DE - kapitola 9,10

Překlad: Yogi_22

9.Kapitola

Erin

Súčasnosť

Rob poslušne zavolá po tom, ako pristane v Amsterdame, a každý deň po tom, ale 8-hodinový časový posun to robí ťažkým – jeden z nás vždy vstáva, alebo sa chystá do postele alebo je v práci. Priala by som si, aby uskutočnil video hovor, aby som mohla aspoň vidieť jeho tvár, ale hovorí, že nefunguje. Dni bez neho sa neskutočne vlečú, presne ako som aj myslela, že sa vliecť budú. Niežeby môj život vyzeral inak, keď je Rob preč...to len ten pocit malinkej zbytočnosti. Celé mesiace bol dom plný, keď som prišla, ale teraz je to iné, oveľa prázdnejšie a výsmešnejšie. Keď tu bol Rob, ten pocit bol iba dočasný. Teraz už nie. Teraz som to len ja a celý víkend, kedy si nemám ani s kým pohovoriť a päť pracovných dní strávených v práci, vďaka ktorej sa cítim mizerne. Každý večer prichádzam domov s tým, že niečo chcem, ale nemám ani poňatia, čo to má byť. Idem spať s vedomím, že ráno vedľa mňa nebude nijaké teplé telo. A netuším kedy presne sa môj život stal takým prázdnym, že jediná vec, na ktorú sa v prvom rade teším je teplé telo.

***

Ešte stále som v kancelárii, keď mi na konci týždňa zavolá Rob. V Amsterdame sú dve hodiny ráno a on sa práve dostáva domov, čo sa deje po väčšinu nocí, ktoré tam trávi. Najprv mi povie o večeri, ktorú mali spolu s tímom v starom pirátskom rádiu a potom do detailov popisuje tour po baroch, ktorá nasledovala po tom. Nemala by som žiarliť, ale už som v robote deväť hodín a na dnešný večer mám tak akurát veľké plány s pánom Tibblesom, Robovým kocúrom, a zrejme s úžasnou miskou cereálií na večeru. Moje nešťastie nie je Robova vina, ale hoci si to dobre uvedomujem, neprepichne to tú malú bublinu závisti v mojej hrudi, bublinu, ktorá sa zväčšuje zakaždým, keď spolu hovoríme a on mi rozpráva len ďalšie historky o fajnových večerách a divokých nociach, ktoré si užíva bezo mňa. Vydávam vhodné zvuky nad jeho rozprávaním o jedle a baroch a panákoch. Súhlasím, že Benchley, chalan, ktorého najali minulý rok, je super zábavný. Keď konverzácia viazne, opýta sa mi, či som si našla čas popozerať si cez víkend stránky, kde by sa mohla konať svadobná hostina. Vágne sa ospravedlním, že som to nestihla, hoci obaja vieme, že to nie je pravda.

„Chcela som,“ poviem mu. „Ale tento víkend som bola zaneprázdnená.“

„Okay,“ povie, v jeho hlase však chýba náklonnosť. „Dobre teda, asi by som mal ísť do postele. Ľúbim ťa.“

Začínam mu hovoriť, že ho ľúbim tiež a že ma mrzí, že som viac nepopracovala na svadobných plánoch, ale už zložil.

***

V sobotu ráno je do domu doručené nejaké náradie na záhradu. Zabudla som, že sme si ho vôbec prenajali ešte predtým ako sa Robov výlet predĺžil. Som si istá, že aj on na to zabudol, ale stále som naštvaná, že sa s tým musím babrať ja. Toto je moja prvá záhrada a nikdy predtým som nepoužívala kosačku na trávu, o to menej orezávač kríkov a osievač semena. Takže som akurát v na hovno nálade, keď sa na záhradu dovalí Brendan, na sebe má khaki šortky a tričko, ktoré ho obťahuje dostatočne na to, aby bolo vidieť, aký je svalnatý. V posledných dňoch som zaregistrovala v rôznych známkach jeho prítomnosť, ale až doteraz po ňom nebolo ani stopy. Priala by som si, aby to tak zostalo.

„Kyprenie záhradky?“ Opýta sa so vždy prítomným úškrnom. „Úžasne strávená sobota. Manželstvo teda vyzerá skvelo.“

„Nie sme manželia.“ Hlas mám ostrý, napätý a zreteľný. Sľúbila som Robovi, že budem milá, ale už teraz mi dá všetku námahu, aby som sa správala civilizovane.

