SYS - 26. kapitola

Překlad: Janka Es
Kor.: Noemi

Tak, a je to tu – veľké „špeciálne“ rande J 

S Noemi sme mali na konci kapitoly dilemu, tak nám ju pomôžte vyriešiť. Pekné čítanie!      JankaEs

Po tom, čo som uložila deti do postele som zišla dole. Ocko tu sedel na jeho stoličke. „Chystáš sa niekam, zlatko?“ neodvracia zrak od telky.

„Ahoj ocko,“ poviem, ako by som mala znovu pätnásť.

Zasmeje sa. „Správne. Nemysli si, že neviem, že chodíš von každý večer s tým chlapcom.“

„Som si celkom istá, že už to viac nie je chlapec. A už som dosť stará na to, aby som mala zakázané vychádzky.“ Pobozkám ho na líce a on si niečo potichu zamrmle.

„Uvidíme sa ráno.“

Usmejem sa a stlačím mu rameno. „Mám ťa rada, ocko.“

Vzhliadne.

„Tiež ťa mám rád, Presley.“

Sú dni, kedy by som sa najradšej nakopala za to, že som od seba odstrčila svoju rodinu. A dnešok je jedným z nich. Môj ocko a mama mi boli počas týchto mesiacov veľkou oporou. Na nič sa ma nepýtali a všetko mi dali.

Vykročím von zadnými dverami a pritúlim si deku, ktorú som si vzala. Vonku je chladno a ja som sa sotva obliekla dostatočne. Keď som dostala jeho správu, mala som pocit, žeby som do toho mala dať trošku úsilia. Vzala som si krátke, biele, čipkované šaty s hnedým opaskom a riflovú bundu. Ráno som si natočila vlasy, takže mi padajú do jemných kaskádovitých vĺn. Obula som  si kovbojské čižmy, pretože prechádzať cez pole smerom k rieke by v iných topánkach nebolo možné.

Niežeby som inokedy vyzerala mizerne, ale zvyčajne som sa takto neobliekala.

Idem na miesto nášho stretnutia a nájdem Zacha opierajúceho sa o jeho auto.

„Ahoj, kráska.“ Kráča ku mne a priťahuje si ma do náručia.

„Ahoj, ty tam.“ Môj úsmev je okamžitý. Pokúšam sa mu pozrieť cez rameno, ale otočí ma, takže nič nevidím.

„Snažíš sa ma zabiť, však?“

„Ja?“ pýtam sa zmätene.

„Tie šaty.“

Uškrniem sa.

„Možno mám plán, aby som ťa mučila.“

„No...“ pobozká ma „myslím...“ ďalší bozk „že odvádzaš...“ a ďalší „dobrú prácu.“ Ako sa naše pery dotýkajú, pridržiavam sa ho. Zachove ruky sa zaboria do mojich vlasov a zovrie ich. Milujem spôsob, akým ma bozkáva. Tá sila a pevnosť, ale nikdy to nerobí surovo. Je to pocit, ako keď sa niekto cíti bezpečne a zároveň silne.

Naše jazyky sa preplietajú, keď sa strácam v jeho dotyku. Nemyslím si, že sa môžem zastaviť. Byť s ním ma robí šialenou. Je to ako keby čas, ktorý sme strávili oddelene, posilnil všetky veci. Keď sa ma dotýka, musím do toho dať všetko, čo mám, aby som sa na neho nehodila a necítila každý jeho kúsok tela.

Zachove zovretie sa uvoľní a pohladí ma po líci.

„Mám plán.“

„Spomínam si.“ Usmejem sa.

Vezme ma za ruku a pomáha mi nastúpiť do auta. Toto nie je to jeho staré auto, je celkom nové.

„Je tvoje?“

„Mám dve. Našu dodávku a toto.“

Prekvapí ma, ako povie “našu dodávku“. „Myslíš na to staré auto, ako na naše?“

Zach naštartuje a lišiacky sa usmeje.

„Jasné, že áno.  Urobili sme si v ňom veľa spomienok. Vždy, keď sa pozriem na vedľajšie sedadlo, predstavím si ťa, ako robíš svoj letný striptíz potom, čo som dal víťazný homerun.“

Je tu pár spomienok, na ktoré nikdy nezabudnem.

