku dole, aby som jej pomohol von z auta.

„Myslím, že by sme mohli preskočiť lezenie a prejsť rovno k obedu.“ Povedala nenútene krčiac ramenami. Z toho, aký tenký mala hlas som mohol povedať, že bola dosť vystrašená.

„Oh, skutočne? Si kurča...máš strach?“ Doberal som si ju. Kľakol som si dole, aby som ju lepšie videl.

Zastonala a potriasla hlavou. „Nie, len nemám rada myšlienku na šplhanie na niečo vysoké s kúskom lana, ktoré je medzi mnou a istou smrťou.“

„Nenechám ťa zraniť sa, no tak mafin, môžeš mi veriť. Čo keby sme sa pozreli, a ak to nebudeš chcieť vyskúšať, tak nemusíš. Ale pamätaj si, kvôli tebe som presedel včera dve hodiny v bolesti a nechal som ťa dopiť svoj milkshake!“ Uškrnul som sa na ňu.

Na chvíľu zatvorila oči a ja som sa usmial – bola šialene roztomilá.

„Fajn, pozriem sa, ale ak nebudem chcieť liezť, tak ťa budem len sledovať, dohodnuté?“ spýtala sa nádejne.

Prikývol som a chytil ju za ruku odťahujúc ju tak od auta skôr, ako zmení názor. „Dohodnuté.“

O pol hodinu neskôr som ju konečne presvedčil, aby išla. Sledovali sme to robiť zopár ľudí a súhlasila, že sa o to pokúsi. Niežeby mi vadilo stáť na boku a presviedčať ju, vôbec. Po celý čas, čo sme tu boli som ju objímal zozadu, bradu som mal na jej ramene, keď som poukazoval na to, ako ukladajú nohy a na ľahké cesty, ktorými ísť. Bolo pekné, len tak ju držať, takže ak by aj odmietla ísť, aj tak som s ňou strávil pekný čas.

Vytiahol som postroj, rozhodol som sa pomôcť jej dostať sa doň. Kľakol som si na kolená držiac ho otvorený, aby doň mohla vstúpiť. Pomaly som ho vytiahol ubezpečujúc sa, že sa náhodou obtriem rukami o jej nohy, ako som to urobil. Pridržiavala sa tesnejšie mojich pliec, keď som upravoval  jeden z popruhov, ktorý bol okolo jej vnútorného stehna. Oh, do riti, robilo ma to práve teraz takým nadržaným.

„Utiahni to tesnejšie,“ zaprosila pozerajúc dole, keď som sa postavil a uistil sa, že sú spony vpredu.

Zasmial som sa a zaťahal za ne , aby sa to utiahlo dostatočne pevne na jej malý zadok a pás.

„Je to dobre.“ Povedal som snažiac sa strčiť svoju ruku medzi jej pás a popruh, ale nebola tam žiadna medzera, určite to bolo bezpečné.

„Prosím, urob to ešte tesnejšie,“ pozrela prosebne na mňa a ja som si nemohol pomôcť a usmial sa.

„Rosie, sľubujem, že je to dostatočne tesné. Môžeš mi veriť. Nedovolím, aby si si ublížila.“ Sklonil som sa a umiestnil jemný bozk na jej pery.

Keď som sa odtiahol potriasla hlavou a obalila ruky okolo môjho krku.

„Ak zomriem, chcem, aby bola moja posledná spomienka neuveriteľná. Tak nech to stojí za to.“ Doberala si ma, keď si pritiahla moje ústa späť ku svojim.

Usmial som sa proti jej perám a vášnivo ju bozkával, prechádzajúc pomaly svojim jazykom po jej spodnej pere, čím sa jej zovretie utiahlo ešte viac a jej hruď sa tlačila na moju ešte silnejšie. Skĺzol som rukami okolo jej bokov, drvil som jej telo o svoje, keď som ju bozkával hlbšie, z čoho mi zavzdychala do úst.

Ten zvuk spôsobil, že som bol šialene nadržaný, až som si myslel, že ma to zabije. Oh, vie ma tak rýchlo vzrušiť, vážne som bol ohromený jej talentom.

Prešiel som jednou rukou hore po jej chrbte a zamotal si ju do jej vlasov. Chcel som bozkávať každý kúsok z nej a nemohol som zabrániť druhej ruke, aby zamierila k jej zadku. Odtiahol som sa nabok práve keď som bol mierne bez dychu a začal ju bozkávať po tvári k uchu. Vtiahol som jej ušný lalôčik, keď zalapala po dychu. Sakra, tak veľmi som ju chcel!

„To bolo také žhavé,“ zašepkal som, keď som prebehol svojim jazykom pozdĺž okraja ucha, z čoho sa mierne zachvela.

Prikývla. „Áno, presne to, čo som myslela,“ zamumlala.

Odtiahol som sa a usmial sa na ňu. Stále mala svoje oči zatvorené, keď lapala po dychu a ja som sa cítil naozaj hrdý sám na seba, že som ju prinútil cítiť sa tak.

„Takže, teraz sme pripravení, alebo to ešte nebolo dosť neuveriteľné?“ Doberal som si ju. Pre mňa to bolo určite dostatočne neuveriteľné. Ak by som hneď teraz zomrel, bol by som šťastný chlap. Samozrejme, že by som bol šťastnejší, ak by sa to stalo zatiaľ, čo by sme boli nahí, ale na to som mohol počkať.

Usmiala sa a prikývla. „Áno, okej. Tak poďme.“ Vyzerala trochu bolestne, keď ma pustila. Rýchlo som si tiež navliekol svoj postroj a odviedol ju k spodnej časti steny sledujúc, ako inštruktor znovu kontroloval jej postroj. Bola trochu bledá a ja som obdivoval jej odhodlanie. Vyzerala, ako by to nenávidela, ale stále chcela ísť – toto dievča bolo silné a ja som to na nej miloval.

Zladil som svoje tempo na stene s jej, hovoril som jej, kam umiestniť ruky a nohy. V skutočnosti si to užívala, smiali sme sa a žartovali, keď sme šplhali na vrch steny. Mohol by som povedať, že bola na seba hrdá, keď sme zastali na vrchu. Široko sa na mňa škerila, jej oči tancovali vzrušením.

