ETC - 1. kapitola

Překlad: Janka Es
Kor.: Noemi

Vo vrecku mi zabzučal telefón. Strelil som pohľadom na svojho kapitána a rozmýšľal, čo by urobil, ak by som si tú správu prečítal. Bola to pravdepodobne Sarah alebo Sasha, či ako sa to vlastne volala – s ktorou som sa v noci zoznámil. Vážne by sa naštval, ak by ma prichytil, ako si pozerám správu vtedy, keď by som mal počúvať inštrukcie o razii, ktorú sme mali zajtra mať.  Srať na to. Nič neurobí. Bol som najlepším strelcom akého mal, takže by ma v žiadnom prípade nevyradil zo zajtrajšej operácie.

Strčil som ruku do vrecka, vytiahol telefón a prešiel po displeji prstom. Otvárala sa mi správa od môjho najlepšieho kamoša Ashtona. Keď som ju otvoril, uvidel som roztomilé dieťa – pokrčené a špinavé. Na hlave malo zopár hnedých vlasov a vyzeralo, akoby sa chystalo plakať. Kurva, je to tu. Anna porodila. Uškrnul som sa a posunul na ďalšiu fotku. Bola to Anna, ktorá držala dieťa – správa pod tým vravela :

´Anna a bábätko Cameron  sa majú skvele.´

    „Sakra, áno!“ šťastne som skríkol, vyskakujúc zo svojho miesta. Dokázala to! Mal som z oboch obrovskú radosť, dlho na to čakali a viem, že pre Annu bolo ťažké otehotnieť – mala strach z toho, že by o dieťa prišla. Ashton tiež, ale myslím, že bol viac znepokojený tým, že by o ňu prišiel aj po tom, čím si za posledné obdobie prešla, keď potratila a takmer zomrela.

„Nate Peters, čo si myslíte že robíte, keď prerušujete moju inštruktáž?“ skríkol nahnevane kapitán Elder, keď sa všetci na sedadlách otočili na mňa.

Nahlas som preglgol.

Super – čaká ma ďalší deň papierovačiek! Sakra. Mám úžasne veľkú hubu. Dobre, nie je nič, čo s tým teraz môžem urobiť a mojim systémom stále prúdil pocit šťastia z toho, že môj najlepší kamoš sa stal otcom.

„Ashtonovi a Anne sa narodilo dieťa,“ oznámil som, hrdo sa uškŕňajúc, keď som zdvihol telefón a ukázal zvyšku týmu fotku ako dôkaz.

„Áno? A čo majú?“ spýtal sa a jeho tvár zjemnila.

„Chlapčeka.“

„Tak to je úžasné. V tom prípade je všetko okej. Prezidentova dcéra je v poriadku?“ spýtal sa kapitán Elder.

Prikývol som na potvrdenie. „Očividne sa má dobre.“

„No, to je výborné. Mohol by si sa teraz, kurva,  posadiť, aby som dokončil svoju inštruktáž?“ zakričal a buchol rukou po stole, ktorý bol vedľa neho.

Rýchlo som prikývol.

„Áno, pane. Prepáčte, pane.“ Zviezol som sa znovu dole na sedačku a snažil sa tváriť zahanbene, ale ak mám byť úprimný, nemyslím si, že sa mi to podarilo. Ale nemohol som si pomôcť a hrdo som sa usmieval. Ashton bol môj najlepší kamoš a chlapík, ktorého som mohol požiadať o hocičo. Zaslúžil si to. Nikdy som ho nevidel takého šťastného, akým ho robí Anna. Obaja si prešli množstvom vecí a boli to neuveriteľní ľudia. Toto dieťa bude šťastný malý chlapček, pretože ich bude mať okolo seba. Teda viem, že ja by som bol.

