ETC - 2. kapitola

Překlad: Janka Es
Kor.: Noemi

Hneď, ako sme vyšli z dverí, otočil som sa k Rickovi, ktorý stále sedel na stoličke, kde som ho nechal predtým. „Čau chlape, stále si tu?“ spýtal  som sa ho so zamračením.

Uškrnul sa na mňa. „Nie, odišiel som pred hodinou.“

„Veselý. Takže, prídeš v sobotu večer na oslavu Sethových narodenín?“ spýtal som sa. Potreboval som dať dokopy členov.  Pochyboval som, že by prišiel Ashton – teraz, keď tu bol Cameron. Predtým, ako Anna porodila som ho prakticky musel nútiť ,aby súhlasil,  pretože ju nechcel nechať v polovici ôsmeho mesiaca tehotenstva samú. Takže nebola žiadna šanca, žeby teraz prišiel.

Rick sa usmial a prikývol. „Áno,  už som dostal náhradníka, ale myslím, žeby som ho teraz ani nepotreboval, keď Ashton nepôjde. Či pôjde?“

„Veľmi pochybujem, je celý zahľadený do Camerona, takže pochybujem, žeby to chcel, pokiaľ dieťa nezaspí a potom pravdepodobne uvíta trochu sa ožrať.“ Žartoval som a tým ho rozosmial. Pozrel som na Rosie, ako pozerá zamračene do svojej kabelky. Vyzerala, akoby počítala, koľko peňazí jej zostalo alebo také niečo.

„Nepôjde. Stavím na to dvadsať dolárov.“ Uškrnul sa Rick.

Pokrčil som ramenami. „V žiadnom prípade. Svoje peniaze si nechám, vďaka. Zavolám ti neskôr počas týždňa a dohodneme sa, kde sa stretneme a dohodneme ostatné veci,“ zamieril som k Rosie a pozrel jej ponad plece. Videl som, že mala v kabelke  približne štyri doláre. Odvrátil som pohľad a zakašlal, čo ju prinútilo podskočiť. „Pripravená?“ usmial som sa.

Provokačne sa usmiala.

„Vlastne, nemôžem. Práve som si spomenula, že musím ísť a umyť si vlasy. Sorry.“

Uškrnul som sa. Tak to bol ojeb číslo štyri. Prečo, do pekla, som jej to dovolil? Wow, muselo mi totálne preskočiť.

„Bejby, dnes večer s tebou  chcem mať sex, takže by si pri tom mala byť.“ Posmešne som pokrčil ramenami.

Zasmiala sa a potriasla ramenami.

„Musím sa vrátiť späť. Nechce sa mi cestovať vlakom neskoro v noci, sú tam vtedy všetky druhy čudákov.“ Povie s pokrčením nosa.

„Ak sa bojíš cestovať vlakom,  tak ťa nechám u seba prespať. Nie, počkaj. Ak by si sa so mnou vrátila domov, veľa by sme toho nenaspali.“ Uškrniem sa a nahodím sebavedomý vzhľad, ktorý jej povie že jej viem ukázať trochu zábavy.

Nikdy predtým som nemal žiadne sťažnosti.

Zamračila sa. „Pozri, hráč. To sa nestane. Vďaka za ponuku, bolo pekné ťa spoznať.“

Otočila sa a kráčala preč, nechávajúc ma stáť na mieste v šoku. Piatykrát – tak toto už bolo trochu desivé. Skutočne sa mi to začalo páčiť! Nemohol som si pomôcť a usmial sa, nikdy predtým som sa o to nemusel znovu pokúšať, vlastne to bolo trochu smiešne.

Prečo sa ľudia sťažujú na prenasledovanie dievčat? Ak vám boli ponúkané ako na tanieri, po chvíli sa to stalo nudné. Ale toto bolo pre mňa totálne nové a rozhodne príjemné.

Ako nejaký druh ceny, ktorú dostanete na konci pretekov. Aký zmysel by mali preteky ak by ste vedeli, že na konci aj tak vyhráte trofej? Snažíte sa kvôli trofeji a ženiete svoj zadok, aby ste sa tam dostali ako prvý – teraz to za to stálo.