Zasmial som sa pohol tak, aby som k nej bol bližšie a jemne ju pobozkal na pery.

„Povedal som ti, že to urobíš.“ Uškrnul som sa na ňu.

Prikývla a zahryzla si do pery. „Skutočne si to teraz užívam. Vďaka, že som to mohla vyskúšať."

„Som rád, že sa ti to páčilo. Teraz so mnou môžeš ísť aj nabudúce.“ Povedal som s pokrčením ramien. Vlastne som nikdy predtým nezažil také zábavné lezenie, čo bolo dosť divné, vzhľadom na to, že to bola jedna z mojich obľúbených činností.

Zasmiala sa. „Znovu s nadmernou dôverou v tvoje schopnosti.“

Sugestívne zamykala obočím a ja som sa na nej zasmial. Myslím, že sa jej moje drobné dvojzmyselné narážky už zunovali.

„To bolo úplne zbytočné a surové Zvonilka.“ Žartoval som.

Zasmiala sa. „Zvonilka? Odkiaľ to prišlo?“

Zaškeril som sa. „Oh, no tak. Zvonilka je žhavá! Ten zadok a veľké boky s tými krátkymi šatočkami? Jo, rozhodne by si mohla byť za Zvonilku, ber to ako kompliment, nie je veľa báb, ktoré by sa mohli postaviť za jej meno.“ Znovu som ju zľahka pobozkal, do riti, toto dievča bolo úžasné. Bolo to ako vyjsť si von s jedným z chalanov, ale lepšie, pretože som po nej mohol túžiť a zároveň s ňou flirtovať.

Myslím, že by sme sa mali vydať na cestu dole, už som bol poriadne hladný, takže ona bola pravdepodobne tiež.

„Okej, takže teraz pôjdeme dole. Len sa opieraj o svoje lano celou svojou váhou a kráčaj dole po stene.“ Povedal som opierajúc sa o svoje lano, sediac vo svojom postroji.

Zamračila sa a pozrela na mňa. „To neurobím! V žiadnom prípade, nejdem. Jednoducho zleziem späť dole.“ Povedala s istotou, keď si prispôsobila pozíciu nôh.

Zasmial som sa, bolo oveľa ťažšie zliezť dole ako vyliezť hore. Nebude schopná to urobiť, pretože väčšinu času – celá tá časť „pozri sa dole!“ bola tá najhoršia. Pravdepodobne bude vystrašená z toho, ako vysoko sme boli, keď sa pozrie dole

„Mafin, vážne. Je v pohode takto dole zlaniť,“ mával som svojou rukou na lano, ktoré ma držalo.

„Takto zídeš dole po stene.“ Povedal som pohnúc sa, trochu som zišiel dole o niekoľko stôp od nej. Keď som sa pozrel hore, uvidel som jej perfektný zadok v tvare broskyne v postroji a sakra – vyzeral žhavo. Oh áno, toto bolo to najlepšie rande, na ktorom som bol!

Zastonala a potriasla hlavou. „Nemôžem to urobiť, moje lano by sa mohlo pretrhnúť,“ poznamenala, ako by to bol super dôvod na to, aby to neurobila.

Zasmial som sa. „Mafin, tvoje lano sa nepretrhne, sľubujem.“

Urobil som zopár ďalších krokov dole a pokúsil sa- neúspešne – držať svoje oči od jej zadku. Teraz som bol asi v polovičke cesty nadol, ale ona sa stále nepohla a držala sa hore, pre bohaživého.

Neskúsi to s tým lanom. „ Rose, vážne, no tak, len nechaj lano, aby ťa zobralo dole.“ Zvolal som.

Nervózne sa chvela na stene, pokúšala sa dať svoju nohu na ďalšiu malú plastovú úchytku. Zasmial som sa, sakra, je príliš vtipná. Stál som tam, sledoval som ju zliezať dole, ale vôbec sa jej to nedarilo. Pohla sa možno dve stopy od vrchu.

„Rose, chceš, aby som sa vrátil späť a zlezieme to spolu?“ zvolal som, keď sa zastavila a vyzerala, akoby tú stenu objímala.

„Áno, nevadí?“

Usmial som sa a zamieril späť za ňou. Keď som sa k nej dostal, pohol som sa tak, aby som sa doslova nad ňou vznášal – moje telo pritláčalo jej k stene. Hruďou som sa jej opieral o rameno. „Mafin, proste nechal lano, aby ťa vzalo dole, nemusíme dole zliezť.“ Navrhol som, snažil som sa byť presvedčivý.

Zastonala a pokrútil hlavou. „Nemám rada túto zliezaciu časť. Možno by sme sa mohli dostať navrch, sadnúť si tam a oni by nám potom mohli dať rebrík alebo niečo.“ Navrhla pozerajúc cez svoje rameno, dávajúc mi šteňaciu tvár.

„Nemajú rebríky, tekvička.“ Zasmial som sa a jemne ju pobozkal na líce.

„No tak, zlezme to spolu dole, možno by som mal zostať presne takto za tebou, zatiaľ čo to urobíš. Čo ty nato?“ spýtal som sa s nádejou. Bola to skutočne pekná pozícia, jej telo pritlačené proti môjmu. Bude  pre mňa ťažké, zliezť takto dole, ale určite to stálo za to mimoriadne napätie.

Možno by som sa mal pokúsiť trochu odviesť jej pozornosť – celé jej telo bolo napäté. Uistil som sa, že som mal dobrú oporu nôh, aby som sa mohol pustiť jednou rukou a obtočiť jej ju tesnejšie okolo pásu, keď som ju zľahka pobozkal na krk.

Dych jej trochu zakolísal a prikývla. „Áno, zostaň tam.“

Šťastne som sa usmial a znovu sa chytil steny. Urobili sme dole asi tri kroky, keď sa jej jedna noha vyšmykla z úchytu a zasyčala cez zuby. Jemne som zažmurkal, do riti, zahodil som svoju šancu, ublíži si a to len preto, že moje rande je nahovno. Dobrá práca, Nate. Kretén!

Prečo som nemohol vybrať niečo normálne, čo by sme robili miesto toho, že som ju vzal sem? Celú túto randiacu vec som posral!

„Si okej?“ spýtal som sa, znovu obaľujúc svoje ruky okolo nej, pokiaľ znovu získala oporu.