„Oh, správne. Až po tom, ako si poviete svoje sľuby sa to stane vzrušujúcim.“

Ignoruj ho, Erin. Predstieraj, že tam viac nie je a nakoniec tam možno ani nebude. Zohnem sa dole, aby som sa pozrela na motor a dúfam, že keď sa postavím, bude už preč.

„Civenie na tamtú vec ti ju nenaštartuje.“

Pretočím oči. „Díky, chlapec z farmy. Vedela som, že mi budeš nápomocný.“

„Bež si sadnúť do tieňa a vyzeraj pekne,“ povie a odstrčí mi ruky. „Ja to urobím.“

„Som dokonale schopná to-----„ Položí mi na pery prst.

„Šššššš,“ povie a stále sa uškŕňa.

Neznášam, keď ma umlčia ako decko, čo je zrejme aj dôvod, prečo to urobil.

„Vieš, že som vyrástol na farme, že?“ Pokračuje. „A ty si vyrástla v byte v New Jersey?“

„Áno, ale---„

Ten prst znova pristane na mojich perách. „Bež si sadnúť, srdiečko.“

Časť mňa má pocit, že by som ho mala poslať do zadku, ale väčšia časť mňa nemá chuť kypriť trávnik.

„Fajn, šikovný chlapec. Idem relaxovať a ty mi môžeš ukázať, ako sa to robí. Dnu je kopec prádla. Možno by si mi mohol takisto ukázať, aký dobrý si v tomto.“

Nemám v úmysle sedieť na schodoch. V prvom rade mám na práci aj iné veci. Ale čo je dôležitejšie, mám podozrenie, že zo sledovania Brendana nevzíde nič dobré. Je to na nervy, aký je pekný. Je na nervy, že všetko robí tak sebavedome, ako keby mal v úmysle, aby kyprenie záhrady vyzeralo sexy. Smiešne. Harper by za to zaplatila majland.

Vytiahne si tričko, aby si utrel tvár a mne sa podlomia nohy. Pokiaľ ste mali za posledný mesiac sex len raz a trval iba 30 sekúnd, byť kdekoľvek v blízkosti dokonalých, odhalených tehličiek Brendana Langstroma veští len problémy.

10.kapitola

Brendan

Pred 4 rokmi

Som vonku na záťahu s ľuďmi z práce. S každým okrem Erin, tak je to. Normálne vonku chodieva, hoci by som si prial, aby to nerobila – ale zdá sa, že požiadať ju, aby mi neničila voľný čas rovnako ako hodiny v práci by nebola rozumná požiadavka. Pretože som si uvedomil, že trčať v kancelárii s Erin ma nielenže vytáča, ale je to aj moje súkromné, existenčné peklo – od okamihu ako sa zjaví vo dverách až do momentu, kým večer odíde. Za prvé, je tu to pohmkávanie. Keď vzadu triedi prilby alebo počíta veslá, celý ten zasraný čas si pohmkáva, ako keby už nebolo dosť, že si spieva čokoľvek jej príde na rozum. Keby to bolo len toto, nejako by som to zvládol, ale pohmkávanie je len jednou z tisícich vecí – spôsob akým sedí, napríklad, s tými opálenými nohami, ako keby bola vyrobená z plastelíny, ako keby na ňu bolo až príliš, sedieť proste rovno. Alebo spôsob, akým zabára zuby do spodnej pery, keď si niečím nie je istá, ako hlodavec do syra, alebo napríklad to, že si neuvedomuje, že jej staré stredoškolské tričko z bežeckého tímu jej je teraz cez hrudník primalé. A potom je tu to drobné zastonanie, ktoré vydá, keď zacíti vôňu thajského jedla, to ako sa odrazí na stoličke, keď začuje svoju obľúbenú pesničku. Spôsob, akým sa jej pohojdávajú boky, keď má obuté topánky na opätku a spôsob, akým je nimi každý chlap v kancelárii zaujatý, keď ich má obuté.

Ale dnes večer je chvalabohu neprítomná, čo aspoň pre jediný krát znamená, že uniknem jej rozhorčenému drobnému úškrnu, ktorý sa jej vždy objaví na tvári, kedykoľvek poviem nejakú blbosť. Priznávam, že sa to stáva častejšie, než by sa mi páčilo.