Mentálne som sa v duchu udrel, aby som sa za ňou poponáhľal, nepozrela sa na mňa, keď som ju dobehol. Držal som pohľad pred sebou, úmyselne sa trochu približujúc k nej tak, aby som sa jej ani nedotkol. Úplne som ju ignoroval a hrýzol sa do jazyka, takže som na ňu nepoužil žiadny ďalší ťah. Zúfalo som sa snažil neuškŕňať, keď som videl, ako po mne rýchlo strelila pohľadom, očividne sa divila, čo robím vedľa nej. Spoločne sme potichu prešli chodbami, ktoré viedli von z budovy. Každú chvíľu sa na mňa potajomky pozerala, skutočne vyzerala trochu znepokojená a ja som sa veľmi snažil neusmievať.

„Ktorou cestou ideš?“ spýtala sa, keď sa zastavila a so zamračením odo mňa odstúpila. Zrejme som zasahoval do jej osobného priestoru a spôsoboval jej nepohodlie.

Predstieral som, že nad tým chvíľu uvažujem. „Nie som si ešte istý, ale dám ti vedieť.“ Kývol som jej, aby pokračovala. Zamračila sa na mňa a privinula si svoju kabelku pevnejšie k boku.

Wau, myslí si snáď, že ju chcem okradnúť – či také niečo? Toto dievča je trošku divné, ale nie tým zlým spôsobom. Znovu som s ňou zrovnal krok, už sme boli skoro vonku. Zastavila tesne pred hlavnými vchodovými dverami a naznačila, aby som prešiel prvý. Usmial som sa a zavrtel hlavou.

„Dáma má prednosť.“ Otvoril som pre ňu dvere a stál tam, zdvorilo som sa usmieval, až kým nevzhliadla a neprešla dverami. Zamierila do ulíc.

Zaškeril som sa a rýchlo ju dobehol. Znovu som kráčal kvôli svojmu pohodli o niečo bližšie.

Zastavila a zamračila sa na mňa.

„Čo to do pekla robíš?“ spýtala sa nahnevaná.

Pokrčil som ramenami.

„Prenasledujem ťa.“ Odpovedal som ležérne.

Kútikmi úst jej zašklbal úsmev a oči jej mierne zmäkli.

„Čo si myslíš, že z toho budeš mať?“  spýtala sa pretáčajúc očami.

Ohrnul som nos. „Práve teraz je to trošku nudné. Myslíš, že by si mohla urobiť niečo, čím by si to trošku oživila?“ Spýtal som sa nakláňajúc hlavu do strany. Snažil som sa pri tom udržať si vážnu tvár.

Vybuchla do smiechu a ja som sa hrdo usmieval, ale bolo to viac než to. Keď sa smiala, vyzerala neuveriteľne žhavo. Prikryla si rukami oči, keď so smiechom krútila hlavou.  „Chystáš sa ma nechať osamote?“ spýtala sa, keď sa pomaly upokojila.

„Nie, až kým sa nenajeme.“ Usmial som sa a ponúkol jej svoj najlepší výraz malého šteniatka.

Vzdychla si a pokrútila hlavou. „Naozaj nemôžem.“

V skutočnosti vyzerala, že by chcela. Obávala sa toho, že nebudem mať dosť peňazí alebo niečo také? Preto najprv súhlasila a potom, keď si skontrolovala kabelku zmenila názor?

„No tak, Rosie, potrebujem osláviť, že môj najlepší kamoš na svete má dieťa – nenechaj ma to urobiť po svojom. Pozývam ťa. Ak chceš, môžeš si objednať tú najdrahšiu vec z menu len preto, aby si ma naštvala,“ navrhol som.

No tak, povedz áno, jedno malé slovíčko – Á N O. Len povedz áno. Nevyzerala, že by sa chystala ísť, tak som sa rozhodol, že sa ju pokúsim prinútiť, aby išla.

Vonku okolo nemocnice bolo zopár ľudí, ktorí tam fajčili a rozprávali sa. Kľakol som si na kolená a rýchlo ju chytil za ruku skôr, ako si stihla uvedomiť, čo robím.