Prikývla. „Au! Poškriabala som si nohu,“ zafňukala.

Ospravedlňujúco som na ňu pozrel, všetko to bola moja chyba a ona ma pravdepodobne už nebude chcieť po tomto všetkom znovu vidieť. Wau, táto myšlienka bola vážne bolestivá – myšlienka, že ju už nikdy znova neuvidím bola strašná. Vedel som, že by som premýšľal nad tým, o čo som prišiel ešte dlho.

„Prepáč, mafin. Pozri, teraz proste použi laná, okej?“ spýtal som sa. Nemali by ste v skutočnosti liezť dole s týmito vecami – pravdepodobne preto, že sa ľudia môžu zraniť presne, ako sa to stalo jej.  Našpúlila na mňa pery, tak som odtiahol jej ľavú ruku od steny, čím zafňukala.

„Nate, čo to robíš?“ skríkla s rozšírenými očami snažiac sa pritiahnuť svoju ruku späť, aby sa mohla chytiť steny.

Upokojujúco som sa usmial. „Daj mi ruku okolo krku a zlaníme dole spolu.“ Zalapala po dychu a potriasla hlavou.

„Mafin, ver mi. Prosím?“ spýtal som sa pozerajúc do jej veľkých hnedých očí.

Nerozhodne na mňa zopár sekúnd pozerala skôr, ako prikývla špúliac na mňa pery. Upokojujúco som sa usmial a zahákol som jej ruku okolo môjho krku.

„Okej Rose, teraz sa pohnem do strany a dole sa dostaneme bok po boku, okej?“ Ponúkol som, posunul som sa, aby som sa mohol pohnúť vedľa nej miesto toho, aby som bol za ňou. Zafňukala a jej držanie sa utiahlo, keď som sa od nej jemne odtiahol dostávajúc sa do pozície.

„Okej, teraz sa len jemne pusť a sadaj si, kým neucítiš že je tvoja váha držaná lanom. Budeš cítiť utiahnutie na bokoch a tvojom malom zadku.“ Poznamenal som jemne sa na ňu uškŕňajúc.

„Flirtovanie práve teraz nepomáha, hráč.“ Povedala, keď urobila tak, ako som povedal, jej ruka ma chytila za plece tak pevne, že mi pravdepodobne spôsobí modrinu, ak v tom bude pokračovať. Keď lano prevzalo jej váhu, vyzerala, že sa trochu uvoľnila. Slabo sa na mňa usmiala.

„Myslím, že som okej.“ Povedala bez dychu.

Usmial som sa a tesnejšie obalil ruku okolo nej, keď sme začali schádzať po boku steny.

Celú dobu držala svoje oči na mne, jej ruka sa utiahla okolo môjho krku chytajúc ma tesnejšie okolo ramena. Ani netušila, že už sme boli doslova nad zemou.

Keď som mal jednu nohu na zemi, rozhodol som sa to na ňu trošku zahrať.

Strelil som očami k lanu a zalapal po dychu. „Do riti, tvoje lano vyzerá byť trošku rozstrapkané.“ Zasyčal som.

Vykríkla a vrhla sa na mňa tak, že som sotva uvidel, čo sa stalo – jej ruky okolo môjho krku a nohy mi obalila tesnejšie okolo bokov. Vybuchol som do smiechu, keď som položil na zem aj svoju druhú nohu.

Zaborila svoju tvár do strany môjho krku a zvierala ma pevnejšie.  Bože, táto baba bola šialene naivná, bolo to príliš jednoduché!

Skĺzol som rukou dole po chrbte k jej zadku, berúc väčšinu z jej váhy, pričom som sa hystericky smial. Wau, toto bolo úžasné. Jej telo pasovalo perfektne k môjmu a bol to neuveriteľný pocit, mať ju takto obalenú okolo seba a ja som rozhodne chcel viac.

„Oh, Bože, Nate. Daj nás dole!“ prakticky kričala proti môjmu krku.

„My sme dole,“ dusil som sa medzi smiechom. Nepohla sa, jej ruka schmatla moje tričko na chrbte tesnejšie.

„Rosie, my už sme  dole. Môžeš otvoriť oči.“ Smial som sa.

Pomaly sa odtiahla z môjho krku a pozrela sa dokola. Zrazu sa zamračila a trochu sa odtiahla búchajúc ma do hrudníka. „Ty šialený kretén! To nebolo vtipné, sakra, to bolo kruté!“ kričala ale zároveň sa s úľavou rozosmiala. Znovu ma buchla do hrudníka, pretože som sa stále smial. „Prestaň sa smiať, ty blbec!“

Uvoľnila nohy z môjho pásu, tak som dal ruky preč z jej zadku – trochu neochotne.

Nahnevane sa na mňa zamračila a otočila sa preč, ale stále bola pripevnená k lanám, takže urobila len nejaké štyri kroky odo mňa skôr, ako ju to so šklbnutím zastavilo.

Rozosmial som sa nad jej nahnevanou tvárou. Wau, vyzerala tak nádherne, keď bola nahnevaná, ako nahnevané mačiatko alebo tak. Usmial som sa a pristúpil k nej, keď sa snažila odpojiť laná z jej postroja, aby mohla urobiť dramatický odchod, ktorý zvolila naposledy.

„Dovoľ mi pomôcť ti.“ Navrhol som odťahujúc jej ruku jemne preč z lana. Prišiel som k nej bližšie. Chytil som jej boky a pritiahol si ju bližšie k sebe. Predstieral som, že pracujem na sponách, ale v skutočnosti som len prebehol rukami cez jej boky a brucho. Sklonil som hlavu dole na jej úroveň. „Prepáč, bolo to protivné a necitlivé. Odpustíš mi?“ spýtal som sa dávajúc jej svoju šteňaciu tvár, keď som pozeral do jej očí.

Zamračila sa na mňa a potriasla hlavou. „Vystrašilo ma to, Nate.“ Uviedla.

„Viem, a je mi to ľúto, tekvička.“ Zašepkal som, keď som jemne pobozkal jej tvár, rukou som jej prebehol po dolnej časti chrbta.

„Už to znovu neurobím,“ pobozkal som ju na ucho, zľahka som okusoval jej ušný lalôčik.