Sotva som sa mohol sústrediť na zvyšok stretnutia dúfajúc, že to bude celé obsiahnuté v spise a ja si to budem môcť preštudovať zajtra ráno skôr, ako prídem do služby. Potreboval som ísť do nemocnice a zagratulovať Anne. Anna bola úžasná a ja som si nemohol pomôcť a trochu som žiarlil, že ju Ashton stretol prvý. Nikdy som sa nechcel usadiť s jedným dievčaťom, ale vedel som, že ak by nebola Anna Ashtonovým dievčaťom, prenasledoval by som ju a prosil ju o šancu. Bola prekrásna, múdra a vtipná – všetko, v čo som dúfal, že bude mať dievča, ktoré jedného dňa stretnem. Dúfal som, že raz nájdem svoju dokonalú polovičku  presne tak, ako našiel Ashton – šťastný bastard.

Nakoniec nás prepustil a ja som sa zamiešal doprostred tímu, aby som sa dostal von z miestnosti skôr, než ma kapitán Elder stihne zvoziť a dokopať môj zadok dole do archívu alebo niekde inde kvôli môjmu prerušeniu.

Kurt sa uškrnul, keď ma pred sebou tlačil prednými dverami von. „Jedine ty dokážeš vyviaznuť bez trestu, Nate.“ Pretočil svojimi očami.

„Áno, veď vieš, že ma miluje.“ Podvihol som so žartu obočie. Vo všetkej skromnosti, kapitán ma miloval, vo svojej práci som bol dobrý a hoci som sa občas dostával do problémov kvôli svojmu blbnutiu, bol som spoľahlivý a to najlepšie, čo mal.

„Poďme sa pozrieť na fotku,“ povedal Kurt a načahoval sa po mojom telefóne. Odomkol som ho, našiel dva obrázky a potom mu ho podal. Zamyslene sa na ne zopár sekúnd pozeral.

„Vieš, že by si mohol zbohatnúť predaním týchto fotiek tlači. Prvá fotka prezidentovho vnuka. Čo keby si mi to poslal cez Bluetooth a ja to pre teba predám, a potom si rozdelíme peniaze.“ S nádejou zdvihol obočie.

Hnusný kretén! Nahnevane som mu vytrhol telefón z ruky.

„Dostaň už rozum, kurva,  Kurt. Je to dieťa môjho najlepšieho kamoša.“ Vyštekol som. Ľudia sa kvôli podobným veciam ku mne chceli dostať – bolo to hlúpe, ako keby som to mohol urobiť. Štvalo ma, že  všetci ľudia ich chceli bodnúť do chrbta kvôli peniazom – bolo to patetické. Ľudia, ktorí ich dobre poznali stále premýšľali nad tým, žeby ich zapredali kvôli pätnástim minútam slávy.

Museli sa vysporiadať s množstvom sračiek, ktorými ich tlač celú dobu prenasledovala a vytvárala príbehy, ale obaja to zvládli dobre.

Myslím tým, že Anna bola dcérou prezidenta Spojených štátov Amerických, priťahovala na seba pozornosť, takže tomu nemohli skutočne uniknúť.

Kurt zdvihol nevinne ruky do vzduchu a zasmial sa. „Kľud, Nate. Len som žartoval.“

Žartoval? Do riti, vôbec nežartoval. Otočil som sa a bez slova odišiel. Ak by som mu niečo povedal, musel by som ho udrieť do jeho  úbohej tváre. Vždy to bol kretén, jeden z tých, ktorého nemá väčšina tímu rada.

Keď som vyšiel von, zavolal som do nemocnice, aby som zistil, kedy sú na novorodeneckom návštevné hodiny. Povedali mi, že sú až od sedem tridsať, tak som mal pred sebou ešte veľa hodín čakania. Poslal som fotku Sethovi, Waynovi a Ryanovi, pretože by to tiež chceli vedieť. Potom som zamieril do obchodu, aby som kúpil pre dieťa darček.

Hneď, ako som vstúpil som vedel, že to bolo mimo moje limity.  Vo svojich dvadsiatich piatich rokoch som nebol pripravený vojsť do obchodu s detskými vecami. Bolo tu všetko detského oblečenia, veci na spanie, body, normálne outfity, podbradníky, deky. Sakra, netušil som, čo mám kúpiť! Kde do pekla boli jeansy a tričká? Obzeral som sa okolo seba mierne stratený, až kým som neuvidel mladú, pekne vyzerajúcu blondínku  - predavačku, ktorá stála pri pulte. Vytiahol som svoj hráčsky úsmev a zamieril k nej.