„Prosím! Prosím, poď so mnou. Prosím, prosím ťa o to. Netráp ma pred týmito ľuďmi,“ prehnane som ju prosil ukazujúc na všetkých tých ľudí, ktorí ma práve pozorovali ako robím zo seba kokota. Jej oči sa rozšírili a po tvári sa jej rozlialo červenanie.

„Prosím Rosie. Prosím ťa, daj mi šancu. Nemôžem spať, pretože na teba stále myslím, nemôžem jesť. Nevidím už žiadne iné dievčatá, všetko čo vidím, si ty! Prosím, zabíjaš ma,“ pokračoval som hlasnejšie. Otočil som sa k žene stredného veku, ktorá nás šokovane pozorovala.

„Však si myslíte, že by mi mala dať šancu? Bol som do nej zamilovaný posledných desať rokov a nechce mi ju dať. Prečo Rosie? Prečo?“ pýtal som sa dramaticky, bojoval som sa úsmevom.

Keď sa chystala vytrhnúť ruku z tej mojej, bola už jasne červená, ale ja som jej to nedovolil. Nepohodlne prestúpila z nohy na nohu.

 „Aaww, zlatko. Daj mu šancu. Ak by ma taký pekný muž takto  prosil, som si istá ako peklo, žeby som mu tú šancu dala.“ Povedala žena a povzbudzujúco prikývla.

„Postav sa!“ zasyčala Rosie zahanbene skláňajúc hlavu.

„Ó nie, budem pokračovať, až kým nebudeš súhlasiť, že so mnou pôjdeš na večeru,“ zašepkal som žmurkajúc na ňu.

„Prosím, Rosie. PROSÍM!“ prosil som ju hlasnejšie.

Zažmurkala a rýchlo sa okolo seba rozhliadla s hrôzostrašným výrazom na tvári.

„Fajn, len sa už postav!“ zasyčala.

Vyskočil som s úškrnom hore. „No vidíš, nebolo to také ťažké!“ povedal som škodoradostne.

Otočil som sa k ľuďom, ktorí sledovali našu scénu – niektorí v šoku, iní pobavení. Oslavne som zdvihol ruky nad hlavu.

„Povedala áno!“ zakričal som vzrušene do davu. Niektorí sa tešili, iní tlieskali. Usmial som sa a trochu sa uklonil, keď odo mňa Rosie prakticky utekala, čo ma rozosmialo.

Jemne som ju chytil a ona ma udrela kabelkou do brucha. „Bolo to také trápne!“ zasyčala a pozrela sa potajomky ponad plece, pravdepodobne preto, aby zistila, či nás dav ľudí stále pozoroval.

Prehodil som jej ruku cez rameno. „Oh, milovala si to.“

„Kretén“ zamrmlala. „Oh, takže si objednávam homára.“

Usmial som sa a prikývol.

„Áno, ja tiež.“ Žartoval som žmurkajúc na ňu, keď sa na mňa pozrela. Nebola nahnevaná. Jej oči boli hravé a pobavené, tak trošku sa jej tá scénka páčila. Možno kvôli nej ešte nikto nerobil zo seba kokota pred ostatnými. Udrela ma lakťom do rebier, aby si striasla moju ruku z ramien.

„Oh, mám to rád drsne,“ vtipkoval som a trel som si bok s úškrnom, keď na mňa pretočila oči.

Toto bola tá najväčšia zábava, čo som za dlhý čas zažil s kočkou. Ak vôbec. Trochu mi pripomínala Annu – odvážna s hravým smiechom.

„Chceš, aby som si to rozmyslela?“  spýtala sa a pozorne na mňa hľadela.

„V žiadnom prípade, Muffin. Neviem sa dočkať toho, keď ťa strápnim v reštaurácii.“ Doberal som si ju a rozosmial ju aj napriek tomu, že vyzerala, že to nechcela.

Zatvorila oči a zastonala, keď si vytrhla svoju ruku a vybrala sa smerom k môjmu autu. Počas cesty do reštaurácie ku mne sotva prehovorila. Úmyselne som vybral jednu z tých slušnejších, aby sa mohla zahryznúť do mojej kreditky tak, ako chcela – odplata za tú malú scénku pred nemocnicou.

„Takže, kde bývaš, keď sa musíš vracať späť vlakom?“ zvedavo som sa spýtal, keď sme si prezerali menu.