„Povedz, že mi odpustíš, mafin. Prosím?“ Prosil som, keď som ju bozkával dole po krku.

Jej telo sa trochu uvoľnilo, zalapala po dychu, keď som sa prisal na citlivé miestečko tesne pod uchom. Pohla rukou a dala mi ju na hruď, čím mi začalo byť srdce o trochu rýchlejšie. Nikdy som nechcel žiadne dievča tak, ako som chcel ju. Doslova som z nej šalel.

„Nie si vtipný, vieš?“ zašepkala, rukou schmatla moje tričko, keď som pokračoval a bozkával ju dole po krku.

„Viem, som somár,“ potvrdil som škeriac sa proti jej krku. Myslel som na to, ako sa na mňa vrhla a kričala, aby som nás dostal dole.

„Áno, to si,“ skoro zastonala.

Odtiahol som sa a oprel si čelo na jej. „Čo tvoja noha?“

Našpúlila ústa. „Je to zlé, myslím, že potrebujem stehy.“ Žartovala. Zasmial som sa a odtiahol ju späť, aby som sa na to pozrel. Keď sme liezli, zrolovala si svoje jeansy hore ku kolenám, aby jej nezavadzali.

Usmial som sa a sklonil sa dole pozerajúc na škrabanec na holeni. Nebolo to zlé, ale trochu to krvácalo.

„Myslím, že nakoniec budeš potrebovať transplantáciu kože.“ Potvrdil som s úsmevom.

„Prinajmenšom.“ Zasmiala sa.

Stiahol som jej jeansy dole rolujúc ich späť na miesto. Postavil som sa a vzal ju za ruku pozerajúc na ňu, aby som videl či mi odpustila. Jej oči boli mäkké a kútikmi úst jej zašklbal malý úsmev, takže som vedel, že som nebol v prúseri.

„Chceš ísť znova?“ žartoval som, kývajúc späť k lezeckej stene.

Nahodila falošný úsmev. „Oh, jasné, chcem to urobiť znova!“ povedala sarkasticky.

Usmial som sa a vytiahol svoj telefón prechádzajúc ním, kým som nenašiel foťák. Pohol som sa o niekoľko krokov a urobil fotku jej zadku v postroji. Zachichotala sa a rýchlo sa otočila. „Čo to do pekla robíš?“ spýtala sa zahanbene.

„Na neskôr, keď budem v posteli myslieť na teba.“ Pokrčil som ramenami žmurkajúc na ňu.

Zalapala po dychu a snažila sa mi vytiahnuť telefón z rúk. „To je sprosté, Nate. Zmaž to!“ Smiala sa, keď som držal telefón mimo dosahu rúk, jednu ruku som mal obalenú okolo jej pásu, keď vyskakovala a pokúšala sa ho chytiť.

„Bola by si radšej, ak by som myslel na niekoho iného?“ doberal som si ju so smiechom.

Zapišťala a začervenala sa ešte viac. „ Si taký zvrhlík!“ hravo ma udrela do hrude.

„Oh, nepredstieraj, že na mňa nebudeš nabudúce myslieť, keď budeš nadržaná a sama. Chceš si urobiť fotku môjho zadku?“ spýtal som sa uškŕňajúc sa na ňu. Musí mať tiež svoje potreby a ak mám pravdu, a ten chlapík DJ je jej brat, tak zjavne nedostávala takú pozornosť, ktorú žena potrebuje, takže sa o seba musí postarať raz za čas sama. Ženy to tak robia, však? Alebo je to len chlapská záležitosť?

Dala si ruky na uši a zavrtela hlavou. „Spáliš moje nevinné uši!“ kričala so smiechom.

Usmial som sa a vykĺzol zo svojho postroja, hodil som ho na stôl skôr, ako som odopol jej. Nechal som ho spadnúť na zem  predtým, ako som si ju vtiahol do náručia.

„Aww, úbohé dieťa, veľký zlý hráč napadol tvoju citlivú povahu?“ doberal som si ju, pobozkal som ju na špičku nosa.

Chytil som ju za boky, zdvihol ju a prehodil si ju cez plece z čoho zapišťala a obalila svoje ruky okolo môjho pásu.

„Pomáham ti do auta, mafin. Možno nebudeš môcť stúpiť na tú ťažko zranenú nohu,“ žartoval som. Jemne som ju capol po zadku uisťujúc sa, že nechám položenú jednu ruku na jej vnútornom stehne, dostatočne vysoko na to, aby o tom uvažovala. Pozrel som na jej zadok, ktorý bol určitým spôsobom blízko pri mojej tvári – wau, toto nebol vôbec dobrý nápad!

„Nate, daj ma dole!“ chichotala sa, keď ma zľahka poštípala do zadku.

„Oh, pokračuj v tom. Páči sa mi to.“ Žartoval som, z čoho sa rozosmiala silnejšie.

Ignoroval som pohľady ľudí v budove, keď sa smiala ako šialená ženská na cracku.

Keď sme vyšli von z dverí, stiahol som si ju do náručia a niesol ju vo svadobnom štýle cez parkovisko. Jej tvár bola jasne červená.

„To bolo trápne!“ zasyčala, keď si schovala tvár proti môjmu krku a stále sa potichu chichotala.

„Oh, vážne si to milovala.“

Dal som ju dole, keď sme sa dostali k autu. Jeansy sa jej trochu stiahli dole, kde som ju vytiahol a ja som mohol vidieť vrchol ružovo-bielych pruhovaných nohavičiek. Wau, tie boli žhavé! Vlastne by som zabil každého, kto by ich na nej videl. Začal som sa smiať, keď som rozmýšľal nad jej dokonalým menom.

Chytil som ju za boky a pritiahol si ju bližšie k sebe. „Tak, ako nohavičky, myslím, že odteraz ťa budem volať Prúžok.“ Doberal som si ju mávajúc na ňu obočím.

Zalapala po dychu a vytiahla si jeansy o trochu vyššie, keď pochovala tvár do mojej hrude.

„Nie! Oh môj Bože, to je trápne, Nate. Nie!“ kričala krútiac pri tom hlavou a obaľujúc ruky pevnejšie okolo môjho pása.

