Dohoda - 4. kapitola

Autor: Iveta

Deň piaty - piatok 

Jela:

Nebola som vo svojej koži.

Tak, ako mi nakázal, som si nasadila svoje šošovky a pohla sa do školy. Samozrejme, si zmenu pár ľudí všimlo, no nebolo to zasa tak zásadné, venovali mi krátky pohľad a pokračovali v ceste. 

Pred dverami mojej triedy som sa nadýchla a vlastne som ani nevedela prečo, nebola to kompletná zmena, len som nemala dioptrické okuliare. V triede to už žilo. Spolužiaci sa rozprávali, podpichovali a smiali sa. Typický školský deň.

Snažila som sa nevenovať tretej lavici pri okne ani jediný, krátky pohľad. Aj keď to bolo stále ťažšie, moje podvedomie ho vnímalo až príliš. Bol jediným človekom, s ktorým som sa za posledné dva roky zblížila, teda nie, nie sme si blízki, len máme dohodu. Nič viac. Po naplnení bude znova len jeden zo stáda imbecilov. 

Nevenovali mi ani pohľad a ja som sa pre seba spokojne usmiala. Už som bola pri svojej lavici a zhadzovala ramienko batoha z pleca, keď mi niekto podkopol nohu. Udialo sa to tak rýchlo, že som nestihla pre svoju vlastnú sebaúctu a hrdosť zastaviť vypísknutie, tesne pred tým, ako som dopadla na linoleum a udrela si bradu o roh lavice. 

„Slepá, ryšavá ropucha!" ozvala sa spolužiačka, ktorá stála nad mojím poníženým telom. 

Fantázia, proste dokonalé, aká dokáže byť infantilná, len aby zapôsobila na Lukáša, ktorý sa síce zazubil, no nevenoval väčšiu pozornosť. 

Samozrejme, sa idioti nezabudli smiať. Ach, boli ako deti zo škôlky. Neuveriteľne retardovaní. Nestáli mi ani za to, aby som sa nad nimi znervózňovala. 

Švihla som pohľadom k nemu. Počula som z toho smeru zavŕzgať stoličku. Tak ako som predpokladala, bol pripravený, pohnúť sa ku mne so zúrivým pohľadom, venovaným tej retardovanej hnedovláske. 

Pokrútila som hlavou a zamračila sa na neho. Vysielajúc na neho blesky, nech sa neopováži ku mne čo i len priblížiť. Všetko pokazí, nik nemôže vedieť, že sa poznáme viac ako zo školy a že sa o mňa zaujíma. Čo znelo pekne šialene, keď ešte v pondelok, sa rehotal na Lukášových urážkach. 

Zamračil sa späť a človek by mohol naše pohľady nazvať telepatickým rozhovorom, v ktorom som mu naznačovala nech sadá na tú svoju sexy riť v značkových rifliach, zatiaľ čo som si sadala a on mi svojím čoko pohľadom odpovedal, že to tak nemieni nechať. Sústredil pohľad na moju bradu a ja som si ju podvedome dlaňou pretrela, cítiac bolesť a chvenie. 

Sadla som si na stoličku, vybalila si potrebné učebnice a proste sa na to vykašlala. Odhodlane ignorovala všetkých. Ešte rok, nebolo to predsa tak zlé. Zvládla som v živote aj viac nepríjemné veci, ktoré ma strašia zakaždým, keď zatvorím oči. Obmedzenci a nedozrelci ma nemôžu zničiť. 

Cítila som jeho pohľad na sebe tak ako za každým posledné dni. Premýšľala som, kam sa podelo jeho rozhodnutie, že o našej spolupráci nemôže nik vedieť, lebo by toľkú hanbu nemohol prežiť. Ak po mne bude takto hľadieť ešte zvyšok školských dní, neutečie posmeškom, že sa zaujíma o ryšavú ropuchu. 

Sústredene som pozerala pred seba, s rukami prekríženými na lavici, a čakala profesora, ktorý aspoň nachvíľu priniesol pokoj a oni by po mne prestali pokukovať a robiť si nemiestne vtipy. Aj keď som si za ne mohla ja. Vedela som to. 