„Barstow, San Bernardino, ale budúci týždeň sa kvôli svojej práci sťahujem do L.A.“ Trošku zdvihla nos, možno sa nechcela sťahovať alebo niečo.

„Áno? A čo je tvoja práca?“

„Som učiteľka, teda, budem učiteľkou, keď sa sem presťahujem. Práve teraz mám tri práce, aby som zaplatila nájom.“ Jednoducho pokrčila ramenami.

Učiteľka? Wau, keď som chodil do školy, určite sme tam nemali žiadne učiteľky, ktoré by vyzerali ako ona. Ak by sme mali, pravdepodobne by som neabsolvoval. Prepadol by som, pretože by som nebol schopný dostať svoje oči z jej zadku“

„Budeš učiteľka? Ktorý stupeň?“

„Druhý,“ povedala a znovu pokrčila ramenami. Vyzerala ako keby som ju nudil alebo niečo také. Ani sa len nepokúsila dať mi po tom všetkom šancu, ale ja som sa chystal zodrať si zadok, aby som to zmenil.

„To je dobre. Na chvíľu som cítil k tým úbohým deťom ľútosť, že sa musia sústrediť pri takej žhavej učiteľke. Ale myslím, že na druhom stupni nebudú cez deň snívať o tom, akej farby máš nohavičky miesto toho, aby počúvali tvoje lekcie.“ Sebavedomo som sa uškrnul, keď sa zasmiala a zavrtela na mňa hlavou.

„Skutočne flirtuješ, dávam ti desať z desiatich za pokus ale vážne, ak očakávaš, že sa s tebou vyspím, tak budeš poriadne sklamaný.“ Vyzývavo na mňa pozrela, keď sa oprela späť do stoličky.

„Oh, mám to. Si lesbička,“ povedal som a snažil sa pri tom tváriť vážne.

Pozrela na mňa a vybuchla do smiechu.

„Takže ty si myslíš, že jediný dôvod, prečo by ťa malo dievča odmietnuť je preto, že je lesbička?“ vyprskla smiechom.

„Do pekla, áno. Žiadne dievča mi nemôže odolať,“ odpovedal som napoly zo žartu, skutočne bola jediné dievča, ktoré ma odmietlo. Dúfajme, že je lesbička a ja sa môžem upokojiť.

„Nie som lesbička a ver mi, dokážem ti odolať. Naozaj nie si môj typ,“ povedala a pozrela na mňa znudeným výrazom.

„Nie som tvoj typ? Čo to do pekla znamená? Čo je so mnou špatne?“ spýtal som sa skutočne zvedavý, čo ju prinútilo ma odmietnuť.

„Nie som na drsných, sebaistých chlapíkov, ktorí sa starajú viac o to, ako vyzerajú, než či majú čo zaujímavé povedať. Hráči ma proste nezaujímajú.“ Pokrčila ramenami dávajúc si hlt vody, jej oči pri tom neopustili tie moje. Vyzerala byť mierne pobavená.

„Je veľa zaujímavého, čo by som ti mohol povedať!“ kontroval som jej.

„Okej, poďme si to vypočuť.“

Sakra, čo mám na to povedať? Čo je pre ňu zaujímavé? Nemohol som sa vydať  oplzlou linkou, ktorú používam pri ostatných dievčatách. Skutočne som musel popremýšľať nad niečím, čím by bola ohromená. Začal som panikáriť, keď som doslova nemohlo na nič prísť. Sakra, zamrzol som! Našťastie prišiel čašník, aby si vzal naše objednávky, takže som dostal zopár ďalších minút naviac. Prekvapujúco si neobjednala nič príliš drahé ako som očakával, že sa stane. Dala si len niečo kuracie, čo znelo nechutne. Po tom, čo odišiel čašník som sa usmial a rozhodol sa zmeniť tému.

„Cameron bol taký roztomilý, však?“

Usmiala sa a prikývla. „Takže zmena témy? A áno, bol neuveriteľne zlatý, ale s rodičmi, akými sú Anna a Ashton budú deti vždy dobre vyzerať, nie?“ zasmiala sa.

„Áno, myslím že má dobré gény,“ pripustil som. „Naše dieťa by bolo tiež žhavé.“ Hneď ako som to povedal som si prial, aby som to neurobil.

