Unlovable - 19. kapitola

Překlad: Noemi

Maggie

Bolo ťažké uveriť ako sa zmenil môj život odkedy som sa zamilovala. Najväčšia zmena bola tá, že som jedla ako kráľ. Seth ma vítal každé ráno bozkom a plným sáčkom z Raja báglov, presne v tomto poradí.  Okrem toho nám pripravoval úžasne dobré obedy, odmietajúc platiť za „krmivo z menzy“ ako  to nazýval.

Škoda, že moje odpoludnia prebiehali rovnako nudne ako predtým, lebo som upratovala byt a starala som sa o svoju matku, kým on sa zaoberal prácou okolo LST. O siedmej sa potom objavil s večerou pre nás všetkých, hoci matka s nami jedla zriedka.

Po večeri sme sa posadili a robili sme si zadania, kým sa dal ako tak zniesť matkin nesúhlas. Potom sme vyšli k Sethovmu autu a rozprávali sme sa. Vlastne sme sa väčšinou rozprávali. Ešte sme spolu nehovorili o tom, kde má kto z nás svoje hranice. Nebolo to ani potrebné, lebo Seth ma len objal a bozkával. Aj keď ma to ukľudnilo, predsa som vedela, že príde čas, keď mu to už nebude stačiť ku šťastiu. Obávala som sa toho rozhovoru.

Zakaždým keď som bola so Sethom, nechala som svoj mobil matke, ak by ma potrebovala.  Ale nikdy mi nezavolala.  Odkedy ju pred štyrmi týždňami prepustili z nemocnice jej pitie sa oveľa viac zhoršilo.

K mojej veľkej zlosti ju aj Hoffman stále viac a viac navštevoval.

Napadlo ma, či majú medzi sebou nejaký romantický vzťah, ale aj myšlienka na to bola taká odpudzujúca, že som sa tým ani neodvážila viac zaoberať. Matka desivo rýchlo chudla, čo ma trápilo.  A zo dňa na deň viac spala.

Keď som jej navrhla, aby išla k lekárovi, pustila sa do hodinového vykrikovania a nezabudla mi zdôrazniť, že ešte stále je ona moja matka a na dva dni mi zakázala Setha. 

Viackrát som to už nespomenula.

V nedeľu prišiel Seth oveľa pozdejšie, aby ma vzal so sebou na roznášku obedov. Keď sme sa dostali k domu slečny Ethel ona už stála na verande v jasnozelených teplákoch s nepríjemnou nervozitou v tvári.  Zúrivo sa pustila do Setha a netrpezlivo kopala do zábradlia.  Jej svietiace oranžové topánky si nebolo možné nevšimnúť.

„Prepáčte, slečna, Ethel, ale museli sme preorganizovať poradie roznášky.“

„Výhovorky sú ako podpazušie, každý ho má a každému smrdí“

Hrýzla som si do pery , aby som sa nezasmiala. Slečna Ethel dokončila niekoľko háčkovaných prikrývok pre lacný obchod a pozvala ma ďalej, kým ich pozbierala.

„Tu máš, sú urobené v predstihu“

„Sú rozkošné, slečka Ethel.“ – usmievala som sa a prevzala som od nej prikrývky dúfajúc, že tým urovnám situáciu.

„Ak už spomínaš rozkošné, vyzeráš dobre, modroočka.“ Často ma tak volala. „Začínaš konečne naberať trochu váhy, však?  Aj líčka sa ti vyfarbili.  Hovorila som ti, chlapče, potrebuje len trochu domácej stravy a pekne sa zaoblí. Stavím sa, že teraz aj bozkávať ju je väčšia sranda“ – povedala žmurkajúc.

„Áno, oveľa väčšia, slečka Ethel.  Ďakujem vám za radu. Mali ste pravdu. Pribrala som trochu, presnejšie šesť kíl.“ Moje šaty, ktoré bežne na mne len viseli mi teraz pristali. Aj moja postava bola teraz ženskejšia, aj keď v porovnaní s Hillary to nebolo nič. Slečna Ethel nebola jediná čo si všimla, že mám lepšiu farbu a zistila som, že aj kvalita vlasov sa mi zlepšila.  Skoro  žiarili. Väčšina zlepšení sa mohla pripísať láske, ale určite mi neuškodilo ani to, že som jedla poriadne jedlo trikrát denne.