Ktovie ako by to vyzeralo, keby ma poznajú pred tým, mohla by som byť ako hentá alebo iné spolužiačky, ktoré sú povrchné mrchy? Dúfala som, že nie. Nemala som to v povahe, bola som po otcovi. Aj dupať som po sebe nechala rovnako ako on. 

Chýbal mi, potrebovala som ho už doma. Ešte dnes a v sobotu príde konečne domov a na chvíľu znova nebudem sama. 

Zatriasla som hlavou, zatínajúc ruky do pästí, nebudem tu plakať za nič! Nemohla som ich pustiť do svojho bytu, nie oboch. Ona bola ako jedna z týchto hlupáň. Krásna s dokonalými vlasmi, make-upom, šatami a životom. Nemohla aj ona vidieť ako žijem, neverila som jej. 

On nevyvolával práve pocit bezpečia či dôvery, no jeho odpor voči mne a strach z poníženia, keby mu prišli na to s kým trávy dni po škole, stačili, aby som si z neho veľkú hlavu nerobila. On bol ten posledný, kto by sa chcel chvastať mojou spoločnosťou. 

Po vyučovaní som znova naťahovala čas, akosi pochopil aj bez slov a tak tiež otáľal pri balení zošita. 

„No? Čo chceš, Lochnesa?" Podráždenosť v jeho hlase ma nemala prekvapiť a predsa tam bolo to malé bodnutie. Včera bol tak iný... 

„Vadilo by, ak by sme sa stretli u vás?" Znela som skutočne tak vystrašene? Do kelu! 

„Prečo?" spýtal sa chladne, strkajúc palec pod ramienko batoha. S maximálnym nezáujmom. 

„Nepáči sa mi predstava, že by tam oxidovala aj tvoja sestra, dosť, že si tam ty!" Nakrčila som nos, štekajúc na neho. 

„Ty si trvala na tom, že chceš aby sme boli u teba, tak čo sa jeduješ, Príšera? Ak ti to urobí radosť tak dobre, pre mňa za mňa," mykol plecami a zhryzol si peru. 

„Ty si to svojej sestre nepovedal, že?" Domyslela som si pri jeho zadumanom pohľade. Venoval mi pokrivený úsmev. 

„Včera som bol rád, že nepočujem ako kričí pri sexe, skutočne som nechcel vpadnúť do jej izby a načapať ju s tým blbcom! Nepochopíš, si jedináčik." Odmávol ma a pohol sa preč. 

„Tak u nás, Lochnesa, vieš o koľkej," povedal, neotáčajúc sa na mňa. 

Nič som mu na to nepovedala a nechala ho odísť, počítajúc do sto štýlom jedna dvadsať, dva a dvadsať, aby mal dosť času sa vzdialiť a nevyzeralo to, ani náhodou, že odchádzame spolu. Aj keď by pravdepodobne nikto nepobral podozrenie, ale istota je istota. 

Dala som si na čas a šuchtala si nohy pomaly jednu pred druhou. Tešila som sa domov keď zaleziem do sprchy odložím tie hlúposti z mojich očí. 

Musela som navariť a trošku poupratovať, otec sa mal vrátiť v sobotu domov tak ako vždy a chcela som, aby bolo všetko tip top. Nieže by som tam mala neporiadok v dva plus kuchynský kút skutočne nie je ťažké udržať poriadok, hlavne ak ste sám, no otec bol poriadkumilovný skutočne až chorobne, nechcela som ho v jeho ťažkom zdravotnom stave ešte rozčuľovať. 

Zastavila som sa ešte v školskej knižnici a vzala si knihy z anatómie a pohla sa domov. 

Na školskom parkovisku som sa nezdržovala a rýchlo sa snažila dostať preč, bol to problém, zakaždým. Radi sa mi posmievali a na školskom parkovisku s tým mali ešte menší problém ako v triede alebo hoc kde v školskej budove. 

Pohľad čo sa mi však naskytol ma úplne ochromil a sama som netušila prečo tak reagujem, videla som ho takto nespočetne veľakrát. No dnes som bola skutočne mimo.

Musela som byť... 