 „Prepáčte, madam. Myslíte, žeby ste mi mohli trošku pomôcť? Na oplátku vás rád pozvem na večeru.“ Uškrnul som sa, keď sa ako blázon začervenala a zachichotala.

Wau, tieto dievčatá sú prekliato ľahká korisť, skoro to až nebolo zábavné. Nebola tu žiadna výzva, žiadne prenasledovanie, do pekla. Tejto som ani nepotreboval kupovať večeru na to, aby som ju dostal hneď do postele.                                                                                                                               

„Samozrejme, dôstojník. Čo hľadáte?“ spýtala sa nakláňajúc sa bližšie, omotávala si pri tom vlasy okolo prsta. Wau, tak toto práve zabilo všetko čaro. Nenávidím, keď ženy robia tú vec s vlasmi, myslím tým – považujú to za sexi? Seth  bol zbláznený do týchto hovadín, ale na mňa to neplatilo.

„Môjmu najlepšiemu kamošovi sa práve narodil chlapček, tak som mu chcel kúpiť darček alebo niečo. Je niečo konkrétne, čo by som mal kúpiť?“ spýtal som sa a bezmocne sa rozhliadal okolo.

Usmiala sa a odstrčila sa od pultu. Keď kráčala, vrtela pri tom bokmi, takže som si nemohol pomôcť a sledoval pri tom jej zadok.

„A čo toto?“ navrhla, vzala niekoľko bieleho a modrého oblečenia zo stojanu, sotva sa naň predtým pozrela.  „Alebo máme väčší výber tam, vzadu.“ Zvodne na mňa zdvihla obočie.

Sakra, toto je jedna ľahká ženská, ale hej, nie som ten, čo odmietne sex, ak mu je tak ľahko ponúkaný. Usmial som sa a nasledoval ju dozadu, zatiaľ čo sa chichotala a pevne ma držala za ruku. Bolo to tou SWAT uniformou – určite to bola  uniforma, ktorá baby vždy dostala.  Tiež si myslím, že k tomu dopomohol aj  môj vzhľad pekného chlapca, aj keby som si to mal len nahovárať. Kvôli svojej práci som sa držal vo forme. Moje blond vlasy boli vždy štýlové, modré oči mi vynikali a veľa báb mi na ne dávalo komplimenty.

Myslím, že na dobre vyzerajúceho chlapa v uniforme sa ženy lepia ako prísavky. Nebudem sa na to sťažovať.

Keď som skončil, ospravedlnil som sa a zamieril von z obchodu bez toho, aby som kúpil niečo pre dieťa. Dievča, Carly – myslím, že tak povedala že sa volá – sa stala otravná, pýtala sa ma, kedy ma znova uvidí, aké je moje telefónne číslo, bla bla bla. Ježiši ženská, bolo to len trochu blbnutia v sklade, nebola v skutočnosti tou osobou, ktorú by som chcel znovu vidieť. Myslím tým, ktorá baba by na to do pekla skočila s cudzincom v zadnej časti skladu? Nie taká, ktorú by som chcel znovu vidieť. Viem, že som mal dvojaký štandard, ale bol som chlap. Mal som dovolené mať dvojaký štandard, nie?

Vzdychol som si a pozrel  na hodiny  - už bolo trištvrte na sedem. Nemal som čas ísť nikde inde, takže myslím, že sa tam musím ukázať bez darčeka. Kúpim mu niečo zajtra. Kúpim mu niečo jednoduché, ako napríklad plyšové zvieratko, alebo niečo podobné.

Keď som sa vrátil späť k svojmu autu, uvidel som na rohu obchod. Pribehol k nemu a kúpil Ashtonovi najväčšiu a najhrubšiu cigaru, akú kedy mal. Zasmial som sa, keď som ju strčil do vrecka. Nenávidel ich vôňu, ale stavím sa, že by som ho donútil ju vyfajčiť, ak by som mu povedal, že to musí urobiť. Usmieval som sa, keď som išiel do nemocnice. Zahol som na parkovisko a naťahoval čas. Stále bolo priskoro na návštevu.