Keď sme vyšli von, Seth ma schytil do náručia, až mi nohy viseli nad zemou. „Poď sem ty moje vykrmené dievča a pobozkaj ma!” Chvíľu po kvalitnom bozkávaní ma zase spustil na zem.

„Myslíš, že som už vypasená? Pozri aké sú mi už rifle tesné.” Trhla som pásom nohavíc. Už sa tam ledva zmestil jeden palec.

„Na takú hlúpu otázku ani neodpoviem”  zvraštil obočie Seth, keď sme sa posadili do auta.

„Ide len o to, že ešte nikdy som nemala také tesné rifle a je to divný pocit.” Naďalej si nevšímal moje sťažnosti.

„Ľúbil by si ma aj vtedy ak by som vážila stotridsaťšesť kíl?”  Sklonila som tienidlo a prezrela som si tvár v zrkadle. Nafúkla som si tvár, aby som si predstavila ako by som vyzerala tučná.  Seth ma schytil za nafúknuté líca a otočil si k sebe moju tvár.

„Ja som zamilovaný do teba a nie do tohto obalu mäsa. Priznám, že máš pekný výzor, hoci by ešte kľudne mohol zniesť deväť kíl alebo viac, ale predsa je to len obal tvojej podstaty.  Milujem tvoju dušu, to aká v skutočosti si,  a to rozkošné telo je v skutočosti  krásny bónus.”

Keď ma pobozkal na čelo na jeho anjelskej tvári sa ukázal vtipný úškľabok.

„No vieš, ak to vezmeme z matematického hľadiska” - wau on a matika! – „ ak vypočítame akú plochu má povrch tvojho tela a na každý centimeter štvorcový by som ti dal jeden bozk s tvojou terajšou váhou by som bol raz-dva hotový. Ale…” – pokračoval vo svojej trápnej predstave – „ak by si vážila stotridsaťšesť kíl, mohol by som iste celé roky byť tebou zaneprázdnený, a úprimne, ešte aj mozog sa mi zapotil, ale musel by som ťa celý život bozkávať, aby som skončil. Takže je jedno aká budeš, pre mňa to bude v každom prípade výhra.”

No, túto tému som ukončila.

„Máš zadanie?” opýtal sa, vchádzajúc do našej ulice.

„Nie, ja som hotová a ty?”

„Mám, španielčinu, potrebujem len asi hodinu. Chcela by si, aby som ťa doma vyložil, kým to urobím?”

„Nie, mám jednu knihu, čo mi nanútila Julie. Prinesiem ju a budem si čítať kým ty sa budeš učiť.” Bol to romantický román, nie to, na čo som zvyčajne zvykla čítať. Mám radšej historické romány, ale táto kniha bola veľmi populárna v škole a bola som zvedavá čím vzbudila takú pozornosť.

„Znie to dobre, aký má názov?”

Povedala som ho a on zastonal. „Mags, upíri sa netrblietajú” – povedal sucho.

„Seth, upíri v podstate ani neexistujú a ty sa pozastavíš nad tým, že sa netrblietajú?” Potriasol hlavou.

„Ty si, podľa všetkého fakt myslíš, že ľudia sa prechádzajúc po ulici spontánne pustia do spevu a začnú tancovať?” – naťahovala som ho kvôli jeho srdcu blízkym muzikálom.

„Tie filmy sú klasika” – spolu s ním som perami vyslovovala to posledné slovo.

Keď sme zastavili pri našom prívese, vbehla som dnu a našla som Hoffmana sediet pri matke a obaja popíjali alkohol. Matka po mne  hodila pár urážok, kým ma Hoffman očami skoro ochmatával po celom tele. Fuj!  Schmatla som knihu a zmizla som.

Keď sme došli k Sethovmu domu,  našli sme na príjazdovej ceste Bookera, ktorý sa opieral o svoje auto.  Obaja chlapi sa pozdravili a srdečne si potriasli rukami.

„Ahoj  Maggie!” Usmial sa, keď ma Seth objal rukou okolo pása.  „Ako sa má tvoja matka?”

„Rovnako, díky že sa pýtaš.” Seth nás voviedol do domu. Posadila som sa na barovú stoličku, kým oni sa v kuchyni postojačky rozprávali.