Knihy, čo som držala v rukách pritisnuté na hrudi mi vypadli a rozleteli sa okolo mňa, keď som zakopla na rovnej asfaltke a skončila, ako ráno, s dlaňami na zemi, tento krát to však neskončilo bez zranenia a na dlaniach som cítila jemné škrabance malých kamienkov. 

Odtrhol sa od úst dievčaťa a zazubil sa na mňa s blaženým, uchylným výrazom v tvári, keď ho bruneta uhryzla do krku. 

„Čo čumíš, ohava?" vybafla na mňa a ja som zahanbene sklopila zrak a snažila sa byť neviditeľná pri zbieraní kníh z cesty.

Anton: 

Čakať moju sestru bol vždy trest. Trvalo jej to dostať sa zo školy dlhšie ako sa do nej vychystať a to bolo čo povedať.

Väčšina ľudí z nej zdrhá hneď po zvonení a ona ešte stráca čas hlúposťami ako kecaním s kamoškou alebo neviem čím. 

Sisa sa na mňa usmiala, jej hnedé vlasy sa rozvírili vzduchom ako ich efektívne pohodila. To by chcelo spomalený záber, bol by to pôžitok. Bola sexy na mŕtvicu. Hnedé dlhé vlny, srnčie oči s dlhými riasami, pery ako Angelina a to telo... Tvrdol som len z pohľadu na ňu a ona to vedela. 

Jemný provokatívny úsmev ozdobil jej tvár, keď sa ku mne pohla, pohupujúc bokmi. Uvoľnene som sa oprel o auto a prekrížil si ruky na prsiach. Trvalo jej večnosť kým sa konečne dostala ku mne. Ale ja predsa nie som zúfalec, počkám si. 

„Ahoj, krásavec," šepla zvodne, prechádzajúc mi prstom po strede hrude. 

„Ahoj, sladká," venoval som jej jeden zo svojich odzbrojujúcich úsmevov a ako som predpokladal, zabral. 

Jej tvár sa rozžiarila a pritlačila sa na mňa celým telom. Och, tak toto by som si nechal ľúbiť. 

„Čo keby sme si zopakovali naše nedávne stretko?" navrhla nevinne, prechádzajúc mi dlaňou do hrudníku. 

„Neviem, nepatrím medzi tých, čo by sa stretali s jednou a tou istou viac ako raz, to už začína byť takmer ako randenie a ja zásadne nerandím," povedal som úprimne no ona ma zastavila pokývaním ruky. 

„Žiadne záväzky, proste len kino, sex v aute a odvoz domov, urobíme si pekný večer, nemám záujem randiť. Môj chalan je v Čechách už vyše mesiaca, pracuje tam a moje telo potrebuje opateru kým sa vráti. Nehľadaj za tým nič iné," usmievala sa, otierajúc svoje pery o môj krk. 

No do rite. Nemal som sex tak dávno, týždeň možno už pomaly dva. Mal som ho mať v nedeľu, ale tá hlúpa esej a potom Lochnesa. Zatriasol som hlavou, nemôžem myslieť na tú príšeru, keď mám pri sebe túto jebaňu, je to ako kýbeľ ľadovej vody a mne sa páčilo byť rozpálený pri tejto užovke. 

Chcel som jej navrhnúť, že by sme mohli skočiť niekam hneď teraz, no spomenul som si na povinosť s ryšavou, írskou, jazernou príšerkou a len som si frustrovane povzdychol. 

„Tak fajn, vyzdvihnem ťa okolo ôsmej? Môže byť?" navrhol som a mohol vidieť ako sa zamračila. 

„A čo tak skôr, vykašlať sa na kino a zostať u mňa? Fotrovci sú preč a vrátia sa večer od babky, mohli by sme..." 

Toto je za trest, určite áno... 

„Sorry, mám niečo so ...ségrou dohodnuté," zaklamal som pohotovo a ona si vzdychla s úsmevom na perách. 

„Neva, tak večer, a nemusíš ma vyzdvihnúť, stretneme sa pred kinom." 

No nebola ona dokonalá? 

Nestihol som jej na to odpovedať, jej malé telo sa na mňa nacapilo, a stavajúc sa na špičky, sa vrhla na moje ústa. 

Bol to vášnivý preddavok večera a ja som ju k sebe pritiahol tesnejšie za zadok. Uväznila môj jazyk medzi svojimi perami jemne ho sajúc. 