Zamieril som dnu. Nemal som tušenie, kam ísť, keď okolo mňa prešla sestra a ja som ju s úsmevom zastavil.

„Prepáčte, madam. Mohli by ste mi povedať, ako sa dostanem na novorodenecké oddelenie?“ spýtal som sa zdvorilo.

Usmiala sa, jej oči prebehli pomaly po mojom tele. „Samozrejme. Pôjdete na koniec chodby a potom na piate poschodie.“

„Vďaka,“ Otočil som sa a odišiel, ignorujúc pri tom spôsob, akým mi pozerala na zadok. Áno, milujem svoju prácu a uniformu, ktorá s ňou súvisí.

Stlačil som zvonček na dverách a počkal pred dverami, kým ich sestra otvorila a dala mi tak najavo, že je v pohode, aby som šiel ďalej. Nasmerovala ma po chodbe aj keď nemusela. Spozoroval som Ricka, Anninho tajného strážcu, ktorý sedel na stoličke pred izbou číslo tri.

„Hej, človeče. Ako sa máš?“ spýtal som sa ho a prisadol si.

„Dobre, Nate. A ty?“ Usmial sa a prešiel si rukou cez vlasy.

„Úžasne. Videl si ho?“ spýtam sa ukazujúc na dvere do Anninej izby.

Uškrnie sa a prikývne. „Áno, videl som ho pred niekoľkými hodinami, je roztomilý.“

„Bol si vonku, kým rodila? Trvalo to dlho?“ spýtal som sa zvedavo. Ako dlho asi trvajú tieto veci – hodinu alebo dve?

Zažmurkal a prikývol. „Áno, bol som tu s ňou, pokým sme čakali na príchod Ashtona. Sakra, už nikdy viac nechcem vidieť nič podobné. Vyzeralo to kurevsky bolestivo a ten krik, sakra...“ Potriasol hlavou, akoby na to nechcel spomínať. „Začala rodiť ráno okolo desiatej, pritom do nemocnice sme prišli už o druhej. Vyzerala, že to skutočne cítila, ak vieš, čo tým myslím.“

Zamračil som sa nad jeho odpoveďou, rodila celý deň? Auu. Mentálna poznámka – nerobiť si z Anny dnes žartíky po tom, čím si prešla.

„Wau, tak to je dlho. Každopádne, idem dovnútra. Dokedy dnes robíš?“ spýtal som sa.

Pokrčil ramenami. „Nie som si istý. Zvyčajne keď je s ňou doma Ashton, tak mám voľno, ale nechcem ju tu nechať, kým je v nemocnici, takže som zavolal nočnú stráž, aby ma vymenila. Dúfam, že sem čoskoro príde.“

Potľapkám ho po ramene. „Ideš dnu?“ prikývol som k dverám.

„Nie, choď ty. Zastavím sa, keď ma príde vymeniť nočná stráž.“ Odpovedal a preťahoval sa na stoličke.

„Okej, vidíme sa.“ Usmial som sa a zatlačil na dvere do jej izby. Bolo to také vzrušujúce vidieť nový malý prírastok rodiny Taylorovcov, skoro som sa nemohol prestať usmievať ako idiot. Určitým spôsobom som cítil, akoby to bol tiež môj chlapec, pretože som si prešiel s nimi množstvom vecí. Ashton si to na mne neustále vybíjal, takže som vedel a cítil, čím si prechádzali. Keď som vošiel, Anna s Ashtonom sedeli na posteli. Ashtonova hlava  vyletela hore, keď sa otvorili dvere , v ochrannom geste, ako obvykle.  Usmial sa a postavil z postele, keď som prešiel do vnútra.

„Do hája ľudkovia, z vás dvoch sú rodičia! No tak Ashton, uhni z cesty a dovoľ mi očariť tvoje dievča,“ povedal som šťastne, keď som ukázal Ashtonovi, aby šiel ďalej od postele. Sklonil som sa a pobozkal som Annino líce.

Vyzerala príliš vyčerpaná, takže nezostanem dlho, aby mohla oddychovať.