„Bola som mladá.“

„A nahá!“

„Mala som na sebe podprsenku a nohavičky.“

Zach šoféruje s obrovským úsmevom.

„Pres, mala si na sebe biele tanga, čo bolo rovnaké, ako keby si nemala nič. A dala si si dole podprsenku, pokiaľ si dobre spomínam.“

Zavrtím sa na sedadle, keď stočí volant.

„Nemýliš sa, zlatko. To ty si mi vyzliekol podprsenku. Spomeň si na to, kamoš.“

Vždy sme medzi sebou mali extrémne vysoké sexuálne napätie už ako deti. Nechcela som čakať tak dlho, ale raz, keď sme mali sex, som zostala vystrašená, že by mohol odísť. Zach vždy niekam chodil a možno som vedela, že to nebude dlho trvať.

„Spomínam si na to.  Vrtela si sa na sedačke. Dvíhala si si vlasy a chcela si, aby ti ich vietor rozfúkaval. Tiež si pamätám, že to bolo po prvýkrát, čo som si uvedomil, prečo je orálny sex počas jazdy veľmi nebezpečný.“

„Zach!“ Líca mi zalialo teplo. „Nemôžem uveriť, že si to povedal.“

Pokrčí ramenami

„Bol to dobrý deň.“

„Kam ideme?“

Jeho prsty sa prepletú s mojimi.

„Máme rande.“

„Ale všetko je zatvorené, už je skoro desať.“ Pozriem na hodinky. „A ja nie som pripravená.“

Neznášam sa za to, že som povedala tú poslednú časť. Prajem si, aby som prekonala svoje problémy. Zach bol takmer dokonalý. Dnes mi to pripomenul. Spôsob, ako bol s chlapcami, závod a ako pri ňom boli obaja ako prikovaní.

„Viem, zlatko. Je to rande pre nás. Ver mi.“

Stlačím mu ruku. „Verím. Prepáč. Nemyslela som tým, že nie som pripravená. Myslím len, že mám naozaj strach.“

„Len pokoj.“

Odbočí na pozemok, ktorý vlastnia Henningtonovci. Bol to rybník, čo mal asi dve míle, v ktorom sme zvykli ako deti plávať. Trent ma zvykol plašiť príbehom o krvilačných pijaviciach, ktoré by ma mohli zabiť. Trvalo mi to dobrý rok pozorovania Wyatta a Zacha, ktorí nezomreli – kým son sa šla kúpať. Trent žil preto, aby ma trápil. A bol v tom sakra dobrý.

„Rybník?“ pýtam sa.

Zach neodpovedá, len sa sústredí na cestu. Dnes večer je mesiac jasný, a ako zastavujeme pred rybníkom, výhľad je úchvatný.

„Zach,“ zašepkám. Všade okolo rybníka sú zapálené sviečky, ktoré vytvárajú prekrásnu žiaru. Je tu altánkový stan so stoličkami a zatienením. Pokračujem v skúmaní okolia a moje srdce sa rozširuje.

„Je to perfektné.“

Zach ma jemne chytí za ruku.

„Poďme.“ V jeho hlase počujem pýchu. Berie ma pred auto, ktorého svetlá svietia na nás. „Zatancuj si so mnou.“

Nič nepoviem.  Miesto toho obtočím svoje ruky okolo neho a nechám zmiznúť všetok môj strach. Hudba z auta sa ozýva okolo nás, ale pesničku nepoznám. Cítim hudbu. Cítim jeho pulz pod mojimi rukami, ale najviac cítim nás. My sme hudba tohto momentu. On je rytmus, na ktorý tancujem. A naša hudba je prekrásna symfónia.

„Si ako tento sen, z ktorého čakám, že sa prebudím,“ zavrčí mi do ucha.

Moje oči sa stretnú s jeho. „Viem, čo tým myslíš.“

„Myslel som, že si odišla už navždy.“ Palcom mi prejde po tvári. „Nemyslel som si, že sa ťa ešte niekedy dotknem.“

Ticho sa zasmejem, opriem si hlavu do jeho ruky.

„Ja tiež nie.“

Nemali sme byť viac spolu. Naučila som sa milovať s chýbajúcou časťou mňa. Nebolo to ľahké, ale robila som to dobre. Nikdy som nedúfala, že by sa toto stalo skutočnosťou.