Ďalšia poznámka o spaní spolu, dobrá práca Nate!

Sakra, dnes som nemožný, skutočne potrebujem zasunúť, aby som získal späť svoju sebadôveru.  Sakra, táto ženská ma o ňu pripravila.

„Proste si nemôžeš pomôcť, však?“ doberala si ma prevracajúc pri tom oči.

So smiechom som zavrtel hlavou.  „Nie, pri pohľade na teba. Takže, aké tri práce robíš?“

„Pracujem v reštaurácii ako servírka počas obedov. Robím upratovačku a tiež pracujem v hoteli ako chyžná.“ Zdvihla plecia a pokrčila pri tom nosom.

„Oh, áno? Nosíš pri niektorej z tých prác sexi prevlek francúzskej chyžnej?“ spýtal som sa uškŕňajúc sa, keď som sa ju tak snažil predstaviť.

„To sú sexuálne prevleky, Nate. Takže nie. Ani žiadny z nich nevlastním.“ Povedala sarkasticky a znova pretočila očami.

 „Oh, no, neznepokojuj sa. Dovolím ti požičať si ten môj,“ vtipkoval som rozosmievajúc ju.

„Si skutočne celkom vtipný,“ uvažovala a vyzerala, akoby to ani nechcela pripustiť.

Zasmial som sa nad jej polovičným komplimentom.

„Takže, ako to, že sme sa nikdy predtým nestretli? Určite si nebola na Asthonovej a Anninej svadbe.“ Anna a Ashton sa brali pred štyrmi rokmi, všetci sme šli na Maldivy, kde mali obrad na pláži. Toto dievča tam určite nebolo, pamätal by som si to, ak by som ju už predtým videl.

Zamračila sa a pokrútila hlavou.

„Nie, nemohla som ísť na svadbu.

„Ako to?“ spýtal som sa naozaj zvedavý. Ak bola Anninou najlepšou kamoškou, tak ako to, že nebola družička?

„Dialo sa vtedy veľa vecí a bolo pre mňa nemožné prísť. Je mi ľúto, že som to zmeškala, vyzeralo to skutočne krásne,“ povedala túžobne.

„Áno, bolo to prekrásne miesto. Takže, čo si v tom čase robila?“ spýtal som sa.

Zasmiala sa. „Nejaký sme zvedavý, nie?“  doberala si ma.

Dramaticky som si vzdychol.

„Fajn, ak mi to nechceš povedať, je to v poriadku,“ povedal som tváriac sa zranene, čo ju prinútilo znovu sa zasmiať. Skutočne mala perfektný smiech. Zlomyseľne som sa na ňu zaškeril.

„Takže, aký druh strápnenia chceš, aby som predviedol v reštaurácii?“ doberal som si ju.

Okamžite jej úsmev opadol z tváre. Pozrela na mňa varovne. „Žiadny.“

Diabolsky som sa uškrnul.

„Čo keby som si kľakol na jedno koleno, že ťa idem požiadať o ruku  a potom predstieral, že som stratil prsteň?“ navrhol som.

Zasmiala sa a vyzerala nepohodlne.

„Ak to urobíš, tak ti poviem NIE a všetkým oznámim, že som spala s tvojim bratom a že je v posteli desaťkrát lepší než ty.“

Zasmial som sa. „Okej, na tomto vyhlásení sú špatne dve veci. Prvá – nemám brata. A druhá – nikto nie je v posteli lepší, než som ja.“ Žartoval som, znova som ju prinútil sa zasmiať.

„Nate, prosím, nestrápňuj ma. Nenávidím byť v centre pozornosti.“ Prosebne na mňa pozrela, ukázala mi tú najmilšiu šteňaciu tvár, akú som kedy videl. Vyzerala prekliato roztomilo. Sakra, myslel som si práve, že ženy vyzerajú roztomilo? Myslel som sexi, áno sexi je oveľa lepšie. Wau, mením sa na nejaký druh teploša.

„Okej, nebudem ak pripustíš, že si myslíš, že som atraktívny,“ navrhol som.

Zdvihla pri tom na mňa jedno obočie vyzerajúc pri tom sexi ako peklo.