„Dobre, takže kde je? Môžem ho vidieť?“ spýtal som sa a strelil pohľadom na malú postieľku na druhej strane postele. Wau, bol dosť maličký, aby pasoval do takejto postieľky? Bolo to trochu desivé.

Anna sa hrdo uškrnula. „Samozrejme, Nate. Tu je.“ Prikývla a ukázala k nemu.

Dobre, je čas potrápiť nového otecka! Buchol som Ashtona po pleci a vytiahol cigaru držiac ju pred ním. Pozrel na ňu a nervózne sa zasmial, povedome nad tým zdvihol nos.

„Cigara?“

„Tradícia,“ prikývol som a snažil sa pri tom vyzerať vážne. Neviem sa dočkať, keď  ho donútim ju vyfajčiť. Stavím sa, že sa mu z tej vône zdvihne žalúdok. „Kámo, nenávidím cigary  a ty tiež.“ Pozrel  zdesene na ňu a ja som z jeho výrazu zistil, že to za tých sedem babiek, ktoré som za ňu utratil, stálo.

„Ashton, je to vo filmoch, človeče. Otec a najlepší kamoš musia vyfajčiť cigaru, aby privítali dieťa na tomto svete. Taktiež ťa musím vziať von a poriadne opiť, aby sme zapili dieťa.“  Uškrnul som sa a prešiel okolo postele, aby som si pozrel dieťa.

„Myslím, že keď je to vo filmoch, tak to musí byť pravda,“ zamumlal Ashton sarkasticky.

Anna sa usmiala. „Tiež som videla ten film. Nate má pravdu, je to tradícia, fešák.“ Vyplazila na neho jazyk a ja som na ňu žmurkol. Občas bola prekliato vtipná.

Prešiel som k malej postieľke a pozrel sa na drobné, maličké spiace dieťa, oblečené do jednej malej bielej súpravičky, ktorú som videl v obchode. Malo hnedé vlásky a bolo celé dotlačené. Bol drobný a skutočne vydesil všetky sračky vo mne. Ako do pekla môže niečo také drobné byť tak strašidelné?

„Do riti, ľudkovia.  On je taký roztomilý! A sakra, taký malý,“ uvažoval som nahlas. Nemohol som z neho spustiť oči.

Bol taký dokonalý a roztomilý. Nikdy pred tým som sa nepozrel na dieťa a nepomyslel si, že bolo roztomilé, zvyčajne všetko, nad čím som uvažoval bola zodpovednosť a náklady, ktoré s ním prichádzajú.

„Je prekrásny. Som rád, že vyzerá ako ty, Anna. A nie ako jeho otec,“ žartoval som, uškŕňajúc sa znechutene na Ashtona. Nevadilo mu to, už predtým mi povedal, že chce, aby sa dieťa podobalo na ňu a nebolo ním poznačené.

Anna sa zasmiala a potriasla hlavou.

„Chceš si ho podržať?“

Do riti, podržať? Dovolila mi ho podržať aj keď vedela, že o deťoch nič neviem?

Sakra, bola rozkošná! 

„Nevadilo by ti to? Myslím tým, čo ak ho pustím alebo niečo také?“ zažmurkal som nad myšlienkou, žeby som mu ublížil. Čo ak si ho priviniem príliš silno k sebe alebo niečo také?

„Nate, nepustíš ho, pretože ak by si to urobil, odtrhol by som ti hlavu“ poznamenala Anna, dala ruky pod dieťa a zdvihla ho hore, držiac ho predo mnou. Už som predtým niekoľko detí držal, pretože moja sesternica má dvojičky, ale bolo to už dávno. Pohojdal som ho v náručí a pozrel naň. Nezobudil sa zo svojho spánku. Určite som cítil, akoby to bol aj môj chlapec a ja sa uistím, že mu nič nebude chýbať.

„Takže, Nate. Premýšľali sme, či by si nechcel byť Cameronovým krstným otcom,“ povedal Ashton.

Pozrel som na neho, sedel s Annou na posteli, usmieval sa a držal ju za ruku. Ja mám byť Cameronovým krstným otcom? Wau, to bola veľká zodpovednosť, učil by som ho veci a tiež mu ich kupoval. Nemôžem uveriť, že sa ma to spýtali. Vedeli predsa, aký som, tak prečo by si do čerta vybrali mňa? Som si istý, že existujú iní ľudia, ktorí sa na túto úlohu hodia oveľa viac, ako ja.