Usmial som sa a pobozkal ju na vrch hlavy. „Okej, Prúžok, čokoľvek chceš.“ Žartoval som smejúc sa.

Rozhodli sme sa vyzdvihnúť pizzu a zjesť ju u nej miesto toho, aby sme sa šli najesť von. Keď sme sa k nej vrátili, boli skoro dve hodiny poobede a ona nervózne pozerala po hodinách. Chcela, aby som odišiel, alebo tak? Možno mala dnes večer niečo na práci. Myslel som, že musela mať, pretože musela zrušiť naše večerné rande.

Ďalšiu hodinu sme sa ľahko rozprávali, boli chvíľu na gauči a potom som sa rozhodol, že je najvyšší čas odísť skôr, akoby som príliš zapracoval a prosil ju o sex. Bol som pekne blízko toho, aby som padol na kolená a prosil ju, a ak by ma stále takto bozkávala, zmenil by som sa na zúfalé nadržané zviera.

„Takže, kedy ťa znovu môže vziať von?“ spýtal som sa, keď som zľahka odťahoval vlasy z jej čela. Pošuchla  sa a jemne sa s prevrátením otočila, takže sme ležali tvárou v tvár na gauči.

„Myslíš, že ťa chcem znovu vidieť po tom, čo som musela liezť na tú prekliatu stenu, poškriabala si nohu a po tom malom triku z rozstrapkaným lanom?“ spýtala sa predstierajúc šok.

Zasmial som sa spomínajúc na to, ako na mňa skočila – wau, musím sa na tom prestať smiať, pretože sa zdá, že to nepovažuje za smiešne.

„Áno, myslím.“ Povedal som s istotou.

Teraz bola celá nado mnou, jej telo zamotané s mojim na gauči, neexistoval spôsob, aby ma nechcela vidieť znova.

Vzdychla a prešla prstom po leme goliera môjho trička, z čoho môj vták stvrdol ešte viac. Táto baba bola šialene vzrušujúca, vážne to nebolo spravodlivé.

„Myslím, že by som ťa mohla vtesnať do víkendu.“ Pokrčila ramenami, snažila sa vyzerať chladne a ľahostajne.

Víkend? Celý týždeň bez toho, aby som ju uvidel? Človeče, to stálo za hovno!

„Vážne? A čo takto zajtra?“ spýtal som sa plný nádeje.

Ospravedlňujúco na mňa pozrela. „Zajtra nemôžem, Nate a cez týždeň mi to nevyhovuje kvôli práci a veciam...“ odtiahla sa vyzerajúc, že jej je nepríjemne.

Snažil som sa neukázať jej, aký som bol sklamaný z toho, že som ju nemohol vidieť pred víkendom. Nechcel som ju od seba odplašiť tým, že na to pôjdem príliš tvrdo a ukazujúc jej, ako veľmi sa mi páči. Nikdy predtým som nemal riadnu priateľku, ale nechcel som byť jeden z tých priľnavých typov, ktorí odstrkujú babu tým, že sú príliš zúfalí alebo strádajúci.

„A čo po práci?“ spýtal som sa, snažil som sa ísť po príležitosti, ale nemyslím si, žeby som to zvládol.

Zamračila sa a potriasla hlavou. „Prepáč, nemôžem. V piatok by to malo byť okej, ak chceš,“ navrhla, pozrela na mňa plná nádeje, akoby si myslela, že ju odmietnem.

Usmial som sa, nebola tu do pekla žiadna šanca, že by som toto dievča odmietol.

„Piatok je pre mňa dobrý,“ usmial som sa prikyvujúc a pregĺgajúc svoje sklamanie, že budem musieť čakať šesť dní, kým ju znova pobozkám.

„Okej, tak ja radšej pôjdem, dnes večer idem s chalanmi von – keďže si mi dnešok zrušila.“

Usmiala sa. „Áno? Striptízový klub?“ doberala si ma.

„Vlastne áno, vadí ti to?“ spýtal som sa.

Usmiala sa a chytila mi rukou zozadu vlasy, šúchajúc svoj nos proti môjmu.

„Nie, hráč. Choď si užiť nejakú zábavu a dopraj si  tanec v klíne. Ak nejaký potrebuješ, jeden mám v zálohe.“ Žartovala.

Zasmial som sa a prevalil sa na ňu. „Prúžok, jediné nohavičky, do ktorých chcem strkať peniaze sú tvoje,“ povedal som úprimne. V skutočnosti som sa cítil byť trochu sklamaný, že nežiarlila. Zrejme som ju mal radšej oveľa viac, ako ona mňa, čo bolo trochu nepríjemné. Sklonil som hlavu a zľahka ju pobozkal. Wau, budem mať z toho modré gule, ak ma bude takto aj naďalej vzrušovať.

Pritlačil som čelo na jej. „Tak radšej pôjdem. Zavolám ti cez týždeň.“

Usmiala sa a prikývla, keď som sa z nej zdvihol hore a rýchlo sa otočil, aby som si mohol strčiť ruku do jeansov a popraviť si ho tak, aby to nebolo nápadné.

„Okej, vďaka za dnešok. Vážne som sa bavila.“ Potvrdila, keď sme šli k dverám.

„Vážne? Takže tam chceš ísť budúci víkend opäť?“ žartoval som.

Zasmiala sa jej sexi smiechom. „Nie, zas až tak veľmi som sa nebavila.“ Zasmial som sa a potiahnutím otvoril dvere, znovu som ju pobozkal skôr, ako som sa otočil k odchodu.

„Hej, Nate. Počkaj!“ Zvolala, keď som vstúpil do chodby. Čo som zabudol? Keď som sa otočil, schmatla svoj telefón a urobila si fotku môjho zadku.

„Na neskôr,“ s pokrčením ramien sa uškrnula.

Vybuchol som do smiechu, keď na mňa zažmurkala a zavrela mi dvere pred nosom – vo vnútri som mohol počuť jej smiech.

Vykročil som z budovy škeriac sa ako idiot. Táto baba vzala všetko, čo na mne bolo chladné a pokojné a prevrátila to naruby. Nemal som šancu bojovať s tým, spadol som do toho absolútne a kompletne, a čoskoro ňou budem posadnutý.