V tej chvíli by som bol skutočne schopný ju drbnúť na kapotu môjho auta a proste ju pretiahnuť hneď tu na parkovisku. 

Zadržal som zavrčanie a uhryzol ju do pery. Nemohol som dovoliť aby videla aký má na mňa vplyv. 

Jej chlap bol šťastný bastard. Do pekla, toto nevie žiadna, snažil som sa nepredstavovať aké by to bolo, keby to robí s mojím vtákom. 

Musel som to ukončiť, inak by mi asi roztrhlo rifle alebo by som do nich vybuchol. No tá malá jašterica sa nechcela vzdať v prehováraní a vrhla sa na môj krk. 

Lochnesa vytreštila oči a zrúbala sa na zem vo chvíli, keď mi jazykom Sisa kreslila nezmyselné tvary na krku a vsala citlivú kožu. 

Sledovala ma a ja som sa usmial, bolo to zvláštne rajcovné, keď ma sledovala s tými veľkými očami. Stisol som Sisin zadok a ona sa zhlboka nadýchla, odťahujúc sa odo mňa.

Otočila sa keď si všimla, že sledujem niečo za jej chrbtom. A jej telo sa naplo v mojom náručí. 

„Čo čumíš, ohava?" 

Uškrnul som sa, ale nijak nereagoval. Lochnesa na to nič nepovedala a rýchlosťou svetla odpravila svoju ohavnosť z parkoviska. 

„Tak, kde sme to skončili? Aha, presviedčanie, že sa máš vykašlať na všetko a ísť so mnou ku mne," švitorila, no mňa akosi prešla chuť. To bolo pravdepodobne pohľadom na tú Lochnesinu ne-atraktivitu. 

Dneska zasa hviezdila keď si na seba vzala bielu krepovú sukňu po členky a Army košeľu. Bola to katastrofa. K tomu jej neodmysliteľne sandále. Odvrátil som pohľad od jej chrbta a usmial sa na Sisu, ktorá rukou putovala pod mojim tričkom. 

„Tá chudera je z teba úplne hotová. Všimla som si, ako na teba zíza. Je mi jej trošku ľúto, platonická láska bolí," chichúňala sa a palcom mi prešla po bruchu. 

Zasmial som sa, ani netušila ako je od pravdy ďaleko. Lochnesa nestála o mňa, ale oni sa čo chvíla všetci dozvedia, len už sa musí konečne plán rozbehnúť. 

„Dosť, Don Juan, ide sa domov! O pol tretej má prísť Peťo, tak chcem ešte hodiť sprchu," zahriakla ma sestra z diaľky skôr ako bola pri aute. 

„Že to vravíš práve ty, čo ti trvá hodinu, kým sa vytrepeš zo školy," prehodil som bez emočne a pocapkal Sisu po zadku, naznačujúc že si zavoláme pred stretnutím a sadol do auta. 

*** 

„Mony?" Skúsil som pekne, keď som naštartoval a ona sa na mňa usmiala vystierajúc mi prostredník. 

„Nech už chceš čokoľvek, seriem ti na hlavu. Ten včerajšok odpustený nemáš!" škerila sa víťazne a vyplazila mi jazyk. 

„Prečo? Nechal som vás predsa osamote, a vrátil sa domov až večer," obhajoval som sa no ona vystrčila bradu s prekríženými rukami na prsiach. 

„To síce áno, ale ako náhle sme vyliezli z mojej izby vyhodil si ho, že to nie je vhodné aby u nás prespával," pripomenula mi a ja som sa zasmial, keď som si spomenul ako som do neho hodil jeho topánky. 

„Máš sedemnásť, myslíš, že matka alebo otec by ho tolerovali? Len som ti akurát zachránil kožu pred trapasom otcovej prednášky a maminho hysterického jačáku."

Na to už nič nepovedala a len čumela z okna. 

„Pomôžeš mi, prosím, ja ti budem kryť chrbát, keď budeš chcieť byť s Peťom a budem týždeň umývať riad," navrhol som jej obchod a jej pery sa našpúlili pod hraným uvažovaním. 