„Vážne? Ja?“ spýtal som sa pátrajúc po tom, či si náhodou nerobia žarty. Možno to bol len žart, alebo niečo a obaja sa o chvíľu začnú smiať.

„Áno, ty. Strýko Nate.“

Nemohol som si pomôcť a zasmial som sa, keď ma tak nazvala. Miloval som to – strýko Nate. Znelo to úžasne.

Rád sa stanem jeho krstným otcom. Nedovolil by som, aby mu niečo ublížilo a vždy by som tu bol pre neho.

„Rád sa ním stanem. Vďaka, ľudkovia, naozaj to pre mňa veľa znamená.“

Podarilo sa mi dostať zo seba. Pozrel som sa na dieťa v mojom náručí.

„Ahoj Cameron, som tvoj strýko Nate. A keď budeš dostatočne starý, ukážem ti všetky moje obľúbené pohyby, na ktoré zbalíš baby,“ povedal som potichu dúfajúc, že ma Anna nepočula. Stavím sa, že by som za túto malú poznámku schytal pohlavok za to, že robím z jej dieťaťa takého hráča, akým som bol aj ja. Nezdalo sa, žeby jej to vadilo - obaja sa začali smiať. Vzhliadol som a uvidel ich ako sa na seba zamilovane usmievajú. Takmer som bol v rozpakoch z toho, že som bol v miestnosti. Mal som pocit, že som im niečo prekazil. Robili to vážne často – niežeby som ich za to obviňoval. Tá láska, ktorú k sebe navzájom cítili bola takmer absurdná. Nikdy predtým som sa nechcel usadiť, ale sledovať ich, ako sa takto pozerajú jeden na druhého, zatiaľ čo som držal drobné, malé dieťa v náručí. Nemohol som si pomôcť ale chcel som to tiež. Chcel som, aby sa na mňa niekto tiež tak pozeral a zdieľal so mnou svoje tajomstvá bez jediného slova.

Otvorenie dverí prerušilo môj malý vnútorný monológ. Otočil som sa a uvidel extrémne žhavo vyzerajúcu kočku, ako kráčala dnu. Mala červeno hnedé vlasy, ktoré boli vytiahnuté do chaotického drdolu z ktorého jej unikalo zopár prameňov okolo krásnej tváre a veľkých hnedých očí. Mala tiež sexi telo. Kráčala k posteli a nemohol som robiť nič, len ju sledovať, ako objímala a bozkávala Annu a Ashtona. Prečo som túto kočku nikdy predtým nestretol?

Otočila sa ku mne a usmiala sa, natiahla ruky ku Cameronovi.

„Čau, prestaň si privlastňovať to dieťa,“ zažartovala.

„Kto do pekla si a prečo ešte nemám tvoje číslo?“ Žmurkol som na ňu čakajúc na jej zachichotanie alebo začervenanie alebo niečo podobné. Ale to neurobila. Miesto toho prevrátila oči a vzdychla si.

„Uh...oh, alarm na štetky,“ povedala sarkasticky.

Bože! Čo sa to, do pekla, práve stalo? Práve ma odpálkovala? Kurva. To sa mi ešte nikdy predtým nestalo! Nikdy! Prišiel som nejako o svoje čaro? Stále som bol v uniforme... hmm, možno si ju nevšimla, pretože som stále držal dieťa, alebo niečo také.

Každopádne, ako do pekla vedela, že som bol mužská štetka? Zdvihol som jedno obočie v sexi, nafúkanom štýle. Na dievčatá to vážne platilo.

„Ospravedlň ma, extrémne žhavá žena, ktorú nepoznám ale urazilo ma to. Ani ma nepoznáš. Myslím tým, ako môžeš proste prísť a súdiť ma na základe jednej veci, ktorú poviem?“ povedal som s falošným ublížením.