Noc vonku s chalanmi bola zábavná ako zvyčajne, ale neodviedlo to moje myšlienky od nej a ja som vedel, že by som sa s ňou radšej pozeral na film. Seth si ma doberal, že zo mňa vytlčie všetky sračky, hlavne keď za mnou prišla kočka a prakticky ma prosila, aby som ju vzal domov ale ja som ju odmietol.

Všetko to doberanie na moju adresu bolo vyčerpávajúce. Prichádzal som o gule, začínal som byť pod papučou, všetko to vypúšťal z úst, ale ja som sa proste len smial. Rozhodne som chcel počkať na Rosie, dúfajme, že už nebude trvať dlho, kým mi prepadne a potom budem konečne môcť potľapkať ten malý zadok, na ktorý nemôžem prestať myslieť.

Samozrejme, že to bolo pre mňa ťažké, nebol som zvyknutý na to, aby som nedostával pozornosť. Ale nebolo to až také zlé, žeby som ju podvádzal – nezahodím svoje šance. Mohla by byť pre mňa perfektným dievčaťom, a nebola tu žiadna šanca, aby som to zničil kvôli jednorázovke s babou, ktorá ani nebola v Rosieinej lige.

Každý deň v nasledujúcom týždni som sa s ňou rozprával cez telefón po večeroch viac ako hodinu, bolo to divné, ale nebol som unavený z toho, že ju počúvam ako rozpráva. Keď sme hovor zrušili, okamžite som premýšľal nad niečím iným čo jej chcem povedať alebo čo sa jej chcem spýtať. Stále som vídal kamošov a chodil von rovnako, ako normálne, ale neregistroval som baby okolo seba. Keď na nejakú poukázal Seth, porovnával som ju s Rosie a nedostali ani šancu.

Chalani si zo mňa kvôli tomu uťahovali, dokonca aj Russell sa mi v práci smial hovoriac, že som konečne vyrástol. Myslel si, že je zábavné, že ma núti čakať na sex, zrejme to bola karma, ktorá sa vrátila, aby ma hrýzla do zadku.

Nakoniec som pochopil niečo z toho, keď Ashton prepadol Anne a všetci sme si ho kvôli tomu doberali. – A to niečo bolo – nestaral som sa o to, ako veľmi si ma doberali, len som sa usmieval a krčil ramenami a tešil sa na  rozhovor s ňou skôr, ako zaspím.

Bol som taký vzrušený, že ju v piatok uvidím, že som noc predtým sotva zaspal. Cítil som sa ako dieťa, ktoré čaká na Vianoce alebo niečo s vedomím, že získam obrovskú hromadu darčekov.

Uistil som sa, že som jej kúpil obrovskú kyticu kvetov – staromódne, ja viem. Ale nevidel som ju celý týždeň, takže som mal dovolené byť gýčový. Snažil som sa ukľudniť, keď som vychádzal z auta. Choval som sa ako láskou choré šteniatko a to spôsobilo, že som vyzeral ako totálny debil. Bol som si celkom istý, že by to na ňu nezapôsobilo!

Vzal som CD, ktoré som pre ňu vzal a zamieril do jej bytu. Keď otvorila dvere, usmiala sa na mňa svojim prekrásnym úsmevom a ja som sa zasmial nad šťastím, ktoré som pocítil vo vnútri.

Wau, cítil som sa taký pripravený, že to bolo takmer trápne. Vyzerala ohromujúco a ja som prebehol pomaly očami dole po jej tele, prijímal každú jej krivku a líniu – snažil som sa nezastonať kvôli ohodnoteniu.

„Ahoj, Prúžok.“  Povedal som priťahujúc svoje perverzné oči späť k jej tvári trochu neochotne.

Zasmiala sa a prevrátila očami. „Ešte si s tým neprestal, hráč? Nemám ich dnes na sebe,“ doberala si ma.

Uškrnul som sa a obalil svoju ruku okolo nej tlačiac ju k sebe. „Skutočne? Takže, ako ťa budem dnes večer volať? Čipka? Bodka?“ žartoval som dvíhajúc na ňu obočie.

Zúžila na mňa hravo oči. „Možno na sebe nemám žiadne.“

Vnútorne som zastonal, radšej by to mal byť prekliaty vtip! Wau, skvelé, teraz nebudem schopný myslieť celú noc na nič iné, len na to, či má na sebe nohavičky alebo nie!

„Oh, dobre. Takže to bude komando – nie je to sexi prezývka, ale pre dnešok bude.“ Navrhol som, čím sa rozosmiala.

Schmatla ma za golier košele a mierne ho vytiahla, čím ma jemne prisunula k sebe. Usmial som sa a pritisol pery na jej. Jemne som ju bozkával, vychutnával som si pocit jej pier na mojich a prispôsoboval som sa tomu, že som ju nevidel celý týždeň.

Asi po minúte alebo dvoch som sa odtiahol a ona sa šťastne usmiala, a ja som sa usmial tiež.

„Toto som ti priniesol.“ Podal som jej kvety a CD Bruna Marsa, o ktorom sme sa po telefóne bavili cez týždeň. Vzdychla a pozrela na ne – zvláštny výraz na jej tvári bol niečo medzi zmesou zmätku a vďačnosti.

„Nate, tie sú prekrásne, ale nemal by si mi stále kupovať veci, nie je to potrebné.“ Vďačne sa usmiala, keď ovoňala červené ruže.

Pretočil som očami. „Čokoľvek. Takže hovoríš, že ti od teraz nemôžem kupovať veci? Takže by som si to CD mal vziať späť?“ doberal som si ju naťahujúc ruku po CDčku.

Zasmiala sa a ukryla ho za chrbát. „No, nehovorím, že nemôžeš, len hovorím, že nechcem, aby si mal pocit, že musíš.“ Povedala a trochu ustúpila.

„Okej, no budem to mať na pamäti zajtra večer – za predpokladu, že ma budeš chcieť zajtra večer vidieť, samozrejme.“

Zvedavo som na ňu pozrel, nemali sme na zajtrajší večer plány, ale dúfal som, že ju uvidím. Nechcel som čakať do ďalšieho víkendu, aby som ju znovu uvidel.

„To závisí od toho, či ma znovu berieš liezť na skaly?“ spýtala sa s úškrnom.

„Nie, nie dnes večer.“ Potvrdil som smejúc sa.