„Dva týždne a vždy, keď príde Peťo odídeš a nebudeš štekať ako divý pes," kládla si podmienky, ja som nemal na výber a súhlasil. 

„Tak, o čo ide?" 

„Poznáš Jelu? Taká ohavka v mojom ročníku, ryšavá... škuľky..." začal som opatrne a na jej tvári sa objavilo zdesenie. 

„Prosím, len mi nehovor, že si z nej chceš vystreliť aj s Lukom, prosím, to je taká chuderka. Myslím, že by si ju mal nechať tak, s tým nechcem mať nič spoločné. Šikana je svinstvo!" obvinila ma s odsudzujúcim pohľadom. 

„Hej, žiada šikana, je to úplne inak, to ja pomáham Jele," bránil som sa. Jej meno znelo dosť divne, keď ho človek povie nahlas. Ale jej vlastne úplne patrilo. Tiež bola celá divná. 

„Neverím, že ty chceš pomôcť, to je... A o čo vlastne ide?" Samozrejme, zvedavosť najhoršia slabosť mojej sestry. Zle som sa usmial keď som si bol istý, že to mám vo vačku. 

Po stručnom vysvetlení len splasla ruky a rozosmiala sa. 

„Bože, ty vážne veríš, že by sa to podarilo? Videl si ju? Bráško, o ňu by skutočne ani pohľadom nezavadil. Ale nerob si starosti, hlavne, že ti zachráni krk tak či tak." Mykla plecami a potľapkala ma po tom mojom. 

Nemala potuchy... Nik nemal. Ešte pred pár dňami by som tvrdil to isté. Ale ja som ju videl bez škuliek a bez toho oblečenia jazernej príšery. Vedel som, že tie jej vlasy vyzerajúce ako po zásahu elektrickým prúdom sú to najjemnejšie a najvoňavejšie háro, čo som kedy držal v rukách... A jej prsia, tie je poondené prsia, pokojne by som sa v nich mohol udusiť...

 Zarazil som sa pri uvedomení si, kam som sa dostával a že brnenie v slabinách, prestalo byť brnením, a stávalo sa pomaly ale iste viditeľným, do oka bijúcim, problémom. Práve som stvrdol nad predstavou tej ohyzdnosti. Čo to o mne vypovedalo? Zrejme, že som naozaj sexuálne až príliš frustrovaný a potrebujem zasunúť. Naozaj nutne, lebo aj napriek vedomiu nad kým som sa vzrušil proste pnutie nepoľavilo. Zostávalo aj s dokonalou predstavou ako tie jej dve cukrové melóny, ožiarené po výbuchu v Černobyle, dusia moju tvár až do mdlôb.

Uvoľnil som si hrdlo, mrviac sa na sedačke. 

„Tak, pomôžeš?" naliehal som, keď sa nezdalo, že by sa k tomu mala chuť ešte vyjadriť. 

„Ach, čo s tebou? Okej, pomôžem, ale ak sa na mňa bude Peťo hnevať, za zrušené rande, budú to tri týždne domácich prác a budeš mi kryť chrbát, keď budem chcieť prespať u neho. Rozumieme sa? Pre už dopredu zlyhaný plán si to kôly tebe pokazím u frajera, tak si to váž!" 

Pretočil som oči a venoval sa radšej riadeniu. 

Dnes som mal istý zásun, musel som čo najskôr odbiť povinnosti s Jelou a potom šup medzi nohy sladkej Sisi. Kvalitná trtkačka s dievčaťom čo je... proste naozaj dievčaťom, mi isto pomôže. 

*** 

Zvonček zazvonil presne o štvrtej, aká to presnosť. Stála pred dverami v rukách zvierala pollitrovú, do polovice vypitú, minerálku a svoje zobliekanie vymenila za letné vzdušné gate a tielko. Obyčajné biele, no aj tak som nedokázal svoje ústa prinútiť aby zostali zatvorené. 

Cez to prekliate tielko presvitala jej biela podprsenka s jemnou čipkou a štvorky kozy prehĺbili výstrih. 

Do pekla, bola tak jebatelná. Zatriasol som hlavou a venoval jej jeden pokrivený úsmev, púšťajúc ju dnu. 