Jemne ma zdvihne, aby som mu pozrela do očí.

„Nie som šťastný prečo sa to stalo, ale som šťastný že je to týmto spôsobom. Chýbala si mi, Pres. Si moje srdce.“

Rozplývam sa.

„Je ťažké ti odolať, Zachary.“

Zach sa skloní. Pobozká ma a vloží do toho všetko. Zaborím prsty do jeho vlasov, pridržiavajúc si ho. Pery sa nám pohybujú s vášňou a vrúcnosťou. Chcem, aby cítil, čo pre mňa znamená. Čo pre mňa toto všetko znamená. Tancovať pod hviezdami, len so svetlami auta a lampášmi, ktoré nás osvetľujú. Naplánoval to najlepšie rande.

Chytí mi tvár do dlaní a odtrhne odo mňa svoje ústa.

 „Potrebujem prestať.“

Chcem naliehať, aby pokračoval. Každá bunka v mojom tele hovorí, že toto je tá noc. Tancovali sme okolo tohto, a on ma žiada, aby som cítila. Chcem cítiť – JEHO.  Jeho celého.

Ale nie. Namiesto toho, odstúpi.

„Prepáč,“ priblíži sa. „Občas si musím pripomenúť, že tam ešte nie sme.“

„Chcem ťa, Zach.“ Slová zo mňa vyjdú skôr, ako ich môžem vziať späť.

Jeho oči sa rozšíria. „Nesnažím sa na teba tlačiť.“

Nikdy som si nemyslela, žeby tlačil. Bola tu nádej, že dnešná noc bude tá noc, ale som šokovaná, žeby som ho mohla zaskočiť. Viem, čo cíti. Chcem byť s ním. Potrebujem byť s ním.

Keby som nevedela, aké to s ním môže byť neuveriteľné, možno by som to odložila. Ale už to bolo tak dávno. Je tu veľká časť zo mňa, ktorá žiada o to, aby sa o ňu postaral.  Nepochybujem, že to urobí. Verím mu.

„Čo je v tom stane?“ pýtam sa zmyselným hlasom.

Naše prvé milovanie so Zachom bolo v stane. Mám tušenie, čo tam je.

Otočím sa, ale on ma chytí za boky.

„Sľubujem, že to nie je kvôli tomu, čo si myslíš.“

Jemne sa usmejem.

„Ja viem, kovboj.“

Aj keby mi povedal, že to bol jeho zámer, nestarám sa o to. No, možno áno. Ale všetko, čo teraz vidím je, že mu na mne záleží. Urobil všetko pre to, aby naše prvé spoločné rande bolo špeciálne. Presne tak, ako je aj on.

„Nemusíme nič robiť. Len som chcel s tebou spať pod hviezdami. Chcem ťa držať v náručí celú noc. To je všetko, Press.“

Vezmem ho za ruku a beriem ho do stanu.

„Tiež to chcem, Zach.“

Vydýchne. Chcem toto všetko – potom.

Keď vstúpime do stanu, uzatvorím bočné strany, aby sa k nám nedostal hmyz ani nechcení hostia. Zach na mňa hľadí, keď sa otočím naspäť k nemu.

Vyzlečiem si riflovú bundu ukazujúc mu tak svoje šaty bez ramienok. Otočím sa a obzriem si vnútro stanu. Predstihlo  to všetky moje očakávania.

Je tu viac sviečok a lampášov. Ale uprostred je posteľ s prikrývkami a vankúšmi. Nie je to len tak pohodený matrac, je to skutočná posteľ.  Musel na tom pracovať, odkedy od nás odišiel.

„Povedz mi, že je to skutočné,“ zašepká.

Siahnem za seba a posúvam zips na šatách smerom dole.

„Je to skutočné.“

Urobí krok ku mne a chytí moje ruky. Zastaví moje vyzliekanie. Uvoľní mi ruky a pritiahne si ma bližšie. 

„Nemusíme robiť nič, Pres.“

Prstami ho pohladím po tvári.

„Nikdy som si nebola istejšia. Chcem, aby si sa so mnou dnes večer miloval, Zachary. Venuj mi dnešnú noc.“

Jeho hlava zostane proti mojej.