„Potom je tu dosť dobrá šanca, že ťa budem chcieť zajtra vidieť.“ Doberala si ma, keď sa dala na špičky a znovu ma zľahka pobozkala.

„Vďaka, Nate. Si vážne sladký, vieš to?“

Prikývol som a pretočil očami. „Viem, viem. To je to, čo mám rád , cukrík.“ Povedal som sarkasticky.

Zasmiala sa a otočila, odskákala ku kuchyni, aby dala kvety do vázy. Strelil som očami dole k jej zadku. Bol som zvedavý, čo mala pod týmito malými čiernymi obtiahnutými nohavicami.

Nedokázal som z nej spustiť oči, kým sme neprišli do reštaurácie. Nemám ani poňatia ako je možné, že sme nenabúrali. Wau, chýbalo mi nevidieť ju tento týždeň. Prešli len tri týždne, čo som ju stretol, ale cítil som, akoby som ju poznal od nepamäti.

Nebola tu ani minúta nepríjemného ticha, mali sme toho veľa spoločného, čo bolo pekne divné.

Bolo pekné pre zmenu byť sám sebou. Zvyčajne keď som okolo dievčat, všetko, na čo sa sústredím je dostať ich do postele tak rýchlo, ako je to možné. Ale myslím – pretože mi povedala, že o to ešte nemá záujem, že som trochu zvoľnil tlak, aby som sa mohol sústrediť na to, aby som ju lepšie poznal. Divná vec na tom je – čím viac som ju spoznal, tým viac som ju mal rád. Čím viac času som s ňou strávil, tým viac času som chcel. Bol to ako nekonečný kolobeh.

  Blbli sme v reštaurácii, sem-tam flirtovali čakajúc na to, kým prinesú naše jedlo.

Zrazu jej zazvonil telefón. Ospravedlňujúco na mňa pozrela, keď ho vytiahla. „Prepáč, musím to vziať.“ Zamrmlala, keď sa pozrela na volajúceho.

„Jasné, bez obáv.“ Pokrčil som ramenami.

Otvorila telefón a trochu sa zamračila. „Hej, čo sa deje?“ Zamračila sa a zrazu vyskočila zo stoličky berúc si svoju kabelku.

„Čo? Kedy? Je v poriadku?“ spýtala sa naozaj naštvaná. Zúfalo na mňa pozrela – čo sa do pekla stalo?

„Som na ceste.“ Zaklapla svoj telefón a ospravedlňujúco na mňa pozrela. „Prepáč, musím ísť.“ Otočila sa a prakticky utiekla preč od stola nechávajúc ma pozerať v šoku za ňou.

Čo to do pekla bolo? Postavil som sa a vytiahol peňaženku, hodil som na stôl peniaze, aby pokryli večeru, ktorá ešte ani nedorazila. Rozutekal som sa za ňou hovoriac ospravedlnenie  čašníkovi, ktorý prechádzal okolo. Zazrel som ju stáť pri obrubníku, keď mávala na taxík, ktorý našťastie nezastavil.

Chytil som ju za ruku a pozrel zvedavo na ňu. Plakala a vyzerala takmer zúfalo. Jej tvár bola bledá a ruky sa jej mierne triasli.

„Rosie, čo sa stalo?“ spýtal som sa zmätený.

„Musím ísť do nemocnice.“ Povedala mávajúc svojou rukou znovu na taxík, ale on nezastavil.

„Do riti! Zakričala udierajúc si frustrovane do nohy. Nemocnica? Kto bol do pekla v nemocnici?

„Vezmem ťa tam, poďme.“ Potiahol som ju smerom k zadnej časti reštaurácie, kde som zaparkoval auto.

Vďačne na mňa pozrela, keď prakticky prebehla okolo mňa.

„Vďaka, Nate.“ Zamumlala utierajúc si tvár trasúcou sa rukou.

„Žiadny problém.“ Otvoril som jej dvere, než som prebehol k stane vodiča a rýchlo naštartoval. Po ceste do nemocnice sme sa nerozprávali, len tam sedela a prakticky sa triasla na sedadle, a po celý čas nervózne krčila ruky. Nemal som ani tušenie, čo povedať, aby sa cítila lepšie. Nevyzerala, žeby mala chuť o tom hovoriť, tak som sa nepýtal. Cítil som sa trochu chorý, keď som ju takto videl. Bola plná obáv kvôli niečomu a ja som sa cítil trochu bezmocný.

Keď sme prišli na parkovisko nemocnice, vyskočila z auta skôr, kým som zatiahol ručnú brzdu.

„Vďaka, Nate. Zavolám ti, okej?“ povedala, keď zabuchla dvere a rozutekala sa rýchlo k hlavnému vchodu.

Vystúpil som a rýchlo ju nasledoval, aby som sa uistil, že je všetko okej.  Bol som viac než len trochu zvedavý na to, čo sa stalo. Niekto musel mať nehodu alebo niečo.  Chcel som tu byť pre ňu v prípade, že to, čo sa stalo bolo niečo veľmi zlé a ona by potrebovala niekoho, aby ju utešil a ja som chcel byť zúfalo tou osobou, na ktorú by sa obrátila. Chcel som byť tou osobou, na ktorej by sa vyplakala, keď bola rozrušená.

Zazrel som ju opretú o pult, zdvíhala sa na špičky, rukami surovo zvierala drevo, keď pozerala na recepčnú sediacu za stolom. Telefonovala a dokonca ani nepozrela Roseiným smerom –bolo to príliš na jej očividnú frustráciu.

Recepčná sa zasmiala a potriasla hlavou. „Nie, Jack Bauer je vážne žhavý, myslím, že je každú sezónu atraktívnejším.“ Povedala.

„Prepáčte, ale môžete mi povedať, kde...“ začala Rosie, ale slečna zdvihla hore prst ukazujúc jej tak, aby počkala. Rosie sa nahnevane zamračila.

„Oh, áno, Kiefer Sutherland je taký v skutočnom živote.“ Povedala recepčná s úsmevom. Do hája, ona ignoruje Rose, aby sa bavila cez telefón o šialenej TVšou?

Rosie obišla recepciu a buchla rukou dole po telefóne, z čoho sa na ňu recepčná šokovane pozrela. „Čo si myslíte že robíte?“ Spýtala sa rozzúrene pozerajúc na Rosie.