Neodpustil som si pohľad na jej zadok, nikdy na sebe nemala nič napasované a ja by som ten jej zadok chcel vidieť v napasovaných džinsoch. 

Kurva! Nie! 

Zhrozil som sa pri tom uvedomení a tresol dvermi nasraný sám na seba, že nad niečím takým premýšľam. Už v podstate druhý deň neprestajne! Odstreľte ma! 

Dokonca ani rozhodnutie, že by som sa mohol pozrieť na jej otrasný ksicht nepomohlo. Vlasy mala znova v tom chaotickom uzle, šošovky nahradili dioptrie a slnko jej do tváre vohnalo  trochu rumenca.

Stavím sa, že by sa tak červenala aj po kvalitnej šukačke... 

Kurva, musel som zmiznúť, hneď. Potreboval som tak kurevsky veľmi zasunúť, že sa mi zdala už atraktívna aj tá obluda. A ešte v škulkách. Nedostatok sexu zo mňa robil zúfalca. 

„Vonku je teplo ako v pekle," šomrala, prikladajúc si fľašu k perám.

Jedna malá kvapka jej unikal z kútika a ak by som nebol nadržaný, asi by mi to v spojení s ňou prišlo nechutné. No teraz som hľadel na tú kvapku a proste pristúpil k nej, fascinovaný ako sexy mi to pripadalo, a palcom jej ju zotrel. Zarazil som sa, šokovaný som odstúpil, zatiaľ čo ona na mňa vyvalila svoje očiská s rovnako prekvapeným výrazom. 

„Hm, hm," uvoľnenie hrdla niekde pri nás ma zachránilo od trápnej chvíli, kedy ma jej hrdzavý pohľad skenoval, a otočil som sa na moju sestru. 

„Tak, začneme, nie? Aby som sa mohla čo najskôr stretnúť s frajerom," povedala bez záujmu a ja som odstúpil od Lochnesy, ktorá sa pomrvila pod intenzívnym pohľadom mojej sestry, tá na ňu vyvalila oči. 

Pristúpila k Lochnese a krátko ju objala. 

Už som chcel sestru upozorniť, že ona skutočne nemá rada cudziu blízkosť, no prekvapila ma, keď sa od nej neodtiahla a ani sa netvárila nepríjemne. 

„No, bude to hračka, ukážem ti, ako vyžehliť vlasy, tie kučery sú katastrofa, fakt, trvalá vyšla z módy v osemdesiatych rokoch, zlatíčko," nakrčila nos nad Lochcensinými vlasmi. 

„To nie je trvalá, to sú moje!" odvrkla, uhladzujúc ich v drdole dlaňami na vrchu hlavy. 

„To je jedno, dievča, tak poď, ideme do mojej izby." Chytila ju pod pazuchou, ako som ju toľkokrát videl s jej kamoškami, a ťahala ju preč. 

„Povedz, ako je možné, že sa tak zobliekavaš, keď si v podstate dosť pekné dievča, no ktorá by to robila dobrovoľne?" 

Nič jej na to nepovedala, len pokrútila hlavou a hodila po mne pohľad typu: Ty nejdeš?

Pohol som sa teda s nimi, keď moja sestra zjojkla a objala ju uprostred schodiska. 

„Je mi to tak ľúto, čítala som o tom, a neboj, nikomu nič nepoviem, ak by si chcela, mohla by si sa mi vyrozprávať!" naliehala, stále ju objímajúc a ja som zostal stáť ako obarený dva schody pod nimi. 

Lochnesa sa tvárila nechápavo a snažila sa vytrhnúť z Moninho nezmyselného objatia, no tá ju nepustila. 

„Ty zostaň tu, nemusíš byť všade! My sa bude rozprávať o ženských veciach!" ohriakla ma Mona s vystretým prstom. 

„Hej, no tak, je to moja povinnosť, byť tam, ja som uzavrel dohodu." Skutočne som pri tom chcel byť, no moja sestra zatriasla hlavou a potlačila Lochnesu dopredu. 

„Mne nebude vadiť, ak tam bude," ozvala sa obluda.  Až sa mi zazdalo, že priam ma prosí pohľadom aby som tam bol. 