„Venujem ti každú noc.“

Zachove ústa ma pobozkajú, keď ma zdvihne do náručia. Chytím sa jeho krku a on ma pomaly nesie k posteli. Opatrne ma položí dole, podopierajúc sa nado mnou. Pokračuje v bozkávaní bez náhlenia. Obaja si dávame načas, pretože na to máme celú noc.

Jeho pery bozkávajú môj krk, každý kúsok pokožky až k môjmu ramenu. „Taká dokonalá,“ zašepká.

Zdvihnem sa na lakťoch, keď jeho prsty objavujú moje telo. Pri jeho dotykoch sa chvejem, ale nemá to nič spoločné s chladom. Teplý letný vzduch necháva mierny opar potu  na mojej pokožke. Zavriem oči a predýcham tento moment. Napĺňa ma pižmo, tráva a vidiecky vzduch. Všetko to, čo je Zach.

Prechádzam rukou cez jeho tmavohnedé vlasy a on využije polohu, aby mi stiahol zips dole. Nechá ho rozopnutý a dovoľuje mi trochu viesť.

„Chcem ťa.“ zopakujem. „Chcem nás.“

„Vždy som ťa chcel.“

Kľaknem si na kolená a dovolím tak šatám, aby mi skĺzli dole. Nemohla som si k týmto šatám vziať podprsenku, ale zdá sa, že to slúži v môj prospech. Jeho oči sa do mňa vpíjajú. Zach zo seba vydá hlboké zavrčanie a ja sa prisuniem bližšie.

„Dotýkaj sa ma“ zašepkám. „Prosím.“

Nenechá ma čakať. V okamihu sú jeho ruky na mne. Nie je to tak, žeby sme sa takto ďaleko za posledné týždne nedostali, ale je to iné. A tiež to tak cítim. Spadla medzi nami bariéra. Obaja vieme, kam bude toto smerovať.

Naše pery sa navzájom nájdu, keď jeho ruky stláčajú a prichytávajú moje prsia. Palcom a ukazovákom jemne krúti bradavku, čo mi spôsobuje, že skoro spadnem z postele.

Chcem cítiť jeho pokožku. Zatlačím rukou na jeho hruď. Odtiahne sa, spýtavo sa na mňa pozrie a pretiahne si tričko cez hlavu. Nie je nič lepšie, ako pozerať sa na jeho hruď. Možno máme po tridsiatke ale Zachove telo vyzerá ako dvadsaťročné. Hrudník má široký a jeho svaly sú stále rovnako vypracované, ako si ich pamätám. Každá jeho priehlbinka a vrchol sú na dotyk pevné. Končeky mojich prsty ho skúmajú a užívajú si ten pocit. 

„Stále si ten najsexi chlap, akého poznám.“

„To preto sa k sebe perfektne hodíme.“ Pobozká ma na krk. „Si tá najkrajšia vec na svete. Pretože si stvorená pre mňa.“ Zach sa posunie trošku vyššie a jemne ma bozkáva pod ucho. „Presne tak, ako som ja stvorený pre teba.“

Skloním sa a uchopím jeho tvár.

„Tak veľa vecí teraz cítim. Neviem to vysvetliť.“ Chcem, aby to vedel, ale nemyslím si, že to viem slovami opísať. Možno na to nie som pripravená. Je to ohromujúci pocit v mojom srdci, keď viem, čo sa stane.

„Len nás cíť,“  požiada ma Zach skôr, ako pritiahne ústa k mojim. Jeho prsty klesajú po dĺžke môjho chrbta a ja sa dotýkam jeho ramien. Zatlačí ma na vankúš,  zatvorím oči a robím presne to, čo povedal – cítim.

Jeho pery putujú dole po mojom tele, zahŕňa bozkami moje prsia a saje mi  bradavky. V žilách mi prúdi oheň. Nemyslím na nič – len na nás, a túto chvíľu. Nespomínam si, kedy som sa naposledy cítila takáto zbožňovaná. Každý jeho dotyk je premyslený, označuje si ma pre seba.

„Ak potrebuješ, aby som prestal...“ pripomína mi.