„Nikdy predtým som nepracovala v nemocnici, ale som si celkom istá, že je v popise vašej práce pomáhať ľuďom, ktorí to potrebujú. Nemyslím si, že ste platená za to, aby ste sedeli na zadku, používali pracovný telefón a kecali s niekým o televíznej šou, keď by ste mali pracovať. Teraz sa snažím nájsť Damona Yorka. Myslíte, žeby ste mi s tým mohli pomôcť alebo budem musieť nájsť nadriadeného a požiadať ho, aby mi pomohol?“

Rosie zavrčala.

Slečna mierne ustúpila a so zamračeným pohľadom zostala prekvapená. Do riti,  toto bolo žhavé! Wau, vážne by to urobila, toto dievča v sebe ukrývalo bojovníka a ja som to miloval.

„Damon York?“ povedala slečna ťukajúca do klávesnice vyzerajúc trochu rozpačite.

„Áno, prosím.“ Povedala Rosie mierne sa odťahujúc, vyzerala už trochu pokojnejšie.

Slečna skontrolovala obrazovku a potom ukázala na chodbu.

„Je na pohotovosti – izba číslo štyri.“

„Vďaka, a je mi ľúto, že som vám prerušila telefonovanie. Mali ste pravdu, Jack Bauer je extrémne žhavý,“ povedala otáčajúc sa, keď zamierila rýchlo k chodbe.

Nasledoval som ju a pozerala na mňa trochu šokovaná – akoby si neuvedomila, že som tam bol alebo niečo. Usmial som sa a súcitne na ňu pozrel, možno to bol jej brat, alebo otec, alebo niekto, kto bol zranený, pretože mal rovnaké priezvisko, ako ona.

Preglgla a ospravedlňujúco na mňa pozrela, keď zatlačila do dverí do miestnosti číslo štyri. Na nemocničnej posteli sedel malý chlapec, ktorý si išiel vyplakať oči, zatiaľ čo stál vedľa neho chlapík, hladil ho po hlave a vyzeral trochu bezmocne.

Chlapcove oči sa rozšírili, keď uvidel Rosie. Kto to bol? Musel to byť jej malý brat alebo niečo. Mal asi štyri alebo päť rokov – predpokladám.

„Mami, to veľmi bolí!“ zaplakal chlapček pohojdávajúc rukou ochranársky k hrudi.

Zamierila zboku na lôžko, obaľujúc okolo neho svoje ruky. Láskyplne ho bozkávala na vrch hlavy a všetko, čo som mohol urobiť bolo, že som na ňu čumel ako idiot. Mami? Bolo to jej dieťa? Má chlapčeka? Ako to, že som o tom, do pekla, nevedel? Mala dieťa a nepovedala mi to?

Sakra, toto je nespravodlivé! Prečo mi krucinál o ňom nepovedala? Myslela si, žeby som ju nechcel vidieť, keby mi to povedala? Chcel by som ju vidieť znova, ak by mi to povedala? Strelil som očami na chlapa, ktorý tu stál a hladil Rosie po chrbte, keď panikárila nad chlapčekom a hovorila mu upokojujúce slová. Vyzerali ako celkom roztomilá rodinka, nemohol som uveriť, že už má vytvorenú rodinu a chodí na schôdzky so mnou! Wau, nikdy som si nemyslel, žeby podvádzala. Myslím, že som sa v nej zmýlil. Nikdy som neveril, že mala priateľa. Vyzerá to, že som sa nemohol mýliť viac! Sotva som mohol dýchať cez emócie, ktoré pulzovali mojím telom. Pohľad na tých troch bol vážne bolestivý. Naozaj som jej začal prepadať a ona mala rodinu? Bol som len pochybnou aférkou? Do riti, to bolelo!

Neotočila sa, aby sa na mňa pozrela, sústredila sa na chlapčeka v posteli. Otočil som sa a rýchlo vyšiel na chodbu, chytil som si vlasy do rúk a pevne ich zovrel.

Bol som kvôli tomu naozaj naštvaný, po celý čas sa so mnou stretávala a nechala ma, aby som ju začal mať rád a ona už bola vo vážnom vzťahu s dieťaťom? Zamieril som do auta, odolával som nutkaniu rozkopať všetko, okolo čoho som prechádzal. Jebať na to! Vedel som, že bola príliš dobrá na to, aby bola skutočná. Žiadna kočka nemohla byť taká perfektná, mal som vedieť, že to všetko len hrala.

Naskočil som do auta, uchopil volant tak silno, že mi až zbeleli hánky. Ashton a Anna o tom vedeli a stavím sa, že to je dôvod, prečo mi hovorili, aby som sa od nej držal ďalej! Päsťou som udrel nahnevane do volantu, z čoho som si zranil ruku.

„ Kurva!“ zavrčal som.

Prečo som bol do pekla taký nahnevaný? Poznal som ju len tri týždne, ale chcel som tam ísť a odtrhnúť tomu chlapovi hlavu, aby mohla byť single a ja by som mal u nej šancu. A ani by som sa nestaral, že mala dieťa, čo ma vlastne vyľakalo, pretože som nikdy predtým neuvažoval, žeby som chodil so ženou, čo má dieťa.

Mal by som od toho utiecť na kilometer ďaleko, ale ja som nechcel a tá myšlienka ma ešte viac rozhnevala.

Robila to účelovo, vodila ma za nos a vzrušovala a potom na mňa hodila takúto bombu.

Do pekla, ani na mňa nehodila tú bombu, zistil som to náhodou!

Povedala by mi to, ak by som ju nenasledoval do nemocnice? Povedala by mi to skôr, než by sme mali sex, alebo by ma nechala veriť, že je tou perfektnou babou, ktorá by mohla byť pre mňa ideálna, moja bezchybná polovička, presne, ako je Anna pre Ashtona?

Naštartoval som auto a rozhodol som sa odviezť do najbližšieho baru a vziať si kočku. Počas posledných troch týždňov, som sa vyhýbal sexu – vídal som sa s Rosie, čakal som na ňu. Seriem na to. Ak ma ojebávala , potom som mohol ísť, vziať si nejakú náhodnú kočku a vyšukať jej mozog z hlavy.