„Ako sa má Sam? – opýtal sa Seth a podal Bookerovi pohár domácej limonády.

„Preto som prišiel. V noci došlo k ďalšej vražde. To sa stalo vo východnej časti mesta v blízkosti môjho domu.” Seth zúžil oči, keď nám Booker porozprával čo sa stalo.

„Jeden priateľ môjho starého otca, George Keifer, v noci o jedenástej vyniesol smetie. Keď sa dlho nevracal, jeho manželka sa vybrala ho pohľadať  s dvoma prekrmenými buldogmi. Našla ho ležiaceho na zemi neďaleko domu a dvaja chlapi sa nad ním skláňali. Keď pustila psov, rozbehli sa preč.”

Seth zaviedol priateľa do obývačky a posadili sa na pohovku.

„Mal viacnásobné bodné rany a pár sekúnd po príchode jeho ženy zomrel.” Booker si počas rozpávania upravil svoju obrovskú pištol, ktorú mal pripevnenú na páse. Mala som taký pocit, že by chceli byť sami, preto som sa ospravedlnila a išla som chystať obed.

Snažila som sa robiť veľký hluk s riadmi a nepočúvať, ale aj tak sa ku mne dostali slová ako „pomsta” a „priekupníci s drogami”. Slová, ktoré som nechcela počuť. Dúfala som, že je Bookerov starý otec v poriadku, lebo celé to neznelo vôbec dobre. Keď skončili, opýtala som sa Bookera, či nemá chuť zostať na obed.

„Díky nie” -  usmieval sa. „Si šťastný chlapík, Seth, nenechaj si ju ujsť.”

„Nemá šancu” – vyhlásil rozhodne.  Začervenala som sa, načo sa oni dvaja zasmiali.

Poobede sme sedeli na pohovke a pojedali sme domáce sušienky, ktoré sme piekli predošlú noc. Seth nehovoril o Bookerovej návšteve, ale cítila som, že ho to trápi.  Sam bol aj jeho priateľ a iste sa aj on obával o jeho bezpečnosť.

„Mala som taký dojem, že Booker sa obáva o starého otca. Je všetko v poriadku?”

„Je trochu znepokojený, lebo vražda sa stala tak blízko jeho domova. Ale čo by si povedala na nejaký dobrý film?” – zmenil náhle tému. „Povedzme nejaký horor. Psycho od Alfreda Hitchcocka?”

Striaslo ma.  „Horor? To je nejaký trik ako ma prinútiť, aby som sa k tebe chúlila, čo?”

„No dúfam, že počas filmu ti môžem ukradnúť pár fantastických bozkov.”

„Akoby si ich musel kradnúť…dostaneš ich dobrovoľne”

Objala som ho okolo pliec. Bol napätý. Napadlo ma, že by som sa možno mala ešte vrátiť k téme Bookera, ale bolo by to nepoctivé, ak by som ho práve ja spovedala. Radšej som sa prisala na jeho pery. Čím dlhšie sme sa bozkávali tým viac sa napätie z jeho tela uvoľnilo.

„Dobre, pozerajme Psycho” povedal zadýchane.

„Prečo sa nemôžeme stúliť a poprípade by si ma mohol aj ty tak vystrašiť, aby som ťa radšj pobozkala miesto toho, aby sme si pozreli strašidelný film?

„Ani nápad. Je to výborný film.Budeš ho zbožňovať.”  - povedal a zlovestne si pošúchal ruky.

„O tom pochybujem”

A mala som pravdu. Kým sa film skončil , bola som hotová s nervami.  Polovicu  filmu som sa skryvala za vankúš a druhú polovicu som si želala, aby som zostala skrytá za vankúšom, a ani raz som nepobozkala Setha.

„Nikdy viac si nepozriem podobný film” – sľubovala som. Seth napodobňoval príšernú  hudbu zo scény so sprchou a vysmieval sa z mojej napätej tváre.

„Ty si chorý!”

„Mags, Psycho je klasika. Je to jeden z nadčasových filmov.”

Striaslo ma.

„Ak už spomíname Psycho najlepšie bude ak pôjdem domov a pozriem sa čo je s matkou” – vstala som z pohovky. A nechtiac som sa zasmiala na tom, ako sa snažil skryť pobavenie.