„Musíš ženy podplácať, aby ti to potvrdili? Wau, cítim k tebe trošku ľútosť,“ odpovedala pozerajúc na mňa s falošným súcitom. Sakra, táto baba bola zábavná.

„Fajn, tentoraz to nechám tak, ale stavím dvadsať dolárov, že dnes večer sa so mnou vrátiš ku mne miesto toho, aby si nasadla na vlak,“ povedal som sebavedomo, krížiac si prsty na hrudi.

Zasmiala sa a pokrútila hlavou.

„Šetri svoje peniaze, nechcem to. Táto malá flirtovacia vec sa zastaví, keď ti teraz poviem, že vo svojom živote už mám muža, ktorý je všetkým, čo potrebujem.“

Trošku sa usmiala, jej tvár zjemnela. Vyzerala, že je skutočne zamilovaná do chlapa, o ktorom rozprávala. Nemohol som si pomôcť, ale trochu som žiarlil – bola zábavná, prekrásna, vtipná a vzdorovitá.

Určite by som z nej chcel vidieť viac, ale nevyzerala, že by chcela podvádzať, takže som u nej nakoniec nemal žiadnu šancu.

„Oh,“ zamumlal som a snažil sa neukázať svoje sklamanie.

„Prepáč, povedala som ti pred večerou, že nemám záujem.“ Pozrela ospravedlňujúco na mňa.

„Bez obáv, stále si môžeme vychutnať večeru. Možno ťa na konci večere prinútim zabudnúť na meno toho chlapa,“ navrhol som, začínajúc znovu svoju A hru – len preto, že povedala nie, to neznamená, že sa vzdám. Musíte do toho dať všetko, aby ste vyhrali – to bolo príslovie, ktoré môj otec používal po celú dobu.

Zvyšok noci bol zábavný, obaja sme sa poriadne nasmiali, dokonca až tak, že v jednej chvíli skoro vyprskla svoj drink von z úst. Pokračoval som vo svojom flirtovaní, ale bez výsledku – skutočne nemala záujem. Zakaždým, keď ma odfajčila som sa stal viac frustrovaný ale zároveň aj viac nažhavený.

Bolo zvláštne, že sa mi to rovnako páčilo, ako som to nenávidel.

Bola skutočne úžasná a ja som videl, prečo bola Anninou najlepšou kamoškou. Myslím, že to dávalo zmysel. Anna bola neuveriteľná, takže sedelo, že bude mať pri sebe rovnako neuveriteľnú kamošku.

Zaplatil som za večeru a ona sa vďačne usmievala, keď sme kráčali von.

„Ďakujem. Bolo to pekné miesto,“ povedala, ukazujúc ponad plece na reštauráciu, keď sme šli ulicou na miesto, kde som parkoval auto.

„Áno a nemaj obavu, nabudúce ťa nechám zaplatiť,“ žartoval som. Všimol som si, že sa pred chladom trošku viac objala, tak som si vyzliekol svoju kožennú bundu a dal jej ju okolo ramien. Vďačne sa usmiala a utiahla si ju okolo seba.

„Ďakujem.“

Nemohol som si pomôcť a usmial sa na ňu. Mala prekrásny úsmev, jej spodná pera bola o niečo plnšia než tá vrchná. Robilo to z nich perfektné pery na bozkávanie, sotva som sa udržal, aby som ju neschmatol, nepritlačil o najbližšiu stenu a nenarazil svoje ústa na tie jej.

„Vážne. Kedy ti ide ďalší vlak? Chceš si  dať drink alebo niečo?“ spýtal som sa v nádeji.

Uškrnula sa. „Flirtovanie nezaberá, takže si teraz prešiel k tomu, že ma opiješ, aby som sa s tebou vyspala, správne?“

Zasmial som sa. „Jasné, prečo nie. Hocičo, čo mi pomôže dostať sa ti do nohavičiek,“ odpovedal som sarkasticky, keď na mňa vyplazila jazyk, čo spôsobilo, že mi vtákom v gatiach zašklbalo. Sakra, súrne som ju potreboval.

„Potrebujem sa vrátiť,“ povedala ospravedlňujúco. Vyzerala trochu neisto, možno so mnou chcela ísť na drink alebo možno som si to len prial, pretože práve rozdrvila moje ego.