„Neprestávaj.“

Zach zachytí  prstami moje nohavičky a stiahne mi ich dole. Trošku sa nadvihnem, aby to mal ľahšie. Teraz som pred ním úplne nahá, v každom smere. Dovoľujem mu vidieť do môjho srdca a aj moje telo. Naposledy, keď ma takto Zach videl som mala osemnásť. Moje telo nemalo žiadne strie, celulitídu, jazvy ani kilá navyše. Moje prsia boli pružné, neboli poznačené tým, že som mala dvojičky. Zmocnil sa ma strach. Čo ak sa mu nebudem páčiť? Zavriem oči a odvrátim hlavu.

„Čo sa deje?“

„Nič,“ poviem rýchlo.

Zrazu cítim nado mnou jeho váhu.

„Presley.“ Odtiahne mi vlasy na bok. „Pozri sa na mňa.“

Mrkajúc otváram oči.

„Čas ťa urobil oveľa nádhernejšou, ako si pamätám. Bez ohľadu na nedostatky, ktoré vidíš... ja vidím iba krásu.“

Z mojich očí vypadne slza.

„Ako dokážeš vždy povedať tie správne slová?“

S úškrnom mykne plecami.

„Ver mi – neviem. Hovorím ti len to, čo cítim. Ak je to tá správna vec, tak to len potvrdzuje to, čo už viem.“

Srdce mi v hrudi divoko búši a ja sa modlím, aby to nepovedal. Viem, že ma miluje. Vidím to v pohľade, ktorým sa na mňa pozerá. A ak by sa prizrel bližšie, uvidel by to tiež. Ale ešte mu to nemôžem povedať. Možno sme zistili, že pre nás nebol vtedy ten správny čas a je bláznovstvo si myslieť, že by sme sa do seba znovu nezamilovali, pretože neviem, či som niekedy prestala – ale dnes večer mu to nepoviem.

Ukážem mu to.

Aby som ho utíšila, nakloním sa a pritlačím pery na jeho. Jeho jazyk tlačí proti môjmu, keď sa strácame jeden v druhom. Vytiahnem mu opasok, odopnem nohavice a stiahnem mu ich dole. Zach ich odkopne a pretočí sa tak, aby som bola hore.

Jeho penis zatlačí proti môjmu jadru.

„Potrebujem ťa,“  vzdychám.

Odtlačí ma, aby som sa na neho mohla pozrieť. Hýbem sa a triem proti nemu, pretože to tak veľmi potrebujem. Vlasy mi spadnú okolo tváre a on sa nakloní, aby prevzal kontrolu. Pobozká ma a prebehne prstami po mojom chrbte. Držím sa ho a užívam si každú sekundu v jeho náruči.

Zach sa so mnou pretočí, takže som znova na chrbte. Kĺže sa po mojom tele nižšie a necháva na ňom stopy po bozkoch. Jeho jazyk a ústa spolupracujú v dokonalej harmónii, nútia ma vzdať sa.

„Zach,“ vzdychnem do noci.

„Potrebujem ťa ochutnať, Presley.“

„Mohla by som ťa spáliť.“

Zvuk jeho pobavenia mi vibruje na koži, ale nič nepovie. Namiesto toho zatlačí jazykom na môj klitoris. Prstami mu uchopím vlasy, keď to urobí znova. Boky sa mi pohnú, ale drží ma na mieste. Jazykom ma líže a saje dookola. Každé švihnutie jazyka spôsobí, že sa moja hlava zakloní. Nezrozumiteľne a nesúvisle vzdychám, keď ma berie do nových výšin. Som stratená, vláčna, v stave bez tiaže a nestarám sa, či niekedy zostúpim dole.

„Zach!“ vykríknem a potom sa pomaly vraciam späť na Zem. Ale on pokračuje, až kým sa neupokojím.

Zdvihne sa hore. „Mohol by som sa v tebe utopiť.“

Oči sa mi rozšíria a uškrniem sa.

 „Mohla by som ťa nechať.“

Zach si stiahne svoje boxerky dole a ja ho uvidím celého. Každý kúsok z neho je môj. Bol prvým mužom, ktorého som nechala do mňa vstúpiť, a ktovie, možno bude mojim posledným.

„Ak chceš, aby som prestal...“ Dáva mi znova na výber.

Dotknem sa jeho tváre.

„Chcem aby si sa so mnou miloval.“

„Som prekliato rád, že si to povedala.“ Jeho úsmev je vrúcny.