Provokačne sa usmiala. „Som celkom dobrá v čítaní ľudí a moje inštinkty mi vravia, že si hráč, a ak sa mýlim, tak sa ospravedlňujem. Vráťme sa k záležitosti v tvojej ruke, môžem si prosím podržať dieťa mojej najlepšej kamošky?“ Pristúpila bližšie ku mne a znovu natiahla ruky ku Cameronovi.

Kurva, znovu to urobila. Znovu ma odfajčila. Wau, vážne som to stratil. Možno to bol len sen alebo niečo také a ja sa zobudím a všetko bude znovu normálne.

„Magický Nate“ bude späť v plnom nasadení. Táto kočka ma trochu vydesila tým, aká bola v skutočnosti nezaujatá. Keď som sa priblížil, zacítil som jej parfém – bol omamný.

„Samozrejme. Jedno rande a je celý tvoj.“ Snažil som sa ju presvedčiť s úsmevom.

„Jasné. Čo takto tridsiateho februára? V ten deň mám voľno.“ Žmurkla na mňa. Wow, okay, tak toto ma tak nejako nažhavilo. Nikdy predtým ma totiž nikto neodpálkoval. Vlastne sa mi to nejakým divným spôsobom páčilo! Zasmial som sa a jemne natiahol ruky tak, aby si mohla vziať dieťa.

„Si vtipná a žhavá, páči sa mi to.“ Neodpovedala, len sa pozrela dole na roztomilý uzlík v náručí, tvár jej znežnela a oči sa jej mierne zaliali.

Sakra, táto kočka bola skvelá.

„Oh, je taký prekrásny,“ privítala ho s úsmevom. Sadla si na koniec postele. „Chcem také!“ zasmiala sa.

Rozhodol som sa pre svoju hru A, tento prístup nikdy nezlyhá, dievčatá milovali  komentáre o záväzkoch. „Mohol by som ti  s tým pomôcť, ak by si chcela.“

„Jasné hráč, ukradneš jedno z pôrodnice?“ doberala si ma z úsmevom. Okej, tak toto mi vyčarilo úsmev na tvári. Nebola to zvyčajná odpoveď, ale bral som, čo som dostal.

„Samozrejme, chceš dievča alebo chlapca?“ žartoval som.

Zasmiala sa a ja som sa cítil uvoľnene. Sakra, prinútila ma o sebe pochybovať už po pár minútach. Wau, to bolo blízko, úprimne – myslel som si, že som prišiel o svoje čaro. Sadli sme si a rozprávali sa chvíľu o dieťati a jeho mene, odvrátil som sa, keď Anna rozprávala sexi kočke o tom, aký bol pôrod  - ja som to skutočne nepotreboval počúvať. Väčšinu času som pokukával po Anninej kamoške, bola skutočne krásna a vážne zábavná. Videl som, prečo ju mala Anna rada – bola s ňou zábava. Po chvíli si Anna zívla prikrývajúc si rukou ústa. Okamžite som sa cítil zle,  dnes si prešla množstvom vecí a pravdepodobne si chcela oddýchnuť, a nie rozprávať sa s nami.

„Dám vám, ľudkovia, trochu priestoru,“ postavil som sa a pozrel na dievča sediace vedľa mňa. Bol som jej oficiálne predstavený, takže som vedel, že jej meno je Rosie. Už som o nej predtým počul a vedel som, že bola Anninou najlepšou kamoškou z výšky, ale nič iné som o nej nevedel. Ale chcel som.

„Chceš si dať nejakú neskorú večeru alebo niečo?“ opýtal som sa s nádejou.

 Pozrela na mňa trochu nerozhodne skôr, ako sa usmiala a ja som si nemohol pomôcť a tiež sa na ňu usmial.

„Jasné, som už dosť hladná.“ Postavila sa, objala Annu a Ashtona skôr, než sa sklonila nad postieľku a pobozkala moje malé krstňa. Keď ustúpila, potriasol som Ashtonovi rukou, hrdo sa na neho usmial – byť otcom mu rozhodne pristalo. Pobozkal som Annu na líce  a otočil sa späť k Rosie. Usmiala sa a zamierila von, ja som ju nasledoval a dychtivo sledoval jej zadok. Sakra, bol to úžasný zadok a ja som sa ho chystal určite potľapkať.