„Dobre, poď, zveziem ťa na stanicu,“ povedal som neochotne.

Prišli sme k autu a ja som prešiel na svoju stranu. Okamžite som sa preklínal zato, že som jej neotvoril dvere. Sakra, v tomto som kretén. Iné dievča by už bolo teraz zvyčajne na mne, takže by som sa nestaral, či som jej otvoril dvere a ani o ostatné veci, ktoré by mal gentleman robiť. Nemal som ani poňatia ako byť gentlemanom.

Keď sme vystupovali na stanici, stiahla si moju bundu a podávala mi ju. Pozrel som cez čelné sklo, vonku bola totálna tma – nemohol som ju nechať ísť samú.

„Odprevadím ťa,“ povedal som a posunul bundu späť k nej, keď som vyskočil z auta a prebehol okolo na jej stranu. Keď vystupovala, vďačne sa usmievala a prehodila si bundu naspäť okolo svojich pliec, keď sme v tichosti kráčali na vlakové nástupište.

Našťastie bol vlak doslova na odchode, takže nemusela čakať príliš dlho.

Prešli sme k nemu a ona nastúpila. Otočila sa ku mne a podávala mi bundu. 

„Ďakujem za večeru, Nate. Bola to zábava.“ Usmiala sa.

„Áno, takže naozaj nedostanem tvoje číslo?“ spýtal som sa, snažil som sa to naposledy skúsiť.

Zasmiala sa a potriasla hlavou. „Prepáč.“

„Okej, nevadí. Ani nevieš, o čo prichádzaš.“ Doberal som si ju žmurkajúc na ňu.

„Oh, viem si to predstaviť. Som si celkom istá, že prichádzam o neuveriteľný sex a zlomené srdce,“ odpovedala s pokrčením ramien.

„Každopádne, ďakujem za večer a predpokladám, že sa uvidíme na Cameronových krstinách.“ Otočila sa a zamierila do vlaku nájsť si sedadlo.

Zastonal som. Nikdy som v ničom vo svojom živote nezlyhal a nebudem s tým začínať ani teraz. Začul som pípanie, ktoré signalizovalo, že sa dvere vlaku zatvárali, tak som rýchlo napriahol ruku, aby som ich zastavil a zatlačil naspäť skákajúc dnu a nechávajúc ich hneď za sebou zavrieť. Pozeral som v šoku na dvere.

Sakra, čo som to do pekla urobil? Je to len dievča, pre Kristove rany. Vonku ich je plno a ja by som si mohol ľahko jednu z nich vybrať, aby som sa s ňou pobavil na ceste domov. Vzdychol som, keď sa vlak začal pohýňať. Je príliš neskoro, dostať sa odtiaľto von.

Pozrel som do vozňa a uvidel ju sedieť na jednom zo sedadiel, hlavu mala opretú o zadnú časť sedadla a oči pevne zatvorené. A sakra, vyzerala žhavo. Uškrnul som sa a pristúpil k nej. „To ma poser, ak sa mýlim, ale nie je tvoje meno Claire?“ spýtal som sa.

Jej oči sa otvorili  a hľadela na mňa očividne šokovaná, keď som si sadal na prázdne sedadlo vedľa nej.

„Čo tu do pekla robíš?“ spýtala sa, hľadiac na mňa, akoby som sa zbláznil.

„Čo by som to bol za stalkera, ak by som nezistil kde bývaš, no nie?“ pokrčil som ramenami a rozosmial ju.

Myslím, že som mal pred sebou bezsennú noc. Ona žila niekoľko hodín cesty odtiaľto, takže by som mal mať pred sebou štvorhodinový výlet prekliatym vlakom. Musel som byť pripravený na výjazd zajtra o piatej ráno. Sprostý, sprostý Nate, nabudúce premysli veci skôr, než naskočíš do vlaku, aby si si získal pozornosť dievčaťa, ty kretén. No dobre, myslím, že to, že sa uistím, že sa domov dostala v poriadku za to stojí. A ďalšia svetlá stránka – teraz mám ďalšie dve hodiny na to, aby som ju presvedčil, nech sa so mnou vyspí.