Chlapi hovoria o tom veľkom výlete na raftoch, ktorý sme sprevádzali cez víkend počas búrky. Začujem svoje meno, ale v skutočnosti nepočúvam, pretože – som šťastný, že tu Erin nie je – ale premýšľam prečo. Áno, stále sa správam ako debil, takže nemá dôvod s nami ísť von, ale až do dnešného večera som nešťastne zlyhal. Takže, kde, kurva, je? Dopijem svoje prvé pivo a začnem s druhým, zatiaľ čo sa mi v hrudi buduje ten tlak.

„Čo sa deje, bejby?“ Opýta sa dievča, ktoré som priviedol so sebou.

Volá sa Anya, aspoň myslím, ale nie som si celkom istý. Všetko čo viem je to, že má na sebe tie najkratšie šortky, aké som kedy videl a ani nie o hodinu ich mám v pláne dať dole.

Otvorím ústa, aby som navrhol, že odtiaľto vypadneme, ale vyjde z nich niečo úplne iné.

„Kde je Erin?“ Opýtam sa Piercea, a Anya sa vedľa mňa nešťastne zavrtí.

„Čo ťa to zaujíma?“ Opýta sa. „Väčšinu času sa správaš, ako keby si ju nenávidel.“

Pokrčím plecami. Nie som ochotný povedať, že ju nenávidím. Nenávisť je niečo, čo by sa malo obmedzovať na niečo naozaj odporné, ako Hitler alebo jazz. Ale ani to nepopieram.

„Nechápem ťa,“ povie. „Každý miluje Erin.“

Možno práve to je ten problém – že každý miluje Erin. Je až únavné ako vie okúzliť ľudí, s tým svojim veľkým úsmevom a dychtivosťou pomôcť. Ako keby jej nikdy nedocvaklo, že je šikovná a dobre vyzerá a nepotrebuje tak tvrdo makať na tom, aby ju ostatní prijali.

„Niektorí z nás ju milujú až priveľmi,“ poviem, pozriem mu do očí.

„A to má znamenať ako čo?“

„Znamená to, že ak ťa ešte raz prichytím ako jej čumíš na tričko, ty a ja budeme mať problém.“

„Ak ju tak veľmi nenávidíš, prečo sa tak zaujímaš, či jej pozerám na tričko?“

To fakt netuším. A ani to vedieť nechcem.

„No, práve vošla do dverí,“ povie, „a pokiaľ na to nebudeš mať dobrý dôvod, budem v tom pokračovať.“

Hlava sa mi otočí, aby som ju videl ako kráča k nám, má na sebe topánky s opätkami až do neba a drobnú sukňu s bielym gombíkom. Je to outfit, ktorý nosí v pondelky a štvrtky, keď chodieva na stáž, až na to, že mala skončiť už pred niekoľkými hodinami.

„Výzor nemravnej knihovníčky,“ povie si Pierce pre seba, uškŕňa sa na mňa. Ja sa na neho neusmejem. Vyskočí, keď sa dostane ku stolu, zatiaľ čo ja predstieram, že som si ani nevšimol, že prišla. K môjmu zúfalstvu však vytiahne stoličku medzi ním a mojim rande – mojim rande, ktoré vyzerala, že sa cíti pohodlne sama so sebou, ale teraz, sediac vedľa Erin, vyzerá, že sa snaží až príliš. Až teraz si všimnem, že Anyanino oblečenie je primalé, a že má na sebe až priveľa make-upu.

„Ale, ale, ale, pozrime sa na Miss podnikavú Ameriku,“ poviem Erin posmešne. „Aký bol deň strávený predajom svojej duše tomu chlapovi?“

V očiach jej vidím záchvev hnevu a pocítim drobný nával víťazstva. Z veľkej časti ma teraz ignoruje a niekedy je záblesk hnevu všetko, čo dostanem.

„Smej sa koľko chceš,“ povie. „Ale keď budeš mať 50 a budeš žiť u Willa v suteréne, ja sa budem smiať takisto.“

„Možno by si ma mohla prísť pozrieť, keď budeš konečne pripravená prísť o panenstvo,“ odvetím.

Na moje nešťastné prekvapenie sa len zasmeje.

„Pokiaľ nevymyslíš stroj času – a povedzme si to narovinu, nie je pravdepodobné, že si schopný niečo také vôbec vytvoriť – táto loď už odplávala.“

Celý zvyšok večera strávim s pocitom horkosti. Ani ju nemám rád, takže, prečo som nasratý, že nikdy nebudem jej prvý?