Do prdele, kedy sme sa dostali do úrovne mentálnej komunikácie? Kedy sme sa dostali tak ďaleko, že som bol schopný čítať v jej tvári a vedieť čo chce? Je niečo také možné po štyroch dňoch? Blbosť. 

„Skutočne si nemyslím, že je to vhodné, urobíme mu prekvapko, aby na vlastnej koži pocítil, ako sa bude Lukáš, ten skurvený preťahovač, cítiť, keď ťa zajtra uvidí, bude to sranda. A musím s tebou prebrať isté záležitosti, ak je pravda čo si myslím, nerozumiem, prečo si niečo tak hlúpe vymyslela. Ty ho nepoznáš, Jela, on je bastard, " upozorňovala ju akoby ju chcela odhovoriť.

Už som chcel zakročiť, ak by odstúpila od dohody nemal by som svoju esej a skončil by som ako debil opakujúci ročník, to sa nemohlo stať. No Lochnesa mala iný názor a prudko pokýval hlavou. 

„Do toho ťa je hovno, vieš? Teraz mi buď to pomôž alebo nechaj, aby sme sa s Antonom pustili do práce, tú esej chcem mať z krku čo najskôr, lebo mám aj iné povinnosti ako tráviť s vami čas!" odvrkla, dupajúc po schodisku hore. 

Sestra jej na to nič nepovedala a len ja som zostal čumieť ako puk, ona práve použila vulgarizmus. Musela byť pekne vytočená. 

Tak som zostal dole v obyvačke, pustil telku a sadol na gauč. Trvalo to pri dlho a ja som niekedy počas čakania a sledovania akého si sitcomu zaspal.

„No nie je na spapanie ako pekne slintá? Keby ho takto videli jeho fanynky asi by ich prešla chuť od jeho klacka, čo myslíš, Jela?" Počul som sestru a cítil jej prsty ako mi zovreli nos. 

„Ty potvora, okamžite zo mňa stiahni tie svoje pršteky kým ti ich nezlámem," zavrčal som so smiechom a posadil sa. 

Chichotanie ma utvrdilo v tom, že sa skutočne bavila. Švihla pohľadom niekam do strany a ja som chcel jej gesto zopakovať a otočiť sa, aby som mohol pozrieť niekam za opredlo sedačky, no ona ma zastavila. 

„Nie, nie, počkaj, toto si musíš prezrieť pozorne, aby si si uvedomil moju neskutočnú pomoc, ktorú som ti podala." 

Pretočil som oči a odvrátil hlavu späť dopredu. 

„Tak poď, neboj, on ťa nezje, nie si jeho typ," prihovárala sa jej nežne akoby sa bála, že by sa mohla zľaknúť. Vyprskol som do smiechu. 

Nebola to laň alebo iné plaché zviera, bola to prekliata divožienka s chrapľavým hlasom, ako starý, prefajčený, tuberácky alkoholik.

„Pre Krista živého, je to skutočne nutné? Cítim sa ako krava na bitúnku zmerať miery, váhu a šup s ňou pod ruky mäsiara..." šomrala otrávene, zatiaľ čo ju moja príliš angažovaná sestra ťahala, ako dieťa svojho obľúbeného plyšáka. 

Pretočil som oči a odvrátil hlavu späť dopredu. 

Smiech sa mi zadrhol s vytreštenými očami som sledoval dievča predo mnou. 

Vlasy jej siahali do pol chrbta v jemných vlnách jej padali cez ramená a prsia. Na sebe mala letné, biele šaty ktoré jej siahali ani nie do pol stehien a na nohách sandálky ktoré som na sestre ešte nevidel. Jednoduché biele na plnom klenutom opätku, no k jej nohám boli ako stvorené. 

Bola sexy a ja som nedokázal zatvoriť ústa, na viečkach mala jemný biely tieň, ktorý sestra zvýraznila jemnou tenkou čiernu linkou na vrchnom viečku tesne v riasach a na perách sa jej leskol ružový lesk. 

„No, do rite!" Uniklo mi a sestra sa zasmiala, stavajúc sa medzi mňa a Lochnesu, ktorá sa nepohodlne ošila a odstúpila, zatiaľ čo ja som sa naklonil do strany, aby mi neunikol pohľad na jej prekliate sexy nohy. 