Siahne po kondóme. Keď si ho navlieka, môj žalúdok sa stiahne z mnohých dôvodov. Čo keď to nebude také dobré, ako si pamätám? Čo ak si bude myslieť, že nie som dobrá?

„Zach.“  V mojom hlase cítiť strach.

„Čo sa deje?“ oči sa mu rozšíria, keď vycíti moje trápenie.

Teraz sa cítim hlúpo.

„Nič. Som len hlúpe dievča.“

„Presley,“ mierne sa nado mnou nadvihne. „Môžem počkať.“

Chcem sa zasmiať. Neexistuje, do pekla, žiadny spôsob, aby sme viac čakali. Nechcem čakať. Nechcem to pokašlať.

„Nemôžem. Som pripravená.“

Posunie sa dopredu a ja ho ucítim oproti môjmu vchodu.

„Pozeraj sa mi do očí.“ Žiada ma.

Hľadím do jeho hlbokých modrých očí a vidím tak veľa lásky, až mi z toho zovrie hruď. Všetko, o čo som za posledných osem mesiacov prišla ma priviedlo sem. K mužovi, ktorý ma miluje. Ktorý sa zaujímal o moje deti. Stretával sa so mnou každú noc, aby ma mohol držať, keď som nemohla spať. On je chlapcom, ktorý držal moju ruku, keď Nana zomrela a ja som bola príliš vystrašená na to, aby som sa vrátila do domu. Chalan, ktorý vrazil Armandovi Delgadovi do nosa, keď sa ma pokúsil pobozkať – ale potom mu na to dal ľad. Je to muž, o ktorom som dlho nevedela, ale stále žil v mojom srdci.

Keď sa dostal do mňa, všetko sa zastavilo. Nie sú tu žiadne cvrčky, žiadne svetlušky, na svete neexistuje nič, okrem nás dvoch. Pohľady máme zakliesnené do seba, keď sa do mňa tlačí hlbšie. V očiach sa mi tvoria slzy a jedna mi steká dole. Je toho príliš. Príliš veľa emócií, myšlienok, pocitov a ja ich nemôžem zvládnuť.

Zach sa skloní a pobozká mi spadnutú slzu.

„Bože, Pres.“

„Si cítiť tak dobre.“ Zamrmlem.

„Neplač, zlatko.“

Potrebujem mu to vysvetliť, ale neexistuje spôsob, ako ho upokojiť. 

„Sú to slzy šťastia. Som teraz taká šťastná.“

Pokračuje v bozkávaní mojej tváre, keď sa milujeme. Zach zotrie každú jednu z nich a šepká mi, aká som dokonalá. Chytím sa jeho chrbta a poháňam ho, potrebujúc cítiť kontrolu a ja viem, ako veľmi to mával rád.

„Som blízko,“ povie, keď sa hojdám tam a späť.

Prirážam rýchlejšie užívajúc si spôsob, akým sa jeho tvár stiahne a jeho uchopenie sa stane silnejším.

Škriabem ho nechtami po hrudi, keď mi zovrie zápästia. 

„Poď, Zach.“ Hýbem sa tak rýchlo, ako môžem.

Už to viac nevydrží a kričí moje meno znovu a znovu, keď sa urobí.

Keď sa nám dýchanie ustáli, vezme si ma do náručia. Ležím tu s rukou na jeho srdci. Je toho veľa, čo by sme mohli povedať, ale všetko, čo chcem je byť priamo tu.  Nohy vzájomne prepletené, uspokojení a stratení jeden v druhom.

„Pres?“ pýta sa, keď mi prechádza prstom  hore-dole po chrbte.

„Hmm?“

„Budeš dnes večer spať tu?“

Zdvihnem hlavu a usmejem sa.

„Áno. Myslím, že to môžem urobiť.“

Pritiahne si ma tak, aby som bola na ňom a zavriem oči.

Zostanem tu tak dlho, ako môžem. Pretože práve teraz cítim, že je všetko v poriadku.

Akože fakt? Všetko v poriadku?

Mám kontrolnú otázku. „Ona sa odbavila tiež?“ Lebo mne to nejako ušlo. Hneď ako povedal, že „Už budem“ ma napadlo, že to nedopadne dobre. J

Čo vy na to? Noemi