„Som dobrá, že? No tak, povedz to,Tony! " Nútila ma sestra a ja som bol rád, že si uzurpuje moju pozornosť, aj keď moje oči na Lochnesiných kozách mali iný názor a ten v džínsoch s nimi súhlasil, lebo keď som odtrhol zrak od výstrihu bývalej príšery, nepríjemne zaťahal za moje nervové zakončenia a ja som bojoval s nutkaním si ho napraviť alebo možno mu venovať trochu... 

„Si fantastická, sestrička, tá najlepšia," sľúbil som jej. 

Na tvári sa jej úsmev ešte viac rozšíril a neodolal som ho trošku pokrčiť. 

„Aj keď, buďme úprimní, Monči, s perfektným materiálom sa dá pracovať, no nie je to tak?" provokoval som a ona spokojne prikývla. Zatiaľ čo mne sa uškvaril mozog.

Práve som použil tú najprimitívnejšiu fintu, ktorú kedy mohol muž vymyslieť? Na ňu? Bez ostychu?

Venoval som jej ešte rýchly pohľad, ale ona pre moju potechu bola taká nevinná a nedotknuteľná, že jej to uniklo. Alebo možno nie, len bola voči mne úplne odolná. A možno bola proste naozaj posledný exemplár nekrútiacej sa kundičky, ktorá sa nezačne po hlúpych mužských trikoch celá vlniť a vystrkovať a akože hanblivo usmievať po komplimente. A že sa mi ich v hlave práve teraz rodilo také množstvo s toľkou variáciou slovných spojení, že by ma Derulo poprosil bez mihnutia oka, aby som mu napísal jednu z tých jeho "sexuálnych" textov. 

Postavil som sa zo sedačky a chcel si ešte raz prezrieť to dievča. Bola fakt jebatelná, pristihol som sa pri tom ako stínam ruky do pästí, aby som potlačil nutkavú chuť dotknúť sa jej pŕs, aspoň na chvíľu. Boli dokonalé. Pevné a veľké. Nemala podprsenku a ja som zažmúril sústredením oči ako som potreboval zachytiť tvar jej bradaviek. Do orangutanej prdele! 

Bol som oficiálne hodný vykastrovania. Práve som sledoval našu školskú ohavu a predstavoval si ju nahú. Z-N-O-V-A!!! 

„Fajn, prehliadka skončila, alebo ešte dlho budete po mne čumieť?" A čaro bolo preč, jej chripot všetko pokazil a ja som mohol v hlave počuť zvuk zaseknutej pásky, keď mi telom prešlo to známe chvenie, keď prehovorila. 

Kurva, do piče, potrebujem Simonu, hneď, musím si vyčistiť hlavu od tej... Ach, to je jedno! 

„Ešte buď drzá, ty, čo ti ochotne so sestrou pomáhame," vrčal som na ňu a bojoval so sebou, aby som znova očami neskĺzol kúsok nižšie. Pes ktorý šteká nehryzie, ale ja som si dokonale dokázal predstaviť ako kúšem každý milimeter toho telíčka. 

Predstavil som si ju v tej otrasnej, červenej, silonovej blúzke a menčestrových nohaviciach, len aby som sa zbavil, obrázku pred sebou a túžby pretiahnuť ju skôr ako Lukáš, no nedalo sa. Bola príliš blízko a čim dlhšie bola v mojom dome, ako bohyňa sexu, tým bledší bol obrázok z pred pár dní. 

Budem sa cez to musieť dostať, nebudem môcť s ňou profesionálne pracovať ak budem myslieť na to ako ju vytrtkať. A že tých možností bolo veľa. Tak prekliate množstvo...

„Končíme, rozchod, zajtra v škole. Ja si potrebujem niečo vybaviť!" rozkázal som a takmer behom sa pohol do svojej izby. Potreboval som Sisi a to hneď! Bez rozlúčky som tam nechal Lochnesu s mojou sestrou, ktorá spokojne prehodila len tak medzi rečou: „Áno, bude to fungovať."

„Tak tomu mu ver, že bude!" zavrčal som si pre seba, vyťahujúc mobil z vrecka rifieľ.